San Giovanni Rotondo, mestečko ležiace na polostrove Gargano v regióne Apúlia, je nielen pútnickým miestom s hlbokým duchovným prežívaním, ale aj bránou k prírodným krásam a kultúrnym pokladom juhovýchodného Talianska. Toto mesto sa najviac spája so životom a odkazom svätého Pia z Pietrelciny, jedného z najvýznamnejších katolíckych svätcov 20. storočia.
Mesto bolo založené v roku 1095 na ruinách dediny, ktorá tu stála od 4. storočia. V 16. storočí pápež Július II.
Svätý Pio z Pietrelciny: Dôvod púte
Hlavným dôvodom, prečo San Giovanni Rotondo každoročne priťahuje milióny pútnikov z celého sveta, je svätý Pio z Pietrelciny, známy aj ako otec Pio. Mnohí ľudia pokladajú svätého Pátra Pia za najvýznamnejšiu osobnosť minulého storočia a často o ňom hovoria ako o „druhom svätom Františkovi". Svätý Otec Ján Pavol II. ho 16. júna 2002 slávnostne zapísal do zoznamu svätých. Hoci prežil svoj jednoduchý svätý život v drsných horách južného Talianska, stal sa známym na celom svete.
Páter Pio, občianskym menom Francesco Forgione, sa narodil 25. mája 1887 v chudobnej dedinke Pietrelcina v talianskom vnútrozemí, neďaleko Neapola. Bol v poradí štvrtý zo šiestich detí. Od detstva sa u Francesca prejavoval záujem o duchovný život. Zjavila sa mu Panna Mária a mal viaceré mystické zážitky. Pocítil v sebe tiež povolanie ku kňazstvu. Keď mal šestnásť rokov, vstúpil ku kapucínom do noviciátu. Tu prijal rehoľné meno Pius, čo v preklade znamená zbožný. V seminári mal vážne zdravotné problémy s pľúcami a zažívaním. V bohosloveckých štúdiách musel preto pokračovať doma, kde sa mu jeho zdravotný stav trochu zlepšil. V Pietrelcine zostal celých sedem rokov. Študoval, postil sa, trpel. Tu obdržal dišpenz, aby mohol byť 10. augusta 1910 vo veku len 23 rokov vysvätený za kňaza.
Asi mesiac nato, 7. septembra, sa Pio modlil v chatrči zhotovenej z trstiny, ktorú si postavil na rodičovskej roli. Tu sa mu zjavili Ježiš Kristus a Panna Mária a Piovo telo poznačili rany Pána Ježiša. Stigmy spôsobovali Piovi veľkú bolesť a vyvolávali v ňom zmätok. Počas prvej svetovej vojny povolali Pia do armády, ale zdravotne bol na tom stále biedne. Niekoľkokrát dostal zdravotnú dovolenku, ale napokon ho definitívne prepustili. Potom prechádzal Pio z jedného kláštora do druhého a medzitým sa vracal domov, pretože v každom z nich krátko po príchode vážne ochorel. Predstavení ho v roku 1916 nakoniec poslali do Kláštora Milostivej Panny Márie v San Giovanni Rotondo. V tých časoch to bol zapadákov ležiaci na takmer nedostupnom mieste. Obyvatelia Pietrelciny hundrali na Piových predstavených, že im „ukradli" ich „svätého" rodáka. No Pio si zamiloval svoj nový domov a jeho zdravotný stav sa nakoniec zlepšil.
Počas spovedania chlapcov v kláštore Milostivej Panny Márie 5. augusta 1918 mal Pio videnie. Zdalo sa mu, že nejaká „nebeská bytosť" mu kopijou prenikla dušu. Keď precitol, Pio spozoroval, že bol skutočne poranený a že mu bok krváca. O niekoľko týždňov neskôr, 20. septembra 1918, sa Pio po doslúžení svätej omše modlil v kláštornej kaplnke pred krížom. A tu sa nebo k nemu opäť sklonilo. Od tejto chvíle takmer až do smrti, celých päťdesiat rokov, mal na svojich rukách, nohách a boku viditeľné krvácajúce rany Ježiša Krista. Pio nosil na rukách rukavice bez prstov, aby zakryl rany, a na boku mal obväz, do ktorého vsakovala krv. Bolesť sa stala jeho nerozlučnou spoločníčkou, ale on o tom nehovoril a iní to zbadali, len ak prešiel popri nich. V poslušnosti voči svojim predstaveným sa musel podrobiť rôznym dôkladným lekárskym vyšetreniam, aby sa zistil pôvod rán. Žiadne odborné vysvetlenie sa však nikdy nenašlo a rovnako sa nepodarilo vysvetliť ani príčinu „rajskej vône", ktorá Pátra Pia obklopovala.
Hoci sa snažil skrývať svoje stigmy, chýr o nich sa rozniesol široko-ďaleko a do San Giovanni Rotondo začali čoskoro prichádzať zástupy veriacich, aby sa zúčastnili na Piovej svätej omši a potom v dlhých radoch čakali uňho na spoveď. Zistilo sa, že Pio dokáže „čítať" v dušiach a odhaľovať Božie zámery. Stal sa známym aj vďaka krásnym svätým omšiam, ktoré trvali niekedy až dve hodiny. Piov pracovný deň trval devätnásť hodín. Začínal sa svätou omšou a končil spovedaním. Zdravotne bol na tom v tomto čase dobre, ale celé roky jedával veľmi skromne; jeho jedlo obsahovalo len 300 až 400 kalórií denne.
O Pátrovi Piovi bolo známe, že sa rozprával s anjelmi strážcami a mal dar byť zároveň na dvoch miestach (tzv. bilokácia). Pre spomínané dary sa z neho stal „predmet" vášnivého zbožňovania, ba niekedy až hystérie. Keď sa rozniesol chýr, že Pia majú preložiť do iného kláštora, ľudia zo San Giovanni Rotondo postavili naokolo barikády a vyhrážali sa násilím každému, kto by Pia odviedol. A keď kráčal pomedzi zástupy do kostola slúžiť svätú omšu, ľudia si trhali kúsky z jeho rúcha a bili sa medzi sebou o miesta v prvých laviciach v kaplnke. Dokonca turistom, ktorí sa zháňali po suveníroch pripomínajúcich stigmatizovaného kňaza, predávali kusy látky namočenej do kozacej krvi.
Zopár diecéznych kňazov závidelo Piovi jeho popularitu a spolu s niektorými obyvateľmi mesta podali do Ríma nepravdivé informácie. Vatikán na ne reagoval opatreniami, ktoré mali zamedziť Piovu úžasnú obľubu. Podľa príkladu Pána Ježiša Pio prijal život obetného baránka a ponúkol túto svoju žertvu za spásu duší kdekoľvek na svete. Obzvlášť mu ležali na srdci duše v očistci. Takto prežil svoje „väzenie" v spoločenstve s Bohom a v modlitbe za svoje duchovné deti i za iných, ktorých potreby spoznal niekedy nadprirodzenou cestou. Keď bol zrušený zákaz jeho verejného účinkovania, hoci zákaz písomného styku platil naďalej, znovu smel vychutnávať nádhernú službu prinášajúcu mnohé obrátenia a pôsobiť ako „projektant duší". Niektorí z jeho priaznivcov síce ani potom nezačali žiť kresťanským životom, predsa väčšina z návštevníkov pátra Pia mala úprimný záujem o duchovné veci. Podaktorí to pripisujú Piovej nadprirodzenej intervencii, pravdou však je, že skaza druhej svetovej vojny sa San Giovanni Rotondo nedotkla. No i napriek tomu sa zahraniční vojaci, najmä Američania, dozvedeli o Pátrovi Piovi a porozprávali o ňom vo svojich krajinách. Takto sa chýr o ňom - prv obmedzený na jednu taliansku provinciu začal - šíriť po celom svete. Prospelo to mestu i kláštoru. Páter Pio mal totiž víziu stavby modernej nemocnice, ktorá by slúžila chorým zo San Giovanni Rotondo. Chudobná oblasť si však nemohla dovoliť také zariadenie. Ale vďaka svojej duchovnej službe páter Pio dokázal zozbierať dary z celého sveta.
Páter Pio naďalej spovedal zástupy ľudí, v roku 1967 však začal slabnúť. Aj stigmy sa mu pomaly strácali, len bolesť mu zostala. Keď 23. septembra 1968 zomrel, rany na tele mu úplne zmizli. Táto obetavá duša však v skutočnosti nikdy neprestala osobitným spôsobom slúžiť. Dôkladne spracované udalosti z jeho obdivuhodného života i naďalej priťahujú ľudí do San Giovanni Rotondo. Tu hľadajú pravdu a lásku, ktorú svätý Páter Pio prinášal každému, s kým sa stretol.
Svätyňa sv. Pia z Pietrelciny
Jeho svätyňa, éterická moderná bazilika, je majstrovským dielom modernej sakrálnej architektúry. Táto moderná stavba, ktorú navrhol slávny taliansky architekt Renzo Piano, je jedným z najväčších sakrálnych komplexov v Taliansku. Dokončená bola v roku 2004 a je navrhnutá tak, aby sa do nej zmestilo až 6 500 ľudí vo vnútri a ďalších 30 000 vonku. Má jedinečný futuristický dizajn s oblúkovou strechou pripomínajúcou mušle alebo vlny a interiérom vyzdobený nádhernými mozaikami od Marka Ivana Rupnika, ktoré zobrazujú momenty zo života svätca a biblické výjavy. V blízkosti baziliky stojí monumentálny kríž, ktorý sa týči nad krajinou a je ho vidieť už z diaľky. Tento kríž symbolizuje obetu a vieru, ktoré sú spojené s odkazom otca Pia. V blízkosti baziliky sa nachádza aj moderná zvonica, ktorá je súčasťou komplexu. Zvonica má jednoduchý, ale pôsobivý dizajn, ktorý zapadá do futuristického štýlu baziliky. Zvonenie týchto mohutných zvonov sprevádza dôležité liturgické udalosti, omše a pútnické slávnosti.
Páter Pio tam žil od roku 1916 až do svojej smrti 23. 9. 1968.
Kláštor Santa Maria delle Grazie
Neďaleko baziliky sa nachádza kláštor Santa Maria delle Grazie, kde páter Pio slúžil omše a spovedal pútnikov. V kláštornej kaplnke prijal Páter Pio 20. septembra 1918 pri modlitbe dar stigiem.
Interiér Kostola Santa Maria delle Grazie (Milostivej Panny Márie), kde Páter Pio pôsobil. Hrobka v Santa Maria delle Grazie je prístupná verejnosti. Tak ako chodili davy veriacich za Pátrom Piom počas jeho života, prichádzajú si ho uctiť aj dnes.
Casa Sollievo della Sofferenza
Jedným z najdôležitejších projektov otca Pia bola výstavba nemocnice Casa Sollievo della Sofferenza ("Dom úľavy v utrpení"), ktorá bola otvorená v roku 1956. Toto moderné zdravotnícke zariadenie poskytuje najmodernejšiu lekársku starostlivosť a je symbolom spojenia vedy a lásky veriacich k blížnemu.
Monte Sant’Angelo: Svätyňa svätého Michala archanjela
Významné mestečko Monte Sant'Angelo so 14 000 obyvateľmi sa nachádza vo výške bezmála 800 m n. m., je najvyššie položené miesto v južnej časti polostrova Gargano. V meste Monte Sant’ Angelo na vrchu Gargano sa nachádza najstaršie pútnické miesto a Svätyňa sv. Michala, archanjela. Patrí k najvýznamnejším pútnickým miestam v Taliansku, podľa legendy sa tu na konci 5. storočia zjavil archanjel Michael, ktorý ukazoval na jaskyňu v hore a tlmočil boží príkaz, aby sa jaskyňa premenila na kresťanský chrám. Táto svätyňa Santuario di San Michele Archangelo sa stala najvýznamnejšou pamiatkou mesta. Po schodoch sa schádza do jaskyne slúžiacej ako kaplnka. Vo vnútri sú pozoruhodné zvyšky freskovej výzdoby a biskupského stolca pochádzajúceho z 11. storočia. Roku 1987 svätyňu navštívil aj pápež Ján Pavol II.
Národný park Gargano
San Giovanni Rotondo je nielen miestom modlitby, ale aj ideálnym východiskovým bodom na spoznávanie národného parku Gargano. Tento park ponúka prírodné bohatstvo v podobe hustých lesov Foresta Umbra, strmých ústí riek, nádherných pláží a tradičných dedín.
Ochutnávka Apúlie
Návšteva Apúlie by nebola úplná bez ochutnania regionálnej kuchyne. V San Giovanni Rotondo si môžete pochutnať na jedlách, ako sú orecchiette s paradajkovou omáčkou, pečený baklažán a ricotta, čerstvé morské plody alebo tradičné sladkosti, napríklad taralli dolci.