Svätá Zem - Izrael je miesto s najväčšou koncentráciou pamiatok na svete. Pre kresťanov je zemou Ježiša Krista, zemou evanjelia s najsvätejším miestom - Golgotou, kde za nás Pán Ježiš zomrel, a Božím hrobom, kde Ježiš zmŕtvychvstal. Žiadna krajina neupúta návštevníka práve tak ako Svätá Zem.
Medzi významné pamiatky Jeruzalema patria aj Kostol Bičovania a Kostol Odsúdenia, ktoré sú súčasťou komplexu na Via Dolorosa, Ceste utrpenia.
Poďme sa spoločne pozrieť na ich históriu a význam.
História Jeruzalema siaha až do 3. tisícročia pred Kristom. Mesto bolo 50-krát obliehané, 36-krát dobyté a 17-krát úplne zrovnané so zemou. Biblické dejiny začínajú 1000 rokov pred Kristom po dobytí kráľom Dávidom.
Jeruzalem reliéfna mapa
Via Dolorosa - Cesta Utrpenia
Prejdime spolu Ježišovu historickú bolestnú cestu, ktorou kráčal od Pilátovho sídla na vrchol Golgoty. Slávna cesta Via Dolorosa, alebo po našom Cesta bolesti, Cesta utrpenia, či Cesta smútku, vinie sa uličkami Starého mesta v dĺžke 600 metrov.
Imitácií Krížových ciest je na svete veľa, táto jediná je však pravá. Dnešná podoba Via Dolorosa sa zrodila až v 15. storočí.
Via Dolorosa v Jeruzaleme
Na ceste, ktorá končí ukrižovaním, niet dôvodu na radosť. Veď práve tu Tu Ježiš niesol svoj kríž z miesta utrpenia na miesto ukrižovania, tu kráčal od Piláta na Golgotu. Niektoré jej zastavenia sa spomínajú v Jánovom, Matúšovom, Lukášovom, či Marekovom evanjeliu, ostatné sú len produktom tradície. Ich postup aj príbehy, s ktorými sa spájajú, sú rovnaké, ako ich vidíme na stenách našich kostolov, či čítame o nich v modlitebných knižkách.
Zastavenia krížovej cesty sa stali súčasťou kostolov až v 17. storočí, najprv len vo františkánskych kostoloch. Od roku 1862 ich po povolení pápeža Innocenta XI. zaviedli do všetkých katolíckych kostolov. Veriaci prichádzajúci do Jeruzalema sa na Krížovej ceste stotožňujú s Ježišovým utrpením.
Každý piatok sa na Via Dolorosa koná slávnostná procesia, ktorá začína o 15 hodine v kláštore františkánov.
Zastavenia Krížovej Cesty
Prvé zastavenie - Ježiš je odsúdený k smrti: V areáli dnešnej moslimskej školy, Omarovej madrasy, ležiacej na Via Dolorosa oproti františkánskemu kláštoru, sa údajne nachádzala v minulosti rímska pevnosť, v ktorej sa odohral Ježišov súd. A tak sa dnes za prvé zastavenie považuje vstup do františkánskeho kláštora.
Druhé zastavenie - Ježiš dvíha na bedrá kríž: Vo františkánskom kláštore stoja vedľa seba hneď dva kostoly. Kostol Bičovania pripomína miesto, na ktorom rímski vojaci Ježiša zbičovali a dali mu na hlavu tŕňovú korunu predtým, ako sa vydal na poslednú cestu. Druhým kostolom vo františkánskom kláštore je kostol Odsúdenia a uvalenia kríža. Pripomína miesto, kde Ježiš zdvihol kríž a nastúpil na cestu ku Golgote.
Kostol Bičovania, interiér
Tretie zastavenie - Ježiš po prvýkrát padá pod svojim krížom: Na mieste, na ktorom Ježiš po prvýkrát spadol pod ťarchou kríža, stojí poľská katolícka kaplnka, postavená arménskou cirkvou v 15. storočí. Nad vstupom vidíme mramorový reliéf padnutého Ježiša. Vpravo od vchodu do kaplnky je v múre kameň s priehlbinou v tvare dlane. Uctieva sa ako otlačok Ježišovej ruky.
Šieste zastavenie - Veronika utiera Ježišovi tvár: Na tomto mieste pristúpila k Ježišovi žena menom Veronika a utrela mu vreckovkou spotenú a skrvavenú tvár. V roku 1883 zakúpila gréckokatolícka cirkev ruinu z 12. Šieste zastavenie - hodvábny obrúsok, ktorým utrela Veronika Ježišovu tvár, aj s krvavým obrazom Ježišovej tváre, držia ako relikviu v Chráme sv.
Siedme zastavenie - Ježiš po druhýkrát padá pod krížom: Oltár malej františkánskej kaplnky z 15. storočia, ktorá vyznačuje miesto, na ktorom padol Ježiš pod krížom po druhýkrát. Kaplnka stojí na jednej z najrušnejších uličiek Starého mesta.
Ôsme zastavenie - Ježiš hovorí k ženám jeruzalemským: Za Ježišom sa tiahol dav žien, ktoré nariekali. Ježiš sa k nim otočil a povedal: "Dcéri jeruzalemské, nado mnou neplačte! Plačte nad sebou a svojimi deťmi!". Toto zastavenie označuje kameň v múre gréckopravoslávneho kláštora.
Ďalšie zastavenia na Krížovej ceste sa nachádzajú priamo pod strechou Chrámu Božieho hrobu. Chrám Božieho hrobu bol do dnešných rozmerov postavený križiakmi v 11. storočí. Pôvodne ale vznikol z popudu sv. Heleny na mieste, o ktorom sa predpokladalo, že tu stála Golgota. Chrám tak zastrešuje miesto Ježišovho utrpenia, ale tiež uloženia do hrobu. Nachádza sa tu posledných päť zastavení Krížovej cesty, z ktorých jedno je práve miesto na Golgote (oltár s krížom zasadeným do veľkej skaly), ďalšie je miesto, kde bolo Ježišovo telo pomazané pred pohrebom (v podobe kamennej platne, ktorá sa pomazáva vonnými olejmi) a tiež , ktorá stojí okolo miesta možného Ježišovho hrobu.
Vnútrajšok Chrámu Božieho hrobu
Dvanáste zastavenie - Ježiš umiera na kríži: Dvanástym zastavením je miesto ukrižovania. Je to grécka pravoslávna kaplnka, ktorej oltár stojí na Golgote. Hneď za vchodom do Chrámu Božieho hrobu je Kameň pomazania. Podľa tradície bolo sem uložené telo Ježiša po sňatí z kríža. Pri kameni na dlážke kľačia a ležia pútnici, modlia sa a bozkávajú ho, mažú kameň olejom a roztierajú ho šatkami a vreckovkami.
Štrnáste zastavenie - Ježiš je uložený do hrobu: V rotunde (Anastasis) sa nachádza Hrob Ježiša Krista. Mramorová kaplnka má dve miestnosti. V tej prvej sa nachádza Anjelský kameň. Verí sa, že ide o fragment z balvanu, ktorým bol privalený vchod do Ježišovej hrobky. V druhej, o čosi menšej miestnosti, sa nachádza samotná hrobka. Na pravej strane úzkej pohrebnej komory je kamenná lavička, na ktorej spočívalo Ježišovo telo.
Objavte Tajomstvá Jeruzalema a Najkrajšie Pravoslávne Kostoly na Slovensku!
Pre biblického kresťana chodiť vierou, chodiť v šľapajách Ježiša, znamená chodiť aj po tých miestach, po ktorých chodil Ježiš, keď prišiel na zem. V túžbe posilnenia svojej viery sa vydávajú na cestu spoznávania a prechádzajú miesta, ktoré sú pre nich tak dôležité.
Poloha Izraela na mape
Izrael je Bohom zasľúbená zem pre Židov a zem, kde sa narodil, žil a bol vzkriesený z mŕtvych Mesiáš, Ježiš Kristus. Svätá zem, kolíska troch monoteistických náboženstiev - židovstva, kresťanstva a islamu je pre nás kresťanov Zem Ježiša Krista, Zem evanjelia.
Pán Ježiš sa tu v Betleheme narodil, žil v Nazarete a tri roky hlásal evanjelium po celom kraji. Pre ďalšie monoteistické náboženstvá je Izrael významným centrom, pre Židov zasľúbenou zemou a pre moslimov svätostánkom.