Evanjelický kostol v Príbovciach je významnou dominantou obce a svedkom bohatej histórie evanjelickej cirkvi v Turci. Jeho príbeh sa začal písať už v stredoveku a pokračuje dodnes.
V nedeľu 26. novembra 2023 si CZ ECAV Príbovce na slávnostných Službách Božích pripomenul 194. výročie posvätenia a 122. výročie posvätenia obnoveného evanjelického chrámu v Príbovciach.
Služby Božie venované posväteniu chrámu symbolicky otvoril zborový farár Marek Szabó s manželkou Zuzanou. Liturgiu služieb obohatila báseň v podaní Boženy Bízikovej, hra na klavíri a spev Stely Szabóovej.
V článku sa dozviete o jeho vývoji, prestavbách a významných udalostiach, ktoré formovali jeho identitu.
Dejiny Cirkvi od roku 33 n. l. do súčasnosti
Ilustračný obrázok: Evanjelický kostol v Martine
Počiatky a Protireformácia
Prvá sakrálna stavba na území obce sa spomína už v roku 1433. V roku 1640 došlo na objekte kaplnky k rozsiahlej prestavbe a na jej základoch bol postavený prvý evanjelický kostol v obci.
Z toho času sa zachovala poznámka, že bratstvo 28.októbra 1640 zišlo sa do novopostaveného chrámu Božieho v Príbovciach a v prítomnosti superintendanta LÁNIHO vyvolilo si za seniora Michala SINAPIUSA.
Reakciou katolíckej cirkvi podporovanej vládnou politikou habsburskej monarchie, na reformáciu bolo protireformačné hnutie usilujúce sa o obnovenie stratených spoločenských a mocenských pozícií v západnej a strednej Európe.
Výsledkom protireformačných snáh bolo odňatie 888 protestantských kostolov v r.1659-1681 a ďalších 140 kostolov v r.1715-1721.
Obdobie protireformácie sa nepriaznivo dotkli aj Príboviec. Počas rekatolizačných rokov bol kostol evanjelikom odobratý a v roku 1710 sa stal majetkom rímskokatolíckej cirkvi.
Farára zo Svätého Petra a teda aj farára z fílie Príbovce (Juraja ANTÓNIHO) vyhnala katolícka vrchnosť z farnosti a kostol sa definitívne stáva v r.1710 rímskokatolíckym.
Následne boli zakázané všetky evanjelické verejne služby a evanjelické školy. Šľachta mohla mať svoju modlitebňu s vlastným kňazom. Vlastného kňaza mala aj zemanská rodina BENICKÝCH (BENICZKÝCH) z Príboviec v kaštieli v Príbovciach.
Tolerančný Patent Jozefa II. a Nové Začiatky
Šopronsky snem konaný v r.1681 stanovil, že v každej stolici si mohli evanjelici vybudovať dva chrámy. Pre Turčiansku stolicu bola povolená výstavba artikulárnych chrámov v Necpaloch (pre dolný Turiec) a artikulárny chrám v Ivančinej (pre horný Turiec).
- Museli byť situované na určenom odľahlom mieste
- Z dreva
- Bez použitia železných klincov
- Bez veže a zvona
- Postavené na vlastné náklady za jednu sezónu od jari do zimy
- Nesmeli mať vchod z ulice
Evanjelici bývajúci mimo artikulárnych miest museli platiť štólu (cirkevné poplatky) katolíckym kňazom.
Príbovskí evanjelici navštevovali artikulárny chrám v Necpaloch, čo je cca 10 km. Zároveň sa museli podrobiť zákonným obmedzeniam.
Ak požadoval príbovský občan evanjelik nejakú cirkevnú službu, nielenže musel ísť za kňazom do Necpál, ale okrem toho bol povinný zaplatiť „štólu" (poplatok za úkon) miestnemu katolíckemu kňazovi. Bolo aj množstvo ďalších obmedzení.
Nekatolíci napríklad nesmeli pôsobiť v štátnych službách, bolo obmedzené ich prijímanie do cechov, zmiešané manželstvá sa mohli uzatvárať iba pred katolíckym kňazom a všetky deti zo zmiešaného manželstva museli byť katolíckeho vierovyznania.
V r.1780 nastúpil na trón Rakúsko-Uhorskej monarchie Jozef II. HABSBURSKÝ. Rok potom ako Jozef II. po smrti svojej matky, panovníčky Márie Terézie, nastúpil v roku 1780 na trón habsburskej monarchie, vydal vo Viedni prelomové nariadenie známe ako Tolerančný patent. Ten výrazne rozšíril náboženskú slobodu pre nekatolícke vierovyznania v celej monarchii.
Po vydaní Tolerančného patentu v r.1781, ktorý zaručoval evanjelikom náboženskú slobodu, sa príbovskí evanjelici v r.1783 výdatnou zásluhou zemana - patróna cirkevného zboru, Jozefa BENICKÉHO (BENICZKÉHO) (â? Ê1791) a jeho manželky Rebeky rod.LEHOTSKEJ osamostatnili a založili Evanjelický cirkevný zbor v Príbovciach.
Listina, ktorou bolo povolené vykonávanie náboženstva v Príbovciach bola vydaná v Pozsony dňa 11.8.1783. Na základe tejto listiny muselo sa zemské panstvo, rodina BENICKÝCH (BENICZKÝCH), zaviazať že „vybuduje chrám, faru a školu a že sa bude starať o tieto budovy a bude ich aj udržiavať. Oprávnenosť žiadosti overovala kráľovská komisia.
Hneď nasledujúceho roku po obdržaní povolenia založiť evanjelický zbor v Príbovciach bol v r.1784 postavený na obecnom pasienku, a sice na mieste kráľovskou radou - povereníctvom vymeranom drevený chrám - kostol.
Jozef II.
Vývoj Kostola v 19. a 20. Storočí
V roku 1784 bol v obci postavený už druhý, drevený kostol, fara a škola. Podľa niektorých publikovaných prameňov údajne kostol v roku 1829 pri požiari „zhorel“.
V roku 1829 bol v obci murárskym majstrom Martinom Qilardom postavený klasický potolerančný kostol bez veže. Kostol mal 7 siah v šírke a 14 siah v dĺžke.
Počas pôsobenia farára Karola BELOHORSKÉHO bola v roku 1863, teda pred 146 rokmi, ku kostolu od severozápadnej strany pristavená sakristia.
Počas pôsobenia farára Viliama KLIMU a dozorcu Jána NEMEŠA sa v roku 1901 konala rozsiahla prestavba kostola, kostol bol obnovený - vlastne skoro znova vystavaný. V roku 1901 bola dokončená rozsiahla prestavba kostola. Ku kostolu bola pristavaná aj 36 metrov vysoká veža, ktorá patrí k najkrajším v Turci. Veža členená rímsami má barokovú, baňatú strechu s lunetami.
Do novopostavenej kostolnej veže Katarína BENICKÁ rodená RUTTKAY darovala 955-kg veľký zvon, tiež volaný „Martin" a cirkev zaopatrila do veže malý 32-kg zvon a stredný 192-kg zvon.
Prestavbu a súčasnú podobu nášho kostola navrhol architekt Samuel PETRIKOVICH. Kostol bol vystavaný z kameňa a tehly a bol pokrytý plechom. Kostol sa staval 387 dní, objednalo sa 144.000 kusov tehly, minulo sa 1.567 vozov piesku.
Ilustračný obrázok: Evanjelický kostol na Slovensku
Zvonkohra
Počas pôsobenia farára Júliusa HEČKU boli v roku 1926 zo zbierky a milodarov zakúpené tri nové zvony do veže kostola. Malý 450-kg zvon, stredný 600-kg zvon a veľký 1.200-kg zvon.
Zvonkohra umiestnená vo veži evanjelického a. v. kostola je zložená z troch zvonov. Zvon Dr. Martina Luthera váži 600 kg. Šírka zvona je 101 cm, výška 80 cm a dĺžka srdca 118 cm. Zvon je ladený do tónu G.
Nápis na krku zvona: HRAD PREPEVNÝ JEST PÁN BÚH NÁŠ
Zvon "Boží baránok" váži 1200 kg. Šírka zvona je 125 cm, výška 95 cm a dĺžka srdca 137 cm. Zvon je ladený do tónu E.
Nápis na krku zvona: AJ BERÁNEK BOŽÍ KTERÍŽ SNÍMA HŘÍCH SVĚTA, JÁNA 1.29
Zvon ukrižovaného Pána Ježiša Krista váži 450 kg. Šírka zvona je 90 cm, výška 70 cm a dĺžka srdca 101 cm.
Zvonkohra je najmohutnejšou zvonkohrou v celom Turčianskom senioráte a pravdepodobne aj najkrajšou. Odliata bola v roku 1926 v známej zvonolejárskej dielni BUŘIL a RISS v Kuklenách.
Kostol sa vyznačuje tradičným barokovo-klasicistickým slohom jozefínskej doby. Evanjelický kostol v Príbovciach je jednoloďová stavba s polygonálnym uzáverom presbytéria a predstavanou vežou. Kostol je 24 metrov dlhý, 14 metrov široký a 16 metrov vysoký. Obvodové murivo kostola má hrúbku od 80 centimetrov do 1 metra a v moduloch klenieb je ešte zosilnené. Kostol je prekrytý plechom.
Organ
Prvý organ bol v kostole postavený v roku 1877, teda pred 132 rokmi, organárom Samuelom WÁGNEROM zo Slovenského Pravna. Koncom 1.svetovej vojny zbrojná výroba potrebovala ďalšie farebné kovy na výrobu zbraní. Po zvonoch prišiel rad aj na organové píšťale.
V roku 1935 začala výstavba nového v poradí už druhého organa od majstra organára Jána TUČEKA z Kutnej Hory podľa vypracovaného návrhu, ktorý vypracoval kantor-učiteľ Daniel SÁMEL. Firma súhlasila s podmienkami na zhotovenie organa a zaviazala sa postaviť nový organ za 75.000,- Kčs. S výstavbou začali traja montéri dňa 30.augusta 1935, kedy sa začali aj vynášať súčiastky organa na chór. Organ bol dokončený dňa 25.septembra 1935. Posviacku nového organa vykonal Turčiansky senior Otto ŠKROVINA, farár turč.sv.martinský dňa 13.októbra 1935 o 14.00 hod., teda pred 74 rokmi. Druhým rečníkom bol miestny ev.farár Július HEČKO.
Ilustračný obrázok: Organové píšťaly
Súčasnosť
V nedeľu 26. novembra 2023 si CZ ECAV Príbovce na slávnostných Službách Božích pripomenul 194. výročie posvätenia a 122. výročie posvätenia obnoveného evanjelického chrámu v Príbovciach.
Služby Božie venované posväteniu chrámu symbolicky otvoril zborový farár Marek Szabó s manželkou Zuzanou. Liturgiu služieb obohatila báseň v podaní Boženy Bízikovej, hra na klavír a spev Stely Szabóovej. Prvé služby Božie sa konali v Príbovciach nedeľu 28.9.1783 na Václava a slúžil ich Augustín Doležal, sučiansky farár. Koncom roka 2022 mal cirkevný zbor 1094 registrovaných veriacich v 14 obciach krásneho a malebného Turca.
Dňa 25. 11. 2012 si veriaci Cirkevného zboru ECAV Príbovce pripomenuli 183. výročie posvätenia a 111. Súčasný chrám bol postavený v poradí ako tretí evanjelický kostol v Príbovciach v roku 1826 za výdatnej pomoci patróna evanjelickej cirkvi v Príbovciach Jozefa BENICKÉHO a jeho manželky.
V zápisnici o kanonickej vizitácii z roku 1879 sa uvádza, že kostol bol posvätený v roku 1829 v nedeľu pripadajúcu na Michala, teda pred 183 rokmi.
Počas pôsobenia farára Viliama KLIMU a dozorcu Jána NEMEŠA sa v roku 1901 konala rozsiahla prestavba kostola, kostol bol obnovený - vlastne skoro znova vystavaný. V rámci rozsiahlej prestavby kostola v roku 1901 bola ku kostolu pristavaná aj 36 metrov vysoká veža, ktorá patrí k najkrajším v Turci. Veža členená rímsami má barokovú, baňatú strechu s lunetami.
Posvätenie obnoveného kostola sa konalo 24. 11. Služby Božie symbolicky otvoril zborový spevokol pod vedením svojej kantorky Milady Sopoligovej. Kázňou slova Božieho poslúžil zborový farár Marek Szabó, ktorý v kázni poďakoval našim predkom, že môžeme tento deň svätiť, za to, že horeli pre evanjelium a vybudovali tento chrám. Vystavali ho preto, aby sa mohli v ňom stretávať a chváliť Boha. V kázni poďakoval aj dlhoročnej kantorke, ktorá končí svoju službu v našom cirkevnom zbore.
Program „Poďakovanie kantorke“ sa začal príhovorom zborového farára a pokračoval vystúpením detí, mládeže a zborového spevokolu pod vedením novej kantorky. Po pesničke sa prihovorila farárka Zuzana Szabóová, ktorá poďakovala v mene celého cirkevného zboru celej rodine Sopoligovej. V príhovore okrem iného povedala: „Prežila si tu kus života, rozozvučovala si organ, klavír, ale aj naše srdcia. Za tú službu sa chceme srdečne poďakovať a v mene cirkevného zboru sa aj s tebou rozlúčiť. Ďakujeme.“
V závere sa prihovoril zborový dozorca Peter Šalát, ktorý uviedol, že Milada Sopoligová vykonávala svoju prácu 14 rokov. Za toto obdobie odviedla kus dobrej práce, za čo jej je cirkevný zbor vďačný. „Bolo mi cťou byť kantorkou v tomto cirkevnom zbore, privilégiom a veľkou radosťou. Ďakujem farárovcom Marekovi a Zuzke, dozorkyni Vierke Krškovej, ale aj súčasnému dozorcovi Petrovi Šalátovi, presbyterom, kostolníčke, ale i svojmu milému spevokolu. Prajem novej kantorke veľa radosti a lásky v novej službe, veľa dobrých, veľa nových spevákov a spolupracovníkov. Cirkevnému zboru a vám všetkým prajem veľa Božieho požehnania, aby oheň vo vašich srdciach nikdy nevyhasol a aby Pán Ježiš bol vaším svetlom, studňou života a večným šťastím. PRÍBOVCE.
V nedeľu 26. novembra si Cirkevný zbor ECAV Príbovce na slávnostných službách Božích pripomenul 194. výročie posvätenia a 122. Služby Božie otvoril zborový farár Marek Szabó s manželkou Zuzanou. Liturgiu služieb obohatila báseň v podaní Boženy Bízikovej, hra na klavíri a spev Stely Szabóovej. Nechýbala ani krátka história cirkevného zboru v podaní Zuzany Nudzajovej.
Sviatok evanjelického cirkevného zboru
Prvá sakrálna stavba na území obce sa spomína už roku 1433. V roku 1640 došlo na objekte kaplnky k rozsiahlej prestavbe a na jej základoch bol postavený prvý evanjelický kostol v obci.
Počas rekatolizačných rokov bol kostol evanjelikom odobratý, a v roku 1710 sa stal majetkom rímskokatolíckej cirkvi, ktorá ho vlastní a využíva do dnešných dní. V roku 1784 bol v obci postavený už druhý, drevený kostol, fara a škola. Podľa niektorých publikovaných prameňov údajne kostol v roku 1829 pri požiari „zhorel“.
Súčasný chrám bol postavený v poradí ako tretí evanjelický kostol v Príbovciach v roku 1829 za výdatnej pomoci patróna evanjelickej cirkvi v Príbovciach Jozefa Benického a jeho manželky. Klasický potolerančný kostol bez veže staval murársky majster Martin Qilard.
V roku 1901 bol kostol skoro celý rozváľaný, prestavaný a ku kostolu bola pristavaná aj 36 metrov vysoká veža, ktorá patrí k najkrajším v Turci. Veža je členená rímsami, má barokovú, baňatú strechu s lunetami. Posvätenie obnoveného kostola sa konalo 24. 11. 1901, teda v poslednú nedeľu po Svätej Trojici. Prestavbu a súčasnú podobu kostola navrhol a postavil staviteľ a architekt Stanislav Zachar, rodák z neďalekej Valče.
V roku 2023 si okrem 194. výročia postavenia tretieho (murovaného) evanjelického kostola bez veže a 122. výročia prestavby tretieho kostola a pristavenie veže ku kostolu pripomíname aj 240. výročie prvých evanjelických služieb Božích v Príbovciach ako samostatný cirkevný zbor.
Prvé služby Božie sa konali v Príbovciach v nedeľu 28. 9. 1783 na Václava a slúžil ich Augustín Doležal, sučiansky farár. Koncom roka 2022 mal cirkevný zbor 1094 registrovaných veriacich v 14 obciach krásneho a malebného Turca. Cirkevný zbor tvoria evanjelici z Príboviec, Koštian nad Turcom, Turčianskeho Petra, Trebostova, Trnova, Valče, Beníc, Rakova, Ležiachova, Socoviec, Slovian, Kláštora pod Znievom, Turčianskeho Ďura a Vrícka.
Slobodnejšie dýchali vďaka reformám panovníka
V kázni zborový farár Marek Szabó pripomenul, že by sa tak nestalo, keby na tróne rakúsko-uhorskej monarchie nesedel jeden z najvýznamnejších monarchov osvietenského absolutizmu, osvietenec a cisár Jozef II. narodený 13. 3. 1741.
Politika Jozefa II. bola významná aj v národnom hospodárstve. V ekonomike vychádzal z nových názorov, podporoval zakladanie manufaktúr, chcel nahradiť rentu vo forme roboty peňažnou rentou a podobne.
Pod pojmom Jozefínske reformy sa označuje súbor približne 6 000 nariadení a výnosov Jozefa II, ktoré v duchu osvietenských ideálov prirodzeného práva, racionalizmu, „rozumnej vlády“ a náboženskej znášanlivosti nadväzovali na reformy jeho matky Márie Terézie, s ktorou sa na vládnutí spolupodieľal do roku 1765. V niektorých smeroch ich radikálne prekračovali. Jeho reformy uvoľnili sociálnu a kultúru energiu v habsburskej monarchii.
Rok potom, ako Jozef II. po smrti svojej matky nastúpil v roku 1780 na trón habsburskej monarchie, vydal vo Viedni prelomové nariadenie známe ako Tolerančný patent. Ten výrazne rozšíril náboženskú slobodu pre nekatolícke vierovyznania v celej monarchii. Tolerančný patent neznamenal úplné zrovnoprávnenie katolíckeho a nekatolíckeho vierovyznania, ale výrazne prispel k zrovnoprávneniu obyvateľstva v monarchii. Pre Uhorsko začal platiť od 25. 10. 1781. Cisár sa pri svojich cestách po monarchii presvedčil o nevýhodnosti diskriminácie nekatolíckeho obyvateľstva. Tí nielenže nemali prístup k niektorým funkciám v štátnej správe, ale narážali aj na sťažené podmienky profesionálneho a hospodárskeho uplatnenia. Pritom sa na nich kládlo rovnaké daňové zaťaženie ako na privilegovaných katolíkov.
Tolerančným patentom zrušil obmedzenia pre tri najväčšie nekatolícke cirkvi. Po jeho vydaní mohli totiž evanjelici augsburského vyznania, kalvíni a pravoslávni veriaci vykonávať náboženské obrady kdekoľvek, mohli si slobodne stavať kostoly, modlitebne a zriaďovať školy. V obciach, kde žilo viac ako sto nekatolíckych rodín, bolo možné založiť náboženskú obec a postaviť svätostánok. Ten však nesmel mať vežu či zvon a vchod mohol byť len z vedľajšej ulice. V roku 1782 bol vydaný aj Tolerančný patent pre židov.
Nekatolíci mohli na základe patentu vykonávať povolania bez obmedzenia. Nariadenie im dovoľovalo kupovať domy a pozemky, mohli sa tiež stať štátnymi úradníkmi. Patent im umožnil vzdelávanie a dostali sa aj k akademickým titulom. Nemuseli sa zúčastňovať katolíckych obradov a do ich cirkevných záležitostí nesmeli zasahovať katolícki biskupi.