Drevený Kostol Svätej Alžbety: História a Architektúra

Slovensko sa môže pochváliť bohatým kultúrnym dedičstvom, ktoré zahŕňa aj unikátne drevené kostoly a impozantné gotické katedrály. V tomto článku sa pozrieme na históriu a architektúru dreveného Kostola sv. Alžbety a Dómu sv. Alžbety v Košiciach.

Drevený Kostol Svätej Alžbety v Múzeu Oravskej Dediny

Múzeum oravskej dediny sa nachádza v obci Zuberec v časti Brestová pod Roháčmi. Rozsiahla plocha múzea sprístupnená v roku 1975 v sebe ukrýva viac ako 50 zaujímavých stavieb zachytávajúcich rôzne lokality Oravy, spôsoby obživy a života miestnych ľudí.

Azda najväčšou dominantnou je miestny kostol postavený vo svahu vyššie, než iné stavby. Pre upravené okolie a murovanú hradbu okolo neho pôsobí dojmom, akoby tu stál už celé stáročia. Gotický drevený Kostol sv. Alžbety na prvý pohľad zaujme svojou architektúrou, no ozajstná výnimočnosť sa ukrýva v precízne zdobenom interiéri.

Neskorogotický maľovaný strop predstavuje unikátne architektonicko-výtvarné dielo celého múzea. Zaujme najmä renesančné zdobenie s rastlinným motívom, nachádzajúce sa medzi predsieňou a hlavnou loďou, na chórovej empore zo 17. storočia. Nad loďou sa nachádza strop zdobený do podoby hviezdnej nočnej oblohy.

Do Zábreže, odkiaľ sa v roku 1972 dostal do novovybudovaného Oravského múzea v Zuberci, ho priviezli z Veličnej v 15. storočí. S najväčšou pravdepodobnosťou ho Veličná predala Zábrežanom, ako to bývalo zvykom. Vtedy to bola stavba, ktorá už slúžila ako kostol, no v Zábreži kostol poskladali opäť a dostavali. V 17. storočí pristavali zvonicu s ihlanovitou vežou, ktorá je v súčasnosti nad vstupom.

V oltárnej časti sa pod hviezdnym stropom a pri bohato zdobenej fasáde nachádza veľký obraz veľmi peknej zložitej kompozície, ktorý zachytáva Sv. Alžbetu Uhorskú, osobnosť najmä uhorských dejín. Dcéra uhorského kráľa Ondreja II. sa narodila v Bratislave. Na Slovensku je jej zasvätených viacero kostolov, taktiež známy modrý kostolík v Bratislave.

Maľby majú viacero stredovekých prvkov, čím pripomínajú hradné kaplnky slávnych európskych hradov. Rozpoznateľné sú tak maľby gotické, renesančné aj barokové.

Drevený kostol sv. Alžbety v Múzeu Oravskej Dediny

Kostol Sv. Alžbety v Oravskom Veselom

V Oravskom Veselom sa nachádza barokovo-klasicistický kostol postavený v rokoch 1805 - 1815. Jednoloďový priestor s polkruhovým uzáverom presbytéria, pristavanou sakristiou a predstavanou vežou. Interiér kryjú pruské klenby. Výmaľba je z roku 1925 od J. Štalmacha.

Fasády sú hladké, členené polkruhovo zakončenými oknami. Oltár sv. Antona je klasicistický zo začiatku 19. storočia s použitím detailov z pôvodného barokového oltára. Bočné oltáre a kazateľnica sú zo začiatku 19. storočia. Krstiteľnica, sväteničky, spovednica sú z 19. storočia.

Obec Oravské Veselé od svojho založenia v roku 1629 cirkevne patrila do námestovskej evanjelickej farnosti, lebo protestantizmus šírili na Orave hradní páni od roku 1520. Začiatkom októbra 1653 počas vizitácie rozhodol evanjelický superintendent zriadiť faru vo Veselom pre obce Mútne, Sihelné, Krušetnicu, Lomnú a Zákamenné.

Prvý drevený kostol bol dokončený v roku 1656 a zasvätili ho svätej Alžbete. Dva roky slúžil katolíkom, ale dňa 28. októbra 1658 ho vysvätil evanjelický superintendent Joachim Kalinka. V pohnutých rokoch reformácie a protireformácie bol kostol striedavo v rukách katolíkov a evanjelikov. V roku 1659 bolo v obci 817 obyvateľov, z toho 578 katolíkov a 239 evanjelikov.

V roku 1690 postavili obyvatelia Veselého pri kostole vežu - zvonicu a vysvätil ju nitriansky arcidiakon Imrich Pongrácz. Pri tejto príležitosti žiadali zriadiť faru a trvale obsadiť miesto kňaza v obci. V roku 1700 začali zbierku na organ. Každá gazdovská usadlosť darovala dve toliare, šoltýske. Prispel aj ostrihomský arcibiskup Kolonič a Oravské panstvo.

V roku 1715 navštívil Veselé a vysvätil nový organ ostrihomský vikár. Začiatkom 19. storočia začali stavať nový kostol. Stavba trvala desať rokov do roku 1815. Zo starého kostola preniesli tri oltáre, maľby obnovil Tomáš Nanke, organ opravil Anton Černý z Frídku, rezbár Tomášk z Mútneho vytvoril oltár sv. Kríža, kríže, kanceľ, spovedelnicu, sochy sv. Petra a Pavla, rezbár Lašák z Novote sošku Jána Nepomuckého, Max Račkaj sošky Ježiša a Magdalény a maliar Tygnowský zo Žywca krstiteľnicu.

Dňa 13. septembra 1815 navštívil faru a nový kostol vo Veselom biskup Ján Pyrker. Do farnosti vo Veselom patrili do roku 1781 obce Mútne a Beňadovo. Napríklad v roku 1786 mala farnosť 3 713 duší, z toho Veselé 2 055, Mútne 1 390 a Beňadovo 208.

O rímskokatolíckom kostole svätej Alžbety sa dlho nevedelo, kedy bol postavený. Konštatovalo sa len, že bol od vekov starý. Sakrálna stavba, situovaná v strede obce je vybudovaná z kameňa, omietnutá, so zachovalým gotickým pôdorysom a čiastočne pôvodným dispozičným a architektonicko - hmotovým riešením. Má jedno priestorovú dispozíciu v podobe lode a klenutej svätyne, orientovanej na východ. Kostol nemal vežu, iba samostatne stojacu drevenú zvonicu na stĺpoch vedľa severnej steny. Kostol používali v čase reformácie, v 17.

Prestavby sa uskutočnili v 19. aj 20. storočí, ku kostolu pribudla na západnej strane chodba, ktorou sa vchádza do interiéru. K rozsiahlej oprave kostola pristúpili veriaci v roku 1948. Pri tejto rekonštrukcii bol zbúraný vrch kostola, obvodový múr na južnej strane, okno na severnej stene i vnútorný priestor dreveného chóru. Bol pribudovaný „babinec, chór, veža nad strechou, múr s veľkými novými oknami, očistené a nanovo vymaľované boli aj oltáre a svojpomocne vykonané ďalšie úpravy, na ktoré boli vtedajší obyvatelia hrdí. a pyšní.

V interiéri kostola stáli pôvodne tri oltáre. Hlavný oltár, zasvätený svätej Alžbete, uhorskej, vedľajší Nepoškvrneného počatia Panny Márie a tretí Najsvätejšej Trojice, ktorí sa stratil bez stopy, už pred rokom 1778. Najprv patril pod farnosť Krásna Lúka (Šenvíz), od roku 1788 pod farnosť v Brezovičke (Hambork). Po spoločenských zmenách v roku 1989 bol kostol nanovo vymaľovaný z vonka aj z vnútra, boli zakúpené nové reproduktory ako aj iné drobnosti.

V rokoch 2008 - 2010 prebehla po stránke stavebnej i finančnej náročnejšia oprava, týkajúca sa najmä interiéru a svätyne, osadená bola nová dlažba, nové lavice, obetný oltár a ambón. Konsekrácia obnovených priestorov sa uskutočnila 8.mája 2010 za účasti Mons.

Kostol sv. Alžbety v Oravskom Veselom

Dóm svätej Alžbety v Košiciach

Košice, mesto s bohatou históriou a kultúrou, sa môže pochváliť desiatkami kostolov rôznych vierovyznaní. Aj napriek klesajúcemu počtu veriacich, sa aj v súčasnosti v meste stavajú nové chrámy. V tomto článku sa pozrieme na jeden z najvýznamnejších kostolov v Košiciach, jeho históriu a architektonické prvky.

Kostol sv. Alžbety stojí na mieste, kde sa už pravdepodobne v 11. storočí nachádzal románsky kostol. Ten bol zasvätený sv. Michalovi. Po usadení nemeckých hostí v Košiciach v 40. rokoch 13. storočia, kedy sa svätá Alžbeta stala patrónkou mesta, došlo aj ku zmene pôvodného patrocínia farského kostola a zasvätili ho práve svätej Alžbete. Listina pápeža Martina IV. z roku 1283 už uvádza kostol ako zasvätený svätej Alžbete.

Za vlády kráľa Ľudovíta I. Veľkého (1342 - 1382) sa v kostole udial zázrak spojený so Svätou krvou, ktorý z Košíc urobil významné pútnické miesto. Prvý chrám vyhorel pri požiari mesta v roku 1380. Už v roku 1382 však bol opravený a ďalej slúžil ako farský kostol Košíc.

Rozvíjajúcemu mestu už kostol z 13. storočia kapacitne nepostačoval, a tak koncom 14. storočia padlo rozhodnutie nahradiť ho väčšou a reprezentatívnejšou stavbou súčasného dómu.

Výstavba a História Dómu svätej Alžbety

Nový chrám začali stavať koncom 14. storočia a ukončili ho v roku 1508. Pravda je však taká, že katedrála vlastne nebola podľa pôvodných plánov nikdy dostavaná. Svedčí o tom najmä rozdiel medzi severnou (Žigmundovou) vežou a južnou (Matúšovou) vežou. Práve južná veža nebola podľa projektu ukončená, ale zastrešili ju.

Výstavbu dómu podporovali mnohí mocní nielen z mesta, kraja, ale aj z kráľovského trónu či pápežského stolca. K donátorom patrí aj kráľ Žigmund Luxemburský (1368 - 1437), ktorý sa v roku 1387 stal uhorským kráľom. Tiež pápež Bonifác IX. (1350 - 1404), ktorý v roku 1402 vydal odpustkovú bulu. Tá sľubovala odpustenie hriechom tým pútnikom, ktorí prispejú na stavbu dómu.

Po smrti Mateja Korvína nastali o uhorský trón boje a v roku 1491 obliehal Košice Ján Albrecht (1459 - 1501). Po prvýkrát v histórii bolo mesto obstreľované kanónmi. Niektoré strely zasiahli aj katedrálu a poškodil ju. Opravovať sa začalo až v rokoch 1496 až 1498, kedy na Severnú (Žigmundovu) vežu umiestnili aj hodiny.

K ďalším katastrofám patril rok 1556, kedy Dóm svätej Alžbety vyhorel. Po rozsiahlej oprave kostol získali protestanti. Od roku 1597 mala v Košiciach svoje zastúpenie aj Jágerská (Egerská) kapitula. Tá vyvíjala intenzívne snahy o prinavrátenie katedrály katolíkom. To sa podarilo až v roku 1604, keď katolíci kostol násilne obsadili.

Vzápätí vypuklo protihabsburské povstanie pod velením Štefana Bočkaja (István Bocskai). Štefan Bočkaj Dóm svätej Alžbety násilne obsadil a venoval opäť kalvínom. No kurucké povstanie Imricha Tököliho (Imre Thököly) spojené s ovládnutím Košíc spôsobili, že počas rokov 1682 až 1685 sa chrám stal opäť protestantským. Potom dóm získali rímski katolíci a už sa viac jeho príslušnosť k cirkvi nezmenila.

V roku 1706, keď Košice patrili ďalšiemu z radov kurucov - Františkovi II. Rákocimu (Rákoczi), Košice obliehal cisárov generál Jean Louis Rabutin de Bussy a spustil na mesto mohutnú paľbu z kanónov. A opäť si to odniesol aj dóm. Požiar v roku 1775 priniesol veľkú skazu, po opätovnej renovácii získala severná (Žigmundova) veža súčasnú barokovo-rokokovú helmicu.

Pohrôm asi nebolo dosť, v roku 1834 zasiahlo Košice zemetrasenie a v roku 1845 zasa povodeň. Nasledujúca rekonštrukcia trvala sedem rokov od roku 1856 do roku 1863. Ďalšia rekonštrukcia začala teda už v roku 1872 a počas nej sa zväčšil počet vnútorných podporných pilierov. Katedrála sa naviac po dlhých rokoch zmenila z trojloďovej na päťloďovú.

V roku 1970 bol Dóm svätej Alžbety vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku, čo podnietilo pamiatkovú starostlivosť a ďalšie roky rekonštrukcie. Dnešný výzor Dómu sv. Alžbety si zachováva päťloďovú dispozíciu s krížením hlavnej a priečnej lode a s polygonálnym presbytériom. V krížení je osadená kovová vežička. Na južnej strane je predsieň, nad ňou kráľovské oratórium po stranách kaplnky. Južná veža - tzv. Matejova z roku 1461 a severná s rokokovou helmicou z roku 1775 dotvarajú západné priečelie.

Na západnom portáli sú reliéfy z výjavmi: Kristus v Getsemanskej záhrade, Pieta a Ručník sv. Najbohatší a umelecky najhodnotnejší je severný portál s reliéfom Posledný súd riešený v dvoch radoch nad sebou, okolo je ďalších päť reliéfov: zo života sv. Alžbety, Panna Mária so ženami, sv. Ján s vojakmi. Najvyšší reliéf je Ukrižovanie. V strede severného portálu je plastika sv. Alžbety.

Dóm svätej Alžbety v Košiciach

Interiér Dómu svätej Alžbety

Dóm sv. Alžbety ukrýva vzácny interiér. Zvláštnu pozornosť si zasluhuje hlavný oltár sv. Alžbety, zavesená plastika Immaculaty, neskorogotický krídlový oltár Navštívenie Panny Márie, kamenný epitaf rodiny Reinerovej, drevená plastika Panny Márie, fragmenty nástennej maľby Posledný súd, bočný oltár sv. Antona Paduánskeho, nástenná maľba Vzkriesenie, bronzova krstiteľnica, oltárny obraz sv. Anny Metercie, gotická Kalvária, lampáš kráľa Mateja, gotické drevené polychrómované plastiky, bočný oltár Klaňanie troch kráľov, neogotická kamenná kazateľnica.

V interiéri kostolu sa nachádza viacero oltárov: Hlavný oltár sv. Alžbety (zhotovený v rokoch 1474 až 1477, jedna z najvýznamnejších pamiatok stredovekého umenia v rámci Slovenska), Oltár Navštívenia Panny Márie (z roku 1516), Oltár svätého Antona Paduánskeho, Oltár Mettercie (z konca 19. storočia), Oltár svätej Anny, Oltár Troch kráľov, Oltár svätého Jozefa, Oltár svätého Štefana kráľa, Oltár Troch košických mučeníkov a Oltár svätého kríža.

Rákociho Krypta

Pri severnej stene Dómu bola vybudovaná v roku 1906 krypta pre ostatky Františka II. Rákociho a jeho druhov. Kryptu i štyri kamenné sarkofágy projektoval budapeštiansky profesor Frigyes Schulek. Nad kryptou a nad gotickým oblúkom severnej brány sa nachádza secesná freska Andora Duditsa z rokov 1914 - 1916, ktorá zľava doprava zobrazuje všetko podstatné zo života Františka II.

Dóm svätej Alžbety je najväčší kostol na Slovensku s plochou interiéru 1 200 m² a kapacitou vyše 5 000 ľudí a zároveň najvýchodnejšia gotická katedrála v Európe.

Interiér Dómu svätej Alžbety

Drevené Kostoly Východného Slovenska

Východné Slovensko je známe svojimi drevenými kostolmi, ktoré sú jedinečným prejavom ľudovej architektúry a zručnosti. Tieto kostoly sú často postavené v odľahlých oblastiach a zachovávajú si svoj pôvodný charakter.

Medzi najvýznamnejšie drevené kostoly patrí:

• Drevený kostolík sv. Mikuláša v Bodružali
• Drevený kostol v Nižnom Komárniku
• Drevený kostolík v Miroli
• Drevený kostolík sv. Kozmu a Damiána vo Vyšnom Komárniku
• Drevený chrám sv. Bazila Veľkého v Krajnom Čiernom
• Drevený kostolík v Hunkovciach
• Drevený kostol sv. Michala Archanjela v Šemetkovciach
• Drevený kostolík sv. Paraskievy v Potokoch

Tieto kostoly sú nielen krásne, ale aj dôležité pre kultúrne dedičstvo Slovenska. Niektoré z nich sú zapísané aj v zozname svetového dedičstva UNESCO.

Kostol a Kláštor sv. Alžbety v Bratislave

Kostol a kláštor sv. Alžbety je medzi Bratislavčanmi známy aj pod skráteným názvom ,,alžbetínky“. Kostol sa nachádza v širšom historickom centre mesta na Špitálskej ulici. Zvonka zaujme kostol peknými barokovými tvarmi, najmä výraznou zelenkavou vežou s hodinami a dvojkrížom. Historickú latku mu pomáha zdvihnúť azda len susedný Kostol sv. Ladislava. Oba kostoly sú tak trochu odrezaným pozostatkom starých čias.

Kostol sv Alžbety je veľmi dobre dostupný električkou, ktorá má blízko zastávku. Dopraviť sa sem môžete i na bicykli, alebo veľmi ľahko pešo z historického centra. Rehoľa alžbetínok prišla z Viedne do Bratislavy (vtedajšieho Prešporka,) na popud arcibiskupa a uhorského prímasa Imricha Esterházyho. Ich činnosť smerovala najmä k starostlivosti o chorých a siroty.

Kostol sa môže popýšiť výzdobou od celoeurópsky významného umelca Paula Trogera. Kostol je zvonka charakteristický stupňovitou fasádou, ktorá pripomína poschodia. Sochy sv. Ladislava a sv. Štefana, ktoré sú tu umiestnené, vytvoril Ľudovít Gode. Kostol zvonka zdobí výrazná socha sv. Alžbety so žobrákom. Práve tu najviac vidno vplyv jeho učiteľa Georga Raphaela Donnera. Pripomína ho práve žobrák, veľmi podobný žobrákovi z Dómu sv.

Podobne je Gode autorom sôch sv. Alžbety, Jozefa a Imricha zdobiacich zvonka priľahlý objekt kláštora. Kostol sv. Alžbety nad vchodom dekoruje nádherné, veľké okno. Kostol sv. Alžbety je v interiéri prekrásne zdobený. Výzdobe dominuje obraz na hlavnom oltári. Zobrazuje príbeh Videnie sv. Alžbety. Celkovo výzdoba kostola pripomína pozemský i posmrtný život patrónky kostola - sv. Alžbety Durínskej.

Hlavný oltár dopĺňajú z jednotlivých strán sochy sv. Františka z Assisi a sv. Antona Padovského. K zaujímavým doplnkom patrí znak františkánskej rehole hore nad obrazom v podobe prekrížených, prebodnutých rúk. Výzdobu kostola tvoria i prekrásne fresky. Sú rovnako dielom Paula Trogera a jeho nasledovníkov. Predovšetkým je to maľba na klenbe kostola s názvom Glorifikácia sv. Alžbety.

Celkovú výzdobu dopĺňajú i pútavo vyzdobené drevené lavice. Možno na nich nájsť výjavy zo života sv. K zaujímavostiam ohľadne kostola patrí fakt, že počas 2. svetovej vojny bol vážne poškodený bombardovaním. Tunajšiu záhradu značne zasiahla výstavba nemocnice v druhej polovici 20. storočia. Zaujímavým faktom je, že tento kostol bol údajne takmer vernou kópiou kostola cisteriánov v Szentgottharde v Maďarsku.

tags: #dreveny #kostol #sv #alzbety