História a sčítanie obyvateľstva obce Svätý Ján v roku 1869

V nižšie uvedenom zozname uvádzam všetky cirkevné a štátne matriky, ktoré pre územie Slovenska familysearch zobrazuje. Navyše mám aj filmy, ktoré neboli popísané pre Slovensko a časti Ľvovskej oblasti, ale na familysearch sa skryte nachádzajú. Na niektorých filmoch sa nachádzajú obce, ktoré nie sú na Familysearch rozpísané a ja na ne prichádzam až po ich prelistovaní. Následne ich sem dopĺňam.

V zozname sú aj matriky, ktoré sú už skryté na familysearch. Mikrofilmy obsahujú matriky, rodné, sobášne a úmrtné. Pôvodný zdroj na familysearch ich už v tejto podobe neuvádza.

Údaje sú zotriedené abecedne, ale aj napriek tomu doporučujem vyhľadať cez funkciu CTRL+F.

Banská Bystrica, Banská Bystrica

Cirkevná matrika Evanjelická cirkev. Farský úrad Banská Bystrica (Banská Bystrica)

• Krsty 1631-1648 - Manželstvá 1628-1648 - Úmrtia 1628-1648 - Krsty 1648-1676 5014262
• Krsty 1676 - Manželstvá 1648-1677 - Úmrtia 1649, 1654-1674 - Krsty 1674-1704 - Manželstvá 1677-1699 - Krsty 1704-1715 5014248
• Krsty 1715-1752 5014249
• Krsty 1752-1807 5014250
• Krsty 1807-1869 5014251
• Krsty 1869-1900 - Manželstvá 1674-1681, 1701-1733 5014252
• Manželstvá 1733-1761, 1724-1779 - Úmrtia 1721-1749 - Manželstvá 1741-1779, 1761-1779 - Úmrtia 1789-1866 - Manželstvá 1789-1862 5014253
• Manželstvá 1862-1898 - Úmrtia 1693-1779, 1744-1747 - Úmrtia 1741-1778, 1750-1790 5014263
• Úmrtia 1790-1879, 1867-1882 5014264
• Úmrtia 1882-1907, 1879-1909 5014265

Banská Štiavnica, Banská Štiavnice a Banská Belá

Cirkevná matrika Evanjelická cirkev. Farský úrad Banská Štiavnica (Banská Štiavnica)

• Krsty 1627-1659 - Manželstvá 1633-1659 - Úmrtia 1632-1659 - Krsty 1680-1693, 1680-1681 5016448
• Krsty 1681-1729 5016520
• Krsty 1725-1729, 1722-1740 5016449
• Krsty 1740-1762 5016450
• Krsty 1762-1766, 1744-1745,1766-1784 5016451
• Krsty 1784-1825 5016452
• Krsty 1825-1857 - Úmrtia 1852-1857 5016453
• Krsty 1858-1867 - Zoznam krstov A, L-M 1772-1792 - Zoznam krstov A-Z 1799-1812 - Zoznam krstov A-Z 1812-1850 - Zoznam krstov A-Z 1851-1879 - Krsty 1868-1869 5016454
• Krsty 1869-1889 5016519
• Krsty 1889-1892 - Manželstvá 1722-1863 5016455
• Manželstvá 1863-1884 - Zoznam manželstiev 1789-1812;1813-79 - Úmrtia Kat. a Evang. 1676-1728, 1671-1760 5016456
• Úmrtia 1729-1833 5016457
• Úmrtia 1833-1872 5016458
• Úmrtia 1872-1892 5016459
• Úmrtia 1892-1894 - Zoznam úmrtí 1813-1863, 1864-1907 5014239

Bardejov, Bardejov

Cirkevná matrika Evanjelická cirkev. Farský úrad nemecko-maďarský Bardejov (Bardejov)

• Krsty 1592-1599 - Krsty, manželstvá, úmrtia 1610 - Krsty, manželstvá, úmrtia 1617-1618 - Birmovaní 1645-1655 - Krsty, manželstvá, úmrtia 1624-1726 - Krsty, manželstvá, úmrtia 1722-1752 4406723
• Krsty, manželstvá, úmrtia 1753-1779 - Krsty, manželstvá, úmrtia 1781-1839 - Zoznam (krst., sobás., zom.) 1722-1839 - 53 Krsty 1840-1863 - Manželstvá 1840-1863 - Úmrtia 1840-1863 - Zoznam (krst., sobás., zom 4406770
• Druhopisy krstov 1888-1896 - Manželstvá 1889-1896 - Úmrtia 1889-1896 4406770
• Zoznam úmrtí 1839-1928 4405839

Bardejov, Bardejov

Cirkevná matrika Evanjelická cirkev. Farský úrad Slovenský Bardejov (Bardejov)

• Krsty, manželstvá, úmrtia 1703-1706 - Krsty 1707-1779 - Manželstvá 1707-1709 - Manželstvá 1714 - Manželstvá 1716 - Manželstvá 1755 - Manželstvá 1764-1779 - Úmrtia 1754-1762 - Úmrtia 1764-1771 - Konvertiti 1779-1780 - Krsty 4405887
• Krsty, manželstvá, úmrtia 1815-1850 - Birmovaní 1832 - Krsty 1851-1875 - Birmovaní 1854-1875 - Manželstvá 1851-1875 - Miešané manželstvá 1854-1856 - Úmrtia 1851-1875 - Krsty 1876-1888 - Manželstvá 1876-1 4406720
• Úmrtia 1880-1888 - Zoznam krstov (A-Ž) 1851-1896 4406721
• Druhopisy krstov, manželstvá, úmrtí 1860-1863 - Krsty, manželstvá, úmrtia 1876-1882 - Krsty 1883-1896 - Manželstvá 1879-1895 - Úmrtia 1889-1895 4406721
• Sv. 1 Rodinná kniha (A-B) 4406721
• Sv. 1 Rodinná kniha (B-I) - Sv. 2 Rodinná kniha (J-S)- Sv. 3 Rodinná kniha (S-Ž) 4406722
• Index k rodinným knihám Sobášených (A-M) 4406722
• Sobášených (M) - Sobášených (M-Ž) 4406723

Bratislava, Bratislava

Cirkevná matrika Evanjelická cirkev. Farský úrad Bratislava (Bratislava)

• Krsty 1606-1617 4948707
• Krsty 1618-1629 4948709
• Krsty 1630-1643 4948709
• Krsty 1644-1653 4948709
• Krsty 1653-1661 4948710
• Krsty 1682-1696 - Zoznam krstov A-Ž (1682-1696) 4948710
• Krsty 1697-1698 4948710
• Krsty 1698-1709 - Zoznam krstov A-Ž (1698-1709) 4948711
• Krsty 1710-1725 - Zoznam krstov A-Ž (1710-1725) 4948711
• Krsty 1726-1729 4948711
• Krsty 1729-1743 - Zoznam krstov A-Ž (1726-1743) - Krsty 1726-1743 (nemanželské deti) 4948712
• Krsty 1744-1750 4948712
• Krsty 1750-1755 - Zoznam krstov A-Ž (1744-1755) - Krsty 1744-1755 (nemanželské deti) 4948713
• Krsty 1756-1766 - Zoznam krstov A-Ž (1756-1766) - Krsty 1756-1766 (nemanželské deti) 4948713
• Krsty 1767-1769 4948713
• Krsty 1769-1777 - Zoznam krstov A-Ž (1767-1777) - Krsty 1767-1777 (nemanželské deti) 4948714
• Krsty 1778-1786 4948714
• Krsty 1786-1797 - Zoznam krstov A-Ž (1786-1797) 4948715
• Krsty 1798-1813 4948715
• Krsty 1813-1820 - Zoznam krstov A-Ž (1798-1820) - Krsty 1798-1819 (nemanželské deti) 4948716
• Krsty 1820-1828 - Zoznam krstov A-Ž (1820-1828) - Errata 4948716
• Krsty 1829-1833 4948716
• Krsty 1833-1838 - Zoznam krstov A-Ž (1829-1838) 4948717
• Krsty 1839-1850 4948717
• Krsty 1850-1854 - Zoznam krstov A-Ž (1839-1854) 4948718
• Krsty 1855-1865 4...

Huncokári a ich príchod do Malých Karpát

Huncokári, prezývaní majoritným, prevažne slovenským obyvateľstvom nárečovou skomoleninou z nemeckého slova HOLZHACKER (v slovenskom preklade drevorubač), boli po nemecky hovoriaci drevorubači a lesní robotníci, taktiež vápenníci a paliči dreveného uhlia, šindliari a rybnikári a v neskoršom období aj horári, lesní hájnici a lesní hospodári, žijúci v lesných samotách, horárňach a usadlostiach, ktoré boli roztrúsené po severných a južných svahoch Malých Karpát. Pracovali hlavne v službách šľachtického rodu Pálffyovcov, väčšinového vlastníka malokarpatských lesov. Postupne vytvorili na tomto území veľmi súdržnú, etnicky uzavretú skupinu, ktorá sa vyznačovala špecifickými vlastnosťami.

Členovia huncokárskeho spoločenstva používali nemecký jazyk, ktorý sa v malokarpatskom teritóriu ustálil do huncokárskeho nárečia, boli v prevažnej miere katolíckeho vierovyznania, mali spoločnú prácu v lesnom hospodárstve a preferovali uzatváranie manželstiev v rámci vlastnej komunity. Tieto špecifiká napĺňajú znaky etnickej resp.

Keď sme sa ako potomkovia huncokárov pred rokmi rozhodli preskúmať najstaršie matriky podhorských malokarpatských obcí, s cieľom vyhľadať dôkazy o príchode, ako aj o pôvode prvých horských ľudí v lesoch Malých Karpát, položili sme našim predkom tri základné otázky a jednu doplňujúcu.

Ako sa vlastne voláte? Kedy ste prišli do malokarpatských lesov a kde ste sa v nich usadili?

Na prvé tri otázky už poznáme odpovede. Zhrnuli sme ich v publikácie s názvom „Čo prezradili matriky o prvých horských ľuďoch - HOLZHACKEROCH, po ich príchode do Malých Karpát“,[1] ktorú naše občianske združenie vydalo v roku 2022. Poodhaľujeme v nej časť doteraz nepreskúmanej huncokárskej histórie.

Prví horskí ľudia začali do Malých Karpát prichádzať už začiatkom 18. storočia, v období tzv. Proces osídľovania Malých Karpát horskými ľuďmi môžeme sledovať v troch samostatných, prisťahovaleckých vlnách.

Prvá prisťahovalecká vlna začínala postupne už začiatkom 18. storočia a zreteľne ju badať, aj na základe matričných zápisov a latinských poznámok o pôvode ľudí z lesov a hôr, už okolo 20. rokov 18. storočia.

Druhá prisťahovalecká vlna prebiehala po nástupe Márie Terézie na habsburský trón (1740 až 1780) a bola podmienená reformačnými úpravami okrem iných aj v lesnom hospodárstve, ktorými panovníčka menila zaostalé hospodárenie s lesmi na efektívne, racionálne a prosperujúce.

Pretrvávala aj po nástupe jej syna Jozefa II. na cisársky trón (1780 až 1790). Tretia prisťahovalecká vlna prebiehala v období vlády Leopolda II. (1790 až 1792) s presahom až do 19. storočia.

Príčiny a historické súvislosti huncokárskeho osídľovania Malých Karpát je samostatná a pomerne rozsiahla téma, ktorej sme sa v tomto príspevku dotkli len okrajovo.

V odbornej literatúre sa ako začiatok éry osídľovania Malých Karpát nemecky hovoriacimi drevorubačmi udával rok 1740. Vo svojich prácach uvádzalo tento rok viacero autorov, okrem iných aj F. J. Beranek a G. Habáňová. Náš výskum však priniesol nové zistenia a posunul príchod prvých horských ľudí už do 20. rokov 18. storočia.

V knihe „Kronika rodu Hirner“ z roku 2013 jej autor Ladislav Tačovský predpokladá a pripúšťa aj skorší príchod prvých, horských ľudí ako i možnosť, že tu už žili, ako starousadlíci.

Prví horskí ľudia prichádzali v malých skupinách a usádzali sa v lesoch nad obcami Rača, Svätý Jur a Pezinok - miestna časť Cajla a Limbach. V matričných zápisoch sa spomína lokalita „in sylvis Stomphensibus“- stupavský les, ale aj les nad Neštichom, historickou časťou Svätého Jura - „ex silva Nestichiensi“.

Na konci 30. rokov 18. storočia zachytáva matrikár v zápisoch bližšie neurčenú lokalitu nad Modrou - „in sylva Modrensi ligna secantibus“. Mohla by to byť samota Alte Oberhaus neďaleko Hubalovej nad Pieskom, obývaná huncokárskou rodinou Hubner a Fridrich.

Známa je v tej dobe aj huncokárska usadlosť v lesoch nad Pezinkom prezývaná Reisingerka alebo aj Kolárske, kde v tom čase mohlo žiť viacero huncokárskych rodín, ktoré sa zapisovali do pezinských matrík. Až druhá a tretia generácia horských ľudí, teda potomkovia prvých presídlencov, sa začiatkom druhej polovice 18.

Vo všeobecnosti pretrvával názor, že pôvod horských ľudí je nejednoznačný a nejasný, preto sme si posvietili do tohto historického šera a zamerali sme sa na primárne archívne zdroje - najstaršie matriky a v nich na poznámky o pôvode prvých huncokárskych presídlencoch. Našli sme zatiaľ vyše stodvadsať záznamov, ktoré odkazovali vo všeobecnosti na krajinu ich pôvodu.

Najčastejšie to boli poznámky napr. ex Austria - z Rakúska, ex Germania - z Nemecka, ex Moravia - z Moravy, ex Bohemia - z Česka, ale matrikári zapisovali aj konkrétne oblasti napr. ex Stiria - zo Štajerska, ex Tirolia - z Tirolska, ex Svevia - zo Švábska, ex Silesia - zo Sliezska, ex Carintia - z Korutánska a pod.

Najväčšiu radosť sme však mali z množstva poznámok o konkrétnych obciach a mestách na území habsburskej monarchie. Matričný výskum teda potvrdil všeobecne známy predpoklad, že huncokári prichádzali hlavne z alpských a pod alpských oblastí vtedajšieho územia Rakúska konkr. Štajerska, Tirolska, Dolného a Horného Rakúska, Korutánska, a v oveľa menšej miere z Nemecka konkr. z Bavorska, Sliezska a Švábska, o čom svedčia iba ojedinelé poznámky v matričných zápisoch o krajine ich pôvodu.

V nasledujúcej tabuľke sme zoradili priezviská s poznámkami o pôvode ich nositeľov z najstarších matrík podhorských obcí Rača, Svätý Jur, Pezinok (Cajla), Modra, Častá, a Kuchyňa.

V nasledujúcom zozname sú uvedené tradičné huncokárske priezviská, ku ktorým sme priradili vyhľadané poznámky o pôvode ich nositeľov. Zoznam sme rozšírili o neskoršie nálezy poznámok o pôvode z mladších matrík. Schmidt (pôvod v Nemecku, Nornbergl, A.

Matrikári zapísali aj názvy vyše štyridsiatich konkrétnych obcí a miest. V súčasnosti prebieha identifikácia historických názvov konkrétnych miest a obcí, ktoré majú nové názvy resp.

V rokoch 2021 a 2022 sme vydali dve monografické publikácie konkr. - ROD TANGLMAYER a ROD ASCHENSCHWANDTNER, v ktorých sú genealogicky doložené rodinné a príbuzenské vzťahy najstarších holzhackerských rodín. Horskí ľudia z týchto rodov žili a pracovali v prvej polovici 18.

Prvými predkami horských ľudí z rodu ASCHENSCHWANDTNER na území Malých Karpát bol Holzhacker Jozef, narodený okolo roku 1687 a jeho manželka Kristína, narodená okolo roku 1700. Pravdepodobne pochádzali z oblasti rakúskeho Szalzkamerguthu, avšak zatiaľ sa nám nepodarilo zistiť názov rakúskej obce, v ktorej sa narodili.

Z rodu TANGLMAYER bol zakladateľom rodu Laurentius, narodený v roku 1714 a jeho manželka Mária Magdaléna Steinecker, narodená v roku 1722. V súčasnosti pripravujeme vydanie tretej monografickej publikácie s názvom Genealogický sprievodca rodom REISENAUER, ktorého korene siahajú až do 17. storočia a prví príslušníci tohto rodu majú pôvod v rakúskych a českých územiach habsburskej monarchie.

Najstaršie matriky ukrývali prvé písomné zmienky približne o štyridsiatich huncokárskych rodoch. Ich nemecky znejúce priezviská doslova „zasvietili“ v matrikách, keďže sa v nich dovtedy nevyskytovali. Archívne zápisy spočiatku neobsahovali presné identifikátory pôvodu z hôr či drevorubačského povolania, ako sú latinské poznámky „ex silvis“- z lesov, „ex montibus“- z hôr, „lignicida“ či „holzhacker“- drevorubač a podobne.

Avšak na základe špecifických kritérií, sme odhalili aj dobre „ukrytých“, prvých Holzhackerov. Jedným z prvých bol Jacobus Fridrich - Holzhacker, ktorý mal zapísané povolanie v tvare Hulzhoker, už 14. septembra 1734 na Cajle.

Najstarší dohľadaný zápis o narodení huncokárskeho dieťaťa Joannesa Mathiasa HAUA pochádza z 12. mája 1721 v Rači, ešte bez poznámky z hôr. Prvé huncokárske deti, konkr. Josephus Seher, Anna Maria Boger, Maria Pauer, s poznámkou ex montibus lignicidae sa narodili v priebehu roka 1728 vo Svätom Jure.

Najstaršia dohľadaná huncokárska svadba sa konala 20. augusta 1731 v Pezinku, ešte bez poznámky z hôr, ale 25. Prví horskí ľudia pochádzali hlavne z týchto rodov: ASCHENSCHWANDTNER, CEHLIN, FLISPOSCHER, FORN(S)BERGER, FRIDRICH, FRIEDL, HAU, HARTINGER, KRETISCH, MILLER, NAY, NIGL, SCHNOBL, SCHWORZT, SCHOLPEKOMMER, SCHMIDT, SONTNER, STEINECKER, REISINGER, REISENAUER, TANGLMAR, TRAUTENBERGER, TOFERNER, VOLF, VOGNER a iných menej známych.

V neskoršom období (po roku cca 1750) sa začali v matrikách objavovať aj nové, nemecky znejúce priezviská, ktorých nositelia na tomto území dovtedy nežili, nezapisovali sa do matrík z čoho odvodzujeme, že sa presídlili z pôvodnej pravlasti neskôr, ako ich predchodcovia.

Boli to hlavne rodiny: EKHARDT, FRASZ, GROSHAPEL, HINK, HIRNER, MAYERHOFER, NAJDER, SPILLER, SZOLINGER a mnoho iných známych i menej známych. Niektorí členovia svätojurských a pezinských starousadlíckych rodín, s tradičnými huncokárskymi priezviskami, ale v prevažnej miere luteránskej náboženskej konfesie sa v priebehu 18. storočia pravdepodobne tiež začlenili medzi pôvodných, horských ľudí, či už ako drevorubači alebo lesní robotníci, horári, či lesní hospodári. Taktiež je možné, že prišli za prácou do Malých Karpát až po uvoľnení náboženských slobôd, za vlády panovníka Jozefa II.

V našom občianskom združení vítame každý záujem odbornej verejnosti o históriu našich predkov.V nedávnej minulosti prebiehal na Univerzite svätého Cyrila a Methoda v Trnave vedecký výskum zameraný o i. aj na príchod a pôvod huncokárov v Malých Karpatoch. Výskum priniesol zaujímavé informácie o historických súvislostiach podložené faktografiou a konkrétnymi archívnymi nálezmi.

Tieto boli publikované vo viacerých čiastkových štúdiách, a taktiež v dvoch monografiách s názvami Huncokári - každodenný život zaniknutej minority a Holzhackerland - Slovenské pohoria ako životný priestor nemecky hovoriacich drevorubačov - huncokárov. Odbornému rámcu dokresľujúcemu príchod a pôvod huncokárov, ako aj priblíženiu každodenného života tejto zaniknutej etnografickej skupiny, sa venoval historik a etnograf Mgr.

Dnes už vieme aké mená mali prví horskí ľudia na území Malých Karpát a v mnohých prípadoch poznáme aj ich pôvod. Tieto identifikačné údaje sú východiskom a zároveň nevyhnutným predpokladom pre ďalšie pátranie po pravlasti našich predkov, a to v matrikách, múzeách a v archívoch Rakúska, Nemecka, Česka a Moravy, ale aj inde.

Do archívnych dokumentov viedenského štátneho archívu sme sa už zahĺbili a prvé významnejšie nálezy konkrétne o Polzerových memoároch sme už odprezentovali širšej verejnosti na 1.

Systematicky zapisovať už v 40. rokoch 18. storočia. TRAUTENBERGER, FRASZ, HIBNER, BERGER, EDLINGER a EDELSCHPACHER. mene latinskú poznámku ex silvis - z lesov alebo ex montibus -z hôr. Modry sa však tieto priezviská v rokoch 1740 až 1780 neobjavujú. STEINER, PERGER a STEGER. Príčiny tohto javu zatiaľ nepoznáme.

Huncokári pochovávaní v lesnom prostredí. v blízkej Kráľovej alebo Modre. pohrebu. podhorskej obci. cajlanskej strane. Bol ľahko dostupný aj z lokality Holá Borša...

tags: #scitanie #1869 #svaty #jan