Veľká noc je najstarším a najvýznamnejším sviatkom kresťanského cirkevného roka, počas ktorého si kresťania pripomínajú umučenie, smrť a vzkriesenie Ježiša Krista.
Prípravným obdobím pred Veľkou nocou je v Rímskokatolíckej cirkvi štyridsaťdňový pôst, ktorý je formou pokánia nielen v kresťanstve, ale aj v iných náboženstvách.
Sviatky jari, Veľká noc, sú predo dvermi a je čas naladiť sa na posolstvo týchto sviatkov.
V kostoloch už „svietia“ zahalené kríže a cez Palmovú (Kvetnú) nedeľu sa cez omše konajú sprievody a žehnanie ratolestí a spievajú sa pašie.
Mnohí z nás si voľné dni určite spestria aj návštevou múzea či galérie.
Už vo štvrtok mnohé z Vás vkročia do kostolov s tým, aby sme začali sláviť veľkonočné sviatky.
Na "Zelený štvrtok" som sa už ako dievča vždy veľmi tešila a to asi najmä z jedného dôvodu :-).
Bola som veľmi zvedavá akú výzdobu pripravia pri "Božom hrobe".
Nevedela som sa vynadívať na toľkú nádheru, toľko krásnych kvetov.
Ponúkame širokú a modernú kolekciu vianočných dekorácií (MAGIC HOME) s rôznymi motívmi (Santa, Sob) a integrovaným LED osvetlením.
Zabezpečte si kompletnú a štýlovú vianočnú výzdobu pre váš domov a vytvorte príjemnú sviatočnú atmosféru.
Okrem tradičných veľkonočných trhov môžu obyvatelia a návštevníci Banskej Bystrice tešiť na pestrú ponuku podujatí a workshopov zameraných na zvyky spojené s Veľkou nocou.
Veľkonočné podujatie Trenčianskeho múzea prinesie detské dielničky s jarnou tematikou “Veľkonočné tvorenie”.
Kreatívne aktivity pre deti, kde si môžu vytvoriť vlastné veľkonočné dekorácie, doplní fotokútik v jarných dekoráciách i sladká odmena pre deti.
Jedným z najzaujímavejších podujatí najbližších dní je podujatie Veľká noc na dedine, ktoré sa uskutoční v nedeľu 13.4.2025 medzi 10:00 - 16:00 hod. v Múzeu slovenskej dediny SNM v Martine.
Toto podujatie predstaví malým i veľkých návštevníkom tradície a zvyky našich predkov, ktoré sprevádzali veľkonočné obdobie, a ktoré ešte vždy nie sú minulosťou.
Neodmysliteľným symbolom sviatkov Veľkej noci sú zdobené vajíčka.
Tu je niekoľko ďalších inšpirácií a tipov pre veľkonočné dekorácie:
- Ikebana na stôl: V keramickom alebo drevenom kachlíku, dozdobená umelými kvetmi.
- Drevený veniec Vitajte: Vyrobený z preglejky, s možnosťou meniť farbu spodnej časti.
- Domčeky z dreva: V rôznych veľkostiach, jednovrstvové s gravírom alebo dvojvrstvové.
- Drevené krídla na dvere: V rôznych farbách, s možnosťou pridať svetielka.
- Vianočná guľa: Vyrobená z preglejky, s voliteľnou farebnou kombináciou.
- Prútený venček na dvere: Dozdobený umelými kvetmi, vhodný na svadbu alebo bežný deň.
Tieto dekorácie sú určené na umiestnenie v interiéri (na poličky, stoly, krb) a na tvorbu vianočných aranžmánov.
Veľkonočný program prináša aj Štátny komorný orchester.
Dom umenia Fatra sa v posledný aprílový štvrtok a piatok (24. a 25. apríla) zaodeje do slávnostných šiat.
Publikum čakajú jedinečné zážitky.
Sólisticky sa predstavia nielen violončelistka Klaudia Remencová či klaviristka Anhelina Kydora.
Veľkonočné koncerty však ovládnu aj Koncertnú sieň SF, ktoré tam uvedú Slovenská filharmónia a Slovenský filharmonický zbor pod taktovkou šéfdirigenta Daniela Raiskina.
Sólistom oboch mimoriadnych koncertných večerov bude husľový virtuóz Mikhail Pochekin, v ktorého interpretácii zaznie raritne uvádzaný 2. husľový koncert d mol Maxa Brucha.
Slovenská filharmónia ponúkne v sviatočné popoludnie Kvetnej nedele (13. apríla) prvý z tohtoročnej trojice veľkonočných koncertov.
Je ním tradičný koncert Slovenského komorného orchestra, ktorý namiesto do stánku hudbu, pozýva do Katedrály sv.
Vďaka (zatiaľ) jedinému slovenskému Requiem súčasného skladateľa Pavla Krška sa okrem stíšenia iste nejednému v publiku podarí zamyslieť sa i nad tajomstvom Veľkej noci.
Za prínos kresťanských hodnôt do umenia v oblasti duchovnej hudby udelila Pavlovi Krškovi Konferencia biskupov Slovenska v roku 2003 Cenu Fra Angelico.
Tóny Kvetnej nedele.
Tak sa volá náš ďalší veľkonočný koncertný tip.
Našim tajným tipom je špeciálne podujatie, ktoré sa uskutoční na Veľký piatok večer.
Pozýva zažiť nadpozemsky výnimočné chvíle so sakrálnou hudbou a krásnom starej liturgie Nitriansky komorný orchester.
Spolu s členmi Zboru ZOE pod vedením Hildy Gulyás a Schola Seraphica Urbis Superioris sa u nitrianskych františkánov prenesiete v čase.
O 19:30 hod. sa tam koná tradičné Tenebrae.
Tento latinský názvom môžeme preložiť ako Temné hodinky.
Starobylá liturgia posvätného ofícia - tzv. ranné chvály (Matutinum a Laudes, slávené v jednom celku) sa v tejto podobe viažu výlučne k veľkonočnému trojdniu - na Zelený štvrtok, Veľký piatok a v sobotu Veľkého týždňa.
Spevy aj antifóny Tenebræ - Temných hodiniek boli v dejinách často zhudobňované.
Spracoval ich Orlando di Lasso, Marc-Antoine Charpentier či Jan Dismas Zelenka.
A patria k skvostom sakrálnej hudby.
Temné hodinky dojmu nielen veriacich krásou obradu, ale aj všetkým navôkol.
Chrám osvetľuje len svit pätnástich sviec, ktoré sa postupne po každom žalme zhasínajú, až zostane len jedna.
Naplnený je však čítaniami a spevmi antifón, ba s priam hmatateľným duchovnom.
Voľné dni si môžete spestriť aj návštevou múzea či galérie.
Ak medzi nich patríte aj vy, práve vás máme niekoľko zaujímavých tipov, ktoré tentoraz nahrádzajú pravidelnú rubriku tipov Kam za kultúrou.
Program Pôstneho koncertu Nitrianskeho komorného orchestra uviedli renomovaní sólisti - sopranistka Hilda Gulyás, fínska altistka Elsa Voima, tenorista Matúš Šimko, huslista Samuel Mikláš, violista Martin Kušš a violončelista Andrej Gál.
Avšak až súbor Cantica Istropolitana ponúkol prvý tohtoročný veľkonočný koncert.
Bratislavčanov a Bratislavčanky pozval v sobotu 5. 4. 2025 o 19,00 hod. do bratislavského kostola sv. Vincenta de Paul.
Hosťami súboru Cantica Istropolitana, ktorého dirigentom je Adrian Kokoš, boli klaviristka Tatiana Sedmáková, sopranistka Viktória Ballánová, mezzosopranistka Zuzana Šveda a operný spevák, výtvarník a kňaz v jednej osobe - bas Martin Šafárik.
Účinkujúci spolu s hosťami uviedli Pieta Signore Alessandra Stradellu a Stabat Mater od Giovanniho Battistu Pergolesiho.
Tento súbor rovnaký program s totožným menoslovom účinkujúcich uvedie aj na Kvetnú (Palmovú) nedeľu, ktorou kresťania na celom svete vstupujú do bezprostredného Veľkého týždňa - dní príprav na ústredný sviatok kresťanstva - veľkonočné trojdnie.
Dejiskom ich koncertu na Pašiovú Palmovú nedeľu bude rímsko-katolícky chrám v Borskom sv. Jure.
Ďalším zaujímavým podujatím, ktoré pripomína aj v tomto špeciálnom vydaní Kam za kultúrou, je predveľkonočný koncert v znamení novej edície festivalu ARCO.
Uskutoční sa v sobotu 12. apríla 2025 o 15:30 hod. sa v Kostole sv. Jakuba v Trnave.
Františkánsky kostol hostí otvárací koncert 9. ročníka festivalu ARCO, ktorý je príležitosťou na stíšenie v tomto predveľkonočnom období.
Vďaka (zatiaľ) jedinému slovenskému Requiem súčasného skladateľa Pavla Krška sa okrem stíšenia iste nejednému v publiku podarí zamyslieť sa i nad tajomstvom Veľkej noci.
Za prínos kresťanských hodnôt do umenia v oblasti duchovnej hudby udelila Pavlovi Krškovi Konferencia biskupov Slovenska v roku 2003 Cenu Fra Angelico.
Sólistami koncertu budú Miriam Maťašová (soprán), Karolína Bauer (alt), Jozef Gráf (tenor) a Martin Mikuš (bas).
Zaujímavosťou koncertu bude využitie dvoch organov, na ktorých sa predstavia Tomáš Sivčák a Marek Štrbák.
K bohatej ponuke veľkonočných koncertov sa i tohto roku pripája Štátna opera v Banskej Bystrici.
Uvedie celkom dve mimoriadne sviatočne podujatia.
Prvé je na pláne už v sobotu 12. apríla večer.
Zbor Štátnej opery, spolu so sólistami a orchestrom pod taktovkou Igora Bullu, prinesie silný umelecký a duchovný zážitok, ktorý sa hlboko dotkne každého poslucháča.
Okrem Banskej Bystrici prinesú totožný zážitok aj Ružomberčanom.
Dejiskom ich ďalšieho veľkonočného koncertu sa už v utorok 22. apríla o 18:00 hod. stane Kostol sv. Ondreja v Ružomberku.
Naladiť sa na hĺbku veľkonočných sviatkov môžu aj návštevníci Slovenskej filharmónie na pripravovaných slávnostných podujatiach.
Tradičná oslava Veľkej noci sa začína už v Kvetnú nedeľu.
V roku 1785 oslovili Josepha Haydna zriaďovatelia jaskynnej katedrály Oratorio de la Santa Cueva v španielskom Cádize s ponukou veľkonočného orchestrálneho projektu Sedem posledných slov nášho Spasiteľa na kríži.
Po premiére Haydn toto reflexívne dielo viackrát revidoval až vznikli verzie pre sláčikové kvarteto, sólové nástroje, zbor a orchester.
Už počas Haydnovho života sa tento opus stal jedným z jeho najslávnejších diel.
Slovenský filharmonický zbor pod vedením zbormajstra Jana Rozehnala a kvarteto sólistov sa k orchestru pripoja v druhej polovici programu, ktorý bude pokračovať kantátou Stabat Mater Gioachina Rossiniho.
Talianskeho skladateľa poznáme najmä ako autora komických opier.
Stabat Mater patrí medzi jeho dva koncertné opusy sakrálnej hudby.
Text hovorí o utrpení Kristovej matky pod krížom, na ktorom umiera jej syn.
Skladateľ dielo dokončil trinásť rokov po premiére jeho poslednej opery.
V premiére zaznelo v Paríži v roku 1842.
V pondelok večer bude rímsko-katolícku bohoslužbu v kostole bratislavských kapucínov doprevádzať schóla z Cirkevného oddelenia Konzervatória, Tolstého 11, Bratislava, ktorú vedie Prof. Dr. theol. Gloria Braunsteiner, PhD..
Počas liturgie u nitrianskych františkánov zaznejú spevy žalmov - Lamentácie umocnené polyfónnymi prevedeniami od španielskeho renesančného skladateľa Tomása Luisa de Victoria.
Čítania, žalmy a responzória na záver korunuje najkrajšia skladba v Tenebræ.
Tým je Allegriho Miserere na text 51. žalmu.
Temné hodinky plné duchovna sa postarajú aj o zimomriavky
Gregorio Allegri, niekdajší rímsky chrámový spevák, skladbu napísal v 30. rokoch 17. storočia.
Platilo, že toto dielo nesmel nikto uviesť v iné než stanovené dni tridua Veľkého týždňa a ani ho vziať za múry vatikánske, pretože by padol do cirkevnej kliatby.
Ale i tak sa autorizované kópie partitúr ocitali na cisárskom dvore vo Viedni i u portugalského kráľa a dielo sa (s)pokojne hrávalo napríklad už v 30. rokoch 18. storočia aj v Londýne.
O svoju „kópiu“ sa postaral i geniálny, vtedy len 14-ročný Wolfgang Amadeus Mozart.
Miserere, ktoré sa spievalo v Sixtínskej kaplnke do roku 1870 pri Temných hodinkách, si už na Veľký piatok vypočujeme práve v Nitre.
Nevynechajte!
Žalmy, ktoré sa spievajú bez organu, pripomínajú proroctvá z Biblie.
Z textov cítiť ľútosť na hriechmi človečenstva i zármutok v kontexte umučenia Krista.
Striedajú ich nadväzujúce čítania a Jeremiášove žalospevy, ktoré spieval na ruinách Jeruzalema.
Ukončujú ich žalmy ranných chvál vrátane žalmu Miserere, ktorý je ústredným bodom na ceste túžby a prosby, nádeje a viery aj v hudobnom spracovaní.
Prečo nenávidím české veľkonočné tradície
Tabuľka: Prehľad Veľkonočných podujatí
Veľkonočné vajíčka - neodmysliteľný symbol Veľkej noci
| Podujatie | Dátum | Miesto |
|---|---|---|
| Veľká noc na dedine | 13. apríla 2025 | Múzeum slovenskej dediny SNM v Martine |
| Veľkonočné trhy | 8. - 16. apríla 2025 | Banská Bystrica |
| Koncert Slovenskej filharmónie | 13. apríla 2025 | Katedrála sv. Martina v Bratislave |