Kostol Božského Srdca Ježišovho v Sedmerovci: História a súčasnosť

Obec Sedmerovec sa rozprestiera na južnom úpätí pohraničných hôr Moravsko-slovenských Bielych Karpát. V súčasnosti patrí administratívno-právne do okresu Ilava, vyššieho územného celku Trenčiansky kraj. Obec má približne 420 obyvateľov a nadmorská výška obce je 258 metrov.

Sedmerovec leží na mieste bývalého popolnicového pohrebiska lužickej kultúry z mladšej doby bronzovej. Ku vzniku názvu obce sa viaže povesť, ktorá hovorí o veľkej povodni, pred ktorou sa zachránilo iba niekoľko rodín a sedem oviec - sedmero oviec. Podľa ústneho podania a najstarších povestí, ktoré sa zachovali medzi ľudom, obec Sedmerovec bola založená obyvateľmi obce Pominovce, ktorí sa zachránili pred povodňou. Zanikla tak obec Pominovce a novú obec museli založiť vyššie, kam nesiahali vody rieky Váh. Ide ale len o úvahy, ktoré nie sú podložené faktami.

Obec Pominovce sa spomína prvýkrát v roku 1229. Z tejto osady sa zachoval románsky kostolík, ktorý mohol byť podľa historikov postavený najneskôr v 12. storočí alebo aj skôr. Tento kostolík je zasvätený svätému Jánovi Krstiteľovi. Súčasťou obce Sedmerovec je aj niekdajšia zemianská kúria Pominovce, z ktorej sa zachoval iba kostolík z 12. storočia.

Obec bola súčasťou strediskovej obce Bolešov, od roku 1990 je samostatnou obcou. V obci je postavený kultúrny dom, dom smútku, a taktiež má obec vybudovaný športový areál. Tradíciou sú futbalové turnaje za účasti mužstiev okolia a taktiež zo zahraničia.

V roku 2002 bola dokončená dvojročná výstavba Kostola Božského Srdca Ježišovho, ktorý bol slávnostne posvätený 30. júna roku 2002. Obec je v okolí známa aj dychovkou Sedmerovanka, ktorú pozná široké okolie z hudobných produkcií ľudovej hudby.

V roku 1925 bola postavená v centrálnej časti obci Sedmerovec kaplnka v strede obce, ktorá je zasvätená Božskému Srdcu Ježišovmu. Kaplnka bola posvätená v roku 1927. Každoročne sa pri kaplnke koná slávnostná hodová svätá omša práve pri príležitosti sviatku Božského Srdca Ježišovho.

30. júna 2002 bol vysvätený kostol v obci, zasvätený je Božskému Srdcu Ježišovmu.

Sedmerovec sa stal v roku 1990 samostanou obcou; dovtedy bol súčasťou obce Bolešov. V súčasnosti obec Sedmerovec patrí administratívno - právne do okresu Ilava, do vyššieho územného celku Trenčiansky samosprávny kraj. V obci sa nachádza kultúrny dom, dom smútku, kaplnka z roku 1929, kostol z roku 2022 a športový areál.

Kostol sv. Jána Krstiteľa - Ide o typický panský emporovaný kostol, stavaný z lomového kameňa. Jednoloďový s polkruhovou apsidou, zaklenutou apsidou a s rovnou zastropenou loďou. Murovaná empora, na západnej strane lode tvorí súčasne podnož vstavanej románskej veže. V apside, v južnej stene lode a vo veži sú zachované pôvodné románske okná. Oltár je barokový zo začiatku 18. storočia s retardovanými renesančnými prvkami, v strede je obraz sv. Jána Krstiteľa, vo vrchole obraz korunovania Panny Márie. Svojím významom predstavuje architektonický i historický unikát, svedčí o rannom šírení kresťanstva v tejto lokalite. Podobný kostolík je v Dražovciach. Tento kostolík v Pominovciach prežil i kruté tatárske nájazdy v 13. storočí. Pominovská filiálka patrila Bolešovskej farnosti, tamojšia katolícka fara sa spomína už v roku 1381.

V katastri obce Sedmerovec, kde sa kedysi nachádzala osada Pominovec, stojí štýlovo takmer čistý románsky Kostol sťatia svätého Jána Krstiteľa, ktorého emporu (chórus) prezentuje slovenská poštová známka vydaná v roku 2009. Koncom augusta sa pri kostolíku v rámci bicyklovej púte každoročne koná slávnostná svätá omša spojená s požehnaním bicyklov.

Trenčiansky kraj sa rozkladá v severozápadnej časti Slovenska. Na severozápade hraničí s Českom (Zlínsky kraj), na juhu s Trnavským a Nitrianskym krajom, na juhovýchode s Banskobystrickým krajom a na severovýchode so Žilinským krajom. Ako šiesty najväčší kraj má rozlohu 4 501,81 km² a zaberá 9,18 % plochy Slovenskej republiky.

Na území Trenčianskeho kraja sa v zmysle zákona o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky rozprestiera rozlohou identický Trenčiansky samosprávny kraj (TSK). Od novembra 2013 je jeho predsedom Jaroslav Baška.

Kraj sa člení na deväť okresov s okresnými mestami (od najväčšieho po najmenšie podľa počtu obyvateľov): Trenčín (54 740), Prievidza (45 017), Považská Bystrica (38 641), Partizánske (21 439), Nové Mesto nad Váhom (19 644), Bánovce nad Bebravou (17 311), Púchov (17 472), Myjava (10 985) a Ilava (5 572).

Až do 16. storočia katolícka Trenčianska stolica sa postupne začala meniť na protestantský región. Kľúčovú rolu v tom zohrali Illésházyovci, rod trenčianskych dedičných županov, z ktorej pochádzal aj jeden z uhorských palatínov. Pod vplyvom politických udalostí sa miestni evanjelici nakoniec udržali iba v odľahlých častiach stolice a silno protestantský región sa zmenil na takmer čisto katolícky. Ťaživé dedičstvo náboženských rozbrojov a vzájomných krívd pretrvalo v pamäti obyvateľstva celé stáročia.

Dnes má na území TSK svoje farnosti päť rímskokatolíckych cirkevných územných jednotiek: Bratislavská arcidiecéza (4 farnosti) na čele s arcibiskupom metropolitom Stanislavom Zvolenským, Banskobystrická diecéza (28 farností), ktorú vedie biskup Marián Chovanec, Nitrianska diecéza (51 farností) spravovaná biskupom Viliamom Judákom, Trnavská arcidiecéza (16 farností) na čele s arcibiskupom Jánom Oroschom i Žilinská diecéza (38 farností) vedená biskupom Tomášom Galisom.

Evanjelická cirkev augsburského vyznania (ECAV) na Slovensku je v Trenčianskom kraji organizovaná v rámci štyroch seniorátov, z ktorých Bratislavský (1 kostol), Myjavský (8 kostolov) a Považský (22 kostolov) sú začlenené do Západného dištriktu ECAV na Slovensku na čele s biskupom Jánom Hroboňom, a Turčiansky seniorát (9 kostolov) patrí do Východného dištriktu ECAV na Slovensku, ktorého biskupom je Peter Mihoč.

V 276 mestách a obciach kraja sa nachádza 306 kostolov a chrámov patriacich štyrom denomináciám, z toho v krajskom meste je 11 kostolov a chrámov, ktorým sme venovali samostatný článok. Dnes patria väčšinou (vyše 86 %) Rímskokatolíckej cirkvi, ale v období reformácie medzi prvou tretinou 16. a druhou polovicou 17. storočia bola situácia v regióne výrazne odlišná v prospech ECAV, ktorá sa po protireformácii udržala prevažne v juhozápadnej časti (okolie Myjavy).

Až v 63 obciach Trenčianskeho kraja sa nenachádza ani jeden kostol alebo chrám, čo je po Žilinskom kraji (69 obcí) druhý najvyšší počet.

Okresy Trenčianskeho kraja

Počet a podiel kostolov podľa denominácie v Trenčianskom kraji

Pôvodné datovanie kostolov a chrámov:

• 11. storočie: 1
• 12. storočie: 7
• 13. storočie: 26
• 14. storočie: 25
• 15. storočie: 17
• 16. storočie: 6
• 17. storočie: 15
• 18. storočie: 73
• 19. storočie: 37
• 20. storočie: 68 (z toho po Nežnej revolúcii 33)
• 21. storočie: 31

Na území kraja sú oficiálne len dve pútnické miesta. Podliehajú právomoci diecézneho biskupa:

• rímskokatolíckej Žilinskej diecézy: Ladce (Butkov) - Skalné sanktuárium Božieho milosrdenstva
• rímskokatolíckej Nitrianskej diecézy: Skalka nad Váhom (Malá Skalka) - Kostol svätých Andreja-Svorada a Benedikta (diecézna svätyňa, najstaršie pútnické miesto na Slovensku)

Veľké množstvo kostolov kraja je klasifikovaných ako národná kultúrna pamiatka. Pre jeho rozsiahlosť uvádzame iba kostoly v krajskom meste, kde ich z celkového počtu 11 má štatút národnej kultúrnej pamiatky sedem:

• rímskokatolícky Kostol svätých Kozmu a Damiána (polovica 13. storočia)
• rímskokatolícky Kostol narodenia Panny Márie (14. storočie)
• rímskokatolícky Kostol svätého Štefana Kráľa (18. storočie)
• rímskokatolícky Kostol svätého Stanislava, biskupa a mučeníka (18. storočie)
• rímskokatolícky Kostol svätého Františka Xaverského (18. storočie)
• Evanjelický kostol (18. storočie)
• rímskokatolícky Kostol nepoškvrneného počatia Panny Márie (20. storočie)

V TSK nestoja kostoly či chrámy, ktoré by boli na Zozname svetového dedičstva UNESCO.

Najstarší kostol je rímskokatolícky Kostol povýšenia Svätého kríža v Krásne z 11. storočia - prezentovaný je pôdorys zaniknutého kostola. Sedem najstarších stojacich kostolov pochádza z 12. storočia, z nich najstarší je pravdepodobne rímskokatolícky Kostol Panny Márie Kráľovnej anjelov v Sádku, miestnej časti Klátovej Novej Vsi.

Najmladší chrám je gréckokatolícky Chrám svätých Cyrila a Metoda v Trenčíne (2022).

Vo výstavbe sú tieto kostoly a chrámy: rímskokatolícky Kostol svätých emauzských učeníkov v Bánovciach nad Bebravou (sídlisko Dubnička), rímskokatolícky Kostol Svätej rodiny v Považskej Bystrici (sídlisko SNP), rímskokatolícky kostol bez patrocínia v Trenčíne (sídlisko Sihoť), pravoslávny Chrám svätého veľkomučeníka Dimitrija Solúnskeho v Brezovej pod Bradlom.

Bojnický zámok

Bojnický zámok, Trenčiansky hrad, Beckov a Čachtický hrad, Mohyla Milana Rastislava Štefánika, rímsky nápis na trenčianskej hradnej skale a Považský hrad pri Považskej Bystrici. To je sedem divov Trenčianskeho kraja, o ktorých rozhodli ľudia v hlasovaní. Súťaž v apríli vyhlásil Trenčiansky samosprávny kraj (TNSK) a výsledky hlasovania dnes na Trenčianskych hradných slávnostiach vyhlásil jeho predseda Pavol Sedláček. Zapojilo sa doňho vyše 18 500 ľudí, najviac hlasov získal zámok v Bojniciach, za prvou sedmičkou len o niekoľko hlasov zaostala ďalšia bojnická atrakcia - zoologická záhrada. Obyvatelia kraja mali možnosť vyberať celkom z 21 nominácií. Všetky boli diela ľudských rúk, prírodné zaujímavosti kraja teda nesúťažili. TNSK hlasovanie inicioval v rámci propagácie kraja, finančné prémie pamiatky nezískajú. Kraj ich však využije na podporu cestovného ruchu. Ako dodal Sedláček, samosprávny kraj do budúcich rokov pripravuje ďalšie podobné súťaže.

tags: #sedmerovec #kostol #bozskeho #srdca #jezisovho