Seminárny kostol sv. Antona Paduánskeho v Košiciach: História a súčasnosť

Košice, metropola východu, sú bohaté na vzácne sakrálne stavby. Mesto má viac ako 40 kostolov. Medzi nimi vyniká Seminárny kostol sv. Antona Paduánskeho, ktorý je po Dominikánskom kostole druhým najstarším kostolom v Košiciach. Je známy aj ako Františkánsky kostol.

Oficiálny názov je Seminárny kostol sv. Antona Paduánskeho, ale je známy aj ako Františkánsky kostol. Oproti Dómu sv. Alžbety je dlhší o viac než osem metrov.

Kedysi mal prívlastok aj “vojenský” kostol, pretože v čase jeho nefunkčnosti v ňom boli vojenské sklady, potom ho na bohoslužby využívali kuruckí vojaci a nakoniec i pretože ho na konci II. svetovej vojny vyrabovali osloboditelia IV. ukrajinského frontu.

Predchádzajúce meno: Kostol sv. Mikuláša.

Kostol svätého Antona Paduánskeho (alebo aj Františkánsky či Seminárny kostol) je zbarokizovaný, pôvodne gotický chrám zo 14. storočia. Nachádza sa spolu s Františkánskym kláštorom na Hlavnej ulici v Košiciach. V súčasnosti je zasvätený sv. Antonovi Paduánskemu. Chrám je známy taktiež ako Františkánsky kostol, ale aj ako Seminárny kostol, keďže vedľa neho bol zriadený kňazský seminár.

História kostola

Dátum začiatku výstavby chrámu na tomto mieste nie je známy. Vieme len toľko, že tu stál kostol, ktorý vyhorel a v roku v roku 1333 dali súčasnú stavbu v gotickom štýle na z ruín starého chrámu postaviť páni z Perína, čiže Peréniovci (Perényi). Patrocínium (zasvätenie patrónovi) patrilo sv. Muklášovi. Výstavbu dokončili až v roku 1405.

Rok 1556 bol pre Košice katastrofický v tom zmysle, že pri požiari vyhorelo takmer celé centrum včítane Dómu sv. Alžbety, Urbanovej veže, ale aj Kostola sv. Mikuláša. Ten na rozdiel od iných stavieb ostal neopravený a zriadili v ňom vojenský sklad.

V rokoch 1600 až 1640 sa počas reformácie dostal do vlastníctva protestantov, v roku 1640 sa vrátil katolíckej františkánskej reholi. Napriek tomu, že šlo o veľmi poškodený chrám, dostalo sa mu mimoriadnej pozornosti. V rokoch 1650 až 1671 totiž Jáger dobyli a držali tureckí dobyvatelia a jágerský biskup sa premiestnil so svojim úradom do Košíc.

Z pôvodného kostola sv. Mikuláša bola opravená iba svätyňa (v danom čase uzatvorená a oddelená od lode chrámu). Práve v tejto svätyni slúžil biskup svoje omše, teda v rokoch 1650 až 1671 bol kostol v pozícii katedrály.

Dostatočnej pozornosti sa mu venovalo aj počas kuruckých povstaní. Otčim Františka II. Rákociho, ktorým bol Imrich Tököli, v roku 1682 vydal katolícke kostoly luteránom. V rukách katolíkov ostal len tento chrám.

Kostol dal postaviť rod Perényiovcov po požiari v roku 1333 a pôvodne bol zasvätený sv. Mikulášovi. Pri požiari mesta v roku 1556 kostol vyhorel. Rád františkánov tak v roku 1600 opustil Košice a poškodený kostol slúžil až do roku 1668 ako sklad zbraní. Na bohoslužby bola využívaná len uzavretá svätyňa chrámu a sakristia.

V rokoch 1597 - 1671, v období tureckého obsadenia Jágru bola svätyňa využívaná ako biskupská katedrála jágerskej diecézy. Okolo roku 1634 gróf Štefan Nyári, najvyšší vojenský tribún mesta, vyvinul snahy o návrat rehole františkánov do Košíc. Františkáni sa tak vrátili v roku 1651. V kostole užívali len kaplnku, ktorú zasvätili sv. Antonovi Paduánskemu. Celý kostol využívali až od roku 1668, kedy bol sklad zbraní zrušený na príkaz cisára Leopolda I.

Neskorším návratom katolíkov (teda i františkánov) sa začalo s opravou kostola a a zasvätili ho sv. Antonovi Paduánskemu. Rekonštrukčné práce sa konali v rokoch 1718 až 1724 a získal terajšiu barokovú podobu. V roku 1778 ho však postihol ďalší požiar, pri ktorom sa roztavili štyri zvony aj vežové hodiny.

V rokoch 1718 - 1724 prebiehala rekonštrukcia, na ktorej sa podieľali staviteľ Tomáš Tornyossy a sochár Šimon Griming. Loď a fasáda kostola je odvtedy zbarokizovaná, upravená bola aj uličná fasáda kostola. Gotický sloh bol ponechaný len v pôvodnom presbytériu. Zachovali sa aj reliéfy pôvodnej gotickej brány. V roku 1760 pribudol nový hlavný oltár. Kostol v roku 1779 znovu vyhorel a ďalšia rekonštrukcia trvala štyri roky.

Keď cisár Jozef II. rozpustil rády žobravých mníchov, v Košiciach zanikol aj rád Františkánov. V Košiciach ostal jediný, ktorý sa volal Sebald Swoboda. V roku 1804 vzniklo v Košiciach biskupstvo, ktoré vyžadovalo vlastný seminár. Práve jeho založením bol Sebald Swoboda poverený a tak sa tento kostol stal seminárny.

Počas napoleonských vojen bol však obsadený a opäť (azda dáky zvyk?) slúžil ako vojenský sklad. História sa zopakovala aj v inej pozícii tohto chrámu. V 19. storočí opravovali Dóm sv. Alžbety a biskup hľadal nový svätostánok na svoje bohoslužby. Jeho voľba padla na kostol biskupského semináru a tak sa na čas opäť stal katedrálou.

V období napoleonských vojen kostol slúžil ako sklad potravín. V 19. storočí, počas rekonštrukcie Dómu sv. Alžbety slúžil ako katedrála.

Vojaci súvisia s týmto chrámom ešte jedným neschválne známym skutkom z 19. januára 1945. Keď Košice oslobodila 18. armáda IV. ukrajinského frontu, jej vojaci vtrhli do kostola vyrabovali ho.

Architektúra a interiér

I keď kostol pôvodne postavili ako gotický, prešiel barokovou prestavbou. To sa prejavuje aj na priečelí, kde sa však zachovalo niekoľko gotických reliéfov. Prvý zobrazuje ukrižovania Pána. Ïalej sú to sochy sv. Františka, sv. Antona Paduánskeho, sv. Kláry a sv. Margaréty. Najvyššie je uložená kamenná plastika Blahoslavenej Matky s anjelmi.

Pohľadom zvonku možno pozorovať ešte jednu architektonickú zaujímavosť. Veža nie je predstavaná za západnej strane lode chrámu, ako to býva zvykom, nevstupuje sa teda dnu cez ňu, ale týči sa až vzadu nad sakristiou. Táto kostolná architektúra je charakteristická iba pre františkánov a dominikánov. (Podobne je na to Dominikánsky kostol na Dominikánskom námestí.)

Pri vstupe dovnútra návštevníka zaujme barokový interiér, ktorý pochádza z rokov 1760 až 1770. Výnimočne vysoké sú sochy na oltári. Sv. Peter a sv. Pavol majú vyše troch metrov. Pre oltár je celkovo typické veľkolepé stvárnenie netypickou rokovou konštrukciou s baldachýnom a postavou sv. Karola Bartolomejského. Oltárny obraz namaľoval viedenský maliar Michal Unterberger. Zobrazuje Pannu Máriu s dieťaťom Ježišom a so sv. Antonom Paduánskym.

V chrámovej lodi sa nachádza sedem bočných kaplniek s oltármi sv. Petra z Alkantaru, Panny Márie, Svätej Rodiny, Lourdskej Panny, sv. Vendelína, sv. Jána Nepomuckého a sv. kríža. Priamo pod hlavným oltárom je umiestnená krypta, v ktorej spočíva zakladateľ Košickej univerzity v 17. storočí - jágerský biskup Benedikt Kisdy.

Zariadenie kostola pochádza z 18. storočia. Hlavná loď je zdobená maľbami od viedenského maliara Wretlunda, na ktorých je vyobrazené Korunovanie Panny Márie, Krst Krista a štyria cirkevní otcovia.

Hlavný rokokový oltár z roku 1760 je zdobený obrazom od rakúskeho maliara Michaela Angela Unterbergera, na ktorom je vyobrazená Panna Mária s Ježiškom a so sv. Antonom Paduánskym. Po stranách sa nachádzajú sochy sv. Petra a sv. Pavla.

Na klenbe svätyne nad oltárom je zobrazený sv. Mikuláš. V bočných kaplnkách na južnej a severnej strane sa nachádza sedem vedľajších oltárov z 18. storočia.

Oltár sv. Petra z Alcantary je doplnený sochami sv. Štefana a Ladislava s anjelmi a obrazom sv. Petra. Barokový oltár Svätej rodiny je doplnený sochami sv. Štefana, Ladislava, Rozálie a neznámej svätice. Nachádza sa tu aj oltár Sedembolestnej Panny Márie a neskorobarokový oltár sv. Kríža. Oltár Panny Márie baldachýnového typu so sochou Boha Otca a oválnym obrazom uprostred bol vytvorený v období rokoka. Rovnako aj oltár sv. Františka z Assisi, v ktorého strede je obraz od Deéda z roku 1941 a vo vrchole oltára je umiestnený barokový obraz sv. Margity. Oltár sv. Jána Nepomuckého je doplnený sochami anjelov a obrazom svätca.

V krypte pod podlahou svätyne je pochovaný jágerský biskup Benedikt Kisdy (1660). Krypta s mramorovou rakvou J. Renaud a jeho syna, vyzdobená sochami štyroch anjelov s vojenskými trofejami a krypta generála J. G. Sterdhala (1740). Krypty C. G. Engelharta (1767), Ch. J. Schweyera (1767), G. Megyeriho (1662), F. Flachenfelda (1758).

Kostol stojí na južnej strane kláštora. Orientácia kostola je tradičná. Hlavný oltár je orientovaný na východ. Jedna loď chrámu je doplnená o sedem postranných kaplniek (štyri na južnej a tri na severnej strane) a gotický uzáver presbytéria. Gotické okná sú lomené a majú jednoduché členenie. V presbytériu sú doplnené o jednoduché vitráže. Okná boli rozmerovo redukované a okno nad oltárom má len polovičnú výšku. Barokové postranné kaplnky sú otvorené do hlavného priestoru.

Pôvodná loď bola vyššia približne o 3 až 4 metre. V 18. storočí bola rekonštruovaná a zbarokizovaná. Boli pristavané postranné kaplnky, ktoré sa na loď napájajú arkádami. Loď je pomerne úzka a je zaklenutá valenou klenbou s lunetami dosadajúcou do priebežnej rímsy. Iluzívne maľby však pripomínajú rebrá krížovej klenby. Arkády sú zdôraznené pilastrami s korintskými hlavicami.

Presbytérium, ako jediná časť chrámu, je ponechané gotické. Je pretiahnuté a ukončené je troma stenami osemstena. Zaklenuté je gotickou hviezdicovou rebrovou klenbou. Klenba sa zbieha do profilovaných prípon a pri triumfálnom oblúku sa zbieha do polygonálnej konzoly. Rebrá sú dvojito vyžľabené, prípony sú válcové. Stredový svorník má tvar ruže. V stene uzáveru presbytéria je neskorogotické pastofórium v podobe polkruhovej niky, ktorá je vložená do obdĺžnikového obrazca.

Rozmerovo je tento chrám druhý najdlhší na Slovensku (61,5 m) po Katedrále sv. Martina.

Trojosové priečelie je ukončené trojuholníkovým tympanónom, ktorý je zdobený neskôr zhotovenými volútami. Nad hlavným portálom je gotický reliéf s námetom Veľkej Kalvárie zo 14. storočia vkomponovaný do barokového baldachýnu. Reliéf pôvodnej gotickej brány svojou kvalitou spracovania predstihuje aj reliéfy Dómu sv. Alžbety. Zobrazuje Spasiteľa, dvoch lotrov a mučiace nástroje v tvare písmena T. Pri podnoží kríža sa vľavo nachádzajú postavy troch Márií. Na pravej strane je vyobrazený sv. Ján Evanjelista.

Po stranách sa nachádzajú pilastre, ktoré členia priečelie až do výšky tympanónu a podopierajú krepové kladie. Vo výklenku nad vstupom vpravo sa nachádza socha sv. Antona Paduánskeho, vľavo je socha sv. Františka z Assisi. Na bočných volútových ukončeniach štítu sa nachádzajú sochy sv. Kláry (na južnej strane) a sv. Margity (na severnej strane).

Veža má štvorcový pôdorys. Je pristavaná k severnému múru svätyne podľa zvyklostí kostolov žobravých rádov. Má šesť podlaží. Bola budovaná v dvoch etapách a po štvrté podlažie bola vystavaná už v 14. storočí.

Počas výskumu, ktorý organizoval Slovenský pamiatkový ústav v rokoch 1980 - 1981 boli odkryté dva bočné reliéfy s námetom Bičovania a Korunovania Krista a bočný vstupný portál na južnej strane lode, ktorý bol zamurovaný už v 17. storočí.

Nad hlavným portálom je do barokového baldachýnu vkomponovaný gotický reliéf zo začiatku 15. storočia. Oltárny obraz s námetom Panny Márie s Ježiškom a so sv. Antonom Paduánskym je dielom M. A. Unterbergera. Bočné barokové oltáre a voľne visiace obrazy pochádzajú z 18. storočia. Boli odkryté dva bočné reliéfy s námetom Bičovania a Korunovania Krista, ďalej bočný vstupný portál na južnej strane lode, zamurovaný už v 17. storočí. Starší bočný portál je z prvej polovice 14. storočia. Po štvrté podlažie ju stavali ešte v 14. storočí.

Súčasnosť

Počas nej, v dôsledku rozpustenia žobravých reholí cisárom Jozefom II., bol kostol františkánom skonfiškovaný. V období napoleonských vojen kostol slúžil ako sklad potravín.

Seminárny kostol patrí pod Farnosť sv. Alžbet. Otvorený je len počas bohoslužieb. - Farnosť sv.

Strecha svätyne bude po novom medená. Pri osadení nového bleskovodu sa odhalilo lokálne prepadávanie strechy. Aj vplyvom poveternostných podmienok bola hrdzavá a na jednej strane uvoľnená, čo ohrozovalo bezpečnosť okoloidúcich.

„Bola nevyhnutná, ale nie na celú strechu, lebo tam bola jedna časť strechy, ktorá prepájala pôvodnú starú strechu, kde bola nevyhnutná oprava, s vežou. To bola niekedy z 90. rokov. Na jednom malom úseku bol teda novší plech. Tam sa menili nejaké trámy, ktoré boli zlé, aj nejaké veci sa vyrovnávali. Na fasáde sa aplikoval antigrafiti náter, ktorý je však málo rezistentný voči nasiaknutiu vodou. Aj z tohto dôvodu sa vo viacerých etapách opravuje.

„Dávajú sa tam nejaké konkrétnosti z doby, v ktorej to bolo opravované, to znamená, poradili mi z toho roku zohnať mince. Oprava strechy a časti fasády potrvá do júla budúceho roka. Tento projekt za státisíce eur je financovaný z cirkevných prostriedkov. Kompletné reštaurovanie gotickej svätyne zo 14. storočia je náročný proces.

Ďalšie sakrálne pamiatky v Košiciach:

• Dóm svätej Alžbety
• Premonštrátsky kostol
• Gotická Kaplnka svätého Michala
• Kostol Nanebovzatia Panny Márie (Dominikánsky kostol)

tags: #seminarny #kostol #sv #antona #paduanskeho