Severná Kórea, oficiálne Kórejská ľudovodemokratická republika (KĽDR), je krajina s jedným z najrepresívnejších režimov na svete. Izolovanosť KĽDR vyplýva zo strachu Kim Čong-una a jeho posluhovačov. Krajinu izoloval, zatvoril hranice, postavil gulagy a vybudoval si vlastný kult osobnosti, presahujúci fantáziu normálneho človeka.
V súčasnosti riadi režim vnuk Kim Ir-sena - Kim Čong-un. Vo funkcii pána všetkého nahradil svojho otca Kim Čong-ila po jeho smrti v roku 2011. Odvtedy nechal podľa CNN popraviť minimálne 300 vplyvných politikov vrátane vlastného strýka, ktorý bol rozstrieľaný protilietadlovým kanónom. Čistky, samozrejme, pokračujú ďalej a týkajú sa všetkých vrstiev obyvateľstva.
Z KĽDR pravidelne smerujú vyhrážky celému svetu - predovšetkým USA. V roku 2016 krajina urobila dva úspešné jadrové testy. Severná Kórea je jediným štátom sveta, ktorý podobné skúšky vykonal v 21. storočí.
Aj preto je turizmus v krajine značne obmedzený. Za drahé peniaze sa tam síce môžete dostať, no pridelení sprievodcovia vám ukážu iba tradičné pamiatky a nedovolia vám rozprávať sa s bežnými obyvateľmi. Preto je každé svedectvo z najizolovanejšej krajiny sveta cenným artiklom.
Dnes, po siedmich desaťročiach, je všetko po starom. Obyvatelia krajiny nielenže nemôžu cestovať do iných štátov, povolenie potrebujú aj na opustenie vlastného mesta v rámci regiónu. V moderných koncentračných táboroch sa podľa odhadov nachádzajú státisíce ľudí. Mnohí nepriatelia režimu sa pritom previnili „hroznými činmi“ ako napríklad nedostatočným smútkom za zosnulým vodcom.
Každodenný život Severokórejčana
Život v diplomatickej štvrti
Jaka je záhadný človek. Na niekoľko otázok odmietol odpoveď. Odpovede sme si museli hľadať priamo v jeho 62 videách, ktoré publikoval na YouTube a nakrútil priamo v KĽDR. Do Pchjongjangu sa dostal v novembri 2013 a žil tam do marca 2016.
„Ospravedlňujem sa, že vám nemôžem povedať viac o tom, ako som sa do Severnej Kórei dostal, ale pre vašu informáciu, v Pchjongjangu sú pobočky niekoľkých medzinárodných spoločností aj s ich zamestnancami zo zahraničných krajín. Žijú tam diplomati, pracovníci firiem, učitelia, profesori, podnikatelia,“ povedal Jaka na úvod s tým, že po celý čas žil v mestskej časti Munsu-dong, v štvrti určenej striktne pre diplomatov a ľudí zo zahraničia.
Do tejto prísne stráženej komunity sa bežní obyvatelia KĽDR nedostanú, ak pre nich priamo nepracujú. S Jakom tam žili ľudia zo všetkých kútov Zeme vrátane Českej republiky, ktorá má od roku 2004 v Pchjongjangu svoju ambasádu. Zastupuje aj slovenských občanov. V opačnom slede, KĽDR zastrešuje svoje aktivity voči Slovensku prostredníctvom svojho veľvyslanectva v Prahe, ktoré riadi nevlastný brat vodcu Kim Čong-una - Kim Pchong-il.
Jaka poprel, že by bol diplomatom indonézskej ambasády. Pravdou je, že v krajine pôsobia napríklad zahraničné spoločnosti ako DHL (doručovanie) a AP (spravodajská agentúra). Viac sme sa však o jeho skutočnom poslaní nedozvedeli.
Dokonca ani to, v akej mene bol platený a či mohol používať kórejské wony, ktoré sú pre turistov nedostupné. Z jeho videí napokon vyplynulo, že wonami disponoval. „Išiel som si kúpiť DVD film. Stál 10 000 wonov, ale nemal som ich toľko. Keď predavačka uvidela, že mám pri sebe jeden dolár, DVD mi predala a ešte mi vrátila tri tisíc wonov,“ napísal pod jedným zo svojich videí.
Jakove videá a tisícky fotografií na jeho Instagrame majú obrovskú hodnotu. Ako jeden z mála ľudí, a to dokonca aj vrátane diplomatov, sa po celej KĽDR mohol pohybovať slobodne s minimálnymi obmedzeniami. Nebol pre neho problém nasadnúť na bicykel a kamerou GoPro nakrútiť cestu po Pchjongjangu.
Fotky bez hladomoru a koncentračných táborov
V izolovanej krajine preto musel zastávať dôležité poslanie, lebo jeho videá a fotky nikomu zo štátnych aparátnikov neprekážali. Publikovať fotky z bežného života v KĽDR je pre dynastiu Kimovcov to posledné, čo by chceli. Jakove fotky a videá síce nezachytávajú hladomor, koncentračné tábory, alebo čistky a zmiznutia ľudí, no majú vysokú výpovednú hodnotu.
Pri toľkej benevolentnosti KĽDR voči Jakovi sa naskytá otázka, či neslúžil miestnej propagande ako cudzinec, ktorý fotí len pekné veci. Druhým povolaním je fotografom na voľnej nohe. Nebolo by to nič zarážajúce, lebo jeho domovina - Indonézia - je jednou z mála krajín, ktorá s KĽDR udržiava nadštandardné vzťahy.
Bola to Indonézia, ktorá v roku 2011 po smrti despotu a milovníka žien - Kim Čong-ila - takto kondolovala: „Indonézia a jej ľud sa modlia za pozostalých, vládu a všetkých Severokórejčanov, ktorým želá silu a statočnosť počas týchto ťažkých dní.“ O stalinistickom režime, kde môžeme uvažovať o genocíde vlastného národa, ani zmienka.
Iný pohľad na KĽDR? Nie, iba na Pchjongjang
„Ako cudzinci, ktorí sme žili v Pchjongjangu, mali sme oveľa viac slobody ako turisti alebo delegácie, ktoré krajinu navštevujú na krátky čas. Mohli sme sa pohybovať po Pchjongjangu. Na cesty mimo neho sme museli mať povolenie. Cestoval som do veľa oblastí po celej krajine. Niekedy so sprievodcom, niekedy bez neho,“ povedal Jaka, ktorý najvyššieho vodcu Kim Čong-una videl jediný raz na vojenskej prehliadke. Osobne sa s ním nikdy nestretol.
Jakovou najobľúbenejšou časťou Pchjongjangu bolo nábrežie rieky Tedong. Jednu z návštev si nakrútil na kameru. Počas podobných vychádzok mal exkluzívnu možnosť rozprávať sa priamo s miestnymi ľuďmi. Je dôležité poznamenať, že v hlavnom meste KĽDR bývajú priatelia režimu a posluhovači. „Severokórejčania sú priateľskí. Skúšali sa s nami dorozumieť, niektorí váhali. Ich deti dokonca niekedy s nami trénovali angličtinu, ktorú sa učia na školách. Všetci milujú deti a vždy sa na moje deti pýtali, ak práve neboli so mnou,“ povedal Jaka.
Jakove videá a fotografie vyvracajú niektoré „zaručené fakty“, ktoré sa v súvislosti s KĽDR objavujú roky. Izolovanosť krajiny spôsobuje, že bez autentických svedectiev si okolitý svet nemôže byť v ničom istý. Preto nebolo nič výnimočné, keď juhokórejská tajná služba pred časom tvrdila, že Kim Čong-un nechal popraviť ďalšieho vysokopostaveného generála a on sa vzápätí o pár mesiacov objavil na verejnosti.
Jaka napríklad zachytil na video dopravnú zápchu. Pred rokmi niečo nevídané. Autá a pohonné hmoty boli dlhé desaťročia v krajine nedostupné pre 99 % obyvateľstva. Celkovo, ulice pôsobia čistým dojmom. Upratovacie čaty si plnia svoju prácu za každú cenu. Na jednom z videí je muž, ktorý zhrbený zametá betónovú plochu pri pamätníku veľkých vodcov s metlou, ktorá má len pár centimetrovú rúčku.
Jedným z mála pozitív môže byť predstavenie o Snehulienke a siedmich trpaslíkoch, ktoré Jaka nakrútil. Podľa neho si divadlo pripravili hendikepované deti. Podľa niektorých správ sú hendikepovaní Severokórejčania vyraďovaní na okraj spoločnosti, čo sa aspoň v tomto prípade nakoniec nepotvrdilo.
Pravdou nie je ani už dávno vyvrátená domnienka o pchjongjangskom metre. Zlé jazyky tvrdili, že v skutočnosti má iba dve stanice, ktorú ukazuje turistom. Návštevníci z iných krajín sa nemohli pozrieť nikde inde. Jaka však nakrútil cestu po takmer všetkých staniciach metra, aj keď dodáva, že predsa len na niektoré sa ani on nedostal. Paradoxom je, že ho sprevádzali dvaja Američania - lektori. Tých už však strážil špeciálny sprievodca.
Chudoba na Jakových materiáloch nie je až tak zrejmá. Pchjongjang lemujú nové cesty bez výmoľov. Budovy pôsobia majestátne, aj keď šedo a prázdne. Celé mesto by sa vo východnej Európe nestratilo. Napríklad na Ukrajine by dokázalo zapadnúť. To, čo sa však odohráva mimo neho, sa nemôžeme dozvedieť. Vie to aj Jaka, ktorý sa k najproblematickejšej téme postavil trochu alibisticky. Na dve otázky týkajúce sa koncentračných táborov a náhleho zmiznutia ľudí reagoval na vlas rovnakými odpoveďami. Nemocnicu opísal tak, že na neho pôsobila, akoby bol v rozvojovej krajine. Ráno prišla jeho manželka odrodiť a o 10 hodín už bola doma. Problémy s dodávkou elektrickej energie a kúrením sa týkali aj nemocnice. Preto bolo lepšie dostať sa čím skôr domov, do stráženej diplomatickej štvrti.
Aj ju však trápili z času na čas podobné problémy, a preto musel Jaka platiť počas zimných mesiacov minimálne 140 eur za elektrické vykurovanie. V iných mesiacoch to bolo pritom iba 25 eur. „Prepáčte, že som nepridal nič za posledné dva týždne. Bol som zaneprázdnený a nič nevytvoril. Hlavný problém je elektrina. V Pchjongjangu je čoraz chladnejšie v tomto zimnom období. Voda, kúrenie a elektrina nie sú vždy spoľahlivé. Tak radšej zostávam doma,“ napísal pod jedným z videí.
Keď sme už spomínali Jakovu ženu, ktorá mu v KĽDR porodila dve dcéry, za zmienku stojí aj vierovyznanie celej rodiny - moslimské. Jakova manželka nosí ako moslimka šatku. Rovnako ako iné ženy zo zahraničia, napr. manželky diplomatov. Náboženské rituály praktizujú na iránskej ambasáde. Jaka tvrdí, že v KĽDR nikto z domácich nie je moslimom. Je to fakt, ale za akú cenu? Za cenu zákazu akéhokoľvek náboženstva na úkor uctievania dynastie Kimov. O tom Jaka už nehovorí a poukazuje na iné typy problémov.
„Ťažké bolo aj nahrávať videá z KĽDR. Jedno 15-minútové video som dával na internet aj dva dni, lebo internetové pripojenie nebolo stabilné pre výpadky elektriny niekoľkokrát do dňa. Nemohol som si dovoliť mobilné pripojenie, lebo bolo drahé a nespoľahlivé,“ opísal a pokračoval. „Čo sa týka DHL, keď som niečo posielal domov do Indonézie, jeden kilogram pošty stál 11 dolárov,“ poznamenal.
Ďalšie video nakrútil Jaka z auta, keď sa chcel ísť pozrieť do zrekonštruovanej štvrte Pchjongjangu. Na začiatku ulice bola zátarasa. Vojaci ho ďalej nepustili, auto pred ním áno. O pár metrov ďalej sa pred neho zaradilo auto s veľkými megafónmi. Propagandistické vozidlo, ktoré chodí po uliciach Pchjongjangu a oslavuje vodcov každé ráno. Nezáleží pritom na tom, že tunely nie sú osvetlené a sú aj pre chodcov ponorené v tme. V KĽDR nič nezvyčajné.
Vymývanie mozgov detí diplomatov
Diplomati si v KĽDR žijú vlastným životom. Do ich komunity zapadol aj Jaka. Svoju najstaršiu dcéru vodil každý deň do školy pre cudzincov. Na videách z tejto časti štvrte tak môžeme vidieť deti rôznej farby pleti. Na KĽDR, kde sa ročne dostane limitovaný počet turistov, skutočne surrealistický výjav.
Podobne sa môže divák cítiť aj pri videu zo stretnutia zahraničných prisťahovalcov na poľskej ambasáde. Množstvo jedla, množstvo vecí na predaj na malej burze. Žijú si vo vlastnom svete. A pritom možno len pár kilometrov od nich vykonáva Kim Čong-un obrovské čistky a masové popravy.
Jaka si nič z krutej reality nepripúšťa. Akoby nevidel, že obchod s potravinami, medzi ktorými má dostatok zásob vrátane „západného tovaru“, je iba pre obyvateľov diplomatickej štvrti. Akoby ignoroval desiatky autentických svedectiev a kníh z pier Severokórejčanov, ktorí utiekli z koncentračných táborov smrti.
„Ak by sa dalo, chcel by som tam zostať žiť,“ šokuje Jaka v závere rozhovoru. Faktom je, že z KĽDR odcestoval v marci 2016 pre rodinné dôvody späť do svojej vlasti. Ešte predtým sa však stihol dobrovoľne so svojou rodinou pokloniť sochám Kim Ir-sena a Kim Čong-una, lebo podľa vlastných slov „chcel skúsiť spraviť niečo, čo robia Severokórejčania“. Okrem poklony položil k sochám zakúpené kvety.
„Nemajte obavy o situáciu na Kórejskom polostrove. Je to stále OK. Verím, že to bude OK. Je to vždy rovnaké, okrem vás, ktorí stále čítajú správy v médiách plné drámy a rétoriky, takže vám to pripadá strašné,“ uzavrel Jaka.
KĽDR je problémom celého sveta. Je dedičstvom stalinizmu, ktorý sa prehupol do 21. storočia. Do storočia, v ktorom by atómové bomby a koncentračné tábory nemali mať miesto. Akokoľvek sa diplomacia snaží, výsledky od roku 1948 neprichádzajú. Po nástupe Kim Čong-una sa zhoršujú.
Svet sa prizerá, státisíce, vlastne celé generácie a to sú už milióny ľudí, umierajú v hlade a vo väzeniach za nehumánnych podmienok. Kim Ir-sen, Kim Čong-il a Kim Čong-un sú architektmi genocídy vlastného národa. A svet nič nerobí.
Preto ako tŕňom v oku pôsobí jedno z Jakových videí z medzinárodnej školy pre cudzincov v diplomatickej štvrti Pchjongjangu. Pod obrazmi Kim Ir-sena a Kim Čong-ila sedia deti rôznej farby pleti a rôzneho veku. Deti cudzincov a diplomatov. Po stranách sedia ich rodičia. Všetci tlieskajú a spievajú.
SOUL/PCHJONGJANG 8. júla (WEBNOVINY) - Severná Kórea si v utorok pripomenula 20. výročie smrti zakladateľa komunistického režimu v krajine Kima Ir-sunga (Kima Ir-sena). Na spomienkovom podujatí pri príležitosti 20. výročia smrti zakladateľa Kórejskej ľudovodemokratickej republiky Kim Ir-sena bolo zjavné, že jeho vnuk a dnešný neobmedzený vládca KĽDR Kim Čong-un bojuje so zdravotnými problémami.Miestna štátna televízna stanica priniesla zo spomienky aj televízne zábery, na ktorých Ir-senov vnuk a nástupca Kim Čong-il pri príchode na javisko očividne kríva. apríla 1912 a zomrel 8. júla 1994. Kórejská ľudovodemokratická republika (KĽDR) vznikla v roku 1948 po rozdelení Kórey, pričom Kim Il-sung sa považuje za jej zakladateľa. Žezlo po ňom neskôr prevzal jeho syn Kim Čong-il a po jeho smrti v roku 2011 jeho syn Kim Čong-il. Ten má aj staršieho brata Kima Čong-nama, otec si ho však nevybral za svojho nasledovníka najmä preto, že má za sebou množstvo excesov. Preslávil sa napríklad útekom z KĽDR do japonského Disneylandu s pomocou falošného pasu, alebo účasťou na bujarých večierkoch. V súčasnosti žije pod ochranou Číňanov v ostrovnom poloautonómnom Macau.
Severná Kórea vydala pri príležitosti spomienky na zakladateľa štátu pamätnú známku. „Veľký vodca a súdruh Kim Ir-sen bude navždy s nami,“ uviedla štátna tlačová agentúra KCNA. Na spomienkových akciách, ktoré potrvajú do štvrtka, sa musia zúčastniť všetci obyvatelia KĽDR. Dnešný líder Kim Čong-un je nemanželským najmladším synom Kima Čong-ila, syna zakladateľa štátu. Dlho sa predpokladalo, že namiesto neho vládne jeho strýko Čang Song-tchek.
Predaj šperkov na čiernom trhu, krádež súkromného majetku či úmyselné poškodenie vojenských zariadení patria medzi zločiny, za ktoré v KĽDR hrozí trest smrti. Medzinárodná federácia pre ľudské práva (FIDH) zverejnila zoznam viac ako dvadsiatich zločinov, za ktoré v krajine pod vládou diktátora Kim Čong-una hrozí ten najvyšší trest. Pod despotickou vládou diktátora Kim Čong-una obyvateľom hrozí poprava za viac ako dvadsať skutkov, častokrát bez spravodlivého procesu.
Zoznam organizácie FIDH sa dostal na verejnosť po brutálnej vražde severokórejského ministra obrany Hjon Jong-čola, ktorý sa previnil tým, že zaspal počas vojenského stretnutia. Hjona, ktorý ministerstvo obrany viedol od minulého roka, zabila podľa juhokórejskej rozviedky popravčia čata verejne pred niekoľkými stovkami ľudí paľbou z protilietadlovej zbrane. Minister sa len nedávno vrátil z Moskvy, kde rokoval s ruským kolegom. Domov sa mal vrátiť s tým, že sa mu podarilo od Rusov získať výzbroj a odpaľovacie zariadenia pre rakety.
Organizácia, ktorá zastupuje viac ako 150 oblastí ľudských práv na piatich kontinentoch, zverejnila zoznam trestných činov po stretnutiach so svedkami z KĽDR. Zločiny, za ktoré môže byť uložený trest smrti, sa delia do dvoch kategórií: na také, kde je trest smrti záväzný a na tie, kde to je na uvážení sudcu. Práve táto nejasnosť je znepokojujúca," pokračuje. "Súdny systém v KĽDR nie je transparentný. Len žiadne otázky V roku 2007 vstúpil do platnosti zákon, ktorý umožňuje trest smrti v prípade, ak úrady považujú zločin za veľmi závažný.
Severokórejčania majú jasnú taktiku, ako sa v prísnom režime vyhnúť trestom. "Nasledujte stranu, nič sa nepýtajte a mali by ste byť bez problémov," cituje opýtaných občanov krajiny Kissenkoetter. Popravy v KĽDR sa týkajú aj vysokých predstaviteľov v politike či iných oblastiach verejného života. V apríli juhokórejská rozviedka uviedla, že severokórejský diktátor nechal od začiatku roka popraviť 15 činiteľov, z ktorých niektorí kritizovali jeho politiku.
K pravidelným čistkám vo vládnych a najvyšších vojenských kruhoch sa pravidelne uchyľoval aj Kimov otec Kim Čong-il a tiež starý otec a zakladateľ totalitného štátu Kim Ir-sen. Koncom roku 2013 nechal Kim Čong-un popraviť svojho strýka Čang Song-tcheka, ktorý bol považovaný za hlavnú postavu v pozadí vlády. Čang pomohol severokórejskému vodcovi upevniť jeho moc po tom, čo v decembri 2011 zomrel Kim Čong-il. Vládu nad komunistickou krajinou po ňom prebral jeho syn Kim Čong-un. Kim Čong-un údajne popravil ministra obrany, pretože zaspal, pozrite si video: SOUL / PCHONGJANG - Severokórejský vodca Kim Čong-un dostal nový stranícky titul - generálny tajomník Kórejskej strany práce - a zaujal tak post, ktorý v minulosti zastával jeho otec, oznámili v pondelok štátne médiá.
Severokórejská ekonomika čelí ťažkostiam v dôsledku uzavretia krajiny v boji proti koronavírusu a je dlhodobo vystavená sankciám pre jadrový zbrojný a raketový program krajiny. Juhokórejská armáda medzitým oznámila, že zachytila známky možnej vojenskej prehliadky zorganizovanej v Pchjongjangu počas zjazdu v nedeľu večer. Na poslednej takejto prehliadke v októbri pri príležitosti 75. Kim v úvode terajšieho zasadania prisľúbil posilnenie jadrového potenciálu Severnej Kórey a označil Spojené štáty za „hlavného nepriateľa“ svojej krajiny. Na zjazde vymenovali tiež nové politbyro strany, v ktorom v rozpore s očakávaniami chýba Kimova sestra a kľúčová poradkyňa Kim Jo-džong, ktorá mala na starosti vzťahy s Južnou Kóreou.
Na Kórejskom polostrove draho zaplatili za vojnové dobrodružstvo Kima Ir-sena. Na deň víťazstva nad fašizmom v máji 1945 stál Stalin zachmúrený na tribúne na Červenom námestí. Netešil sa, že boj doviedol do víťazného konca a porazil nepriateľa v jeho dúpäti? Viktor Suvorov, zžieravý kritik sovietskeho systému, tvrdí, že nie. Prenechal celú slávu maršalovi Žukovovi a poveril ho, aby na bielom koni vykonal slávnostnú prehliadku nastúpených vojsk. Stalin bol údajne sklamaný, že si podrobil len polovičku Európy, a nie celú. Zakrátko sa však mohol tešiť. Do lona mu padali krajiny v Ázii.
Vyfabrikovaný hrdina
Kórejský polostrov nemal radostnú minulosť. Nepostihol ho síce osud viacerých ázijských krajín a nestal sa kolóniou európskych krajín, no dlhé stáročia bol vazalom Číny. Keď sa koncom devätnásteho storočia dravo hlásilo o miesto na slnku Japonsko, Kórea sa stala jeho obeťou. Anektovalo si ju takmer na štyridsať rokov.
Japonci boli krutí kolonizátori a často narážali na odpor obyvateľstva. Zúčastnil sa na ňom aj Kim Ir-sen. Komunistickí pohlavári si vedeli vybájiť životopisy. Osobitne v tom vynikol Kim Ir-sen. Bojovníkom proti japonskej okupácii bol priam od detských rokov, presnejšie od štvrtého roka života. O necelý rok sa zúčastnil na protijaponskej demonštrácii. Ako štrnásťročný založil Zväz za zvrhnutie imperializmu, zakrátko ešte ďalšie tri. Potom založil bájnu Protijaponskú partizánsku armádu...
Spoločným znakom všetkých týchto organizácií a činností je, že nikdy nejestvovali. Kolovali chýry, že Kim bol iba veliteľom neveľkého partizánskeho oddielu, že zorganizoval niekoľko drobných šarvátok, že sa Japonci napokon nahnevali a na jar roku 1941 rozprášili partizánov. Kim ušiel do Sovietskeho zväzu, tam slúžil v radoch Červenej armády, dotiahol to na hodnosť kapitána a dostal sa na štúdium v Škole rozviedky NKVD v Chabarovsku.
Zbabraný začiatok
Za druhej svetovej vojny severnú časť polostrova oslobodil Sovietsky zväz, južnú Američania. Kde stúpila noha sovietskeho vojaka, odtiaľ neodišla. Aby si Sovieti dobre zabezpečili Severnú Kóreu, vyslali ta Kima, ktorý vynikal zatiaľ iba tým, že miloval, obdivoval, zbožňoval súdruha Stalina. Stalin dokázal vyloviť kádre z bahna a postaviť ich do najvyšších funkcií. Keď splnili úlohu, posielal ich k múru.
Necelé tri týždne po ukončení bojov dopravili Kima na lodi Pugačov ku kórejským brehom. Ivan A. Kan, sovietsky občan kórejského pôvodu, neskôr dokonca minister vnútra Kimovej vlády, po rokoch spomínal na začiatky: „Bez Stalinovej podpory nemal Kim Ir-sen možnosť postúpiť.“
Sovietske okupačné orgány pripravili na 15. október 1945 v Phenjane politické zhromaždenie na uvítanie „legendárneho generála“, ktorého takmer nikto nepoznal. Nahnali naň okolo tristotisíc ľudí. Kim si zarečnil. Neuspel. Po prvé, nehovoril dobre po kórejsky, pretože roky žil spolu s rodičmi v Mandžusku. Po druhé, len čítal, čo mu napísali sovietski súdruhovia, a to boli frázy. A po tretie, bol oblečený v európskom odeve so sovietskymi vyznamenaniami na prsiach. Čo to je za indivíduum? Nuž, začiatky bývajú ťažké.
Učenlivý žiak?
V rozháraných povojnových časoch začal robiť poriadky. Koho sa to treba zbaviť? A s kým sa spriahnuť? Kim využil národné hnutie proti Japoncom, postavil sa na jeho čelo a očisťoval krajinu. Zbavoval sa umiernených politikov, ale i pravičiarov, odstavoval bývalých predstaviteľov národnooslobodzovacieho hnutia, ktorí boli alebo mohli byť jeho súpermi...
S nepriateľmi, domnelými i skutočnými, sa nemaznal. Zatváral bývalých spolupracovníkov i obyčajných roľníkov. Hnal ich do koncentrákov a likvidoval. Dal vybudovať niekoľko koncentrákov, ktoré slúžia dodnes. Budoval mocnú armádu. Vytváral vrstvu privilegovaných, organizoval sieť donášačov.
V roku 1947 OSN rozhodla o slobodných, demokratických voľbách na Kórejskom polostrove. Sovietsky zväz a Severná Kórea protestovali. Voľby označili za nelegálne. Na území Južnej Kórey sa konali a 15. augusta, na tretie výročie oslobodenia polostrova, vyhlásili Kórejskú republiku. Severná Kórea oznámila, že aj tam prebehli voľby a 99 percent voličov sa rozhodlo pre jednotnú kandidátku takzvaného demokratického frontu. Dňa 9. septembra vyhlásili zrod Kórejskej ľudovodemokratickej republiky.
Bol teda Kim Ir-sen učenlivým žiakom vodcu svetového proletariátu? Až tak veľmi učenlivým nie. Len poslušným. Podobný scenár sa predsa odohrával aj v iných európskych a ázijských krajinách. Písali ho v Moskve. Každý Kimov krok do podrobností vypracovávali v Kremli.
Ohmatať bodákom
Stalin už krátko po októbrovej revolúcii v roku 1917 zavrhol Trockého myšlienku o svetovej proletárskej revolúcii. Viktor Suvorov tvrdí, že to bolo len naoko. Kremeľskí vládcovia po ničom tak netúžili ako po svetovláde. Po druhej svetovej vojne sa ich sny napĺňali. Nad polovičkou Kórejského polostrova už povievala červená zástava, prečo by nemohla aj nad druhou?