V oblasti hudobného umenia cenu získala speváčka a hudobníčka Sima Martausová. Ďalšími ocenenými boli cirkevný hudobník, organista Marián Muška a pedagogička Eva Malatincová. Za prínos v oblasti výtvarného umenia cenu udelili reštaurátorovi Štefanovi Kockovi, fotografovi, kameramanovi a pedagógovi Štefanovi Komornému a akademickému maliarovi Jánovi Kudličkovi. V oblasti slovesného umenia cenu získali scénograf, folkový skladateľ, pesničkár a riaditeľ Rádia Devín Peter Janků, redaktor Štefan Chrappa a básnik, prekladateľ, literárny vedec a editor prof. Ján Zambor, ktorý sa v závere za ocenených poďakoval. Za prínos do kresťanskej kultúry mimoriadne ocenili publicistu a fotografa Jaroslava Slašťana, literárneho vedca a univerzitného profesora prof. Tibora Žilku a kňaza a publicistu Mons.
Cena Fra Angelico, ktorú Rada pre vedu, vzdelanie a kultúru pri KBS udeľuje popredným umelcom, vedcom a teoretikom, je prejavom uznania zástupcom umeleckej obce zo strany Katolíckej cirkvi. Odkazuje na talianskeho maliara a dominikánskeho kňaza, ktorého vyhlásil za blahoslaveného Ján Pavol II. (v októbri 1982). Bl. Fra Angelico je známy tým, že v Kaplnke Mikuláša V. vo Vatikáne namaľoval cyklus fresiek Osudy sv. Vavrinca a sv. Štefana. V Kláštore San Marco vo Florencii namaľoval fresky Posledný súd, neskôr dokončil oltárny obraz Zvestovanie Panny Márie v Kostole San Domenico vo Fiesole. Jeho maliarskym svetom je svet nebies, nadzmyselná krása, svätci, anjeli. Preslávil sa najmä obrazom Korunovanie Panny Márie. Vyslúžil si ním pomenovanie Frater Giovanni Angelico, čiže Anjelský brat Ján a je pochovaný v Ríme v Chráme Santa Maria sopra Minerva. Freskami vyzdobil tento umelec aj Cappellu Niccolinu (kaplnku pápeža Mikuláša) vo Vatikáne.
Slávnosti oceňovania predchádzala slávnostná svätá omša Kostole Najsvätejšieho Spasiteľa v Bratislave, ktorú k sviatku bl. Fra Angelica, patróna umelcov, celebroval biskup Rábek. Súčasťou programu spoločenského večera boli aj umelecké vystúpenia v podaní Simy Martausovej a Petra Janků so ZOE Quartet. Slávnosť sa konala za dodržania platných protipandemických opatrení.
Sima Martausová
Sima Martausová je talentovaná slovenská speváčka, hudobníčka alebo ako ona rada hovorí - pesničkárka. Okrem koncertovania s kapelou, píše texty aj pre iných umelcov, filmy, či benefičné projekty. Narodila sa v r. 1988 v Považskej Bystrici tam absolvovala aj Strednú priemyselnú školu. Následne vyštudovala herectvo na Akadémii umení v Banskej Bystrici. V roku 2009 sa stala víťazkou začínajúcej hudobnej súťaže Gospel talent. Od roku 2012 do roku 2015 bola členkou súboru Radošinského naivného divadla.
V roku 2012 vydala vo vydavateľstve Studio Lux svoj debutový album Vyzliecť si človeka. O rok na to nasledoval druhý album Dobrý deň, to som ja, ktorý bol podobne ako ďalšie dva: Na pravom poludní (2014) a Smej sa duša moja (2016) vydaný vo vydavateľstve Joma. Svoj piaty album, Len tak sa stíšim, si v roku 2019 vydala ako prvý v poradí sama.
Ocenenia Simy Martausovej
Sima Martausová je nositeľkou viacerých ocenení.
- V roku 2011 vyhrala súťaž Gospeltalent.
- V roku 2013 získala Dvojplatinu za album Dobrý deň to som ja.
- Za tento album jej bola udelená aj cena Zväzu autorov a interpretov populárnej hudby v kategóriách „objav roka“ a „album roka“.
- V roku 2017 bola nominovaní na ocenenie Slovenka roka v kategórii Umenie a kultúra.
- Rok na to získala cenu Zväzu autorov a interpretov populárnej hudby v kategórii "speváčka roka".
- V roku 2018 sa stala v kategórii speváčka Osobnosťou televíznej obrazovky.
- Nasledujúci rok priniesol tejto talentovanej mladej dáme hneď dve prestížne ocenenia a to Krištáľové krídlo v kategórii populárna hudba a druhú cenu pre Osobnosť televíznej obrazovky roka v kategória speváčka.
Otvorenosť k viere
Sima Martausová sa otvorene priznáva k svojej viere. Keď pri rozhovore s ňou v jednom z internetových portálov konštatovali, že to vyzerá akoby sa niekedy až bála priznať k svojmu úspechu odpovedala takto:“Nebojím, skôr ho vôbec nepripisujem sebe. Pamätám si, keď som svoju pesničku poslala prvý krát do gospelovej súťaže a vyhlásili výsledky - zaznelo, že vyhral Nádherný svätý (názov piesne). A ja som si uvedomila, že je to presne tak. Vyhral On, nie ja.
Na inom mieste pri komentári o tom, že v súčasnej generácii nie je častý jav, veriť v Boha, nie je to trendové, reagovala týmito slovami:“Pre mňa je natoľko prirodzené priznať sa, že som veriaca, ako priznať sa, že mám rada kávu. Viera je mojou súčasťou. Myslím to tak úprimne, že by mi nedalo nepovedať to. Na druhej strane, vy hovoríte, že to nie je trendové a ja si myslím opak.
Tieto a podobné svedectvá treba vyzdvihnúť pretože aj keď - ako hovorí sama laureátka - by to malo byť pre kresťana úplne prirodzené, je len málo umelcov, ktorí sa dostanú na špičku slovenskej populárnej hudobnej scény a nehanbia sa ani pred kamerami, či na stránkach časopisov prihlásiť k viere a osobnému vzťahu s Autorom krásy.
Ďalší ocenení
Marián Muška
Mgr. Ing. Mgr. Ing. Marián Muška pochádza z učiteľskej rodiny. Hudobné vzdelanie získal štúdiom hry na klavíri a neskôr na organe u Prof. J.V.Michalka. Hudobné vzdelanie ukončil na Žilinskej univerzite v odbore hudobná výchova a hra na organe u doc. Ako zakladateľ a dlhoročný vedúci Oddelenia cirkevnej hudby na Konzervatóriu v Žiline pedagogicky pôsobí temer 25 rokov, vychoval celý rad cirkevných hudobníkov a organistov. Tuná učí hru na organ, improvizáciu, liturgickú hru, náuku o organe a iné predmety.
Ako cirkevný hudobník premiéroval veľké sakrálne vokálno-inštrumentálne diela slovenského skladateľa Pavla Kršku - Rekviem (1989), Stabat Mater pre zbory, sóla a organ (1990), potom Magnificat (2010) a Starosloviensku omšu (2013). Často stál za propagovaním a viacnásobným uvádzaním jeho duchovných diel - na Slovensku i v Čechách. Ako organista dlhodobo spolupracoval s ŠKO pri uvádzaní vokálno-inštrumentálnych diel cirkevnej hudby v DU Fatra v Žiline. Cirkevnej hudbe sa dlhodobo venuje ako chrámový organista - je organistom v kostole sv.Barbory v Žiline, hrával i v Katedrále Najsv.Trojice.
Od zriadenia novej žilinskej diecézy hudobne zabezpečoval a hral na organe na významných podujatiach nového biskupstva - inaugurácii žilinského biskupa a ďalších cirkevno-hudobných slávnostiach. Vyvinul veľké úsilie pri propagácii a záchrane vzácnej dvojice organov P.Wernera z 1.pol. Významnou je aj jeho organizačná činnosť v oblasti cirkevnej hudby - v Žiline je jedným z organizátorom cirkevno-hudobného života: prostredníctvom ARS SACRA n.f. získava prostriedky z grantov a organizuje podujatia sakrálnej hudby, napr. celoročný cyklus organových koncertov (s medzinárodnou účasťou) - Organové vešpery u sv. Barbory (od r.1999), ako aj ďalšie koncerty duchovnej hudby - najmä zborovej, resp. Venuje sa problematike organov v spolupráci s Organárskymi dielňami Žilina, spolu s bratom arch. Romanom Muškom a ďalšími odborníkmi.
Je členom Hudobnej sekcii Rady pre vedu, vzdelanie a kultúru pri Konferencii biskupov Slovenska.
Eva Malatincová
Mgr. art. Narodila sa v Nových Zámkoch a svoje prvé hudobnícke kroky robila na ĽŠU v rodnom meste. Následne absolvovala bratislavské konzervatórium v obore operný spev. Po skončení študovala na VŠMU Anny Hrušovskej. Po skončení VŠMU nastúpila do opery Štátneho divadla v Košiciach ako sólistka. Eva Malatincová ma za sebou bohatú koncertnú činnosť a osobitnú pozornosť si zaslúži jej účinkovanie v sakrálnych dielach tak na koncertných pódiách, no najmä pri slávnostných bohoslužbách v katedrále sv.Alžbety v Košiciach v dielach J.Haydna Nelson Messe, či v Mozartových dielach ako napr. Korunovačná omša.
Štefan Kocka
- Cenu prof.
- Cenu Biela kocka za prínos v oblasti galerijných činností za rok 2016, ktorú Rada galérií Slovenska udelila po prvýkrát vo svojej histórii.
V roku 2017 zreštauroval jednu z najväčších máp Viedne z roku 1778, ktorá sa nachádza v múzeu v Betliari. Jej rozmery sú 415 x 365 cm. Táto rytina na papieri podrobne zobrazuje podobu mesta z 18. storočia v takzvanom 3D zobrazení. V súčasnosti spolupracuje s mnohými múzeami a galériami, farskými úradmi, knižnicami a archívmi nielen doma, ale aj v zahraničí. Obrazový cyklus zachytáva misijnú činnosť medzi príslušníkmi afrického nomádskeho kmeňa Masajov, žijúcimi v Keni. Kresby a maľby obohatil textami jezuitský páter Mgr. Branislav Dado, PhD. doc. Mgr.
Štefan Komorný
Narodil sa 6. augusta 1962, od detstva žije v Gbeloch na Záhorí. Už na základnej škole sa začal výraznejšie prejavovať jeho vzťah ku fotografickému médiu - získal ocenenia z mnohých celoštátnych fotografických súťaží. Jeho profesionálne zameranie dostalo prvé reálne kontúry po prijatí na Střední průmyslovou školu filmovou v juhočeských Čimeliciach. Vyštudoval kameru na Filmovej a tv fakulte AMU v Prahe v roku 1988 pod vedením prof. Revolučný rok 1989 ho zastihol v jeho prvom zamestnaní v trikovom štúdiu na pražskom Barrandovskom filmovom štúdiu.
Po veľkých organizačných zmenách v Barrandovskom štúdiu odišiel na Slovensko a začal pracovať najskôr ako trikový kameraman a neskoršie i ako vedúci trikového oddelenia filmového štúdia na Bratislavskej Kolibe. Jeho trikové zábery sú súčasťou mnohých diel slovenskej kinematografie. Za typický príklad jeho kameramanskej tvorby možno uviesť film Moderná architektúra na Slovensku (rež. Ladislava Kaboša, 2008), v ktorom cez realizáciu trikových záberov pracoval na téme, ktorá ho vždy zaujímala - architektúra. Ďalej napr. s režisérom Vladom Balcom nakrútil dok. film - portrét kameramana Vincenta Rosinca - Medzi 4 a 5,6 (2008). Toto obdobie sa však už časovo prelína s viac ako dvojročnou etapou mimoriadne náročného snímania fotografií do publikácie Dóm, katedrála sv. Martina v Bratislave.
Štefan Komorný často charakterizuje spoluprácu na vzniku publikácie s o.b. Jozefom Haľkom slovami: „Jednalo sa prakticky o plnohodnotnú tvorivú spoluprácu na báze režisér a kameraman“. Vyše päťdesiat veľkoformátových fotografií s motívmi Dómu dominovalo v Zichyho paláci v Bratislave na sklonku roku 2016 na autorskej výstave Štefana Komorného. V roku 2018 bol prizvaný ku spolupráci v kolektíve pod vedením o. b. V tvorbe Štefana Komorného sa výrazne prelína práca kameramana s prácou umeleckého fotografa.
Dlhodobo, takmer tri desaťročia pracuje na cykloch „Zátišia“, „Interferencie“ a „Transparencie“. Vystavoval na mnohých autorských a kolektívnych výstavách doma i v zahraničí. Štefan Komorný od roku 1994 pôsobí ako pedagóg na Ateliéry kameramanskej tvorby Filmovej a televíznej fakulty Vysokej školy múzických umení v Bratislave, kde je v súčasnosti docentom. Laudátor: doc. prof. akad. mal.
Ján Kudlička
Prof. Ján Kudlička, akademický maliar, pochádza z Ružomberka. Centrom jeho celoživotného záujmu sa od sedemdesiatych rokov stala krajina, osobitne krajina Oravy a Liptova, čo panoramaticky dokumentuje monografia Mystérium krajiny. Zaujímajú ho pocity a vnemy, svoju tvorivú metódu prirovnáva k uvoľňovaniu básne od zbytočných slov, preto mu je poézia blízka. Má veľa priateľov medzi básnikmi, nezameniteľným výtvarným sprievodom prispel do mnohých básnických kníh. Predstavuje typ výtvarníka, ktorý tiež sám píše.
Jeho dlhodobý záujem o krajinu má úplne prirodzene aj svoju druhú polohu: zvlášť na Orave je viditeľné prepojenie krajiny so sakrálnosťou. V rozhovore pre Katolícke noviny v roku 2014 uviedol: „Tri (pre mňa) základné sakrálne témy, teda Madona, Korpus a Pieta, sa stali mojimi dlhodobými a permanentnými návratmi. Téma piety našla svoje vyjadrenie v knihe Lamium album, ale tiež napríklad v realizácii trinásteho zastavenia Kalvárie na Peknej vyhliadke v Starom Smokovci. Téma Madony sa objavila v knihe Rosa mystica, ale aj mimo nej v početných nových a nových spracovaniach. Zdá sa, že práve Madona je pre Kudličku silný magnet. Na jednej strane je protipólom Fullovej Madony svojou minimalistickou výpoveďou, na druhej strane je podľa jeho vlastných slov „mystériom, esenciou tvaru, farby a rytmu, nedeľným bielym obrusom spájajúcim ľudí“.
Ján Kudlička počas svojho života prešiel všetkými stupňami pedagogickej činnosti. V tom istom, už spomínanom rozhovore sa vyznáva: „Môžem potvrdiť, že pedagogickú činnosť mám rád, že je plne v súčinnosti s mojím statusom tvorivého výtvarníka, tieto aktivity sa spoločne prelínajú, doplňujú, kooperujú. Tát...
tags: #sima #martausova #nadherny #svaty #text