Dnes si celý národ pripomína významný sviatok - pred 100 rokmi bola v Prahe vyhlásená Republika Československá. Týmto aktom sa Slováci vymanili z 1000-ročného štátneho zväzku s Maďarmi, aby vstúpili do nového zväzku s českým národom ako rovný s rovným.
Ako vnímali zmenu režimu ľudia na Šariši, v Ovčom či Víťazi? Východné Slovensko bolo na prelome storočí najmenej národne uvedomelou časťou Slovenska, kde maďarizácia prebiehala najrýchlejšie. Slovenský živel prakticky existoval už iba na vidieku.
Obce farnosti Široké boli tak jednými z prvých na východnom Slovensku, ktoré sa prihlásili k novej republike: „Pracovití, nábožní a tichí širočania povždy vynikali svojou náboženskou horlivosťou a stálosťou v kresťansko- politickom presvedčení. Ich dobré meno stalo sa však ešte lepšie známym po prevrate, kedy s filiálnymi obcami Vicežom a Ovčím spolu, pod vedením svojho tehdajšieho farára a nateraz už vdp. biskupa Jozefa Čárskeho prví sa pridali k priateľom nového štátu, súc od kosti pravými a neohrozenými Slovákmi.“
Ktoré faktory prispeli k tomuto národnému obrodeniu v regióne?
- Návrat rodákov z USA, ktorí vycestovali za prácou a v novom prostredí si vytvárali slovenské komunity. Jednou z najznámejších bola vo Wilkes-Barre v Pensylvánii, kde pôsobil kňaz Jozef Murgaš, vynálezca a maliar.
- Pôsobenie katolíckych duchovných medzi ľudom, ako František Majocha z Hermanoviec, Štefan Onderča z Ražňan a Jozef Čársky zo Širokého.
Jeden z nich - Andrej Galdun z Víťaza bol dokonca pri vytváraní Pittsburskej Dohody z 30.mája 1918, ktorú podpísali zástupcovia Slovenskej ligy v Amerike, Českého národného združenia a Zväzu českých katolíkov s Tomášom G. Masarykom!
Aby Maďari zachránili čo sa dalo, vyhlásili 11.decembra v 1918 Košiciach Východoslovjackú republiku, ktorá mala byť štátnym zväzkom tzv. Slovjakoch. Slovjackém hnutie vzniklo na konci 19.storočia a hlásala, že východní Slováci (východniari) sú odlišným národom od tých západných. Toto hnutie výrazne podporovala vtedajšia maïarská vláda s cieľom oslabiť a rozštiepiť slovenské národné povedomie.
Vyústením činnosti spomínaných kňazov bolo zhromaždenie na fare v Ražňanoch dňa 17.decembra 1918. Zúčastnení (viac ako 1000 ľudí) zastupujúcich 100 obcí východného Slovenska, tu prijali deklaráciu, v ktorej sa prihlásili k novému štátnemu útvaru. Je takmer isté, že zhromaždenia sa zúčastnili aj zástupcovia farnosti Široké s filiálkami Víťaz a Ovčie, keďže vdp. Čársky bol jedným z organizátorov.
Súčasťou Československa v praxi, nielen na papieri sa Slovensko stalo až po obsadení Československým vojskom. Obsadenie Východného Slovenska prebiehalo v dvoch prúdoch - cez Branisko na Prešov a železnicou na Košice. Obsadenie Prešova a Košíc mal na starosti 30.pluk z Vysokého Mýta.
22.decembra malo maďarské vojsko ubytované v Širokom poplach a ktp. Vrablovics spolu s 80 mužmi a niekoľkými guľometmi obsadil priesmyk Chválabohu. Maďari boli zalarmovaní domnelými svetelnými signálmi, z ktorých veliteľ vinil vdp. Čárskeho, ktorý sa vtedy nachádzal v Spišskom Podhradí. Po dvoch dňoch márneho vyčkávania českého vojska sa na Štedrý deň Maďari stiahli do Prešova.
Popoludní 27.decembra 1918 vstúpilo československé vojsko do Širokého. Pred budovou potravného družstva ich vítal vdp.Čársky ako osloboditeľov. Časť vojska nocovala v Širokom a časť pokračovala ďalej na Prešov, ktorý bol oslobodený nasledujúci deň. Dôstojníci boli ubytovaní ako hostia na fare. Jozef Čársky v kronike spomínal: „Vojsko prišlo v poriadku, ľud mal veľkú radosť, nadšene vojakov hostil. Len sa mi nepáčilo, že je málo úcty k predstaveným.“
Postup druhého prúdu nebol taký jednoduchý. 28.decembra české vojsko prepadlo spiace maďarské vojsko v Jakloviach. Po krátkom boji obrátila ukoristené delá na Margecany a začala ostreľovať maďarské pozície. Boj trval asi 8 hodín, po ktorom Česi dobili postavenia nepriateľa a tak sa im otvorila cesta na Košice. Tie boli oslobodené 29.decembra.
Záver roka 1918 pre našich praotcov končené prinieslo mier a pokoj, aj keď s trpkou príchuťou. Po štyroch dlhých rokoch sa skončila 1.svetová vojna, ktorá si vyžiadala veľké straty na životoch. Len málo rodín nebolo nijak zasiahnutých. Samotný vznik novej republiky sa spájal s veľkými nádejami. Veľkú ranu pre národné povedomie však zasadili udalosti v máji a júni nasledujúceho roka. Maďarské vojsko vtrhlo na Slovensko s cieľom ho vojensky dobiť.
Farnosť Široké však neznamená len historické udalosti. Je to živé spoločenstvo, ktoré sa neustále rozvíja. V súčasnosti má farnosť relikvie svätcov, ružencovú záhradu, výraznú sochu Jána Pavla II., kaplnku so zaujímavou históriou i krásne zrekonštruovaný kostol.
Niektoré zaujímavosti z histórie farnosti:
- V rokoch 1332-1337 už farnosť existovala.
- Plebaniát bol založený až v roku 1788.
- Kostol bol postavený v roku 1740 Mikulášom Berthotym a Juliannou Palocsay.
„Ľudia sú tu veľmi ochotní na prácu a štedrí na peniaze. Keď sa niečo robí, prídu pomôcť,“ hovorí o farnosti Široké miestny kňaz Stanislav Takáč.
Patrónom farnosti je svätý Mikuláš, ktorého sviatok slávi Cirkev 6. decembra. „V tento deň prichádza po svätej omši potešiť deti aj Mikuláš. Následne v nedeľu pozývam slúžiť slávnostnú svätú omšu v poslednom čase vždy niektorého z kňazov, ktorí sú rodákmi z obce.“
Od roku 1997 je Víťaz samostatná farnosť s filiálkou Ovčie, takže nám ostal už len sv. Mikuláš.
Farár Stanislav Takáč sa pričinil o vznik ružencovej záhrady. Deň pred sviatkom svojho patróna si v Širokom pripomenú aj 111. výročie úmrtia Juraja Dobránskeho. „Bol to horlivý rozširovateľ modlitby posvätného ruženca a obnovovateľ katolíckych spoločenstiev v Šariši. Pôvodne bol richtárom vo Veľkom Šariši, ale v staršom veku sa presťahoval do Širokého k synovi Jánovi, ktorý tam bol farárom. Juraj Dobránsky zomrel na fare v predvečer sviatku svätého Mikuláša 5. decembra 1912.“
„Keďže v našej farnosti sa posvätný ruženec modlí veľa ľudí, rozhodli sme sa urobiť pri kostole ružencovú záhradu nesúcu práve meno Juraja Dobránskeho. Patronát nad ňou si vzali naši členovia klubu dôchodcov, ktorí sa v nej každú druhú nedeľu v mesiaci od mája do októbra predmodlievajú. Vlani prvýkrát inštalovali pred kostol veľký adventný veniec, ktorý dotvorí atmosféru aj tento rok.
Vianočná nálada v Širokom spája deti i starších. Inak to nebolo ani vlani. Vďaka nadšencom ako Viliam Širocký má farnosť na svojej stránke zdokumentovanú minulosť tak, ako máloktorá iná. V tomto roku si aj guľášovou akciou pripomenuli dvojsté výročie úmrtia Anny Hedryovej z bohatého rodu Hedryovcov, ktorý bol svetským patrónom kostola už od 16. storočia. Anna zomrela vo veku nedožitých trinástich rokov a práve táto skutočnosť priviedla jej rodičov k postaveniu kaplnky, dominanty tunajšieho cintorína.
Viliam Širocký bol osemnásť rokov členom miestnej farskej rady. Z prvej ruky teda zažil rekonštrukciu kostola v rokoch 2005 - 2009. „Keď treba, vždy sa nájdu ľudia i prostriedky. Je tu zdravé gro, ktorému nechýba ochota. Máme šťastie, že línia kňazov vo farnosti zanechala hlbokú brázdu a ďalší, ktorí prichádzajú, na tom môžu stavať a stále niečo zveľadia.
Stanislav Takáč počas rekonštrukcie kostola ešte nebol vo farnosti Široké, pôsobil na inom mieste, ale zo svojich osemročných skúseností potvrdzuje: „Ľudia sú tu veľmi ochotní na prácu a štedrí na peniaze.
Vo farnosti pôsobí ružencové bratstvo, Modlitby matiek, Modlitby otcov, Koinonia Jána Krstiteľa, modlitbové večeradlo, mládežnícke i detské stretká. Po pandémii zaviedli aj farský deň. „Tento rok bol druhý ročník, aby sa ľudia mohli stretnúť aj mimo bohoslužieb a vytvoriť spoločenstvo.
Na všetky aktivity v Širokom od roku 2013 dozerá svätý Ján Pavol II. Jeho veľká socha je dominantou rozľahlého priestranstva pri ceste pred kostolom. „Je pamiatkou na to, že pápež Ján Pavol II. cez našu obec 2. júla 1995 prechádzal autom počas návštevy Slovenska, keď sa presúval z Prešova do Spišskej Kapituly.
Nevšedný zážitok si uchováva v pamäti Viliam Širocký, ktorý bol v ten deň pri tom. „Považujem to za veľkú milosť. Bola nedeľa večer, snažil som sa ho aj odfotiť, ale v tej rýchlosti sa to nepodarilo.
Mapa Prešovského kraja, kde sa nachádza obec Široké.
Rímskokatolícky farský kostol svätého Mikuláša v Širokom.