Slovenský jazyk je bohatý na gramatické pravidlá, ktoré ovplyvňujú používanie a skloňovanie slov. V nasledujúcom texte sa zameriame na skloňovanie slova "evanjelium" a pripomenieme si aj niektoré ďalšie zaujímavosti zo slovenskej gramatiky.
Časovanie slovies ako príklad
Pre lepšie pochopenie gramatických princípov si pripomeňme časovanie slovies "používať" a "hlásať" v rôznych časoch a číslach.
Časovanie slovesa "používať"
Jednotné číslo
- Minulý čas: Ja som používal/a/o, Ty si používal/a/o, On/Ona/Ono používal/a/o
- Prítomný čas: Ja používam, Ty používaš, On/Ona/Ono používa
- Budúci čas: Ja budem používať, Ty budeš používať, On/Ona/Ono bude používať
Množné číslo
- Minulý čas: My sme používali, Vy ste používali, Oni/Ony používali
- Prítomný čas: My používame, Vy používate, Oni/Ony používajú
- Budúci čas: My budeme používať, Vy budete používať, Oni budú používať
Časovanie slovesa "hlásať"
Jednotné číslo
- Minulý čas: Ja som hlásal/a/o, Ty si hlásal/a/o, On/Ona/Ono hlásal/a/o
- Prítomný čas: Ja hlásam, Ty hlásaš, On/Ona/Ono hlása
- Budúci čas: Ja budem hlásať, Ty budeš hlásať, On/Ona/Ono bude hlásať
Množné číslo
- Minulý čas: My sme hlásali, Vy ste hlásali, Oni/Ony hlásali
- Prítomný čas: My hlásame, Vy hlásate, Oni/Ony hlásajú
- Budúci čas: My budeme hlásať, Vy budete hlásať, Oni budú hlásať
Tieto príklady nám ukazujú, ako sa slovesá menia v závislosti od času a čísla, čo je dôležité pre správne vyjadrovanie v slovenskom jazyku.
Skloňovanie mena Marek
Podľa Pravidiel slovenského pravopisu (2013) pri skloňovaní novozákonného mužského mena latinského pôvodu Marek (z lat. Marcus) sa v súčasnej jazykovej praxi skloňuje dvojakým spôsobom; s vynechávaním samohlásky e (bez Marka, s Markom) aj so zachovávaním samohlásky e (bez Mareka, s Marekom), pričom prevláda druhý spôsob skloňovania. Keďže na Slovensku máme aj mená Marko (pôvodná slovanská domáca podoba mena Marek) a Mark, od ktorých sa tvoria pádové podoby Marka, Markovi, s Markom, skloňovanie mena Marek v podobe bez Mareka, s Marekom umožňuje odlíšenie mena Marek od mien Marko a Mark.
| Pád | Skloňovanie s "e" | Skloňovanie bez "e" |
|---|---|---|
| Nominatív | Marek | Marek |
| Genitív | Mareka | Marka |
| Datív | Marekovi | Markovi |
| Akuzatív | Mareka | Marka |
| Lokál | Marekovi | Markovi |
| Inštrumentál | Marekom | Markom |
Meno Marek sa u nás rozšírilo v 17. storočí v období protireformácie a jeho pôvodné skloňovanie sa dôsledne dodržiava v náboženských textoch. Po dlhšom období znovuobjavili slovenskí rodičia meno Marek v sedemdesiatych rokoch 20. storočia, keď sa zaradilo medzi obľúbené chlapčenské mená.
V Slovníku súčasného slovenského jazyka (3. zväzok, písm. L - M) sa uvádza, že mužské meno Marek sa skloňuje podľa vzoru chlap s alternáciou e/0, t. j. bez Mareka, k Marekovi, o Marekovi, s Marekom.
Slovenský jazyk - Skloňovanie (K. H.)
Pri skloňovaní mena Marek sa v jazykovej praxi vyvinula akási dvojkoľajnosť: V kostoloch sa číta evanjelium podľa Marka, kým niektoré mamičky si robia starosť o svojho Mareka. Čiže v klasickom úze sa meno Marek skloňuje s vynechávaním výsuvnej samohlásky e, kým v novšom úze sa táto samohláska v mene Marek ponecháva. Možno je za týmto novším spôsobom ohýbania úsilie odlíšiť meno Marek od mena Marko, ale celkove tento novší spôsob ohýbania v spisovnej reči nič nerieši, preto odporúčame zachovávať skloňovanie s vysúvaním samohlásky e, t. j. v genitíve Marka, v datíve Markovi atď.
Staroslovienska literatúra a jej vplyv
Literárna činnosť Cyrila a Metoda bola neobyčajne bohatá. Keď Rastislav, Svätopluk a podľa Nestorovej kroniky aj Kocel poslali poslov do Carihradu a prosili cisára Michala, aby im poslal misionárov, nebolo ešte slovanského písma a nebolo ani slovanskej písanej literatúry. Po pokrstení niektorých kmeňov používali latinskej a gréckej abecedy. Len čo sa rozhodlo, že Konštantín a Metod pôjdu na Moravu, Konštantín hneď sostavil slovanské písmo podľa gréckeho s použitím hebrejsko-samaritánskeho písma. Hneď potom začali prekladať evanjeliár, t. j. výňatky z evanjelií, ktoré sa čítajú každý deň pri sv. omši.
Život Konštantínov zaznačuje túto udalosť takto: „ ... i hneď složil (t. j. Konštantín) písmená a začal písať slová evanjelia: Na počiatku bolo Slovo, a Slovo bolo u Boha, a Boh bol Slovo" - starosloviensky: Iskoni bie slovo i slovo bie u Boga i Bog bie slovo. Toto sú teda prvé slová slovienskej literatúry. Evanjeliár sa skutočne začína týmito slovami. Je to čítanie na veľkonočnú nedeľu. Tento evanjeliár sa nám zachoval v odpise z rozhrania 10.-11. storočia. Je to Kódex Assemaniho, písaný hlaholským písmom. V staroslovienčine sa zachoval ešte aj v cyrilskom odpise z 11. storočia; je to tzv. Savina kniha.
Po smrti geniálneho prekladateľa do slovienskeho jazyka Konštantína- Cyrila jeho brat Metod pokračoval v diele ním započatom. Vybral si dvoch kňazov „skoropiscov" a preložil s nimi - asi im diktoval - celé sv. Písmo Starého a Nového zákona, okrem kníh Makabejských, za osem mesiacov.
tags: #sklonovanie #slova #evanjelium