Skloňovanie slova Vianoce v slovenčine

Podstatné mená (substantíva) sú plnovýznamové slová. Na podstatné mená sa vo vete pýtame otázkami kto? (osoby) alebo čo? (zvieratá, veci…). Sú hlavným slovným druhom, ktorý sa označuje aj ako substantívum. Slová, ktoré sa označujú ako podstatné mená, sú plnovýznamové a ohybné, pretože je ich možné v slovenskej gramatike skloňovať.

Všeobecné podstatné mená, označujú sa aj ako apelatíva, pomenúvajú osoby, zvieratá, veci a deje, keď nemáme na mysli nikoho a nič konkrétne. Vlastné podstatné mená, inak aj propriá, označujú mená ľudí a bytostí, národy i národnosti, zemepisné názvy, pomenovania sviatkov, pamiatky, stavby, atď. Na to, aby ste zistili, či ide o slovný druh podstatných mien, si môžete položiť otázku KTO? ČO?.

V slovenčine rozlišujeme 7 pádov: nominatív, genitív, datív, akuzatív, vokativ, lokál a inštrumentál. Pri skloňovaní si môžeme všimnúť, že koncovky jednotlivých slov sa na seba podobajú. Je podstatné meno muž. rodu? Ako je zakončené v základnom tvare (= nominatív jedn. alebo množ. čísla)? Na overenie si vytvoríme ďalšie tvary slova, najlepšie genitív jedn. čísla a nominatív množ.

Pri podstatných menách rozoznávame v slovenčine tri rody: mužský, ženský a stredný. V mužskom rode sa podstatné mená ešte delia na životné a neživotné. Ak sa tvar slova v genitíve a akuzatíve jedn. čísla zhoduje, podstatné meno je životné. Ak sa tvar slova v genitíve a akuzatíve jedn. čísla nezhoduje, podstatné meno je neživotné.Zvláštnou skupinou sú tzv. zvieracie podstatné mená. V jedn. čísle sa totiž skloňujú ako životné, no v množ. čísle ako neživotné podstatné mená.

Jednotné číslo (singulár) označuje jednu osobu, zviera, či vec; množné číslo (plurál) používame vtedy, keď je osôb, zvierat či vecí viac ako jedna. Tvary oboch čísel netvoria pomnožné, hromadné a látkové podstatné mená.

V slovenskom jazyku existuje ešte ďalší druh podstatných mien, a to sú pomnožné podstatné mená. Tieto pomnožné slová sa tiež skloňujú len v množnom čísle a nemajú svoj tvar v jednotnom čísle. Pri pomnožných podstatných menách môže byť o čosi náročnejšie určiť ich rod a vzor. Viete ich správne skloňovať? Pomnožné podstatné mená sú slová, ktoré majú výlučne gramatický tvar množného čísla, no zväčša označujú jednu vec.

Je celkom možné, že ste o pomnožných podstatných menách počuli najmä ak boli pomenované latinským názvom „pluralia tantum“. Nevyskytujú sa, samozrejme, vo všetkých jazykoch, no stretneme sa s nimi napríklad v angličtine, poľštine, španielčine, nemčine či iných jazykoch. Zaujímavosťou je aj fakt, že pomnožné podstatné mená niekedy pomenúvajú rovnakú vec aj naprieč jazykmi (napr.

Pri pomnožných podstatných menách môže byť o čosi náročnejšie určiť ich rod a vzor. Na správne určenie gramatických kategórií a skloňovanie pomnožného podstatného mena sa stačí pozrieť na zakončenie slova v nominatíve (kto/čo?) a datíve (komu/čomu?). Pozor si treba dať pri skloňovaní pomnožných podstatných mien, ktoré sú zároveň geografickými názvami. Niektoré miestne názvy sa nepodriaďujú tomuto pravidlu, ide najmä o tie, kde je prípona historicky zaužívaná. Príkladom sú Hámre (z Hámrov), Sliače (zo Sliačov).

V rámci slovenčiny existujú aj podstatné mená, ktoré netvoria tvary oboch čísel. Majú iba tvary množného čísla, hoci označujú jednu vec alebo jav, napr.: vráta, nohavice, šaty, Vianoce, Košariská. Majú iba tvary jednotného čísla, hoci sa nimi označujú skupiny osôb, zvierat alebo vecí, napr.: hmyz, učivo, korešpondencia. Označujú konkrétnu látku alebo materiál a majú iba tvary jednotného čísla, napr.: soľ, piesok, káva, asfalt, striebro.

Rod a vzor pomnožných podstatných mien sa určuje podľa zakončenia v nominatíve a v datíve: Pomnožné podstatné mená zakončené v N pl. na -á/-a a v D pl. na -ám/-am. Zakončenie v N pl. -ia/-a a v D pl. -iam/-am. Zakončenie v N pl. -y a v D pl. -om. Zakončenie v N pl. -y a v D pl. -ám/-am. Zakončenie v N pl. -e a v D pl. -om. Zakončenie v N pl. -e a v D pl. -iam/-am.

Dodávame, že na rozdiel od všeobecných podstatných mien niektoré geografické názvy, ktoré sa zaraďujú medzi pomnožné podstatné mená mužského rodu vzoru stroj a sú zakončené na -áre/-iare, ako napr. Dechtáre, Tesáre, Leváre, majú v genitíve nulovú pádovú príponu (z) Dechtár, Tesár, Levár. Podobne sa skloňujú aj pomnožné geografické názvy vzoru stroj Tlmače - (z) Tlmáč, Vráble - (z) Vrábeľ a Ladce - (z) Ladiec, hoci iné podobné miestne názvy (tie, pri ktorých sa ešte živo pociťuje súvislosť so všeobecným menom) majú príponu -ov, napr. Hámre - (z) Hámrov, Sliače - (zo) Sliačov. Pri vzore dub majú nulovú príponu geografické názvy zakončené na prípony -any (z Vozokán, Krškán, Margecian), -íky, -áky, -iaky (z Dvorník, zo Zbrojník, z Topoľník, zo Smrdák, z Novák, z Diviak), ale aj niektoré iné mená, ako Krompachy - Krompách, Spišské Vlachy - Spišských Vlách, Žabokreky - Žabokriek, Piešťany - Piešťan. Takéto skloňovanie je výsledkom historického vývoja našej gramatiky.

Gramatický rod názvov obcí a genitívnu príponu nájdete v Pravidlách slovenského pravopisu v kapitole Názvy obcí na Slovensku (Pravidlá slovenského pravopisu sú dostupné aj na našej stránke www.slovnik.juls.savba.sk).

Pomnožné podstatné mená namiesto základnej číslovky dva používajú skupinovú číslovku dvoje (pozor, nie dvojo!), ktorá sa viaže s genitívom: napríklad dvoje novín, dvoje dverí/dvoje dvier. Pri vyšších počtoch sa používajú skupinové číslovky troje, štvoro, pätoro, šestoro, atď.

Úplna paradigma podstatných mien je v slovenčine zložená z dvoch čiastkových paradigiem- singulárová čiastková paradigma a plurálová čiastková paradigma. Existujú však slová, ktoré majú neúplnu paradigmu, tzv. Podstatné mená, ktoré majú len s i n g u l á r o v ú čiastkovú paradigmu sa nazývajú siguláriá tantum a patria sem abstraktné, látkové a hromadné substantíva. Podstatné mená, ktoré majú len p l u r á l o v ú čiastkovú paradigmu sa nazývajú pluráliá tantum.

Pomnožné podstatné mená je taká skupina slov, ktoré majú len jednu pomenovaciu formu, a to plurálovú. Plurálom sa tu pomenúva jeden predmet. Moment množstva tu celkom zanikol. Príkladom sú -nástroje a zariadenia: bradlá, cepy, cibule (expr. noviny (tlač) noviny - novina (nové správy). pomnožné singulár: Nesmúť, Tatro, milá mati!

Pri apelatívnych pomnožných substantívach je možné p o č í t a n i e pomocou skupinových čísloviek: jedny nohavice, dvoje nohavíc. Môžu teda pomenúvať tak jeden predmet, ako aj viacej predmetov. U pomnožných substantív nastáva kolísanie rodu, pretože pomnožné substantíva nemajú singulár, a tým ani oporný rodový tvar nominatív singuláru. V nominatíve plurálu sú zakončením charakterizované len neutrá (bradlá, vráta, pľúca; Košariská). Maskulína a feminína tu majú spoločné prípony -y a -e. Pritom významový charakter neprichádza do úvahy, lebo ide o neživotné názvy.

Vianoce, Vianoc ž. pomn.(pôvodne) kresťanské sviatky na pamiatku narodenia Krista, zavedené v 4. storočí namiesto pohanskej slávnosti zimného slnovratu, (dnes) spojené (aj bez náboženského obsahu) s darčekmi na Štedrý večer (24. 12.): na Vianoce, o Vianociach, keď sú Vianoce, boli Vianoce; biele Vianoce - so snehom; sláviť Vianoce; dostať darček na Vianoce, dať niekomu darček na Vianoce; najedol sa ako sedliak na Vianoce - veľmi, hojne; Vianoce majú byť sviatkami lásky a radosti. Rod a vzor pomnožných podstatných mien sa určuje podľa zakončenia v nominatíve (po starom v 1. páde) a v datíve (po starom v 3.

Pomnožné podstatné mená zakončené v N pl. na -á/-a a v D pl. na -ám/-am (napr. Zakončenie v N pl. -ia/-a a v D pl. -iam/-am (napr. Zakončenie v N pl. -y a v D pl. -om (napr. Zakončenie v N pl. -y a v D pl. -ám/-am (napr. Zakončenie v N pl. -e a v D pl. -om (napr. Zakončenie v N pl. -e a v D pl. -iam/-am (napr.

Dodávame, že na rozdiel od všeobecných podstatných mien niektoré geografické názvy, ktoré sa zaraďujú medzi pomnožné podstatné mená mužského rodu vzoru stroj a sú zakončené na -áre/-iare, ako napr. Dechtáre, Tesáre, Leváre, majú v genitíve nulovú pádovú príponu (z) Dechtár, Tesár, Levár. Podobne sa skloňujú aj pomnožné geografické názvy vzoru stroj Tlmače - (z) Tlmáč, Vráble - (z) Vrábeľ a Ladce - (z) Ladiec, hoci iné podobné miestne názvy (tie, pri ktorých sa ešte živo pociťuje súvislosť so všeobecným menom) majú príponu -ov, napr. Hámre - (z) Hámrov, Sliače - (zo) Sliačov. Pri vzore dub majú nulovú príponu geografické názvy zakončené na prípony -any (z Vozokán, Krškán, Margecian), -íky, -áky, -iaky (z Dvorník, zo Zbrojník, z Topoľník, zo Smrdák, z Novák, z Diviak), ale aj niektoré iné mená, ako Krompachy - Krompách, Spišské Vlachy - Spišských Vlách, Žabokreky - Žabokriek, Piešťany - Piešťan. Takéto skloňovanie je výsledkom historického vývoja našej gramatiky.

Gramatický rod názvov obcí a genitívnu príponu nájdete v Pravidlách slovenského pravopisu v kapitole Názvy obcí na Slovensku (Pravidlá slovenského pravopisu sú dostupné aj na našej stránke www.slovnik.juls.savba.sk).

Ak vieme, či je podstatné meno životné alebo neživotné, pozrieme sa na jeho zakončenie. Vzor HRDINA : je určený pre podstatné mená, ktoré sú v nominatíve jednotného čísla zakončené na samohlásku -a (tata, rozhodca, hokejista), a v genitíve singuláru končia na samohlásku -u (od tatu, od rozhodcu, od hokejistu). Vzor DUB: je určený pre podstatné mená, ktoré sú v nominatíve jednotného čísla zakončené na tvrdú alebo obojakú spoluhlásku (dom, oblok, stôl), a v nominatíve plurálu na -y (domy, obloky, stoly).

V jednotnom čísle sa všetky zvieracie podstatné mená, a to bez ohľadu na koncovku, skloňujú podľa vzoru CHLAP, napr. Ostatné zvieracie podstatné mená sa v pluráli skloňujú podľa vzorov pre neživotné podstatné mená. Táto skupina slov často spôsobuje problémy pri skloňovaní aj pri písaní. Ak má slovo zakončené na -r, -l v lokáli jednotného čísla koncovku -e, skloňuje sa podľa vzoru DUB, napr. Ak má slovo zakončené na -r, -l v lokáli jednotného čísla koncovku -i, skloňuje sa podľa vzoru STROJ, napr. Ak má slovo zakončené na -r, -l v lokáli jednotného čísla koncovku -i (ako vzor STROJ), ale v nominatíve plurálu koncovku -y (ako vzor DUB), ide o zmiešané skloňovanie, pri ktorom si treba dávať pozor na pravopis, napr.

Pri podstatných menách ženského rodu nám pri určovaní vzoru pomáha ich zakončenie, prvé dva vzory sú zakončené na samohlásku -a, druhé dva na spoluhlásku. Vzor ŽENA: je určený pre podstatné mená, ktoré sú v nominatíve jednotného čísla zakončené na samohlásku -a, pred ktorou je tvrdá alebo obojaká spoluhláska (mama, sestra Hanka, Bratislava, kniha), a v nominatíve množného čísla končia na -y (dobré mamy, sestry, Hanky, knihy). Cudzie slová zakončené na -ea, -oa alebo -ua (idea, aloa, orchidea), majú v datíve a lokáli jednotného čísla variantnú koncovku -i, porovnaj žene ale idei, o žene ale o idei.

V strednom rode je rozdelenie slov do vzorov jednoduché, pretože stačí vedieť, ako slovo končí v nominatíve jednotného čísla. Vzor DIEVČA: je určený pre podstatné mená, ktoré sú v nominatíve jednotného čísla zakončené na -a (dojča, chlapča, medvieďa) alebo na -ä holúbä, žriebä).

V rámci slovenčiny existujú aj podstatné mená, ktoré netvoria tvary oboch čísel. Majú iba tvary množného čísla, hoci označujú jednu vec alebo jav, napr.: vráta, nohavice, šaty, Vianoce, Košariská. Majú iba tvary jednotného čísla, hoci sa nimi označujú skupiny osôb, zvierat alebo vecí, napr.: hmyz, učivo, korešpondencia. Označujú konkrétnu látku alebo materiál a majú iba tvary jednotného čísla, napr.: soľ, piesok, káva, asfalt, striebro.

Podstatné mená sú hlavným slovným druhom, ktorý sa označuje aj ako substantívum. Slová, ktoré sa označujú ako podstatné mená, sú plnovýznamové a ohybné, pretože je ich možné v slovenskej gramatike skloňovať. Všeobecné podstatné mená, označujú sa aj ako apelatíva, pomenúvajú osoby, zvieratá, veci a deje, keď nemáme na mysli nikoho a nič konkrétne. Vlastné podstatné mená, inak aj propriá, označujú mená ľudí a bytostí, národy i národnosti, zemepisné názvy, pomenovania sviatkov, pamiatky, stavby, atď. Na to, aby ste zistili, či ide o slovný druh podstatných mien, si môžete položiť otázku KTO? ČO? Životnosť sa určuje pri podstatných menách len v mužskom rode a rozdeľuje sa na životné a neživotné podstatné mená.

V mužskom rode nastáva pri zvieracích podstatných menách zmena pri vzore, podľa ktorého sa skloňujú v jednotnom a množnom čísle. Keď je ukončenie tohto druhu podstatného mena v množnom čísle na tvrdú alebo obojakú spoluhlásku, skloňujú sa v pluráli podľa vzoru dub (slon, jastrab, pes, potkan,…). Globalizáciou vo svete v gramatike a slovnej zásobe čoraz viac dochádza k naturalizácii cudzích slov. Pri niektorých z nich dochádza k javu, kedy sú adaptované do slovenského jazyka v pôvodnom znení a neskloňujú sa, teda nemajú pádové formy. To znamená, že vo všetkých pádoch sa používa základný tvar slova, ktorý je nemenný.

Slovesné substantíva, označované aj ako verbálne podstatné mená, pomenúvajú dej, no nie sú vo forme slovesa, a teda nejde o infinitív. Ich tvar slova končí na príponu -nie alebo -tie. Všetky slovesné substantíva majú v slovenčine stredný rod a ich skloňovanie je podľa vzoru vysvedčenie.

Pomnožné podstatné mená namiesto základnej číslovky dva používajú skupinovú číslovku dvoje (pozor, nie dvojo!), ktorá sa viaže s genitívom: napríklad dvoje novín, dvoje dverí/dvoje dvier). Pri vyšších počtoch sa používajú skupinové číslovky troje, štvoro, pätoro, šestoro, atď.

Tabuľka skloňovania slova Vianoce

Slovo Vianoce je pomnožné podstatné meno ženského rodu. Skloňuje sa podľa vzoru ulica.

Príklady použitia slova Vianoce v rôznych pádoch:

• Nominatív: Vianoce sú sviatky pokoja.
• Genitív: Už sa neviem dočkať Vianoc.
• Datív: Blížia sa Vianociam.
• Akuzatív: Milujem Vianoce.
• Lokál: Rozprávame sa o Vianociach.
• Inštrumentál: Teším sa na stretnutie s rodinou počas Vianocami.

Infografika znázorňujúca delenie podstatných mien v slovenčine.

tags: #sklonovanie #slova #vianoce