Škola ako budova a ikona: Jej význam pre deti

Budovy škôl predstavujú viac než len miesta, kde prebieha vzdelávanie. Sú to symboly, ktoré nesú hlboký význam a ovplyvňujú vnímanie vzdelávania u detí aj celej spoločnosti. Ikony a piktogramy používané v školskom prostredí zohrávajú kľúčovú úlohu pri formovaní tohto vnímania.

Pre deti majú školské budovy a ich vizuálne prvky osobitný význam. Škola je miestom, kde trávia veľkú časť svojho dňa, učia sa, hrajú sa a socializujú. Pozitívna atmosféra a príjemné prostredie prispievajú k ich pocitu bezpečia a pohody, čo má priaznivý vplyv na ich učebné výsledky.

Symbolika školskej budovy

Školská budova je často vnímaná ako chrám vzdelania. Jej architektúra, farby a celkový dizajn môžu podvedome ovplyvňovať atmosféru a prístup k učeniu. Moderné školy sa snažia o otvorené priestory, ktoré podporujú interakciu a kreativitu, zatiaľ čo tradičné budovy môžu evokovať pocit autority a disciplíny.

Vizuálne podnety, ako sú farebné steny, zaujímavé piktogramy a detské kresby, pomáhajú deťom cítiť sa v škole príjemnejšie a motivujú ich k učeniu. Dobre navrhnuté piktogramy sú univerzálne zrozumiteľné a pomáhajú deťom orientovať sa v prostredí školy.

Moderná školská architektúra a jej vplyv

Dobe historických školských zariadení však pomaly odzvonilo. Pavilónové školy, ktoré vznikali v našich krajinách predovšetkým v minulom storočí a ktoré boli navrhované tiež v štýloch ako je secesia a art-deco sú samozrejme naďalej v prevádzke. Ich dispozície však zďaleka nezodpovedajú dnešným nárokom.

Výstavba moderných škôl v 21. storočí preto prebieha v úzkej spolupráci architekta s pedagógmi (veľakrát aj žiakmi). Dôraz je kladený na kultúrny význam týchto inštitúcií. Do pozadia ustupuje pôvodná uniformita tradičných tried, moderná škola má motivovať a inšpirovať, nie vyvolávať v deťoch obavy. Učitelia si rešpekt a autoritu získavajú celkom inými spôsobmi, deťom je poskytovaná sloboda pohybu a je rešpektovaná individualita každej osobnosti. To všetko a oveľa viac sa premieta do architektonických štúdií aj návrhov interiérových dizajnérov.

Učiť by sme sa mohli predovšetkým od našich severských susedov. Fínske, dánske či švédske školy sú z architektonického hľadiska vzorom mnohých ateliérov po celom svete. Na Slovensku zmena prebieha pomalšie, aj napriek tomu u nás pozorujeme náznaky modernej školskej architektúry. Novodobá školská výstavba odráža pokrokové technológie. Školy sa stavajú v nízkoenergetických až nulových štandardoch.

Na strechy aj fasády sú umiestňované solárne panely, zelený porast či nádoby pre zber dažďovej vody. Interiéry sú riadené ventilátormi s rekuperáciou. Zaujímavé sú tiež priznané technické súčasti budovy ako káble a vzduchotechnické rozvody. Tieto zariadenia neslúžia iba k výrobe energie, chladeniu, vetraniu a k úspore vody. Zároveň napomáhajú pri výučbe.

Flexibilita a otvorenosť priestoru

Základné pravidlo pri navrhovaní novej školy či rekonštrukcie staršieho objektu znie flexibilita. Architekt by mal oddeliť nosnú konštrukciu stavby od vnútorného dispozičného nastavenia tak, aby čo najviac vyhovovala požiadavkám užívateľov a umožnil možné zmeny v budúcnosti. Inžinierske siete a technické inštalácie musia byť ľahko prístupné. Usporiadanie je totiž často navrhnuté efektívne, ale za jediným funkčným účelom.

Aj takto je možné koncipovať miesta, ktoré môže v škole inak s majoritou otvoreného priestoru využiť každý individuálne v okamžikoch potreby samostatnej práce. Steny oddeľujúce triedy od spoločenských priestorov sú často volené priehľadné. Dodáva to objektu duch otvorenosti a vytvárajú atmosféru vhodnú pre komunikáciu a spoluprácu medzi žiakmi a učiteľmi vo všetkých smeroch.

Triedy ale nemusia disponovať žiadnymi deliacimi stenami, priestor môže byť spoločný pre väčší počet žiakov s tým, že zahŕňa rôznorodé zákutia, do ktorých sa môžu uchyľovať menšie skupinky pracujúce na svojom tímovom projekte. Otvorenosť veľkej miestnosti im zároveň poskytuje príležitosť čas od času spolupracovať aj s ostatnými, vrátane detí inej vekovej kategórie. Aj pedagógovia sa môžu rôzne striedať, dopĺňať a vytvárať tak výučbu, ktorá bude viac zameraná na medziodborový kontext než na jednotlivé oddelené témy.

Open-space školné priestory podnecujú učiteľov k tvorbe inovatívnych vyučovacích metód, ktoré žiaci ocenia. Ale ako prepojiť koncept otvoreného učebného priestoru s individuálnou prácou žiakov? Stačí do priestoru vniesť z časti uzatvorené zákutia, napríklad v podobe sklenených mini pracovní pre 1-5 osôb s kvalitným akustickým odhlučnením (akustické nástenné panely plnia napr. aj funkciu nástenky). Tie môžu využívať či už žiaci, tak učitelia, pretože trend uzatvorených kabinetov, kam oko žiaka nedohliadne, je takisto jedným z tých, ktoré zapadajú do pozadia.

Priestor pre hru, odpočinok a pohyb

Deťom je potrebné dopriať tiež čas ku hre a odpočinku a v školských budovách by k tomu malo byť vytvorené prostredie. Dôležité v modernej školskej architektúre však nie sú iba učebné miestnosti, ale tiež priestory pre odpočinok, samostatné štúdium a priestor pre pohyb detí vonku.

Priechodné chodby, schodisko, poschodové podesty...To všetko už nie je určené len na obyčajné prechádzanie. Tieto priestory sú upravované, aby slúžili predovšetkým na stretávanie užívateľov. Schodiská môžu plniť funkciu posedenia či dokonca hľadiska pri školných predstaveniach odohrávajúcich sa pod nimi. Chodby sú vyplnené sedacími vakmi, hojdacími sieťami, či inými jednoducho premiestniteľnými sedákmi. Na podestoch môžu byť k dispozícií knižnice či školské počítače vhodné pre prípravu detí a tímové projekty.

Realizovaný býva či už dizajn využívajúci veselých farebných prepojení, tak vzhľad, ktorý použitím svetlých a neutrálnych farieb ponecháva priestor detskej kreativite. Cieľom je zaujať dieťa, dopriať mu priestor a nenudiť ho, aby zakrpatelo v lavici. Samozrejmosťou je dostatok prirodzeného svetla. Zároveň je potreba zabezpečiť vhodné tienenie pre letné obdobie (vonkajšie rolety či tienenie okolia zástavbou a zeleňou), aby slnečné lúče neprehrievali miestnosť.

Zásadné je tiež pravidelné vetranie alebo inštalácia ventilačných systémov s rekuperáciou a udržiavanie vhodnej vlhkosti vnútornej klímy. Nič z toho však stopercentne nenahradí pohyb detí vonku na čerstvom vzduchu. Ten by mal byť podporovaný prioritne a prostriedkom k nemu je vhodný architektonický návrh, ktorý prepojí vnútorné a vonkajšie časti školy. Prístup detí do átrií, školských záhrad a na ihrisko by mal byť jednoduchý, ideálne z každej triedy, chodby či herne. Vonkajšie školské prostredie musí zahŕňať to isté čo vnútorné a teda dostatok sedacích prvkov. Predovšetkým však musí deti rozhýbať.

Inšpiratívne príklady zo zahraničia

Švédska škola Hyllievångsskolan podporuje pohyb žiakov venku veľkým množstvom exteriérového vyžitia pre deti všetkých vekových kategórií. Jednou z inštitúcií, ktorá bola postavená v posledných rokoch, je Ecopolis Plaza v Madride. Jedná sa o centrum, ktoré slúži nielen ako škola, ale tiež ako edukačné zariadenie pre verejnosť. Dá sa povedať, že sa jedná skôr o park či múzeum, ktoré integruje ekológiu ako vedu do každodenného života. Objekt kombinuje pasívne energetické zdroje s aktívnymi. Tých prírodných sa snaží využiť na maximum.

Švédska škola Hyllievångsskolan v Malmö navrhnutá architektonickým štúdiom Liljewall je takisto veľmi zaujímavou modernou stavbou a to ako na regionálnej, tak na európskej úrovni. Po vstupe do haly školy sa návštevník ľahko zorientuje iba pohľadom, priestor poskytuje výhľad do všetkých zásadných oddelení tejto inštitúcie. Je tu tiež široké schodisko, ktoré supluje pri rôznych predstaveniach hľadisko amfiteátru. Komplex poskytuje mnoho priestorov či už vo vnútri, tak aj vonku. Disponuje niekoľkými terasami, na ktorých býva za dobrého počasia realizovaná aj výučba. Žiaci sú vychovávaní k ekologickému zmýšľaniu, v čom sú podporovaní aj samotnou architektúrou objektu. Strecha je pokrytá rastlinnou vegetáciou a solárnymi panelmi. Vyučovanie môže prebiehať aj na čerstvom vzduchu. Štúdio Liljewall navrhlo niekoľko terás pre novostavbu školy v Malmö, ktoré sú na tento účel ako stvorené.

Doslova vizionárskym je možné nazvať projekt Ørestad College v Kodani. Stavba školy je zložená zo štyroch bumerangových pôdorysov, ktoré sa otáčajú, aby vytvorili jednoduchú, ale silnú superštruktúru. Tá tvorí celkový rám budovy. Výsledkom je maximalizácia organizačnej flexibility. Rôzne učené priestory sa môžu prekrývať a vzájomne reagovať bez hraníc. Kľúčové bolo pre architektov štúdia 3XN poňatie výučby v škole, ktoré prikladá dôraz predovšetkým na schopnosť študenta prevziať zodpovednosť za svoje vzdelanie. Vnútorné usporiadanie objektu bolo teda nastavené tak, aby bolo možné aplikovať či už výučbu väčších skupín, tak malých, aby sa mohol realizovať jednotlivec aj tím.

V dánskej Kodani je lokalizovaná ďalšia pozoruhodná škola. Inštitúcia medzinárodného charakteru - Nordhavn - je zaujímavá svojou prepojenosťou s mestským verejným priestorom. Priestory ako foyer, telocvičňa a ďalšie sú určené nielen pre potreby žiakov, ale aj verejnosti. Škola je rozdelená do 4 základných sekcií, z ktorých každá zahŕňa priestory určené pre deti konkrétneho vývojového stupňa. Napríklad triedy pre najmladších sú rozľahlejšie a rozdelené do zón, ktoré plnia rôzne funkcie počas vyučovacích hodín aj cez prestávky.

Vo fínskom meste Oulunsalo bola postavená školská architektonická perla. Budova základnej školy Niemenranta so zakrivenou tehlovou fasádou a drevenými interiérmi v novej miestnej rezidenčnej štvrti získala podobu, ktorá naznačuje spojenie prírodných materiálov s mestskou architektúrou. Budova nadväzuje na historický kontext regiónu, rovnako ako aj na odkaz významného fínskeho architekta Alvara Aalta. Interiéry sú navrhnuté tak, aby umožňovali tímovú spoluprácu, jednotlivé triedy sú rozdelené podľa svojho určenia. Veľmi efektné je využitie drevených podhľadov v hale a jedálni.

Aj v Holandsku vznikajú unikátne objekty. V Maastrichte stojí škola, ktorá je zaujímavá nielen svojim dizajnom, ktorý naplno rešpektuje miestny architektonický kontext, ale tiež svojou digitálnou formou výučby. Diskutovaná škola je prvou v južnom Holandsku, ktorá je prevádzková s nulovými nárokmi na vonkajšie dodávky energie. UArchitects pri svojej tvorbe kládli silný akcent na udržateľnosť.

Príklady zo Slovenska a Česka

V minulosti bola výstavba slovenských a českých školských stavieb veľmi progresívna a súčasní architekti majú rozhodne na čo nadväzovať vo svojej tvorbe. Pre príklad je možné uviesť reformnú Tyršovu obecnú školu. Jedná sa o súbor budov arch. Oskara Poříska. Progresívne zameranie výučby aplikovanej v tejto zmiešanej brnenskej škole sa odrážalo aj v jeho funkcionalistickom návrhu. Pôdorys školy je v tvare písmena V a objekt je dodnes jednou z dominánt. Dôraz bol pritom kladený na rovnakú tému, ktorá rezonuje v spoločnosti aj dnes - na voľný prístup detí na vonkajšie ihriská či terasy. Zdravý vzduch je skutočne nadčasovou témou. Prvorepubliková Tyršová škola je dodnes jednou z dominánt brnenskej časti Židenice.

V Česku už pritom ukazujú, že sa to dá. Pri základnej škole v Dobrichoviciach bola postavená efektná prístavba, ktorá bola podľa návrhu ateliéru Šafer Hájek Architekti rozdelená na dve hmoty. Prvá, trojpodlažná časť nadväzuje na pôvodný objekt. Tá druhá, dvojpodlažná sa skladá z jednotlivých učební a kabinetov umiestnených okolo širokej stredovej chodby, do ktorej je vložených niekoľko príjemných odpočinkových zákutí. Obidve časti sú spojené centrálnou halou so schodiskom a polootvorenou knižnicou.

Spomenúť musíme tiež Hovorčovice. Nová prístavba dvoch budov (projekt architekta Ondreja Tučka) veľmi efektne kontrastuje s historickým objektom z 19. storočia, ktorý tiež prešiel rekonštrukciou. Prvá novostavba je umiestnená hneď vedľa staršej budovy, druhá je na dohľad, ale cez ulicu. Dôležité je, že bol ponechaný priestor pre dostatočne veľký dvor a ihrisko.

Tiež vo Veľkej Chuchli vyrástol nový školský pavilón. Dvojpodlažnou stavbou nadväzujú architekti štúdia Grido na staršie školské objekty. Medzi starou a novou budovou vzniklo nádvorie, ktoré slúži predovšetkým pre odpočinok a stretávanie žiakov pri pauzách medzi vyučovaním. Stavba je nízkoenergetická a pre udržanie komfortnej vnútornej klímy je budova z troch strán plne presklená (triedy sú orientované na juh, východ a západ kvôli maximalizácii teplotných ziskov zo Slnka v chladných ročných obdobiach). V lete je množstvo svetla regulované tieniacimi lamelami umiestnenými na fasáde objektu.

Stredočeské Líbeznice ponúkajú tiež atraktívnu školskú novostavbu. Ich autormi je arch. Kancelária Projektil. Zásadnou hodnotou, ktorú jej interiér ponúka, je flexibilita. Kmeňové triedy slúžia aj k potrebám školskej družiny, jedáleň je možné veľmi ľahko prestavať na účely filmovej či umeleckej produkcie. Pôdorys je kruhový s vnútorným átriom.

Rekonštrukcie sa viacmenej týkajú len nových povrchov v telocvični, prípadne novšieho vnútorného vybavenia. Preto opäť príjemným prekvapením je prístavba pavilónu nových tried na súkromnom gymnáziu na ulici Bajkalská v Bratislave. Dvojpodlažná budova so šiestimi triedami prvého stupňa ZŠ bola navrhnutá ako drevostavba. Z vonkajšej strany je napojená na existujúcu stavbu telocvične.

Vplyv kvalitného vnútorného prostredia

Priemerné dieťa strávi do maturity v školskej budove približne 15 tisíc hodín. Dosť na to, aby sme konečne prestali ignorovať význam kvality vnútorného prostredia škôl a škôlok a zapojili do projektov rekonštrukcie a výstavby aj odborníkov, vrátane architektov. Štúdia Harvard University odkazuje aj najväčším skeptikom, spochybňujúcim význam kvalitného vnútorného prostredia, že školská budova má vplyv nielen na zdravie, ale aj na myslenie a výkonnosť detí.

Zlá kvalita vzduchu v triedach môže viesť k astme, alergiám, či bolesti hlavy, no zasahuje aj do akademických výsledkov detí. Na schopnosť detí a pedagógov sústrediť sa má tiež vplyv teplota v triede. Keď je príliš vysoká, spomaľuje to schopnosť spracovávať informácie, najmä pri komplexnejších úlohách, akými sú pamäťové a logické zadania a plánovacie schopnosti. Nekvalitné osvetlenie môže zhoršiť plynulosť čítania o polovicu. Hluk zase nepriaznivo ovplyvňuje nielen čítanie a písanie, ale môže mať negatívny vplyv aj na kognitívny vývoj detí.

Štúdia dospela k záveru, že zlepšená kvalita ovzdušia by mohla zvýšiť výkonnosť študentov až o 15 % s pozitívnym vplyvom na pracovnú rýchlosť, úroveň pozornosti a koncentrácie. Deti trávia až 70 % času v triedach.[5]. Preto je dôležité dbať na to, aby spôsob, akým sú navrhnuté, podporoval zdravie detí a pomáhal zlepšiť vzdelávanie. Štúdia HEAD[6] dokázala, že dobre navrhnuté základné školy môžu výrazne zvýšiť akademické výsledky detí v oblasti čítania, písania a matematiky.

V školských priestoroch treba zabezpečiť rozloženie denného svetla tak, aby bolo dominantným zdrojom svetla po väčšinu dňa. Dôležité je, aby denné svetlo bolo najmä tam, kde ho najviac treba. Optimálne presvetlenie možno dosiahnuť pomocou viacerých zdrojov denného svetla, napríklad kombináciou strešných a fasádnych okien, svetlíkov alebo svetlovodov. Okná okrem presvetlenia umožňujú kontakt s vonkajším okolím.

Pre zabezpečenie optimálnej teploty v školskej triede sa odporúča využiť energeticky úsporné technológie, ako sú prirodzená ventilácia, tienenie či inteligentný návrh budov (v teplejších mesiacoch) a účinné regulovateľné vykurovanie (v chladnejšom období). V lete sa odporúča chrániť pred prehrievaním interiéru kombináciou tienenia a prirodzenej ventilácie. V návrhu budovy sa odporúča kombinovať okná na fasáde aj v streche, aby mohol v priestore dobre prúdiť vzduch.

Akustické prostredie v triede je kritickým faktorom študijných i psychosociálnych výsledkov detí. Aj tu môžu pomôcť strešné okná. Tam, kde strešné okno smeruje do ulice, je o 8 dB nižšia hladina hluku ako pri fasádnom okne.

tags: #skola #budova #ikona #deti