Skutky apoštolov: Pavol, Boh a nebesia – výklad

V tejto obsiahlej analýze sa ponoríme do hlbokých teologických aspektov Skutkov apoštolov, zameriame sa na úlohu apoštola Pavla a na koncept Božieho trónu v nebesiach. Skutky apoštolov sú kľúčovou knihou Nového zákona, ktorá zaznamenáva šírenie kresťanstva po Ježišovej smrti a vzkriesení. Táto kniha nám poskytuje cenné informácie o živote prvých kresťanov, ich viere a o tom, ako Duch Svätý viedol ich kroky.

Apoštol Pavol píše svoje listy.

Deň Turíc a zostúpenie Ducha Svätého

Keď prišiel deň Turíc, boli všetci vedno na tom istom mieste. Tu sa náhle strhol hukot z neba, ako keď sa ženie prudký vietor, a naplnil celý dom, v ktorom boli. I zjavili sa im akoby ohnivé jazyky, ktoré sa rozdelili, a na každom z nich spočinul jeden. Všetkých naplnil Duch Svätý a začali hovoriť inými jazykmi, ako im Duch dával hovoriť. V Jeruzaleme boli Židia, nábožní ľudia zo všetkých národov, čo sú pod nebom.

Keď sa teda strhol tento hukot, mnoho sa ich zbehlo a boli zmätení, lebo každý ich počul hovoriť svojím jazykom. I stŕpli a udivení vraveli: „Nie sú títo všetci, čo tu hovoria, Galilejčania? A ako to, že ich každý z nás počuje vo svojom vlastnom jazyku, v ktorom sme sa narodili? My, Parti, Médi, Elamčania, obyvatelia Mezopotámie, Judey a Kappadócie, Pontu a Ázie, Frýgie a Pamfýlie, Egypta a líbyjských krajov okolo Cyrény, prisťahovaní Rimania, Židia aj prozelyti, Kréťania i Arabi: počujeme ich vo svojich jazykoch hovoriť o veľkých Božích skutkoch.“ Všetci žasli a v rozpakoch si vraveli: „Čo to má znamenať?“ Ale iní s úsmeškom hovorili: „Sú plní mladého vína.“

Tu vystúpil Peter s Jedenástimi a zvýšeným hlasom im povedal: „Mužovia judejskí a všetci, čo bývate v Jeruzaleme, aby vám toto bolo známe, počúvajte moje slová. Títo nie sú opití, ako si myslíte! Veď je len deväť hodín ráno. Ale toto je to, čo povedal prorok Joel: »V posledných dňoch, hovorí Boh, vylejem zo svojho Ducha na každé telo: vaši synovia a vaše dcéry budú prorokovať, vaši mladíci budú mať videnia a vaši starci budú snívať sny. Aj na svojich služobníkov a na svoje služobníčky vylejem v tých dňoch zo svojho Ducha a budú prorokovať. Budem robiť divy hore na nebi a znamenia dolu na zemi, krv, oheň a oblaky dymu; slnko sa premení na tmu a mesiac na krv, skôr, ako príde Pánov deň, veľký a slávny. A vtedy: Každý, kto bude vzývať Pánovo meno, bude spasený.«“

Peter im povedal: „Robte pokánie a nech sa dá každý z vás pokrstiť v mene Ježiša Krista na odpustenie svojich hriechov a dostanete dar Svätého Ducha. Veď to prisľúbenie patrí vám a vašim deťom i všetkým, čo sú ďaleko, všetkým, ktorých si povolá Pán, náš Boh.“ A ešte mnohými inými slovami ich zaprisahával a povzbudzoval: „Zachráňte sa z tohto zvrhlého pokolenia!“ Oni prijali jeho slovo a dali sa pokrstiť; a v ten deň sa pridalo asi tritisíc duší.

Vytrvalo sa zúčastňovali na učení apoštolov a na bratskom spoločenstve, na lámaní chleba a na modlitbách. Všetkých sa zmocňovala bázeň; prostredníctvom apoštolov sa dialo množstvo divov a znamení. Všetci, čo uverili, boli pospolu a všetko mali spoločné. Predávali pozemky a majetky a rozdeľovali ich všetkým, podľa toho, ako kto potreboval. Deň čo deň svorne zotrvávali v chráme, po domoch lámali chlieb a s radosťou a úprimným srdcom požívali pokrm. Chválili Boha a boli milí všetkému ľudu. A Pán každý deň rozmnožoval tých, čo mali byť spasení.

Krst Duchom Svätým.

Pavol a jeho svedectvo

Mužovia, Izraeliti, počujte tieto slová: Boh u vás potvrdil muža, Ježiša Nazaretského, mocnými činmi, divmi a znameniami, ktoré, ako sami viete, Boh skrze neho medzi vami urobil. A vy ste ho, vydaného podľa presného Božieho zámeru a predvídania, rukami bezbožníkov pribili na kríž a zavraždili. Ale Boh ho vzkriesil a zbavil múk smrti, lebo ho nemohla držať vo svojej moci. Veď Dávid o ňom hovorí: »Pána mám vždy pred očami, lebo je po mojej pravici, aby som sa nezakolísal. Preto sa raduje moje srdce a môj jazyk plesá, aj moje telo odpočíva v nádeji. Lebo nenecháš moju dušu v podsvetí a nedovolíš, aby tvoj Svätý videl porušenie. Ukázal si mi cestu života, naplníš ma radosťou pred svojou tvárou.«

Bratia, dovoľte mi otvorene vám povedať o praotcovi Dávidovi, že zomrel, pochovali ho a jeho hrob je u nás až do dnešného dňa. Ale on bol prorok a vedel, že Boh sa mu prísahou zaviazal posadiť potomka z jeho bedier na jeho trón; videl do budúcnosti a povedal o Kristovom vzkriesení, že ani nebol ponechaný v podsvetí, ani jeho telo nevidelo porušenie. Tohto Ježiša Boh vzkriesil a my všetci sme toho svedkami. Božia pravica ho povýšila, a keď od Otca dostal prisľúbeného Ducha Svätého, vylial ho, ako sami vidíte a počujete. Veď Dávid nevystúpil na nebesia, a predsa hovorí: »Pán povedal môjmu Pánovi: Seď po mojej pravici, kým nepoložím tvojich nepriateľov za podnožku tvojim nohám.« Nech teda s istotou vie celý dom Izraela, že toho Ježiša, ktorého ste vy ukrižovali, Boh urobil aj Pánom, aj Mesiášom.“

Keď to počuli, bolesť im prenikla srdce a povedali Petrovi a ostatným apoštolom: „Čo máme robiť, bratia?“

Božia pravica ho povýšila, a keď od Otca dostal prisľúbeného Ducha Svätého, vylial ho, ako sami vidíte a počujete.

Apoštoli a ostatní, ktorí hovorili o Božej „pravici“, vedeli, že používajú metaforu, antropomorfizmus (pripisujú Bohu ľudskú vlastnosť, v tomto prípade „pravú ruku“). Sedenie po pravici pozemského kráľa bolo miestom moci a cti. Ten, kto toto miesto zastával, konal v mene kráľa a mal právo na rovnakú úctu ako kráľ.

Boží trón v nebesiach

Veľký sviatok Kristovho nanebovstúpenia, ktorý sa slávi v štyridsiaty deň po Pasche, je vlastne dvojnásobným sviatkom. V prvom rade je to slávenie pamiatky Kristovho nanebovstúpenia, ako ho slávili apoštoli a ako je zaznamenané vo Svätom písme: „Potom ich vyviedol von až k Betánii, zdvihol ruky a požehnal ich.

Tento sviatok si všíma aj to, čo bolo neviditeľné: Kristus tróni po Otcovej pravici. Naše slávenie ďalej rozlišuje ďalší aspekt tajomstva. Na jednej strane večné Božie Slovo bolo vždy po Otcovej pravici so Svätým Duchom v božstve. Božie Slovo, vtelené v lone Panny, bolo v rovnakom čase s Otcom v jeho božstve. Vtelením je Kristus teraz bohočlovekom, ktorý priniesol svoju zbožštenú ľudskú prirodzenosť do slávy Otca.

„Naša prirodzenosť, ktorá kedysi padla, bola povýšená nad anjelov a nad ľudské chápanie usadená na Boží trón. „Majestát Toho, ktorý sa stal chudobným v tele, bol vyzdvihnutý nad nebesia a naša padlá prirodzenosť bola poctená tým, že sedí s Otcom. Božie Slovo, skutočne vtelené v Ježišovi, Synovi Márie, je neoddeliteľne spojené s našou ľudskou prirodzenosťou. Táto nová a jedinečná skutočnosť je vyjadrená v ikone sviatku. Trón večnej Trojice sa často zobrazuje ako tri sústredné kruhy. Uprostred nich je, vyvýšený anjelmi, Kristus vo svojom človečenstve.

Sviatok Kristovho nanebovstúpenia je teda aj oslávením našej ľudskej prirodzenosti a spečatením Kristovej služby na zemi. V Kristovi teraz naše človečenstvo sedí po Otcovej pravici, ale v skutočnom zmysle Kristus nie je osamelý. Jeho človečenstvo v nebesiach je len prvým z mnohých ľudí, ktorí budú oslávení spolu s ním. Svätý Pavol to opisuje obrazom z poľnohospodárskeho prostredia: Kristus je prvým z úrody a my máme byť zvyškom úrody!

„Kristus vstal z mŕtvych, prvotina zosnulých. Lebo ako je skrze človeka smrť, tak je skrze človeka aj zmŕtvychvstanie: Veď ako všetci umierajú v Adamovi, tak zasa všetci ožijú v Kristovi. Ján Zlatoústy, keď hovorí o nanebovstúpenom Kristovi, používa množné číslo: „vystúpili sme do neba“. Ak vystúpila do neba „prvotina“, vystúpil aj zvyšok úrody. „My, ktorí sme sa zdali byť nehodní zeme, sme teraz vyzdvihnutí do neba. „Kristus vystúpil do neba a s Kristom vystúpilo aj naše telo. ... Úžasné! Pozri sa znova, ako Kristus vyzdvihol Cirkev. Akoby ju dvíhal nejakým motorom, vyzdvihol ju do obrovskej výšky a posadil ju na trón. Veď kde je Hlava, tam je aj telo. Medzi Hlavou a telom nie je nijaký interval oddelenia.

Kde sú zosnulí? Svedectvom Písiem sme zistili, že vzkriesenie spravodlivých sa uskutoční pri druhom príchode Kristovom, keď príde pre živých veriacich. Tým je daný fakt vzkriesenia i jeho čas.

Vzkriesené telo

Všetci, ktorí veríme, /sme si istí/, že sme v knihe vykúpených, mali by sme túžiť dozvedieť sa viac o tom, aké telo budeme mať. Mali by sme sa usilovať z Biblie zistiť všetko, čo Písmo učí o vzkriesenom tele. Tu na tomto svete sa každý veľmi zaujíma o svoje telo. Je to ale telo porušiteľné, telo na krátky čas. Aké telá budeme mať na večnosť? Vzkriesené telo nebude také isté, ako to, ktoré sa kladie do hrobu, ale bude premenené. Musí mať niečo spoločné s tým naším terajším, inak by tu nebolo hovorené o vzkriesení, teda povstaní toho čo už bolo. Už sme hovorili o tom, že telo človeka sa obnovuje v cca 7 ročných cykloch. Samozrejme tu máme na mysli obnovu čiastočnú z časového hľadiska, lebo inak by sme žili na veky. Pri tejto telesnej obnove zostáva myseľ a pamäť pôvodná.

Medzi telom kladeným do hrobu a telom vzkrieseným bude iste rozdiel. 1 Korintským 15:42 Tak aj vzkriesenie mŕtvych. Seje sa v porušenosti, vstane v neporušiteľnosti; 1 Korintským 15:53 Lebo toto porušiteľné musí obliecť neporušiteľnosť a toto smrteľné obliecť nesmrteľnosť. 54 A keď toto porušiteľné oblečie neporušiteľnosť, a toto smrteľné oblečie nesmrteľnosť, vtedy sa naplní slovo, ktoré je napísané: Smrť je pohltená vo víťazstvo.

Uvedené verše vravia, že pri vzkriesení spravodlivých budú porušiteľné telá premenené na neporušiteľné a nesmrteľné. Smrteľné, znamená nestále, niečo čo podlieha deštrukcii, postupnému starnutiu, druhému zákonu termodynamiky. Nesmrteľné sa vzťahuje na opak smrteľného a týka sa osláveného tela. Adamovo telo sa stalo smrteľným v súvislosti s hriechom, ktorý vykonal, a smrť prešla na všetkých ľudí. Keďže spravodliví budú vzkriesení do nesmrteľnosti, je na mieste aby sme správne pochopili výrazy „večné jestvovanie“, „večný život“, „nesmrteľnosť“.

Vzkriesenie.

Večné jestvovanie /existenciu/ majú všetci, spasení aj zatratení, buď to v nebi, alebo v pekle. Večný život majú iba tí, ktorí prijali Pána Ježiša za svojho osobného Spasiteľa a boli znovuzrodení. Toto znovuzrodenie svedčí o prijatí duchovnej prirodzenosti Kristovej a nesie zo sebou zasľúbenie večného života v nebesiach. Nesmrteľnosť fyzického tela nie je pre každého. Nie je pre všetkých, ktorí majú večné bytie. Iba tí, ktorí majú dar večného života, iba tí, ktorí sú spasení a znovuzrodení, sú schopní „obliecť“ si nesmrteľnosť, lebo dar večného života im dáva právo na nesmrteľnosť, ktorú oblečú súčasne pri vzkriesení spravodlivých, pri druhom príchode Pána.

Písmo ukazuje, že duch, duchovná podstata, je nesmrteľná na rozdiel od tela. V predošlých kapitolách sme dokázali, že duch po smrti žije naďalej a má vedomie. Pripomeňme si slová Pána Ježiša, keď povedal, že dušu nemožno zabiť. /Mat 10:28 /. Vráťme sa k veršom z epištoly Korinťanom. 1 Korintským 15:42 Tak aj vzkriesenie mŕtvych. Seje sa v porušenosti, vstane v neporušiteľnosti; 43 seje sa v nečesti, vstane v sláve; seje sa v slabosti, vstane v moci; 44 seje sa duševné telo smyselné, vstane duchovné telo. (Ak) je duševné telo, je i duchovné telo. 45 Tak je aj napísané: Prvý človek, Adam, stal sa živou dušou, posledný Adam oživujúcim duchom. 46 Ale nie prv duchovné, ale duševné, potom duchovné. 47 Prvý človek zo zeme zemský, z hliny, druhý človek - Pán z neba. 48 Jaký bol ten zemský, takí aj všetci zemskí, a jaký ten nebeský, takí aj všetci nebeskí. 49 A jako sme niesli obraz zemského, tak ponesieme aj obraz nebeského.

Nové vzkriesené telo bude neporušiteľné a nesmrteľné, verš 42. Pavel postupuje ďalej pri popise vlastností vzkrieseného tela. Mŕtve telo je dokonalým príkladom slabosti, nemohúcnosti. Boh hovorí, že ho vzkriesi v moci, teda telo bude mocné, verš 43. Seje sa v „nečesti“, vstane v sláve. Po vzkriesení to bude telo slávne, prosté nečestnosti, hanby, hriechu. Slovo duchovné, verš 44 neznamená telo neskutočné.

Vzkriesené telo veriaceho teda bude neporušiteľné, nesmrteľné, slávne, mocné a duchovné. Avšak najslávnejšia a najdôležitejšia skutočnosť zjavená v Písmach ohľadom duchovného tela je, že: Vzkriesené telá budú podobné vzkriesenému a oslávenému telu samotného Pána Ježiša Krista. Budú mať tie isté znaky a vlastnosti ako telo nášho Spasiteľa. Filipským 3:20 Lebo naše občianstvo je v nebesiach, odkiaľ i Spasiteľa očakávame. Pána Ježiša Krista, 21 ktorý premení telo nášho poníženia, aby bolo súpodobným telu jeho slávy podľa pôsobenia, ktorým si môže aj podriadiť všetky veci. Ján 3:2 Milovaní, teraz sme deťmi Božími, a ešte sa neukázalo, čo budeme. Ale vieme, že keď sa ukáže, budeme jemu podobní, lebo ho budeme vidieť tak, ako je.

Aké bolo vzkriesené telo Pána Ježiša?

Bolo to skutočné telo, viditeľné, celá postava, bolo možné sa Ho dotýkať. Mohlo sa presúvať veľkou rýchlosťou a mohlo prechádzať cez hmotu. Z desiatich zjavení Pána Ježiša v oslávenom tele po Jeho vzkriesení uvádzame tri správy. Tieto dokazujú, že Pánovo telo bolo skutočné, zrejmé pre zrak, sluch i hmat. Matúš 28:9 A jako tak išly zvestovať jeho učeníkom, tu hľa, Ježiš sa stretol s nimi a povedal: Zdravstvujte! A ony pristúpily, chopily sa jeho nôh a klaňaly sa mu. Lukáš 24:39 Vidzte moje ruky i moje nohy, že som ja sám, ten istý. Dotýkajte sa ma a vidzte, lebo duch nemá tela a kostí, jako vidíte, že ja mám. Ján 20:26 A po ôsmich dňoch boli zase vnútri jeho učeníci a Tomáš s nimi. Vtedy zase prišiel Ježiš pri zamknutých dveriach a stal si do prostredku a povedal: Pokoj vám!

Tela Pána Ježiša Krista, sa dalo nielen dotýkať a mohlo prechádzať cez hmotu, ktorá pre Neho nepredstavovala žiadnu prekážku, ale bolo možné Ho poznať. Poznala Ho Mária /J 20:16,18/. Poznali Ho učeníci /J 20:20/. Naše telá budú podobné Pánovmu, teda vzkriesené a oslávené telá budú skutočné, z mäsa a kostí, schopné prenikať cez hmotu, budú to telá, ktoré sa budú dať rozpoznať. Ak som napísal z mäsa a kostí, treba vziať do úvahy aj verš, kde Pavel hovorí o tom, že telo a krv nemôže zdediť kráľovstvo Božie. /1Kor 15:50/ Má na mysli telo, v ktorom sa teraz nachádzame. Hoci telo vzkrieseného nebude z mäsa ako ho poznáme dnes a krvi, bude však z tela a kostí, ako Pánovo telo. Pán v L 24:39 hovorí o telu a kostiach, nehovorí ale o krvi.

Oslávené vzkriesené telo bude bez krvi, pretože telo a krv nemôže zdediť Božie kráľovstvo, a krv nebude telo potrebovať. Účelom krvi v našom terajšom tele, je dodávať živiny vyčerpanému telu. Nemoc je znakom vyčerpania, únavy a napadnutia tela. Keďže v nebi žiaden z týchto stavov nemá miesta, je zrejmé, že telo nebude „umdlievať“ a nebude treba ,aby krv dodávala bunkám výživu. Vzkriesené telo bude nesmrteľné. Telo, ktoré sa neunavuje, nevyčerpáva, je neporušiteľné, nesmrteľné,, také telo je právom večné. To súhlasí s L 20:36 „ani zomrieť nebudú viac môcť“, a so Zjav. Takto sme v Písmach došli k poznaniu, že vzkriesené telo bude neporušiteľné, slávne, mocné, duchovné, že bude ako telo Pánovo, hmotné, ale nebude z mäsa ako ho poznáme dnes, nebude z krvi, ale bude z tela a kostí, a potrvá na veky.

Premenenie živých veriacich

Doteraz sme hovorili o vzkriesenom tele spravodlivých, mŕtvych v Kristu. Nebolo však hovorené o živých veriacich, ktorí budú ešte v tele vychvátení spolu so vzkriesenými svätými Pánovi v ústrety. 1 Korintským 15:51 Hľa, tajomstvo vám hovorím. O žijúcich sa píše, že budú premenení razom v okamihu. To znamená, že aj ich telá budú mať následne tie isté vlastnosti, atribúty, ako telá vzkriesených.

Tretie nebo a konečné nebo

Z doterajších úvah v predchádzajúcich kapitolách sme spoznali, že odídené duše, /duchovia či duchovné podstaty/ spravodlivých zosnulých sa nachádzajú v treťom nebi, v raji, v Pánovej prítomnosti. To je terajšie tretie nebo. Videli sme tiež, že tam nezostanú navždy bez tela, ale iba do času, keď ich telá budú vzkriesené. Stanú sa opäť trojicou, /duch, duša, telo/. Čítali sme, že spravodliví obdržia slávne vzkriesené telá a že všetci spravodliví ich obdržia súčasne, pri druhom príchode Pána Ježiša Krista. Takto budú zdokonalení a schopní vojsť do konečného neba.

Spravodliví zosnulí oblečú svoje vzkriesené telá a žijúci svätí budú premenení, a takto učinení budú schopnými vstúpiť do konečného neba. Tí, ktorí budú prebývať v konečnom nebi, budú plne vykúpení a dokonalí, duchom, dušou i telom. Musíme rozlišovať a to veľmi presne, rozdiel medzi tretím nebom a konečným, večným nebom. Mnohým veriacim tento rozdiel nie je jasný. Opis nebies v 4 kapitole Zjavenia je opisom prítomných, súčasných nebies. Až v kapitole 21 je opis mesta drahokamov, s bránami z perál, múrmi a ulicami zo zlata. Nový Jeruzalém. Tento popis sa nevzťahuje na súčasné bydlisko, miesto pobytu zosnulých veriacich. Mnohí si tieto predstavy spájajú.

Prekvapuje, že veľký počet kazateľov, významných spisovateľov vo svojich výrokoch o terajšom nebi podáva veriacim skreslený obraz. Učia, že veriaci ihneď po smrti odchádzajú do miesta popisovaného ako „nový Jeruzalém“. Tí, ktorí predkladajú iným tieto zmätené predstavy si pomiešaním týchto opisov nebies zjednodušujú výklad a nie sú objektívni.

Zjavenie 21:1 A videl som nové nebo a novú zem, lebo prvé nebo a prvá zem boly pominuly, a mora už nebolo. 2 A ja Ján som videl to sväté mesto, nový Jeruzalem, sostupujúce od Boha z neba, prihotovené jako nevestu, ozdobenú jej mužovi. 3 A počul som veľký hlas od trónu z neba, ktorý hovoril: Hľa, stán Boží s ľuďmi, a bude bývať s nimi, a oni budú jeho ľudom, a on, Bôh, bude s nimi a bude ich Bohom. 4 A Bôh sotrie každú slzu s ich očí, a smrti už viacej nebude ani žalosti ani kriku, ani bolesti viacej nebude, lebo prvé veci pominuly. 5 A ten, ktorý sedel na tróne, povedal: Hľa, činím všetko nové. A riekol mi: Píš, pretože tieto slová sú verné a pravdivé. 6 A riekol mi: Stalo sa. Ja som Alfa i Omega, počiatok i koniec. Ja dám tomu, kto žízni, z prameňa vody života zadarmo. 7 Kto víťazí, zdedí všetko, a budem mu Bohom, a on mi bude synom. 8 Ale bojazlivým a neverným a ohavným a vrahom a smilníkom a čarodejníkom a modlárom a všetkým lhárom bude ich diel v jazere, ktoré horí ohňom a sírou, čo je druhá smrť.

Drahý čitateľ, nie sú to perlové brány, ani jaspisové múry, ani ulice dláždené zlatom, ktoré by nám urobili nebo nebom. Keby to bolo všetko, netúžili by sme tam zostať na veky. Bude to naše spojenie s Bohom, ktoré nám učiní nebo domovom. Všetky radosti, ktoré poznáme, plynú z Božej prítomnosti. Pozemský opis krás, majú zdôrazniť krásy nebeské, lásku Božiu, Jeho prítomnosť.

Keď sme už pri našom novom domove, pozrime sa bližšie na to, ako sa tam všetci pomestíme. Výpočet sa opiera o údaje v gréckych mierach tej doby prepočítaných na kilometre. Základňu tvorí štvorec, s dĺžkou jednej strany 12.000 štádí. Jedna štádia - stadium je 185 metrov. Ak to vynásobíme, prídeme k číslu 2.220 km. To je jedna strana štvorca. Aby sme si predstavili veľkosť tohoto mesta, museli by sme si našu republiku predstaviť viac ako100 násobne väčšiu, aby naplnila 4.928 400 kilometrov štvorcových. Nezabudnime, že hovoríme o meste. Aká bude výška? Verš 16 hovorí, že výška je taká istá, ako šírka či dĺžka. Teda opäť 2.220 km. Máme teda kocku. Tento tvar má tri rozmery, ktoré sú závislé jeden na druhom a všetky sú si rovné. Priestor musí mať tri dimenzie, a každá dimenzia preniká priestorom. Priestor sa udáva v jednom rozmere, (dĺžka), ale môžeme ho vidieť iba ako plochu (dĺžka na druhú) a prežiť, alebo zažiť vo všetkých troch dimenziách...

tags: #skutky #apostolov #pavol #boh #nebesia #su