Vianočné obdobie sa začína prvými vešperami Narodenia Pána a končí sa sviatkom Krstu Krista Pána, ktorý pripadá na nedeľu po Zjavení Pána. Vianoce sú po Veľkej noci najstarším kresťanským sviatkom. Prvýkrát sa slávenie Vianoc objavilo v kalendári z r. 354, ktorý zostavil a vyzdobil grécky umelec Furius Dionýz Filokal.
V občianskej časti kalendára na deň 25. decembra, v ktorom sa v Ríme slávil sviatok Mithra na počesť slnka pod názvom „Natalis Invicti“ (solis) - Deň narodenia Nepremožiteľného“ Filokal pridal poznámku: „VIII. Kal. Ianuarii natus Christus in Betlehem Judeae“ (ôsmy deň pred januárom narodil sa Kristus v judejskom Betleheme). V Ríme sa teda podľa toho slávili Vianoce už okolo r. Sviatok Vianoc vznikol v Ríme. V antickom Ríme totiž bolo zvykom sláviť narodeniny veľkých osobností.
Pravda, mnohokrát sa nepoznal presný deň narodenia týchto osobností, preto sa vybral nejaký významný deň, ako symbolický pre narodeniny. Keďže nebol známy ani deň Kristovho narodenia, kresťania si zvolili deň 25. decembra, deň zimného slnovratu, ktorý sa veľmi hodil na oslavu narodenia Krista, ktorý je tým pravým „svetlom sveta“ (Jn 8,12) a „Slnkom spravodlivosti“ (Mal 4, 2). A tak rímski kresťania začali preukazovať božskú úctu Kristovi v tento deň a na tom mieste (vatikánsky vŕšok), kde sa predtým preukazovala božská úcta slnku. Takto sa naznačilo víťazstvo Krista nad pohanstvom.
No zároveň sa týmto sviatkom dokumentovalo učenie Cirkvi o Kristovom božstve proti vtedajším bludárom ariánom, ktorí popierali Kristovo božstvo a tvrdili, že je Božím synom len v nevlastnom zmysle ako človek. Sviatok Narodenia Pána sa z Ríma rýchlo rozšíril po kresťanskom svete a v 4. stor. ho slávili aj na Východe, hoci tam predtým slávili sviatok Zjavenia Pána (Epifánia), čo malo tiež vianočný obsah. A tak ako Východ prijal sviatok Narodenia Pána, tak zasa Západ v 4. stor. prijal Východný sviatok Zjavenia Pána.
No kým na Západe hlavným obsahom sviatku Narodenia Pária bolo Kristovo narodenie a poklona pastierov a 6. januára poklona mudrcov, na Východe bol sviatok Zjavenia Pána aj oslavou narodenia Pána, poklony mudrcov a krstu Krista Pána. Dnes je vo východných liturgiách deň Zjavenia Pána väčšinou ako deň Krstu Krista Pána, kým Ježišovo narodenie a poklona mudrcov sa slávia na deň Narodenia Pána (25. decembra), pravda, podľa juliánskeho kalendára, ktorý používajú na Východe. Slávnosť Narodenia Pána má aj vigíliovú omšu (večer 24. decembra).
Štedrý deň už nemá stredovekú náplň pokánia, už nie je v tento deň prikázaný pôst omša (večerná - vigíliová) je v bielom s Glóriou a Krédom a s vianočnou prefáciou. Táto omša už platí za sviatočnú. Potom sú tri tradičné omše: polnočná čiže v noci, na úsvite (pastierska) a cez deň (slávnostná). Polnočná bola zavedená v polovici 5. stor. a začala sa sláviť v bazilike Santa Maria Maggiore (v tomto chráme sú relikvie z betlehemských jasličiek). Pri omši na úsvite bola aj spomienka na svätil Anastáziu. Najslávnejšia a najstaršia omša bola cez deň a až do 12. stor. sa slávila v Bazilike svätého Petra. Potom sa slávila v Santa Maria Maggiore. Vianoce majú aj oktávu čiže osemdňovú slávnosť.
Vznikla v 6. stor. Dovtedy už boli v týchto dňoch tieto sviatky: Svätého Štefana, prvého mučeníka (26. Ôsmy deň bol mariánsky, slávnosť Bohorodičky Panny Márie. Toto dávne usporiadanie prevzala aj obnovená liturgia r. 1970. Dni 29. - 30. decembra sú dni vo vianočnej oktáve a stoja na stupni sviatku s Glóriou. Novým prvkom v obnovenej liturgii je, že v nedeľu po Narodení Pána sa slávi sviatok Svätej rodiny, ktorý sa predtým slávil v nedeľu po Zjavení Pána. Ak po Narodení Pána niet nedele, tak sa sviatok slávi 30. Ako spomienka sa pridávajú ku dňu 29. decembra spomienka svätého Tomáša Becketa, biskupa a mučeníka, a ku dňu 31. decembra spomienka svätého Silvestra, pápeža. Do Vianočného obdobia patria aj dni po oktáve Narodenia Pána: 6. januára je slávnosť Zjavenia Pána, prikázaný sviatok, a v nedeľu po tomto sviatku je sviatok Krstu Krista Pána. Nedeľa pripadajúca na dni medzi 2. a 5. januárom je Druhá nedeľa po Narodení Pána.
Či už sú vítaním zimného slnovratu, oslavou narodenia Ježiša, alebo kombináciou oboch, tradície zimných sviatkov počas decembra sa zachovávajú v rozmanitých podobách na celom svete. Mnohé z vianočných zvykov zaujmú a umožnia nahliadnuť hlbšie do duše danej kultúry, iné pobavia a niektoré snáď i mierne šokujú svojou výstrednosťou. Čo ich všetky spája, je krása mnohorakosti, s ktorou národy sveta vnímajú sviatky zimy. Vianoce sú vo všeobecnosti vnímané v dvoch polohách. Miliardy ľudí - kresťania na celom svete ich prežívajú ako náboženskú a kultúrnu slávnosť spojenú s údajným narodením Ježiša Krista.
Ak sa zahĺbime do štúdia Vianoc v historickom kontexte, zistíme, že prakticky ani jeden dátum spojený s týmito sviatkami nie je stopercentne istý, nemenný. Každá cirkev si napríklad rozdielne vykladá časové rozmedzie vytvárajúce tzv. vianočné obdobie. Podľa dochovaných prameňov mesto Rím slávilo prvýkrát narodenie Ježiša Krista až 25. decembra 336. Presný dátum Ježišovho narodenia totiž nie je známy. Súčasná historiografia už vylučuje rok 1 nového letopočtu, do úvahy prichádza obdobie medzi 2. až 7. rokom starého letopočtu. A spochybňuje sa aj 25. december.
Vianočný stromček v Košiciach
Podľa biblickej verzie práve v ten deň sa naplnilo deväť mesiacov od slávnosti Zvestovania Pána, keď Pannu Máriu navštívil anjel, aby jej oznámil, že sa stane matkou dávno očakávaného Vykupiteľa. Už to nebola len oslava príchodu nového svetla v prírode, ale „nového svetla, ktoré nikdy nezhasne“. Čiže svetla duchovného v osobe Ježiša Krista a jeho učenia.
Kritici katolíckej cirkvi dodnes tvrdia, že prvý kresťanský cisár Konštantín si vybral 25. december na slávenie Vianoc len preto, aby potlačil pohanské sviatky. Už takmer osemnásť storočí (!) sa Vianoce slávia ako deň príchodu Ježiša Krista na svet. Rímskokatolícka cirkev doň zahŕňa všetky dni od Štedrého večera (24. decembra) do nedele nasledujúcej po Zjavení Pána (Epifania, Traja králi, 6. januára). Avšak do 2. vatikánskeho koncilu (1962 - 1965) vianočné obdobie trvalo až do 2. V evanjelickej cirkvi vianočné obdobie trvá od adventu (štyri týždne pred Vianocami, tohto roku advent začal v nedeľu 29. V gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi trvá vianočné obdobie od 20. decembra (predsviatok narodenia Ježiša Krista) do 31.
Problematický je aj najvýznamnejší deň vianočných sviatkov - 25. december, deň údajného narodenia Ježiša Krista. Veď do 4. storočia sa jeho narodenie oslavovalo 6. januára. Prvý raz je 25. Spory sa vedú aj o tom, prečo bol za dátum narodenia Ježiša vybraný práve 25. december. Často sa poukazuje na možnú súvislosť s rímskym sviatkom slnečného božstva, tzv. Dies Natalis Solis Invicti - Sviatok zrodenia nepremožiteľného Slnka - ktorý sa tiež slávil 25. decembra a prekrýval sa s tradičným dátumom zimného slnovratu.
Tvrdí, že cirkev si vybrala na slávenie Vianoc 25. december preto, lebo starí Židia verili, že izraelskí proroci boli počatí v ten istý deň v mesiaci, v ktorý zomreli. To je dôvod, prečo Vianoce pripadli na 25. Od reformácie (16. storočie) sa Vianoce začínajú sláviť už deň vopred, na Štedrý večer. Kým protestanti sústreďujú svoju oslavu na podvečerné bohoslužby počas Štedrého dňa a na ranné bohoslužby 25. decembra, rímski katolíci za najdôležitejší považujú čas, kedy odbije polnoc medzi 24. a 25. decembrom.
Na záver jedna, tentokrát logická dátumovú rozdielnosť - niektoré východné katolícke i nekatolícke cirkvi slávia Vianoce podľa juliánskeho kalendára. Takže ich 25. december pripadá na 7. Už ani Vianoce nie sú to, čo bývalo za našej mladosti, vzdychajú starí ľudia. A myslia predovšetkým na vonkajšie znaky týchto sviatkov, ľudové zvyky a obyčaje, ktoré majú často nie kresťanský, ale naozaj pohanský pôvod.
Vianočné tradície vo svete
Predstavme si večeru na Štedrý večer, kde celá rodina sedí za stolom, obopnutým reťazou, o ktorú sa každý opiera nohami. Do skončenia večere sa nikto nesmie pohnúť od stola, pobehuje iba gazdiná, ktorá ostatných obsluhuje. Jesť sa môže len pôstne jedlo, ešte ani opekance nesmú byť omastené. Je sa aj tuho uvarený hrach, stolovníci ho povinne hádžu do povaly, aby tam uvideli hviezdu alebo dokonca anjela. Po večeri, keď sa všetci znovu pomodlia, gazda donesie z pitvora viazanicu slamy, ktorú rozostelie po celej izbe. Aby Pán Boh po celý rok hojnú úrodu požehnal.
Už pred vyše sto rokmi písal etnograf a historik Karol Anton Medvecký: Ako dobre, že niektoré zo starých vianočných zvykov zanikli! Spomenul detviansku obyčaj bežať ozlomkrky z Polnočnej omše a z bohoslužieb na Nový rok, predbiehať sa, kto bude prvý doma. Potom vraj celý rok bude aj v práci vynikať. Iný príklad: Na Prvý sviatok vianočný bolo zakázané niečo robiť. „Ani nevaria, ani statok nečešú, z maštáľ nekydajú, iba čo ho nachovajú, ba dakde v ten deň ani ohňa nekladú,“ opisoval zvyky Detvancov etnograf.
Mali už aj vianočný stromček? Nie, katolícka cirkev sa zdobeniu stromčekov na Vianoce dlho bránila ako pohanskému zvyku (v starom Ríme takto vítali Nový rok), koncom 16. storočia však povolila s tým, že vianočný stromček bude symbolizovať večný život prisľúbený Kristom a rajský strom Adama a Evy. Už predtým sa zvyk zapaľovať sviečky na ihličnatom stromčeku rozšíril v niektorých protestantských rodinách v Litve a Nemecku. Vo Viedni sa prvý vianočný stromček objavil až v roku 1816 zásluhou princeznej von Nassau-Weilburg.
„Za môjho detstva po slovenských dedinách ešte nebolo vídať vianočné stromčeky so sviečkami a navešanými cukrovinami,“ spomínal jeden z najväčších slovenských národopiscov Jozef Ľudovít Holuby (nar. v roku 1836 v Lubine). Pred sto rokmi neboli na Slovensku ani darčeky pod vianočným stromčekom masovým javom, výnimku predstavovali opäť vybrané meštianske rodiny. „Darčeky sa vymieňali už dávnejšie v stredoveku, ale nosil ich Mikuláš,“ upozorňuje súčasná významná etnologička Viera Feglová. Kým však inde v Európe sa dary dávali 25. decembra „na pamiatku daru, ktorý ľudstvo dostalo od Boha v podobe jeho syna“, u nás sa táto tradícia vyvinula trocha ináč.
Ako niekto poznamenal, zaradili sme sa medzi najnetrpezlivejšie národy, lebo vianočné darčeky rozbaľujeme už na Štedrý večer. V minulosti to však neboli nijaké drahé či honosné dary. Podľa spomienok Holubyho z prvej polovice 19. storočia deti na slovenskom vidieku obdarúvali „orechmi, lieskovcami, čerstvým a suchým ovocím“. Spisovateľ Jozef Gregor Tajovský sa narodil takmer o 40 rokov neskôr a v Tajove si už našiel na stromčeku (nie pod ním) aj „cukrové kúsky“, ktoré, ako zistil neskôr, kúpila stará mama za päť groší.
Ale aj zvyk darovať na Vianoce darčeky má základ v starorímskych pohanských sviatkoch. Ktoré vianočné obyčaje možno teda považovať za „čisto“ kresťanské? Koledy? Podľa historikov sa vyskytovali už aj počas sviatkov zimného slnovratu, kresťanstvo im len dalo nový význam oslavou narodenia Krista. Výhradne kresťanský pôvod má napríklad stavanie betlehema - prvý s ním prišiel svätý František z Assisi ešte v 13. storočí.
Ako zistila súčasná slovenská etnologička a historička Zora Mintalová Zubercová, na území Slovenska sa jasličky zmenšených rozmerov začali objavovať od polovice 18. storočia, najprv v domácnostiach mešťanov. Sekularizovaná, zosvetštená podoba Vianoc sa vyvinula najprv vo veľkých mestách. Spisovateľ Martin Kukučín (vlastným menom Matej Bencúr), rodák z Jasenovej, po gymnaziálnych štúdiách v Revúcej, Martine, Kežmarku a Šoproni začal v roku 1885 študovať medicínu na Karlovej univerzite v Prahe.
Najbližší Štedrý večer strávil na pozvanie vydavateľa a českého slovakofila Rudolfa Pokorného v kruhu jeho pražskej rodiny. Svoje dojmy neskôr zaznamenal v črte Zo študentských časov: „Nebolo opekancov ani oblátok s medom, ani druhých vecí, čo na Slovensku dodávajú tej večeri zvláštneho starosvetského rázu a povedzme i toľkej poézie. U Pokorných neboli nielen opekance a oblátky, ale ani modlitby za stolom, ani čarovanie s hrachom, ani sa nešlo na polnočnú. Aspoň Kukučín sa o tom vo svojej črte nikde nezmieňuje.
Revolúcie 20. storočia, počnúc boľševickou a končiac vedecko-technickou i sexuálnou, ešte viac obmedzili vplyv cirkvi, jej postavenie v spoločnosti. Pokračovalo aj zosvetšťovanie Vianoc, v jedných krajinách rýchlejšie, inde pomalšie - podľa toho, kedy do nich dorazili vlny civilizačných premien a ako sa prijímali.
Súčasný český teológ a cirkevný historik Tomáš Petráček dáva v tejto súvislosti do protikladu Česko a Slovensko. Česko dnes patrí medzi najateistickejšie krajiny vo svete, kým Slovensko (ale aj Poľsko či Írsko) zostáva prevažne kresťanské a katolícke. Hneď po vzniku Československej republiky vyhlásil Tomáš G. Masaryk heslo „Preč od Ríma!“ Katolíckej cirkvi sa vyčítala jej spolupráca s Habsburgovcami. Úrady podporili vznik a budovanie novej Cirkvi československej, ktorá prvýkrát o sebe dala vedieť na Vianoce 1919, a krídla dostalo aj ateistické hnutie Voľná myšlienka.
Predpokladá sa, že v Čechách preto opustilo rady katolíckej cirkvi okolo pol druha milióna ľudí. Na Slovensku mala nová cirkev i ateizmus podstatne menší ohlas, o čo sa postaral najmä Andrej Hlinka. Podľa jedného zo scenárov, vypracovaných v ústredí KSČ, mali tradičné Vianoce najprv prísť o svoj kresťanský obsah a neskôr aj zaniknúť. Ľuďom malo stačiť slávenie Nového roku s niektorými prenesenými vianočnými zvykmi, ako v Sovietskom zväze. Malo ísť o postupný transformačný proces, rozvrhnutý na niekoľko rokov, možno aj desaťročí.
U nás sa to nestalo, od začiatku 50. rokov však aj tu štátostrana presadzovala koncepciu Vianoc ako rodinných sviatkov. Vtedajšie noviny písali: "Vianoce boli zbavené poverčivosti a stali sa sviatkom radosti, hojnosti, šťastia a pokoja.“ Rozhlas síce vysielal počas Vianoc aj koledy, ale iba takzvané ľudové, čiže zbavené náboženskej tematiky. Ježiško a svätý Mikuláš museli zmiznúť aj z učebných osnov.
Mimochodom, približne v tom istom čase, ako v ZSSR začal dedo Mráz roznášať vo veľkom darčeky tamojším deťom, v Spojených štátoch sa objavil Santa Claus - spoločný produkt firmy CocaCola a hollywoodskych filmových ateliérov. Kým Santa Claus odštartoval na Západe komercionalizáciu Vianoc, dedo Mráz mal na Východe priniesť ich totálne zosvetštenie. „Tradícia deda Mráza oslabovala jednostranne náboženský charakter Vianoc,“ konštatovala Pedagogická encyklopédia, vydaná v roku 1984.
Práveže oslabovala - nič menej, ale ani viac. Režimu sa nepodarilo spojiť Vianoce s Novým rokom podľa vzoru ZSSR a najmä na slovenskom vidieku nedokázal zbaviť vianočné sviatky ich tradičného obsahu. S odstupom času sa zdá, že to, čo nezmohla ateistická transformácia Vianoc, môže sa podariť novým a novým vlnám ich komercionalizácie po roku 1989. Už počas adventu v roku 2002 vyšiel v Katolíckych novinách článok z pera kňaza Mariána Gavendu pod názvom Nedovoľme vianočnému mužovi nahradiť po Mikulášovi aj Ježiša.
Na západ od nás, ale najmä za „veľkou mlákou“ sa veci medzitým dostali ešte ďalej, veď komercionalizácia najväčších kresťanských sviatkov tam trvala už takmer pol storočia. Angloamerický publicista Peter Brimelow nazval nový jav „vojnou proti Vianociam“. Išlo o pokusy spochybniť ich pôvod, potláčať slávenie Vianoc na verejnosti a premenovať ich jednoducho na „sviatky“.
Reťazec obchodných domov Macy's rozhodol medzi prvými odstrániť z výkladných skríň tradičný nápis „Veselé Vianoce“ a nahradiť ho politicky korektným „Veselé sviatky“. Dôvod? Nekresťanská časť americkej spoločnosti by sa vraj mohla cítiť nepríjemne. V médiách zároveň prepukla ostrá debata na tému, či by štátne úrady mali v predvianočnom období naďalej rozposielať novoročenky s pôvodným nápisom „Merry Christmas“.
Podľa slov Thomasa Piataka, prezidenta konzervatívneho Rockfordovho inštitútu so sídlom v Clevelende (USA), teraz už nejde len o zachovanie „Ježiša vo Vianociach“, ale vôbec o zachovanie „Vianoc vo Vianociach“, ich kresťanskej podstaty. Keď sme sa pred časom o tom rozprávali s kňazom Antonom Srholcom, ostával miernym optimistom. „Ak Vianoce strácajú niektoré vonkajšie znaky, to ešte nie je žiadna tragédia,“ hovoril. „Zmeny v spôsobe života si predsa žiadajú svoje. Hlavné je, aby sa zo vzťahov medzi ľuďmi nevytrácal Ježišov duch, aby ľudia boli spravodliví, pomáhali si navzájom. A ešte niečo: Vianoce by naďalej mali niesť v sebe rozmer zmierenia.
| Sviatok | Dátum | Význam |
|---|---|---|
| Štedrý deň | 24. december | Spomienka na bohatú hostinu a príprava na Vianoce. |
| Narodenie Pána | 25. december | Oslava narodenia Ježiša Krista. |
| Sviatok Svätej rodiny | Nedeľa po Narodení Pána | Oslava rodiny Ježiša, Márie a Jozefa. |
| Zjavenie Pána (Traja králi) | 6. január | Pripomienka príchodu troch mudrcov k Ježišovi. |
| Krst Krista Pána | Nedeľa po Zjavení Pána | Oslava krstu Ježiša Krista v rieke Jordán. |
Pre lepšie pochopenie si pozrite video o histórii Vianoc a ich vplyve na spoločnosť.