Amoris Laetitia: Zhrnutie a kontext pápežskej exhortácie o láske v rodine

Pápež František, ktorý počas ôsmich rokov svojho pontifikátu neraz vyvolal polemiky, uviedol v roku 2016 do života postsynodálnu apoštolskú exhortáciu Amoris Laetitia (AL). Tento dokument sa stal ohniskom diskusií a rôznych interpretácií, a to najmä v kontexte pohľadu cirkvi na rozvedených katolíkov.

Synoda biskupov: Kolegialita a spoločné hľadanie riešení

Katolícka cirkev je hierarchické spoločenstvo, kde najvyšší stupeň posvätnej moci má rímsky veľkňaz (pápež) v spojení s kolégiom biskupov. Synoda biskupov je vyjadrením kolegiality biskupov, ktorí sa stretávajú s pápežom, aby spoločne hľadali riešenia v aktuálnych otázkach pastorácie. Na rozdiel od koncilu, synoda biskupov je zhromaždením len niektorých biskupov, vybratých z rozličných krajín sveta.

Slovo „synoda” pochádza z gréčtiny a dá sa preložiť ako „schôdza“ či „stretnutie“. Synoda biskupov má svojimi radami a pripomienkami pápežovi pomáhať pri spravovaní záležitostí celej Katolíckej cirkvi.

Synoda biskupov sa doteraz venovala napríklad rodine (1980), zmiereniu a pokániu (1983), úlohe laikov v cirkvi (1987), zasvätenému životu (1996), Božiemu slovu (2008) či novej evanjelizácii (2012). Posledné zvláštne zhromaždenie sa venovalo cirkvi v Amazónii (2019).

Téma najbližšej synody potvrdená Svätým Otcom má názov Za synodálnu Cirkev: spoločenstvo, participácia a misia.

Pápež František sa modlí spolu s biskupmi počas synody o rodine v roku 2015. Foto - TASR/AP

Synoda o rodine a Amoris Laetitia

Nás teraz zaujíma synoda o rodine, ktorá sa konala vo forme mimoriadneho zasadania 5. - 19. októbra 2014 a vo forme riadneho zasadania 4. - 25. októbra 2015. Výsledným produktom synody o rodine je postsynodálna apoštolská exhortácia Amoris laetitia (Radosť z lásky), vydaná 8. apríla 2016. Má podtitul O láske v rodine a venuje sa aktuálnym veľkým výzvam, ktorým čelí rodina v súčasnom svete.

Nejde teda o text, ktorý by pápež vypracoval z vlastného popudu, akým môže byť napr. encyklika alebo apoštolský list. Postsynodálna exhortácia je syntézou mnohých pohľadov z celého sveta na aktuálne problémy.

Kontroverzie a spochybňovanie pravovernosti

Po vydaní Amoris Laetitia sa objavili rôzne reakcie. Na jednej strane boli určité sklamania, keďže od synody o rodine sa očakávalo viac, než bola schopná katolíkom ponúknuť. Na druhej strane sa ozvali hlasy, ktoré v dokumente vnímali zmenu vo vnímaní rozvedených žijúcich v novom zväzku.

Koncom roka 2016 štyria kardináli formálne požiadali pápeža o vysvetlenie niektorých pochybností v súvislosti s textom Amoris laetitia, ktoré sa týkajú podávania svätého prijímania rozvedeným katolíkom žijúcim v novom vzťahu, resp. civilnom zväzku. Odštartoval sa tým proces otvoreného spochybňovania pravovernosti pápeža Františka, ktorý pokračuje dodnes.

Vyjadrenia Burkeho sa nejavia ako snaha o zodpovedanie nejasností, ale skôr ako obžaloba rímskeho veľkňaza zo zrady katolíckej viery. Burke svojimi výrokmi prelomil zaužívané tabu o nekritizovateľnosti pápeža vo vnútri Katolíckej cirkvi.

Som presvedčený, že pápež František nejde proti učeniu cirkvi, ktorej je viditeľnou hlavou. To, že naň prináša nové pohľady a otvára nové cesty pre pôsobenie Božej milosti, je jeho úloha, ktorá vyplýva z jeho pozície.

Reakcia Vatikánu

Vatikán reagoval cez prefekta Müllera. Otázka prístupu rozvedených a znovu zosobášených k sviatostiam sa podľa Müllera stala falošným rozlišovacím prvkom medzi tým, či je niekto liberál alebo konzervatívec, a teda či je za pápeža alebo proti nemu.

Müller odmieta, že by František prostredníctvom AL tvrdil, že určité životné okolnosti môžu ospravedlniť spolužitie v druhom zväzku. V súlade s učením KKC však môžu znížiť vinu hriešneho konania.

Ako vhodný príklad sa javí starostlivosť o deti, ktorá je povinnosťou vyplývajúcou z prirodzeného zákona. Vtedy je potrebná zvláštna schopnosť duchovného rozlišovania zo strany spovedníka. Nesmie pritom ísť o zjednodušujúci postoj relativizmu na jednej strane, ale ani chladnú aplikáciu dogiem a ustanovení kánonov na tej druhej.

Amoris Laetitia a rozvedení katolíci

Pozrime sa teraz na niekoľko bodov Amoris laetitia, ktoré sa venujú situácii rozvedených katolíkov žijúcich v novom iregulárnom zväzku.

• V bode 296 čítame, že „celú históriu cirkvi sprevádzajú dve logiky: vyčleňovať a znovu začleňovať... Cesta cirkvi je vždy Ježišovou cestou: cestou milosrdenstva a včleňovania... Cestou cirkvi je nikoho naveky neodsudzovať a vylievať Božie milosrdenstvo na ľudí, ktorí oň prosia s úprimným srdcom“.
• Na túto myšlienku nadväzuje aj bod 297, v ktorom čítame, že „nik nemôže byť navždy odsúdený, pretože to nie je logika evanjelia“.
• Bod 298 pripomína, že „rozvedení, ktorí žijú v novom zväzku, sa môžu nachádzať vo veľmi rozličných situáciách, ktoré sa nedajú katalogizovať alebo uzavrieť do príliš rigidných tvrdení“. Hoci stav rozvedených žijúcich v novom zväzku „nie je ideál, ktorý evanjelium predkladá o manželstve a rodine, synodálni otcovia povedali, že rozlišovanie pastierov sa vždy musí robiť s ,adekvátnym rozoznávaním‘, s pohľadom, ktorý dobre rozlišuje situácie. Vieme, že neexistujú ,jednoduché recepty‘“.

Pápež František nejde proti učeniu cirkvi, ktorej je viditeľnou hlavou. To, že naň prináša nové pohľady a otvára nové cesty pre pôsobenie Božej milosti, je jeho úloha, ktorá vyplýva z jeho pozície.

• Bod 301 pripomína, že „cirkev má solídnu reflexiu o podmienenostiach a poľahčujúcich okolnostiach. Preto nie je možné povedať, že všetci, ktorí sa nachádzajú v niektorej ,iregulárnej‘ situácii, žijú v stave smrteľného hriechu, bez posväcujúcej milosti. Subjekt sa môže nachádzať v konkrétnych okolnostiach, ktoré mu neumožňujú konať inak a robiť iné rozhodnutia bez spáchania novej viny. Ako sa správne vyjadrili synodálni otcovia: môžu existovať faktory, ktoré obmedzujú rozhodovaciu schopnosť“.
• Bod 302 sa odvoláva na KKC, podľa ktorého „pričítateľnosť nejakého činu a zodpovednosť zaň sa môžu znížiť, ba aj zrušiť nevedomosťou, nepozornosťou, násilím, strachom, návykmi, nezriadenými náklonnosťami a inými psychickými alebo sociálnymi faktormi“. Okrem toho jestvujú okolnosti, ktoré zmierňujú morálnu zodpovednosť a veľmi naširoko sa zmieňuje o citovej nezrelosti, sile nadobudnutých návykov, stave úzkosti alebo iných psychických či sociálnych faktoroch.
• Správne pastoračné rozlišovanie sa podľa bodu 304 „nemôže zastaviť len pri posudzovaní toho, či konanie nejakej osoby zodpovedá alebo nezodpovedá nejakému zákonu alebo všeobecnej norme. Aj keď vo všeobecných veciach existuje istá nevyhnutnosť, čím viac sa schádza ku konkrétnym veciam, tým viac sa objavuje neurčitosť. V praktickej oblasti pravda alebo praktická norma nie je rovnaká pre všetkých vzhľadom na konkrétne, ale len vzhľadom na to, čo je všeobecné; a aj pri tých, ktorí v konkrétnych prípadoch prijímajú tú istú praktickú normu, nie je táto norma známa všetkým v rovnakej miere. A neurčitosť sa zväčšuje o to viac, o čo viac sa schádza do konkrétnosti“.

Bod 305 a praktická aplikácia

Predmetom kritiky odporcov pápeža Františka sa stal bod 305. Prináša totiž pohľad na praktickú aplikáciu vyššie uvedenej náuky. Posúďte sami text tohto bodu:

Najskôr v ňom čítame, že „pastier sa nemôže cítiť spokojný len s aplikovaním morálnych zákonov na tých, ktorí žijú v ,neregulárnych‘ situáciách, akoby dané zákony boli kameňmi na hádzanie do života osôb.

Foto - TASR/AP

Potom bod 305 pokračuje konštatovaním, že „kvôli podmienenostiam a poľahčujúcim faktorom je možné, že v rámci objektívnej situácie hriechu - ktorý nie je subjektívne zavinený alebo nie je zavinený naplno - možno žiť v Božej milosti, možno milovať a možno rásť v živote milosti a lásky, prijímajúc s týmto cieľom pomoc od cirkvi. Rozlišovanie musí pomáhať nachádzať možné spôsoby odpovede Bohu i spôsoby rastu navzdory obmedzeniam“.

Napokon bod 305 upozorňuje, že „keď veríme tomu, že všetko je čierne alebo biele, zatvárame tak niekedy cestu milosti a rastu a odrádzame od cestičiek posvätenia, ktoré oslavujú Boha. Pamätajme, že ,malý krôčik uprostred ľudských ohraničení môže byť Bohu vzácnejší než navonok bezchybný život človeka, ktorý svoje dni trávi bez toho, aby musel čeliť vážnym ťažkostiam‘. Konkrétna pastorácia duchovných a spoločenstiev nemôže opomenúť prijatie tejto skutočnosti za vlastnú“.

Schopnosť rozlišovať ako súčasť pastorácie

Niektorí katolíci majú radi jednoznačné stanoviská, často spojené s odsúdením opačného názoru, lebo takto boli napísané napríklad dekréty Tridentského koncilu: kto neverí v to či ono, nech je vylúčený z cirkvi! Aj schopnosť vnímať veci v kontexte a premýšľať o nich je niektorým katolíkom cudzia, veď štruktúra starého dobrého tridentského katechizmu je jasná: otázka + odpoveď, bez hlbšieho zdôvodnenia a hlavne bez nutnosti zamyslieť sa.

Lenže doba sa zmenila, ľudia dnes majú nielen viac možností, ale aj záujmu nadobúdať nové poznanie, zamýšľať sa nad vecami, skrátka tradičné škatuľky a jednoznačné tabuľky už nest...

Konferencia „Posolstvo Amoris laetitia a pastoračné perspektívy na Slovensku“

V sobotu 12. novembra sa v Kňazskom seminári sv. Františka Xaverského v Badíne uskutočnila konferencia s názvom „Posolstvo Amoris laetitia a pastoračné perspektívy na Slovensku“, ktorú organizovala Rada pre rodinu Konferencie biskupov Slovenska v spolupráci s KANET n.o. Hlavným hosťom konferencie bol vicerektor pápežského Inštitútu Jána Pavla II. v Ríme a konzultor biskupskej synody 2015, Mons. José Granados.

Konferencia sa zamerala na rôzne aspekty exhortácie Amoris laetitia, vrátane:

• Tajomstvo jednoty dvoch osôb smerujúcich k naplneniu trojičného obrazu Boha.
• Potrebu budovať rodinu na pevných základoch, podobne ako dom postavený na skale.
• Dôležitosť sprevádzania rodín v ťažkostiach a ponúknutia im Kristovej lásky.
• Význam spoločnej modlitby, čítania Svätého písma a prijímania Eucharistie pre posilnenie manželského vzťahu.
• Potrebu formácie kňazov, aby sa dokázali zaoberať aktuálnymi problémami rodín.
• Pestovanie misijného povedomia v rodinách a vzájomnej komunikácie rodín s kňazmi.

Konferencia zdôraznila, že rodina má byť aktívnym subjektom, nie objektom pastorácie, a že sprevádzanie rodín by mali robiť hlavne rodiny. Tiež poukázala na dôležitosť fungovania spoločenstiev rodín a vyzdvihla projekt „Farnosť priateľská rodine“.

Zhrnutie

Exhortácia Amoris Laetitia je rozsiahly dokument, ktorý sa venuje mnohým aspektom manželstva a rodiny v súčasnom svete. Zdôrazňuje dôležitosť lásky, milosrdenstva a rozlišovania v pastoračnom prístupe k rodinám, najmä k tým, ktoré sa nachádzajú v zložitých situáciách. Dokument vyvolal rozsiahle diskusie a rôzne interpretácie, ale zároveň ponúka cenné podnety pre hlbšie zamyslenie sa nad poslaním rodiny v dnešnej Cirkvi a spoločnosti.

Prehľad synodálnych zhromaždení

Nasledujúca tabuľka poskytuje prehľad synodálnych zhromaždení, ktoré sa konali v minulosti, a ich zameranie:

tags: #synoda #o #rodine #exortacia