Severovýchod Uhorska predstavoval od stredoveku hraničnú oblasť, kde sa stretávali dve cirkevné tradície - východná a západná. Zároveň išlo o región s výraznou etnickou heterogenitou. Zreteľne tak napĺňal jedno z vývojových špecifík strednej Európy, a to časté a výrazné zmeny etnického a náboženského zloženia obyvateľstva, o ktoré sa pričiňovala predovšetkým migrácia.
Náboženský a duchovný vývoj tak od reformácie prebiehal v podmienkach konfrontácie Katolíckej cirkvi latinského i byzantsko-slovanského obradu a dvoch dominantných protestantských konfesií. Pozície protestantských cirkví sa zásadne oslabili po vyhnaní Turkov z Uhorska koncom 17. storočia, keď habsburskí panovníci uplatnili nové zákonodarstvo.
Dnes majú na území KSK svoje farnosti tri rímskokatolícke cirkevné územné jednotky: Spišská diecéza (20 farností), Rožňavská diecéza (34 farností) a Košická arcidiecéza (153 farností). Stoja tam dva sídelné chrámy rímskokatolíckych hierarchov: košická Katedrála svätej Alžbety arcibiskupa metropolitu východnej cirkevnej provincie Bernarda Bobera a rožňavská Katedrála nanebovzatia Panny Márie biskupa Stanislava Stolárika.
Gréckokatolícke farnosti patria pod Košickú eparchiu, ktorú vedie arcibiskup Cyril Vasiľ. Jeho katedrálny Chrám narodenia Presvätej Bohorodičky sa nachádza v centre krajského mesta.
Reformovaná kresťanská cirkev, ktorá má v Košickom kraji dôležité postavenie najmä v oblastiach s výraznou maďarskou menšinou, je, čo sa týka svojej organizácie v kraji, súčasťou širšej štruktúry cirkvi na Slovensku. Má biskupský systém, no na rozdiel od Rímskokatolíckej cirkvi je jej zriadenie synodálno-presbyteriálne. V kraji sa nachádza päť seniorátov s desiatkami cirkevných zborov a s takmer polovicou našich kalvínskych kostolov: Abovsko-turniansky reformovaný seniorát, Michalovský reformovaný seniorát, Ondavsko-hornádsky reformovaný seniorát, Užský reformovaný seniorát a Zemplínsky reformovaný seniorát.
Evanjelická cirkev augsburského vyznania (ECAV) na Slovensku je v Košickom kraji organizovaná v rámci Rimavského seniorátu (1 kostol), súčasti Západného dištriktu ECAV, na čele ktorého stojí biskup Ján Hroboň. Ostatné kostoly v rámci Gemerského (36 kostolov), Košického (23 kostolov), Šarišsko-zemplínskeho (6 kostolov) a Tatranského seniorátu (5 kostolov) patria do Východného dištriktu ECAV vedeného biskupom Petrom Mihočom.
Pravoslávne cirkevné obce kraja patria pod Michalovsko-košickú eparchiu, na ktorej čele stojí arcibiskup Juraj (Rudolf Jiří Stránský). Oba jeho katedrálne chrámy - košický Chrám usnutia Presvätej Bohorodičky, svätého Jána Milostivého, alexandrijského patriarchu a svätej Rozálie z Palerma i michalovský Chrám svätých apoštolov rovných Cyrila a Metoda - boli postavené po Nežnej revolúcii.
Kraj má pestré národnostné zloženie, čo má vplyv na konfesionálnu príslušnosť jeho obyvateľov. Dominujú v ňom rímskokatolíci (48,39 percenta), nasledujú gréckokatolíci (9,49 percenta), po nich kalvíni (4,82 percenta), luteráni (3,76 percenta) a pravoslávni (1,91 percenta). Viac než pätina (161 922) obyvateľov je bez náboženského vyznania.
V 440 mestách a obciach kraja stojí 796 kostolov a chrámov patriacich piatim denomináciám. Vyše dve tretiny kostolov a chrámov kraja patria katolíkom latinského a byzantsko-slovanského obradu, ale v období reformácie bola situácia v regióne výrazne odlišná v prospech Evanjelickej cirkvi helvétskeho vyznania (kalvínov).
Veľmi pozoruhodné je, že len v šiestich zo 440 obcí Košického kraja sa nenachádza ani jeden kostol alebo chrám. V členení podľa okresov ide o tieto obce: Košice-okolie (4): Kecerovský Lipovec, Mudrovce, Trsťany, Vtáčkovce, Michalovce (2): Budince, Krásnovce.
Počet a podiel kostolov podľa denominácie:
- Rímskokatolícke kostoly: 381 (47,86 percenta)
- Gréckokatolícke chrámy: 157 (19,72 percenta)
- Kostoly Reformovanej kresťanskej cirkvi: 150 (18,84 percenta)
- Evanjelické kostoly: 71 (8,92 percenta)
- Pravoslávne chrámy: 37 (4,65 percenta)
Pôvodné datovanie kostolov a chrámov:
- 12. storočie: 4
- 13. storočie: 61
- 14. storočie: 43
- 15. storočie: 21
- 16. storočie: 10
- 17. storočie: 18
- 18. storočie: 139
- 19. storočie: 182
- 20. storočie: 251 (z toho po Nežnej revolúcii 96)
- 21. storočie: 67
Na území kraja je niekoľko pútnických miest, ktoré podliehajú právomoci diecézneho alebo eparchiálneho biskupa. Medzi ne patria napríklad Kostol Sedembolestnej Panny Márie na Kalvárii v Košiciach, Chrám zosnutia Presvätej Bohorodičky v Klokočove a mnohé ďalšie.
Veľké množstvo kostolov kraja je klasifikovaných ako národná kultúrna pamiatka. Napríklad v krajskom meste Košice má z celkového počtu 43 kostolov štatút národnej kultúrnej pamiatky 20.
Zaujímavosti:
- Katedrála svätej Alžbety je z pohľadu zastavanej plochy (1 796 m²) štvrtým najväčším kostolom našej vlasti.
- Košický kraj je krajom s najväčším počtom budov, ktoré boli prestavané na kostol či chrám; pri 23 z nich ide o 11 gréckokatolíckych chrámov.
Vo výstavbe sú tieto kostoly a chrámy: gréckokatolícky Chrám všetkých svätých v Moldave nad Bodvou, pravoslávny Chrám svätého Juraja Veľkomučeníka v Krompachoch, pravoslávny Chrám svätého Bazila Ostrožského v Beňatine, rímskokatolícky Kostol Panny Márie Fatimskej v Bidovciach a rímskokatolícky kostol bez patrocínia v Nižnej Kamenici.
S premonštrátskym rádom, ktorý sa riadi Regulou svätého Augustína a na území dnešného Slovenska pôsobí od 12. storočia, sa v kraji spájajú tri objekty: kláštory v Jasove a Lelese a rehoľný dom v Košiciach, všetky s nádhernými kostolmi.
V Košiciach pôsobia, i keď len 30 rokov, aj augustiniáni, jeden z najstarších mníšskych rádov.
Napriek klesajúcemu počtu veriacich v Európe, kostoly v Košiciach sa naďalej stavajú.
Medzi významné kostoly v Košiciach patria:
- Dóm svätej Alžbety
- Kostol Nanebovzatia Panny Márie
- Kaplnka svätého Michala
- Kostol svätého Antona Paduánskeho, Františkánsky
- Kostol Najsvätejšej Trojice, Premonštránsky
- Kostol svätého Michala archanjela, Uršulínsky
- Kostol svätého Ducha
- Kalvínsky kostol
- Kostol Sedembolestnej Panny Márie
- Evanjelický kostol
- Ortodoxná synagóga
- Gréckokatolícky chrám Narodenia presvätej Bohorodičky
- Kostol Božského Srdca Ježišovho
- Kostol Krista kráľa
- Kostol Kráľovnej pokoja
- Kostol svätých košických mučeníkov
- Kostol svätého Ondreja
- Kostol svätého Gorazda a spoločníkov
- Gréckokatolícky chrám Božej Múdrosti
- Gréckokatolícky chrám svätého Petra a Pavla
- Kostol Svätej Rodiny
- Kostol Božieho Milosrdenstva
Pravoslávna cirkev na Slovensku odvodzuje svoj pôvod od byzantskej misie sv. Cyrila a Metoda na Veľkej Morave, teda od roku 863. Rozširovanie pravoslávnej viery so sebou prináša až valašská kolonizácia v Uhorsku, ktorá trvala približne od 30. rokov 14. storočia do 18. storočia.
K zjednoteniu s katolíckou cirkvou nakoniec došlo po tom, čo sa 63 ,,spoľahlivých“ pravoslávnych kňazov dostavilo 24. apríla 1646 na užhorodský hrad. Pravoslávna cirkev sa po udalostiach v Užhorode takmer na 250 rokov opäť vytráca z našich dejín.
Pravoslávna cirkev formálne vznikla v roku 1054 rozchodom s Rímskokatolíckou cirkvou. Cirkev nie je jednotná ako jedno telo, ale tvorí ju 13 samostatne sa spravujúcich cirkví. Pravoslávne cirkvi neuznávajú primát pápeža nad celou cirkvou a ani jeho neomylnosť. Pravoslávni v ČK a na Slovensku slúžia liturgie v staroslovienskom (či cirkevnoslovanskom) jazyku.
Netreba si zamieňať pravoslávnych a gréckokatolíkov. Nie je to to isté.
Ekumenické spoločenstvo v Košiciach vzniklo r. 1994 dobrovoľne, neformálne. Sú to tieto subjekty: Apoštolská cirkev, Bratská jednota baptistov, Cirkev bratská, Československá cirkev husitská, Evanjelická cirkev a.v., Gréckokatolícka cirkev, Reformovaná kresť. cirkev a Rímskokatolícka cirkev. Stretávania sú pravidelné.
Každoročne konáme niekoľko významných bohoslužieb a aktivít. Sú to Ekumenická bohoslužba koncom januára, Pašiový sprievod na Veľký piatok a ďakovná bohoslužba slova za úrodu v jeseni.
Konfesionálna Charakteristika
Kraj má pestré národnostné zloženie, čo nie je - ako sme už naznačili - bez vplyvu na konfesionálnu príslušnosť jeho obyvateľov. Dominujú v ňom rímskokatolíci (48,39 percenta - 378 520), nasledujú gréckokatolíci (9,49 percenta - 74 240), po nich kalvíni (4,82 percenta - 37 731), luteráni (3,76 percenta - 29 409) a pravoslávni (1,91 percenta - 14 954). Viac než pätina (161 922) obyvateľov je bez náboženského vyznania.
Súčasný Stav Cirkví v Košickom Kraji
Dnes majú na území KSK svoje farnosti tri rímskokatolícke cirkevné územné jednotky: Spišská diecéza (20 farností), Rožňavská diecéza (34 farností) a Košická arcidiecéza (153 farností). Stoja tam dva sídelné chrámy rímskokatolíckych hierarchov: košická Katedrála svätej Alžbety arcibiskupa metropolitu východnej cirkevnej provincie Bernarda Bobera a rožňavská Katedrála nanebovzatia Panny Márie biskupa Stanislava Stolárika.
Gréckokatolícke farnosti patria pod Košickú eparchiu, ktorú vedie arcibiskup Cyril Vasiľ. Jeho katedrálny Chrám narodenia Presvätej Bohorodičky sa nachádza v centre krajského mesta.
Reformovaná kresťanská cirkev, ktorá má v Košickom kraji dôležité postavenie najmä v oblastiach s výraznou maďarskou menšinou, je, čo sa týka svojej organizácie v kraji, súčasťou širšej štruktúry cirkvi na Slovensku. Má biskupský systém, no na rozdiel od Rímskokatolíckej cirkvi je jej zriadenie synodálno-presbyteriálne. Na čele synody, ktorej predsedníctvo sídli v Komárne, stojí ako duchovný predseda Róbert Géresi, pôsobiaci v Seni pri Košiciach. V kraji sa nachádza päť seniorátov s desiatkami cirkevných zborov a s takmer polovicou našich kalvínskych kostolov: Abovsko-turniansky reformovaný seniorát, Michalovský reformovaný seniorát, Ondavsko-hornádsky reformovaný seniorát, Užský reformovaný seniorát a Zemplínsky reformovaný seniorát.
Evanjelická cirkev augsburského vyznania (ECAV) na Slovensku je v Košickom kraji organizovaná v rámci Rimavského seniorátu (1 kostol), súčasti Západného dištriktu ECAV, na čele ktorého stojí biskup Ján Hroboň. Ostatné kostoly v rámci Gemerského (36 kostolov), Košického (23 kostolov), Šarišsko-zemplínskeho (6 kostolov) a Tatranského seniorátu (5 kostolov) patria do Východného dištriktu ECAV vedeného biskupom Petrom Mihočom.
Pravoslávne cirkevné obce kraja patria pod Michalovsko-košickú eparchiu, na ktorej čele stojí arcibiskup Juraj (Rudolf Jiří Stránský). Oba jeho katedrálne chrámy - košický Chrám usnutia Presvätej Bohorodičky, svätého Jána Milostivého, alexandrijského patriarchu a svätej Rozálie z Palerma i michalovský Chrám svätých apoštolov rovných Cyrila a Metoda - boli postavené po Nežnej revolúcii.
Katedrála svätej Alžbety v Košiciach
Chrám Zosnutia Presvätej Bohorodičky v Klokočove
Pravoslávna cirkev, ktorá na Slovensku nemá hlboké kultúrne korene, môže cestovateľov prekvapiť svojou liturgiou, názvoslovím i zvykmi. Aká je pravoslávna cirkev, aký je rozdiel medzi lavrou a kláštorom, kto je to "bátjuška"?
Pravoslávna cirkev (známa tiež pod názvom ortodoxná, východná pravoslávna a pod.) je najpočetnejšou východnou kresťanskou cirkvou. Jej učenie bolo formulované na cirkevných snemoch a konciloch. Na konci 1. tisícročia z dôvodu napätia medzi východnou a západnou cirkvou došlo k veľkej schizme (cirkevnému rozkolu). Cirkev nie je jednotná ako jedno telo, ale tvorí ju 13 samostatne sa spravujúcich cirkví nazvaných podľa národa, kde sa nachádza (Srbi, Rumuni, Poliaci, Ukrajinci a pod.).
Neoficiálnе oslovenie Batjuška, čo v preklade znamená „otec“, má dlhú tradíciu (pochádza zo 16. storočia), ale takéto oslovovanie kňaza alebo duchovného sa nepovažuje za vhodné a správne. Oslovujú sa tak duchovní pravoslávnej cirkvi druhého rádu. Do druhého rádu patria kňazi, jeromonachi, ekumeni, protojerer a archimandrita. Spravidla sa kňaz oslovuje „Vaše prepadobie“. Starší duchovní - jeromonachi, ekumeni a archimantriti „Vaše Vysokoprepadobie“. Dnes batjuškom nazývajú kňaza, služobníka, duchovného akéhokoľvek rádu bez ohľadu na hierarchiu.
Slovo lavra v doslovnom preklade znamená „mestská ulica“ a slovo kláštor (po rusky monastyr) pochádza zo slova „monos“ - sám, samotný. Kláštorom/monastyrom sa nazýva spoločenstvo mníchov s vlastným štatútom a vlastným komplexom budov. Kláštory sa objavili na začiatku 4. storočia. Za zakladateľa sa považuje egyptský mních Pachomil Veľký. V Rusku sú len dve lavry - Lavra Sergeja Posadova v Moskovskej oblasti a Lavra Alexandra Nevského v Sankt Peterburgu. Rozlišuje sa medzi „žijúcimi v spoločenstve“ (kinovie) a osobitne žijúcimi (idiorytmy). Sú aj mužské aj ženské.
Charakteristickou črtou pre pravoslávnu cirkev je jednoznačne ikona - sakrálny obraz s vyobrazením svätých, ich životov s biblickými motívmi, maľovaný najmä na drevo. V pravoslávnych chrámoch sa súbor ikon spojených do jednej steny nazýva ikonostas a má za úlohu oddeliť svätyňu od chrámovej lode. Prvý najznámejší ikonopisec (autor ikon), ktorý žil na konci 11.st., bol Alipij a bol vyhlásený cirkvou za svätého ikonopisca.
Odjakživa sa ikonopisci považovali za božích služobníkov, hoci si ich mnohí mýlili s remeselníkmi (maliari a zlatotepci). Avšak ikonopisci boli prísne podrobovaní duchovnej očiste pred tvorbou svojich diel. Najslávnejším ruským ikonopiscom je Andrej Rubľov, autor mnohých ikon v chrámoch a kláštoroch v Moskve, Petrohrade a ďalších mestách v Rusku, ktorého cirkev kanonizovala a vyhlásila za svätého.
Ikona Najsvätejšej Trojice od Andreja Rubľova
Ikonopisec sa musí vyznačovať hlbokou vierou k Bohu, čistotou srdca, askézou a ukázneným spôsobom života. Jeho nástroje - farby a štetec - sú inštrumenty, velebiace Boha a od Boha.
Maľovanie ikon sa považuje za svätú cirkevnú činnosť prirovnávanú k liturgii. Ikonopisec je počas tejto činnosti v hlbokom spojení s Bohom, odriekava modlitby, drží prísny pôst, aby očistil nielen ducha, ale i telo. Ikonopisci sami seba nepovyšujú, považujú sa len za nástroj Ducha Svätého, ktorý prostredníctvom nich sväté obrazy - ikony - píše. Podstatou maľovania ikony je duchovne čistý vnútorný prejav, doslova „modlitba vo farbe“.
Rímskokatolícky vs východný ortodoxný: 60 rozdielov
tags: #pravoslavny #kostol #alebo #chram