Benediktínsky kláštor Hronský Beňadik: História, architektúra a súčasnosť

Bazilika svätého Benedikta a benediktínsky kláštor v Hronskom Beňadiku z 11. storočia sa nachádzajú v strednej časti Slovenska v okrese Žarnovica v mieste známom ako tzv. Slovenská brána. V miestach Slovenskej brány sa totiž spájali cesty z juhu s cestami vedúcimi zo západu na východ krajiny. Nový benediktínsky kláštor, ktorý založil vojvoda Gejza podporovaný pápežskou kúriou a uhorskými biskupmi, tak zaujímal významnú strategickú polohu. Jedným z výsledkov bojov uhorského kráľa Šalamúna a vojvodu Gejzu bolo práve založenie tohto kláštora na dôležitej križovatke obchodných ciest.

Benediktínsky kláštor predstavuje veľkolepý súbor opevnených sakrálnych stavieb. Situovaný je v obci Hronský Beňadik, v okrese Žarnovica. Lokalita kláštora sa rozprestiera v údolí rieky Hron, na južných výbežkoch Pohronského Inovca. Kláštor bol pre svoju jedinečnosť vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku a jeden zo siedmich divov Banskobystrického kraja. Návštevníkov ohuruje nielen svojou monumentálnosťou, ale aj prepojením sakrálnych a opevňujúcich stavieb a prelínaním rôznych stavebných slohov.

Bazilika sv. Benedikta patrí k veľmi prakticky dostupným cieľom. Hronský Beňadik sa totiž nachádza v blízkosti diaľnice, ktorou sa sem rýchlo dopravíte. Príliš dlho to netrvá ani kombináciou autobusovej a železničnej prepravy. Samotný chrám a kláštor nájdete v Hronskom Beňadiku veľmi ľahko. Nachádza sa v centre obce. Zaparkovať sa nám podarilo bezplatne v blízkosti baziliky na menšom parkovisku neďaleko vlakovej stanice. Zakrátko už sme stáli pred mohutnou stavbou chrámu, ktorú by sme zaradili k najpôsobivejším vrámci Slovenska.

V Hronskom Beňadiku stál v minulosti najstarší románsky kláštor na našom území. Benediktínske opátstvo posvätili v roku 1075 v prítomnosti zakladateľa kláštora - uhorského kráľa Gejzu I. Na základoch románskej baziliky postavili v 14. storočí dnešnú gotickú Baziliku svätého Egídia.

Pohľad na kláštor Hronský Beňadik.

História kláštora

Benediktínsky kláštor založilo nitrianske knieža Gejza, neskorší uhorský kráľ, niekedy v 60. alebo 70. rokoch 11. storočia. Donáciu majetkov kláštoru potvrdil už ako panovník v roku 1075. Podľa historických dokumentov ho založili na základe rozhodnutia kráľa Gejzu II. v roku 1075 s cieľom kolonizovať dovtedy riedko osídlenú dolinu Hrona a podporovať myšlienky kresťanstva.

Už od počiatku svojej existencie sa kláštor okrem šírenia duchovného slova preslávil i ako významné centrum stredovekej kultúry, vzdelanosti a technického pokroku. Pochádza odtiaľto najstaršia listinná rukopisná pamiatka na našom území - Nitriansky kódex. Do kompetencie kláštora patrilo aj vydávanie, potvrdzovanie a overovanie dôležitých listín a súčasne bol miestom na uchovávanie archívov a cenností. Benediktíni z tohto miesta odišli v 15. storočí.

Románska bazilika

Po požiari kláštorného komplexu v Hronskom Beňadiku v roku 1881 boli pri výskume v gotickom kostole a jeho blízkosti odkryté základy trojloďovej románskej baziliky - pôvodného kláštorného chrámu z 11.- 12. storočia. Najstaršou časťou kláštorného komplexu bola románska bazilika, ktorú vysvätili v roku 1075. Na jej základoch v rokoch 1346 až 1375 postavili dnešnú gotickú Baziliku sv. Egídia.

Stavba mala mať podobu trojloďovej baziliky, pričom bočné lode sa otvárali do hlavnej šiestimi arkádovými oblúkmi. Lode boli na východnej strane ukončené polkruhovými apsidami, pričom stredná z nich mala väčšiu šírku i hĺbku ako bočné. Na západnej strane sa nachádzalo dvojvežové priečelie, pričom veže boli vtiahnuté do pôdorysu. Kostol mal vnútornú dĺžku 32 m a šírku 14,5 m.

Typologicky predstavuje kostol spojenie talianskeho vplyvu (trojlodie s troma apsidami a bez priečnej lode) a západoeurópskej architektúry (dvojvežové západné priečelie). V porovnaní s dnešnou gotickou stavbou mala byť románska bazilika posunutá mierne na juh a západ, pričom jej južná stena bola zachytená už mimo pôdorysu gotického chrámu.

Táto podoba chrámu predstavuje ideálnu rekonštrukciu pôdorysu publikovanú v roku 1890 a ktorá bola len sčasti doložená archeologickým výskumom. Ten zachytil základy severnej veže, časť severného múru bočnej lode, celú severnú a centrálnu apsidu a väčšiu časť múrov južnej apsidy, ako aj základy južnej steny lode. Nie je úplne jasné, či táto murovaná stavba stála už v roku 1075 alebo ju postavili v posledných desaťročiach 11. storočia, prípadne či ju dokončili až v priebehu 12. storočia.

Ak by sa potvrdilo, že bazilika vznikla už v posledných desaťročiach 11. storočia, išlo by podľa všetkého o najstarší príklad tohto stavebného typu chrámu, ktorý sa rozšíril v Uhorsku na konci 11. storočia. Podobu románskej stavby odkrytej v rokoch 1881 - 1883 mal overiť nedávny geofyzikálny výskum v kostole a jeho tesnej blízkosti. Ten zachytil podzemné objekty, ktoré sú podľa všetkého zvyškami zaniknutej baziliky, vrátane dutého priestoru, zrejme krypty. Z pôvodného vybavenia románskeho chrámu by mala pochádzať kamenná svätenička (niekedy popisovaná ako krstiteľnica) datovaná s otáznikom do 13. storočia.

Obnova a súčasnosť

Benediktínsky kláštor v Hronskom Beňadiku otvoril 1. mája návštevnícku sezónu, ktorá potrvá do konca septembra. V máji, v júni a v septembri bude otvorený cez víkendy a počas júla a augusta každý deň. Počas sviatkov 1. a 8. mája je národná kultúrna pamiatka otvorená.

Benediktínsky kláštor sa v poslednom období viac otvára pre turistov. Už niekoľko rokov ho opravuje Nitrianske biskupstvo s cieľom obnoviť kultúrnu pamiatku a zároveň ju aj prezentovať verejnosti. V uplynulých rokoch sa podarilo zrekonštruovať bývalú sýpku, kde vznikla panelová výstava pre návštevníkov. Obnova kláštora bude pokračovať aj tento rok.

Ako informoval pred časom diecézny ekonóm Nitrianskeho biskupstva Martin Štofko, opraviť plánujú strechy na zvyšnej časti kláštora a zároveň upraviť vnútorné nádvorie kláštora. V minulých rokoch zrekonštruovalo s pomocou Nórskych fondov prízemie bývalej sýpky, kde vznikla panelová výstava a toalety pre návštevníkov. „Priestor je už pripravený, v súčasnosti sa vyrába nábytok,“ informoval ekonóm Biskupstva Nitra Martin Štofko. Kaviareň otvoria podľa jeho slov buď ešte v závere tejto turistickej sezóny, alebo budúcu sezónu. Kultúrnu pamiatku čakajú aj ďalšie vynovenia.

„Robíme projektovú dokumentáciu na výmenu a opravu zvyšných striech kláštora, ktoré ešte nie sú opravené, robia sa výskumy na fasády. Chceli by sme urobiť fasádu vo vnútornom nádvorí, aby mal návštevník aspoň v jednom priestore ucelený pohľad na čosi obnovené,“ povedal Štofko. Výmenu striech chce biskupstvo dokončiť v tomto alebo najneskôr v budúcom roku.

Benediktínsky kláštor v Hronskom Beňadiku dnes funguje ako farnosť. „Je tam komunita kňazov, ktorí tam žijú a pracujú pre farnosť. Kláštor bude vždy slúžiť ako duchovné centrum aj našej diecézy,“ povedal Štofko. Bývajú tu duchovné cvičenia, prednášky a rôzne ďalšie podujatia. Pre verejnosť slúži bývalá sýpka. Z jej štyroch podlaží je zatiaľ zrekonštruované len prízemie.

„Sýpka je taká veľká, že nemáme ani toľko exponátov, aby sme ju celú využili,“ podotkol Štofko. Pre návštevníkov je prístupný aj gotický chrám, ktorý by si však podľa Štofka vyžadoval kompletné zreštaurovanie.

Kláštor v Hronskom Beňadiku navštevujú turisti i pútnici, ktorých pozornosť púta vzácna relikvia Kristovej krvi. Relikviu dostalo opátstvo v roku 1483 od kráľa Mateja Korvína I., ktorý ju dostal pravdepodobne od pápeža Pavla II. ako poďakovanie za pomoc v boji proti Turkom. Konkrétne ide o kúsok starého plátna s kvapkami krvi Ježiša Krista, nachádza sa v Kaplnke Božskej krvi.

Návštevník tu môže absolvovať prehliadku formou menšieho, alebo väčšieho okruhu. Vybrali sme si väčší okruh, ktorého súčasťou bolo sprevádzanie so zaujímavým výkladom. Okrem baziliky na nás urobila dojem predovšetkým sýpka. Ide o pomerne veľkú budovu s dômyselným systémom skladovania obilnín. Počas sprevádzania sa dozviete mnohé o živote benediktínov. Okrem iného navštívite i izbu kde prebývali samotní opáti. Zaujala nás i minimalisticky zariadená izba, v ktorej mnísi praktizovali tvrdý pôst.

Návšteva Baziliky sv. Benedikta a benediktínskeho kláštora je povinnou jazdou pri spoznávaní histórie Slovenska. Návštevu vrelo odporúčame. Vďaka dobrej dostupnosti sa táto pamiatka hodí na výlet pre všetkých turistov, predovšetkým rodiny s deťmi, ale aj dôchodcov. Najmenšie deti možno nezaujme samotný výklad, ktorý deti často nudí, no prehliadka interiéru by ich baviť mohla.

Ak by ste chceli podniknúť niečo aktívnejšie, môžete spojiť návštevu baziliky s výletom na vyhliadkovú vežu Háj, ktorú nájdete nad Novou Baňou. Cestu do dejín architektonického skvostu Pohronia si môžete spríjemniť aj výletom k neďalekému Starohutskému vodopádu alebo návštevou zaujímavého interaktívneho informačného centra Energoland nachádzajúceho sa v Kalnej nad Hronom. Odporúčame Vám aj relax pri neďalekej vodnej nádrži Tajch a milovníkom koní aj návštevu Národného žrebčínu v Topoľčiankach. A keď zistíte, že jeden deň v tomto regióne Vám jednoducho nestačí, pohľadajte si na našom portáli ubytovanie v okolí Benediktínskeho kláštora. Ubytovanie v Hronskom Beňadiku a v priľahlých oblastiach Vás svojou ponukou zaručene nesklame. Prípadne si môžete vybrať aj neďaleké ubytovanie v Žarnovici.

Benediktínske kláštory na Slovensku

Benediktínsky rád, založený Benediktom z Nursie v roku 529, je najstarším katolíckym mníšskym rádom. Jeho cieľom bolo pozdvihnutie života vtedajšej spoločnosti, a to nielen v náboženskej oblasti. V duchu hesla "Ora et labora" (Modli sa a pracuj) sa benediktíni venovali velebeniu Boha, fyzickej práci, prepisovaniu rukopisov a starostlivosti o chorých.

Na území Slovenska zohrali benediktínske kláštory významnú úlohu v náboženskom, verejnoprávnom a kultúrnom živote. Medzi najvýznamnejšie patria kláštory v Zobore a Bzovíku.

Kláštor sv. Hypolita na Zobore

Podľa všetkého najstarší kláštor na našom území založili benediktíni na kopci Zobor cca tri kilometre od Nitry. Lokalita pripomína dôležitú súčasť ranostredovekého náboženského života v regióne a jej zvyšky tvoria súčasť krajiny nad mestom. Podľa dostupných údajov bol kláštor založený pravdepodobne v roku 880, v súvislosti so vznikom Nitrianskeho biskupstva.

Zoborský kláštor.

Kláštor v Bzovíku

Prvá písomná zmienka o kláštore v Bzovíku pochádza z roku 1135. Objekt vznikol pôvodne ako benediktínsky kláštor zasvätený prvému uhorskému kráľovi Štefanovi. Románsky dvojvežový kostol, ku ktorému pribudla neskôr po dostavbách kláštorná budova, bol jednou z našich najvýznamnejších románskych stavebných pamiatok.

Kláštor Bzovík.

Prehľad kláštorov

tags: #benediktinsky #klastor #hronsky #benadik #sypka