Turčiansky Svätý Martin: Centrum národného života a vývoj odevnej kultúry

Turčiansky Svätý Martin, označovaný aj ako slovenský Vyšehrad, bol v minulosti centrom národného a spoločenského života slovenského národa. Mesto sa ocitlo na pol hodiny od strediska uvedomelej inteligencie slovenskej. Všimnúť si tu možno najmä svätomartinský život literárny a národný.

Mesto zatiaľ nie je jasné, ako sa javí príchodziemu turistovi, nepociťuješ ešte skutočný jeho život a pravé prostredie. Zovňajšok Turčianskeho Sv. Martina je celkom iný.

Už od rokov nielen vedie, ale aj zapĺňa svoju revue redaktorov, ktorých poznám. Jeden sa rozvíja pred našimi očami, patrí živej skutočnosti. Tu založili domáci dorast typografický, a väčšina všetkého, čo sa od štyridsiatych rokov vydalo na Slovensku, prešlo cez ich ruky. Tu je farbiarne, veľký turčiansky pivovar, založený slovenským kapitálom atď. Zemského múzea peštianskeho a z fondov matičných sa vydávajú slovenské noviny vládne… To je teda už kus obrázku slovenskej minulosti.

Podpredseda Slovenskej muzeálnej spoločnosti Jozef Škultéty figúrami navždy životne a verne zachytil zapadlý svet drobnej slovenskej šľachty. Za druhého provizória rokov šesťdesiatych, presťahoval sa do Sv. Martina. Halaša je „ratolesť“ a novšia „Koreň a výhonky“.

Dnes naše zástupy robotnícke, netušiace snáď ani, že vznikla r. 1861 dňa 6. a 7. júna národa slovenského. cintorínom mohli pokračovať ešte dobre dlho… Lenže povinnosť volá od mŕtvych k živým.

Vývoj odevnej kultúry na Slovensku

Obdobie 2. polovice 19. storočia, vrátane Slovenska, bolo poznačené snahami o vytvorenie "národného odevu". V minulosti ho podmieňovali viaceré faktory. Na území Slovenska súviseli v 2. polovici 19. storočia s vytvorením "národného odevu". Od konca 19. storočia sa spájali s "národným krojom".

Ľudový odev v mestskom prostredí vo funkcii scénického odevu, mal národno-reprezentačný či manifestačný význam, s reprezentačnou funkciou i módnou tvorbou.

Odev žien býva ušitý z kvalitných textilných materiálov. V prípade záujmu o "národný kroj" nie je problém s jeho kúpou. Môžete navštíviť predajne a vybrať si zo širokej ponuky, prípadne si nechať ušiť odev podľa vášho priania. "Národný kroj" vlastnia i muži.

Kvalita materiálu a spôsob vyhotovenia sa odráža v nákupnej cene. Úlohu tu určite zohráva prestíž. Aká je dnes situácia na Slovensku? Nosíme aj my "národný kroj"? Odpoveď je negatívna. Bola však takáto situácia na území Slovenska aj v 2. polovici 19. a l. 20. storočia?

V období rokov 1840-1870, ktoré nazývame druhým rokokom alebo obdobím krinolín, sa po prvýkrát na území Slovenska prejavili snahy o vytvorenie "národného odevu". Druhého rokoka sa stalo obdobie rokokového odevu 18. storočia. Rukávy boli k zápästiu rozšírené, následne zúžené a stiahnuté do manžety. V 50. a 60. rokoch 19. storočia ich podkladali bielymi vyšívanými spodnými rukávmi.

Šili sa z rôznych materiálov, na chladnejšie obdobie ich podšívali. Už v 50. rokoch 19. storočia sa nosili bielej blúzky alebo vestičky. Okrem vizitiek sa nosili široké peleríny.

Odev mužov charakterizovala triezva funkčnosť. S pádom Bachovho absolutizmu sa začiatkom 60. rokov 19. storočia začalo s národným hnutím. Z tradičného ľudového odevu sa stali šaty národných osláv.

S hlbokým výstrihom, ušitý zo zamatu alebo hodvábu, šnuroval zlatými šnúrami. S módnymi dobovými požiadavkami, dopĺňal biely jemný priehľadný závoj obdĺžnikového tvaru a filigránové gombíky. Využitím červenej farby, šiat, ktorý nepôsobil násilne, ani vtieravo, bol elegantný a pritom ostal špecifický. Na manifestačných slávnostiach dokonale plnil svoj účel.

Novej politickej a spoločenskej situácii sa snažil prispôsobiť aj odev mužov. Skupina Slovákov chcela prejaviť spätosť s ľudom i svoje národné cítenie prostredníctvom koženého remienka; ku kabátu patrila nízka okrúhla kožušinová čiapka.

Keď sa začiatkom 60. rokoch 19. storočia krajčíri v Turčianskom Sv. Martine zamerali na ľudový odev, ako časť vtedajšieho odevu mužov bola veľmi nápadná. Nakoniec ho nosil len určitý, pomerne úzky okruh národne uvedomelej inteligencie. Rakúsko-maďarskom vyrovnaní roku 1867 však spôsobili, že sa nakoniec úplne vytratil.

Vyvstáva teda otázka, či napr. využitie niektorých prvkov slovenského ľudového odevu v dobovom odeve žien, bola móda krinolín. V 70. rokoch 19. storočia sa skladal zo šiat, ktoré tvorili dve časti sukní: spodnej a vrchnej a z kabátika. ženy priväzovali vzadu na páse. vykasala a do podoby drapérie naaranžovala vrchná sukňa predĺžená do vlečky.

Okolo roku 1880 sa turnýra na krátky čas stratila, aby sa v polovici 80. širšej podobe. Bola v móde až do začiatku 90. rokov 19. storočia, no sukne už nemali vlečku. sa konfekcia. Zmenu priniesol koniec 80. rokov 19. storočia rozšírenou zvonovou sukňou a širokými rukávmi.

Vedeli sme ju využiť? Slovenská národne orientovaná inteligencia sa koncom 19. storočia v Turčianskom Sv. Martine snažila budovať národnú myšlienku prostredia. Sv. Martine sa snažili budovať vlastnú "šatnicu". Predtým sa však museli v odevnej kultúre odohrať dôležité zmeny.

ale aj remeselníci nosili koncom 19. a začiatkom 20. storočia výšivky na košeliach. Výšivky na košeliach mali geometrické i rastlinné ornamenty. Ich kombinácie, použitie iných farieb bolo zriedkavé. Košele nosili muži na rôzne slávnosti ešte i v medzivojnovom období, napr. návštevu mohyly M. R. a pod. V 30. a 40. rokoch 20. storočia sa objavil odev.

Vráťme sa ešte do 90. rokov 19. storočia. V Rakúsko-Uhorsku dostal pomenovanie "Sezession". Prenikol tiež na územie Slovenska, kde ovplyvnil tiež textilnú i odevnú tvorbu. Na našom území si ich mohli dovoliť len dámy z najbohatšej vrstvy. vrstiev sa využívali strojové imitácie.

Výsledkom bolo odloženie šnurovačky, vlečky aj živôtikového drieku na šatách. žien bojujúcich za emancipáciu sa stali voľné, tzv. sa kostým. Začiatkom 20. storočia sa stal populárnym športovanie. Vysoko sa cenila ručná výšivka.

Obľuba slovenských výšiviek na dámskych blúzkach a mužských "národných košeliach" bola značná. Izabella Habsburská začiatku prácu vyše 900 vyšívačiek v 56 obciach troch žúp západného Slovenska. Časť výšiviek smerovala aj do Ameriky. úroveň budovala Mária Hollosyová 26 rokov. Spolok mal vzorkovnice i katalógy. Známa bola najmä blúzka Izabella. Po rozpade Rakúsko-Uhorska sa spolok rozpadol, prežila iba dielňa v Cíferi. 1919 prevzala spolok Izabela účastinárska spoločnosť Detva.

V porovnaní so spolkom Izabella vznikla so značným oneskorením až 2. Pavla Blahu Družstvo pre speňaženie domáceho ľudového priemyslu. malo byť i zachovávanie tradícií výšivkárskych techník. Dňa 18. septembra 1919 sa v prenajatých priestoroch domu H. začalo v obidvoch školách vyučovanie. a šitia. V roku 1923 podpísala Živena, z podnetu PhDr. kríža (ďalej ČsČK), zmluvu o spolupráci Živeny s ČsČK.

zo vzniku samostatného štátu a prezentovalo národné povedomie nositeľa. kroju", ktorý by sme na výnimočné slávnostné príležitosti mali dodnes. K najznámejším nositeľkám čepčeka patrila Elena Maróthy-Šoltésová. kroj", ktorý nosila na slávnostné príležitosti národného charakteru.

aj svojim dospievajúcim dcéram. Menej bol žiadaný odev z okolia Trenčína, Horehronia, Myjavy, Čičmian a pod. jedného zo symbolov národnej príslušnosti sa v mestskom prostredí pokladalo za samozrejmý fakt. krojoch". Pri príležitosti osláv 80. sa v Turčianskom Sv. dňa 6. matky obliekli svoje deti do kompletov detského ľudového odevu.

Dňa 29. augusta 1926 slávnostne otvorili v Turčianskom Sv. Ústav Milana R. dvoj ročná župná škola pre sociálno-zdravotnú starostlivosť a internát pre žiačky. , venovali sa vkusu i hygiene obliekania. šitia, vyšívania, tkania a pod. Na záverečné práce museli študentky ušiť napr. s využitím ľudovej výšivky. V Turčianskom Sv. Naj lepšie ohodnotené práce potom vystavili vo výklade martinských obchodov.

V roku 1941 vydala Matica slovenská v Turčianskom Sv. ako české autorky odev vo všeobecnosti. slovenským odborným školám pre ženské povolania, je prvá v slovenčine písaná knižka tohto druhu. v slovenčine, ale ani obsahovo celkom nevyhovujúcich. lebo slovenské ľudové kroje obšírnejšie a podrobnejšie spracované dosiaľ vôbec neboli. Ľ. Reichlová-Kuchariková nazvala jednu z častí knihy Oddiel štvrtý kroje ľudové.

roztriedila do 14. skupín: I. Kroje bratislavské, II. kroje severozápadné a juhovýchodné, ďalej nasledovali III. Kroje trenčianske, IV. na dolnooravské a hornooravské. Za nimi nasledovala skupina V. Kroj turčiansky, VI. Kroje tekovské, VII. Kroje zvolenské, VIII. Kroje hontianske, IX. Kroje novohradské, X. Kroje gemerské, XI. Kroje tekovské, XII. Kroje spišské, XIII. Kroje Sarišské a nakoniec skupina XIV.

študentkám mnoho nových, odborne spracovaných poznatkov. ľudovému odevu i uplatneniu jeho prvkov v mestskom odeve. v základných školách pri príprave rôznych predstavení a pásiem z ľudového prostredia. spolupatričnosti i kultúrnej kontinuity národa. ženy, ale vyšívané blúzky a košele často nosili deti a mládež. svetovej vojny sa razili tendencie preberania ľudových prvkov do detského odevu. napr. do nich biele rukávce. čepček s vyšívaným pásom nad čelom. Po skončení 2. svetovej vojny zanikol.

na jar 1945 oslavy oslobodenia, kedy si "národný kroj" obliekli mnohé ženy a dievčatá. l. výročia SNP v Turčianskom Sv. myjavský, turčiansky, čičmiansky aj ľudový odev z Moravy. sviatočné odevné súčiastky podľa vtedajšej módy i s kratšími sukňami. cez martinské námestie sa všetky účastníčky sústredili na slávnostnej tribúne. Živena v Turčianskom Sv. Martine.

V roku 1945 bolo založené Ústredie ľudovej a umeleckej výroby v Prahe s odbočkou v Bratislave. a umeleckej výroby ľudovoumelecké výrobné družstvo. súčasť národnej kultúry, vyčlenená do rezortu kultúry. v Bratislave Jeho činnosť však spadá do obdobia, ktoré je mimo časového horizontu nášho príspevku. Ovplyvňovanie módnej tvorby ľudovým odevom je bežné. už od konca 19. storočia.

V nasledujúcej tabuľke sú zhrnuté skupiny krojov podľa Ľ. Reichlovej-Kucharikovej:

ADAMICOVÁ, Božena. Ľudový odev a textil v Moravskom Lieskovom. TSBN 88986-13-3.

BENKOVSKÁ, Zuzana. republiky. In Slovenský národopis, !SSN 1335-1303, 2006, roč. 54, č . l , s. 84-103.

CISÁROVÁ-MINÁRIKOVÁ, Eva. Zaniknutý príbeh vynikajúcej textilnej tvorkyne. \VViW. org/routes.

Encyklopédia Slovenska. Zv. III. K - M. Bratislava, 1979.

KAŇOVÁ, Magdaléna. In Zborník z osláv 125. výročia Živeny spolku slovenských žien v Martine. Edit. V. Martin: Živena, spolok slovenských žien, 1995, ISBN 80-967287-0-9, s. 125-127.

MINTALOVÁ, Zora. Odev a textil v minulosti. In Vrútky 1255-2000. Edit...

tags: #kroj #turciansky #svaty #martin