Fašiangy, Turíce a Veľká Noc: Rozdiely a Zvyky na Slovensku

Fašiangy sú obdobím radosti, hojnosti a veselosti, ktoré sa tradične spájajú s prelomom zimy a jari. Obdobie od Troch kráľov po Popolcovú stredu sa nazýva Fašiangy. Fašiangy patrili a doteraz patria k najveselšiemu obdobiu v roku. Sú symbolom radosti, hojnosti a veselosti. Prelom zimy a jari bol najveselším obdobím našich predkov. Bolo treba sa dobre najesť a zabaviť predtým, než príde pôst.

Fašiangy sa slávia medzi dvoma veľkými vážnymi kresťanskými sviatkami - medzi Vianocami a Veľkou nocou. V minulosti ale aj dnes sú fašiangy obdobím radosti a osláv, vrcholom ktorých je fašiangová zábava s maskami. Je to veselá udalosť, kde sa ľudia obliekajú do masiek, tancujú a spolu oslavujú. Je to čas, keď sa tradičné spoločenské pravidlá uvoľňujú, a všade sa šíri vôňa zabíjačkových jedál a typických šišiek. Je to obdobie, kedy sa ľudia tešia z voľnejšieho životného štýlu a bláznivých zábavných akcií.

Korene fašiangových zvykov siahajú až k slovanským pohanským rituálom. Pôvodne boli Fašiangy známe ako mjasopust, ktorý označoval koniec jedenia mäsa pred pôstom. Zvyky spojené s fašiangami už u starých Slovanov súviseli s vyháňaním zimy a smrti a vítaním jari. Slávenie fašiangov bolo symbolom oslobodenia sa od starostí, kedy mal mať každý právo na radosť.

V tomto období bývali časté ľudové veselice, zabíjačky i svadby. Počas fašiangov sa konzumovali hlavne zabíjačkové špeciality, šišky, fánky a iné sýte jedlá. Pre fašiangy na Slovensku je typické vyprážané pečivo - šišky, pampúšiky, fánky.

Typickým zvykom z fašiangového obdobia bol sprievod v maskách po dedine. Masky často znázorňovali rôzne zvieratá. Sprievod býval bujarý, sprevádzaný spevom a tancom. Zároveň sa od ľudí vyberali rôzne príspevky, boli to najmä klobásy, slanina, údené mäso, vajcia i peniaze.

Počas sprievodu sa spievala pieseň: Fašiangy, Turíce, Veľká noc príde, kto nemá kožúška, zima mu bude. Ja nemám, ja nemám len sa tak trasiem, dajte mi slaniny, nech sa vypasiem. Tuto nám nedali, tuto nám dajú, zabili komára, slaninu majú.

Fašiangový sprievod v Slovenskej Ľupči. Zdroj: Wikimedia Commons

Masky a Symbolika Fašiangov

Fašiangy si nevieme predstaviť bez masiek. Tieto sviatky a oslavy vytvárajú prostredie, kde ľudia môžu experimentovať s inakými roľami a správaním, čo by inokedy bolo neprijateľné. Masky umožňujú účastníkom vymaniť sa zo stereotypu a prezentovať sa v inom svetle. Vo fašiangových sprievodoch sa často objavujú masky zvierat, rôznych povolaní, alebo národností. Jednou zo špecifických masiek na fašiangy je maska tura, ktorá je inšpirovaná vyhynutým zvieraťom tura divého / pratur. Ďalšími tradičnými maskami sú medveď, koza a kôň. Medveď reprezentuje silu, kôň symbolizuje život a vitalitu, zatiaľ čo koza a tur predstavujú plodnosť. Masky často zobrazovali symboliku smrti a následného oživenia zvieraťa, čo symbolizovalo obnovu a prebudenie prírody. Ďalšou zaujímavou maskou bol “slameník”, iným slovom “kurina baba”. Patrí medzi najstaršie masky. Človek znázorňujúcu túto masku nosil slamenú sukňu, alebo bol celý obalený v slame.

Pochovávanie basy a Popolcová streda

Vyvrcholením Fašiangov bolo pochovávanie basy v utorok pred polnocou Popolcovej stredy. Ako ten pohreb basy vyzerá? Na začiatku príde celý sprievod, v ktorom sú farár, organista, miništranti a hrobár. Spolu nesú basu na márach, ktorú majú pochovať. Okrem nich sú tu aj ženy, známe ako plačky, ktoré plačú nad basou. Muzikanti hrávajú najskôr ticho a potom hlasno. Počas udalosti zaznievajú veselé a vtipné modlitby a potom plačky spievajú.

Názov Popolcová streda pochádza zo zvyku páliť palmy, na našom území bahniatka. Popol, ktorý bol takto získaný sa používal pri bohoslužbe v tento deň, ľudom sa dával popolom na čelo znak kríža. Znak z popola mal ľudom pripomenúť, že prach sú a na prach sa obrátia.

Turíce: Sviatok jari a Ducha Svätého

Slávenie Turíc, je v skutočnosti záverom osláv Veľkej noci. Teraz sa pozrieme bližšie na význam tohto sviatku a jeho skrytú symboliku. Môžeme ich poznať aj pod názvami Sviatok Zoslania Ducha Svätého, Zoslanie Ducha Svätého, Svätodušné sviatky, Letnice a Zelené sviatky. Slovo Turíce pravdepodobne vzniklo zo slova tur. Tur je zviera a je symbolom hojnosti a plodnosti.Turíce sa slávia sedem týždňov po Veľkej noci. Ide o Slovanský sviatok, kedy vítame jar. Tento sviatok spája aj spomienku na zoslanie Ducha Svätého.

Počas tohto sviatku sú chrámy zdobené zelenými vetvičkami (niekedy aj malými stromčekmi) a farba náboženských šiat je obvykle zelená. Táto farba symbolizuje Ducha Svätého ako zdroj života. Text ľudovej piesne:

1. Fašiangy, Turíce, Veľká noc ide, kto nemá kožúška zima mu bude.
2. Ja nemám, ja nemám, len sa tak trasiem, dajte mi slaninky, nech sa popasiem.
3. Fašiangy, fašiangy, fašiangové časy, jedni pijú, druhí jedia za stolom klobásy.
4. Tuto nám nedali, tuto nám dajú, tu koňa zabili, tu rebrá majú.
5. A my žiaci, neboráci, nemáme čo jesti, musíme sa z domu, do domu po dedine pliesti.

Veľká Noc: Symbol Znovuzrodenia

Jar je však obdobie znovuzrodenia a prebúdzania sa po dlhej studenej a smutnej zime. Na jar sa prebúdza príroda, pučia stromy, začínajú kvitnúť kvety, rodia sa mláďatá. Je to čas radosti, dalo by sa povedať, že jar symbolizuje kolobeh života, od narodenia až po smrť. Prvý jarný deň je deň rovnodennosti, to znamená, že je rovnako dlhý deň i noc.

Veľká noc je dodnes veľkým náboženským sviatkom a zo všetkých pôvodných jarných zvykov a tradícií sa jediná zachovala ako masovo známa. Veľkonočné sviatky poznáme aj ako tzv. Pašiový (niekedy Svätý) týždeň. Začínajú Kvetnou nedeľou a končia na Boží hod veľkonočný. Najdôležitejšou časťou je samozrejme Veľkonočné triduum - Zelený štvrtok až nedeľa, Boží hod veľkonočný.

Zvyky počas Veľkej Noci:

• Kvetná nedeľa: V kostole sa posväcovali bahniatka, ktoré predstavovali ratolesti. Ratolesťami vítali Ježiša Krista pri vstupe do Jeruzalema. Posvätené bahniatka si ľudia dávali za rámy svätých obrazov a verili, že ochránia ich dom pre búrkami a nešťastím. Dievčence nosili letečko - nové leto, bola to halúzka zo zelenej vŕby, ozdobená maľovanými, vyfúknutými vajíčkami, a farebnými stuhami. Deti chodili z domu do domu s vinšovačkou: Gazdíčko, gazdiná ideme k Vám, zelené letečko neseme Vám. Za to im gazdiné dali čerstvé vajíčka, aby mali čo farbiť na Veľkú noc.
• Zelený štvrtok: Tento deň sa zaväzovali zvony. Zvoniť nesmeli až do zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Ľudia na Zelený štvrtok zvykli sadiť najmä hrach, fazuľu, mak, aby sa dobre „zviazali“, rástli. Zvony vo veľkonočnom trojdní nahradil rapkáč. V domácnostiach sa varila zelená strava, najviac špenát, ale aj štaveľ, púpava či žihľava.
• Veľký piatok: Ráno pred východom slnka sa ľudia chodili umyť do potoka, aby boli zdraví. Držali veľký pôst, povolené bolo denne iba jedno jedlo a to vo väčšine prípadov iba chlieb a voda. Zároveň sa nesmelo hýbať so zemou, teda sa nesmeli vykonávať žiadne zemné práce, lebo by sa privolala neúroda. Aby mali čo robiť, robili sa iné práce, napríklad s drevom. Časté bolo štepenie stromov.
• Biela sobota: Na Bielu sobotu sa ľudia venovali najmä vareniu a pečeniu typických jedál, upratovaniu a bieleniu. Všetko jedlo sa pripravovalo na Bielu sobotu, pretože vo Veľkonočnú nedeľu sa nesmelo variť, dokonca ani krájať nožom. Chlapi a chlapci chodili na „prútky„ - prútie z vŕby a plietli z neho korbáče. Dievčatá farbili vajíčka, pri kostole sa pálil judáš (posvätenie ohňa). Novým posvätením ohňom sa zapaľovalo večné svetlo a paškál - veľkonočná svieca. Biela sobota symbolizovala vzkriesenie - svetlo.
• Veľkonočná nedeľa: Veľkonočná nedeľa je najväčším sviatkom kresťanov, pripomínajú si zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. V kostole sa požehnávalo jedlo, ktoré si priniesli ľudia z domu napríklad veľkonočný baránok, chlieb, calta (koláč z kysnutého cesta), klobásky, šunka, ale aj víno. Nesmeli chýbať vajíčka, ako symbol plodnosti a nového života. Všetci sa museli dobre najesť, aby boli celý rok sýti. Na veľkonočnú nedeľu sa už mohlo jesť mäso.
• Veľkonočný pondelok: Tento deň patril chlapcom a mužom, ktorí šibali dievčatá, mamy, babky i susedky korbáčmi upletenými z prútia. Niektorí chlapci oblievali dievčatá čerstvou, studenou vodou, čo znamenalo očistenie od všetkého zlého a zároveň im oblievanie malo zaručiť dobré zdravie aj krásu. Dostali za to nafarbené vajíčka, koláče, víno, nejaké drobné peniaze, ale aj stuhu na korbáč.

  Pri šibaní sa hovorila riekanka: Šibi ryby, mastné ryby, daj vajíčko od korbáča, ešte k tomu kus koláča, ešte k tomu kačku, do mojeho vačku. Riekanka mala veľmi veľa obmien. Táto ľudová tradícia sa vždy končila pred obedom, poobede sa už nešibalo ani nepolievalo. Večer bývala ľudová veselica.

Maľované veľkonočné vajíčka. Zdroj: Wikimedia Commons

Recept na Veľkonočnú caltu:

Suroviny: 500 g múka polohrubá, 250 ml mlieko, kocka droždia, 5 PL olej 5 PL kryštálový cukor,1 ks cukor vanilkový,1 ks vajce,1 ČL škorica mletá štipka soľ, hrozienka, citrónová kôra

Postup:

1. Droždie zmiešame s 1 PL cukru, zalejeme teplým mliekom. Necháme vykvasiť asi 5 - 10 minút.
2. V druhej miske zmiešame polohrubú múku, olej, žĺtok, štipku soli, mletú škoricu a citrónovú kôru.
3. Pridáme vykysnutý kvások a vypracujeme cesto. Zapracujeme hrozienka. Prikryjeme, necháme kysnúť 2 hodiny na teplom mieste.
4. Po vykysnutí cesto rozdelíme na 3 časti. Vytvarujeme 3 rovnako dlhé šúľky, z ktorých upletieme vrkoč.
5. Dáme na plech vyložený papierom na pečenie, prikryjeme a necháme kysnúť ešte 1 hodinu.
6. Vykysnutú caltu potrieme rozšľahaným bielkom. Pečieme vo vopred vyhriatej rúre na 230 stupňov 10 minút. Následne teplotu znížime na 170 stupňov a pečieme 30 minút.

Ďalšie jarné zvyky:

• Vynášanie Moreny: Jedným z prvých jarných ľudových zvykov je vynášanie Moreny. Morena sa vynášala dva týždne pred Veľkou nocou na Smrtnú nedeľu. V tento deň vstávali ľudia ešte pred východom Slnka, umyli sa v potoku v tečúcej vode. Morena - slamená figurína oblečená do ženského oblečenia symbolizovala smrť a zimu. Táto tradícia má svoj pôvod ešte v predkresťanskom období. Morenu nosili slobodné, mladé dievčatá po dedine od domu k domu. Morene sa nesmel nikto vysmievať, keďže sa verilo, že ak tak niekto urobí, potom ochorie. Pri nosení tejto bábky sa spievala pieseň: Morena, Morena, za koho si umrela? Ukončenie tohto rituálu bolo nasledovné: najprv Morenu vyzliekli zo šiat, potom ju zapálili a hodili do potoka.
• Jurské ohne: Ďalším jarným ľudovým zvykom bolo pálenie jurských ohňov. Na Juraja, teda 24. apríla sa vyháňal dobytok prvýkrát na pašu. Verilo sa, že na Juraja sa otvára zem a začnú na povrch vychádzať hady a jaštery. Tento deň považovali za predel medzi zimou a letom. Večer sa zapálili ohne, ktoré mali ľudí oslobodiť od všetkého zlého, čo ich ťažilo na duši. Mladé dievčatá a chlapci sa pri ohňoch zabávali, tancovali, spievali.
• Zvyky na Mareka: V tomuto dňu 25. aprílu sa viaže viacero ľudových pranostík. Na Marka, oharky (uhorky) do jarka. Na Marka sa posväcovali oziminy a konali sa procesie z kostola do polí. Za kňazom kráčajúcim na čele procesie nasledovali mladé dievčatá, ktoré niesli sochu Panny Márie, za nimi šli chlapci so slávnostnými zástavami. Počas cesty na pole sa modlili a spievali nábožné piesne. Z posvätených ozimín si každý vzal jeden klások, ktorý mal slúžiť ako ochrana pred bleskom.
• Stavanie mája: V noci na 1. mája stavali mládenci máje pred domami slobodných dievčat, ktorým dvorili. Postavenie mája bolo výrazom lásky a úcty k dievčaťu. Májové drevo predstavovalo víťazstvo života nad smrťou, bola to ochrana pred chorobami a zlými mocnosťami. Strom „Máj“ musel byť mladý, vysoký a štíhly stromček, najčastejšie zo smreka, jedle alebo brezy zbavený kôry. Vršok stromčeka bol hojne ozdobený farebnými stuhami, niekedy dokonca aj fľašou vína alebo pálenky. Postavenie krivého máju by však znamenalo neúctu a výsmech. Mládenci po postavení májov chodili po celej dedine od máju k máju a spievali: Sadíme my máje, čo nám dajú za ne? Pálenky červenej, do krbky zelenej. Máj, máj, máj, zelený, pod oblôčkom sadený. Vstávaj dievča hore, sadíme Ti máje, ak hore nevstaneš, mája nedostaneš. Dievčatá mládencov za postavenie mája odmeňovali stuhami alebo pierkami za klobúk. Taktiež bolo zvykom v prvý májový deň pobozkať svoju vyvolenú pod rozkvitnutou čerešňou. Takáto láska mala potom vydržať celý nasledujúci rok.

tags: #fasiangy #turice #rozpravka