Gréckokatolícky kostol v Ďačove
Patrocínium a vznik farnosti
- Patrocínium: sv. Mikuláša
- Vznik: okolo roku 1300
História kostola
Kostol postavili v obci niekedy okolo roku 1300 ako typickú ranogotickú stavbu tých čias v podobe jednolodia s kvadratickým presbytériom zaklenutým jedným poľom rebrovej krížovej klenby. Chrám bol vybudovaný na menšej vyvýšenine (433 m n. m.) pravobrežnej terasy miestneho potoka, v centre stredovekej osady Zechev. Dedina neskoršie známa ako Ďačov (v zmysle skrátenia od Ďačov vrch) bola založená osadníkmi zo starších obcí v doline Torysy koncom 13. stor. Ako bolo v stredoveku zvykom, čoskoro po usadení si miestne obyvateľstvo postavilo chrám. O prosperite tohto regiónu v 13. - 14. stor. a bohatstve jeho majiteľov Tekulovcov svedči pomerne rozmerný murovaný kostol s mohutnou vežou.Podľa architektúry sa odhaduje obdobie jeho výstavby na začiatok 14. stor. a podľa archívneho výskumu stál určite už v 30. rokoch 14. Ranogotická stavba pozostávala zo štvorcového presbytéria, sakristie, lode a hranolovej veže. Interiér bol zaklenutý krížovou rebrovou klenbou vo svätyni, rovným stropom v lodi a valenou klenbou v sakristii. Interiér osvetľovali úzke ranogotické okenné otvory. Do chrámu sa vstupovalo portálmi od juhu a od západu.
Interiér chrámu sv. Mikuláša
Úpravy a obnova kostola
Úpravami prešiel objekt v období renesancie a baroka, kedy prišiel aj o mnohé stredoveké architektonické detaily. Do podoby stavby zasiahla aj obnova z roku 1903, kedy loď dostala nové segmentovo ukončené okná. Pseudogotické okná dostala aj veža. Oprava sa uskutočnila aj v roku 1939. O posledné gotické okno (na východnej stene presbytéria) prišiel kostol v 60. rokoch 20. storočia.
V 17. a 18. stor. bol kostol upravený, najvýraznejšie sa zmenili ostenia okien. Takmer všetky pôvodné gotické okná boli rozširovaním otvorov zničené. Zostalo len jedno, vo východnej stene presbytéria, no i to bolo potom v 60. rokoch 20. stor. vybúrané. Ešte začiatkom 20. stor. Dodnes zostala pôvodná hrubá stavba z obdobia jej vzniku, čiže múry lode, veže, svätyne a sakristie. Presbytérium je zaklenuté pôvodnou gotickou krížovou rebrovou klenbou, s kamennými rebrami klinového profilu, dosadajúcimi na nevystupujúce konzoly ukončené ihlanom. Rebrá sú prekrížené v kruhovom svorníku so štítom a holubicou. Vo svätyni sa zachovalo ešte gotické pastofórium - kamenný výklenok s trojlaločným záklenkom vo východnej stene. Severne pristavaná sakristia je krytá pôvodnou valenou, značne nesúmernou klenbou. V plnej miere zostala stáť stredoveká obranná veža. Jej podvežie je prístupné portálom s netradične lomeným záklenkom. Mohutná predstavaná veža je až šesťpodlažná a opatrená je úzkymi, obdĺžnikovými okennými otvormi so šikmým ostením (strieľňami).
Súčasnosť
Kostol slúži ako farský chrám miestnej farnosti Gréckokatolíckej cirkvi (protopresbyteriát Sabinov). Je v pomerne dobrom stave s vynovenou fasádou.
Gréckokatolícke matriky
Gréckokatolícke duchovenstvo viedlo na farských úradoch všetku nevyhnutnú cirkevnú administratívu. Jej súčasťou bolo aj vedenie matričných kníh. Špecifikom gréckokatolíckych matrík bolo, že mnohí kňazi viedli výlučne matriku pokrstených. Najstaršie zväzky gréckokatolíckych matrík bývali spravidla písané v cirkevnoslovanskom jazyku v cyrilike. Na prelome 18. a 19. stor. dochádza k plynulému presunu k latinčine, ktorú neskôr v 40. rokoch 19. stor. vystriedala maďarčina.
V porevolučných 50. rokoch však v dôsledku Bachovho absolutizmu zaznamenávalo mnoho kňazov matriku azbukou v ruštine. Rakúsko - uhorské vyrovnanie v r. 1867 spôsobilo opätovný návrat maďarčiny do jednotlivých zápisov. Maďarčinu do konca 19. stor. vystriedala na niektorých miestach ešte raz latinčina, následne sa kňazi povinne vrátili k používaniu maďarského jazyka. Príklad matriky písanej azbukou v druhej polovici 19. stor. Zaujímavý je aj osud samotných matričných kníh. Z celkového počtu 200 gréckokatolíckych farských úradov v územnej pôsobnosti Štátneho archívu v Prešove sa kompletná matričná kniha zachovala iba v prípade 77 farností, čo predstavuje 38,5 % farských matrík. Významná väčšina stratených matričných kníh bola zničená počas bojov v 1. a 2. svetovej vojne. Množstvo gréckokatolíckych fár totiž sídlilo v priestore Duklianskeho priesmyku, kde sa počas oboch svetových vojen odohrávali kruté boje, ktoré vyústili v zničenie veľkého množstva dedín spolu s drevenými chrámami a farami.
Časť chýbajúcich matričných kníh mohla prežiť zrušenie Gréckokatolíckej cirkvi v roku 1950, a pravdepodobne mohla byť ukrytá veriacimi v jednotlivých obciach. Neraz sa stane, že sa vzácna úradná kniha nájde na zaprášenej povale, na mieste, na ktorom by ju nik nehľadal. Akousi nádejou pre šarišské gréckokatolícke farnosti (najmä) z oblasti Duklianskeho priesmyku sa javia matričné druhopisy, ktoré sa povinne začali viesť na území Šarišskej stolice v roku 1827. Štátny archív v Prešove, údaj o zachovaných druhopisoch z r. Existuje pritom šanca, že staršie druhopisy sa môžu nachádzať vo fonde Šarišská župa, písomnosti 1824 - 1849 a Šarišská župa, 1850 - 1859. Prvý z menovaných fondov sa aktuálne odborne spracúva, pričom doteraz boli vo fonde identifikované napr. druhopisy cirkevných matrík z Toplianskeho okresu za r. 1827 a druhopisy z Makovického okresu za rok 1829 (16). Druhý z uvedených fondov je t. č. kompletne nespracovaný, tzn. pre bežného bádateľa nie je prípustný akýkoľvek výskum v tomto fonde.
Matriky farnosti Ďačov
V nasledujúcej tabuľke sú uvedené informácie o matričných knihách farnosti Ďačov:
| Sídlo farnosti | Okres | Farnosť viedla matriky od roku | V Štátnom archíve v Prešove sú zachované matriky od roku | Zoznam matrík chýbajúcich v Štátnom archíve v Prešove | Poznámka | Možná existencia chýbajúcej matriky? |
|---|---|---|---|---|---|---|
| Ďačov | Sabinov | 1777 | 1844 | N, S, Z 1777-1843 | ÁNO |
Zoznam kňazov pôsobiacich vo farnosti Čemerné
- Andrej Radošický (Narodil sa 4. septembra 1881 v obci Suchá. Teologické štúdia dokončil v roku 1908 v Prešove. V tom istom roku bol 11. októbra vysvätený na kňaza. V roku 1950 vystúpil z Gréckokatolíckej cirkvi a vstúpil do Pravoslávnej cirkvi.)
- JÁN SITKÁR, tit. (Narodil sa 16. mája 1931 v obci Veľaty. Bol pokrstený 19. mája 1931. Po teologických štúdiách bol v roku 1954 vysvätený za kňaza Pravoslávnej cirkvi. Po čiastočnom uvoľnení ľadov komunistickej moci voči Gréckokatolíckej cirkvi bol po žiadosti prečítanej pri nedeľnej sv. liturgii spolu s veriacimi prijatý bl. biskupom Vasiľom Hopkom do Gréckokatolíckej cirkvi s povolením vykonávať kňazskú službu odo dňa 29. júla 1968. Po ťažkej chorobe odišiel 6. januára 2004 do večnosti.)
- ThLic. (Ordinovaný bol 12. júna 1983. Vo farnosti Čemerné pôsobil od roku 1989 až do roku 1993. V rokoch 1991 - 1993 bol okresným dekanom vranovského dekanátu. Akademický titul "lienciát teológie" dosiahol v roku 1997 po ukončení štúdia na KUL v Ľubline (Poľská republika).)
- Mgr. (Po teologických štúdiách na CMBF v Bratislave a GBF v Prešove bol ordinovaný Mons. Jánom Hirkom 2. augusta 1992. Ako kaplán v Čemernom pôsobil v rokoch 1992 - 1993. Od roku 2002 do roku 2007 pôsobil ako prefekt kňazského seminára v Prešove.)
- Mgr. (Pochádza z Humenného. Ordinovaný bol 14. júna 1987 v Prešove. V rokoch 1993 - 1994 pôsobil ako správca farnosti Čemerné a zároveň ako dekan vranovského dekanátu. Od roku 2003 pôsobil ako farár v Bratislave a protopresbyter bratislavského protopresbyteriátu.)
- Mgr. (Narodil sa v Košiciach. Kňazskú vysviacku prijal 16. septembra 1990 v Prešove. Najprv pôsobil ako kaplán v Prešove (1990-1994). Farnosť Čemerné bola jeho druhým pôsobiskom.)
- (Narodil sa v Modre. Za kňaza bol vysvätený v roku 1992. Od roku 1992 do roku 1994 pôsobil ako administrátor farnosti Ruská Nová Ves. Vo farnosti Čemerné pôsobil ako kaplán v rokoch 1993 - 1994. Od roku 1996 v Helcmanovciach a od 2.8.2009 bol vo farnosti Šumiac.)
- Mgr. (Narodil sa v Sečovciach a ordinovaný bol 18. júna 1994 v Trebišove. Farnosť Čemerné bola jeho prvou farnosťou, v ktorej pôsobil. Momentálne je poverený službou riaditeľa Diecézneho katechetického strediska (od r.)
- PaedDr. (Narodil sa v dedinke Úpor. Po ukončení teologických štúdií bol ordinovaný dňa 4. júla 1965 v Prešove. V rokoch 1996 - 1999 bol rektorom kňazského seminára v Prešove a v rokoch 1996 - 1997 odborným asistentom Gréckokatolíckej bohosloveckej fakulty v Prešove. V Čemernom pôsobí od roku 1999.)
- ThLic. (Narodil sa v Hlinnom. Po ukončení štúdií bol 1. júla 2001 vysvätený za kňaza. Najprv pôsobil vo farnosti Rešov (2001-2004). Od decembra 2004 pôsobil v Čemernom ako kaplán. Od roku 2007 je správcom farnosti v Geraltove.)
- Mgr. (Bol ordinovaný 15.09.2005. V rokoch 2005 - 2008 bol kaplánom v Strážskom. V roku 2006 bol prednášajúci na Duchovnej akadémii Theodora Romžu v Užhorode. V roku 2008 kaplánom v Sobranciach a v rokoch 2008- 2009 kaplánom v Čemernom.)
- Mgr. (Dňa 12. septembra 2009 prijal kňazskú vysviacku a do 14. júla 2011 bol kaplánom v našej farnosti.)
- Mgr.
- Mgr. (V rokoch 2012 - 2014 pôsobil v našej farnosti ako kaplán.)
- Mgr.
- Mgr.
Zdroje
- Korzár, 25.
- Güntherová, A. a kol.: Súpis pamiatok na Slovensku 1.
- Schematizmus Prešovskej gréckokatolíckej metropolie 2008.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku.
- ZUBKO, Peter 2009. Gréckokatolíci v záznamoch latinských biskupov z 18. storočia. Košice: Vienala, 2009. 152 s.
- ZUBKO, Peter 2017. Barkóciho vizitácia Šarišské...
tags: #greckokatolicka #cirkev #farnost #dacov