História Gréckokatolíckej farnosti Trhovište

História Gréckokatolíckej farnosti v Trhovišti je bohatá a siaha až do stredoveku. Táto farnosť prešla rôznymi obdobiami zmien a vývoja, ktoré formovali jej súčasnú podobu.

Mapa náboženstiev na Slovensku

Počiatky farnosti

Písomné doloženia fary začiatkom 13. storočia potvrdzujú dávnu farnosť, ktorá jestvovala pred rokom 1332. V obci bola pred rokom 1332 rímskokatolícka fara, písomne doložená v rokoch 1332 - 1337. Kostol bol pôvodne zasvätený sv. Jánovi Krstiteľovi. Po presunutí fary do Trhovišťa tam prešlo aj toto patrocínium.

Za Bočkayho povstania v roku 1606 boli fara a kostol zabrané protestantmi. Kostol zasvätený sv. Štefanovi bol katolíkom vrátený až v roku 1761. Po najnutnejších opravách došlo k rozsiahlejším stavebným úpravám v rokoch 1814 a 1910. Generálna oprava bola vykonaná v roku 1969.

Kostoly a kaplnky v Trhovišti

V obci sa nachádza gréckokatolícky, barokovo-klasicistický kostol postavený v roku 1722. Obnovený a rozšírený bol v roku 1922. Je to jednoloďový priestor s polygonálnym uzáverom presbytéria a predstavanou vežou. Priestory sú kryté drevenou korýtkovou klenbou. Výmaľba zodpovedá duchu kostolov východného rítu.

Farský kostol bol postavený na vyvýšenom mieste nad cestou. Stavba sa uskutočnila na mieste staršieho kostola, ktorý bol v zlom stave. Dnešný kostol bol vybudovaný v rokoch 1759 - 1761 za výraznej finančnej podpory grófky Anny M. rod. Zichy, vdovy Františka Čákyho, miestneho zemepána. Kostol je postavený v neskoro barokovom slohu. Vo veži kostola sú dva zvony vážiace 500 a 250 kg. Kostol bol opravovaný v rokoch 1885 a 1909.

Kostol sv. Jána Krstiteľa

Prvá zmienka o kostole i jeho patrónovi pochádza zo správ pri popise pápežských desiatok v rokoch 1332 - 1337. Z tohto popisu je známe meno farára Thica a vieme aj o farskom kostole. Architektúra prvotného kostola nie je známa. Predpokladá sa, že to bol kostol románsky, kamenný. Nie je ani známe presné miesto kde bol postavený.

Prvotný farský kostol bol nahradený novou stavbou niekedy v 16. storočí. Tento kostol bol vybudovaný za finančnej pomoci zemepánov Drugethovcov zasvätený sv. Jánovi Krstiteľovi. Mierne zaoblená predná stena svätyne bola pôvodne rovná. Loď kostola bola krátka.

Kaplnka sv. Mikuláša

V tejto obci bola pôvodne rotundová kaplnka zasvätená sv. Mikulášovi. Kaplnku dala postaviť Klára Lehocká v roku 1838. V roku 1982 bola urobená generálna oprava kaplnky. V roku 1996 sa začalo s výstavbou kostola, ktorý bol pripojený k pôvodnej kaplnke sv. Mikuláša. Kaplnka sa stala sanctuariom kostola. Kostol bol dokončený a konsekrovaný Mons.

Kostol sv. Petra a Pavla

Dnes sa v obci nachádza kostol sv. Petra a Pavla, apoštolov. Pôvodný gotický kostol známy už začiatkom 14. storočia bol v 15. storočí čiastočne prebudovaný. V roku 1896 bol chrám obnovený a bola tiež dobudovaná veža, namontované zvony a zhotovený organ na chór.

Užhorodská únia a Gréckokatolícka Cirkev

V roku 1646, na sviatok sv. Juraja, prednieslo 63 pravoslávnych kňazov v Užhorode nicejsko - konštantínopolské vyznanie viery, a zároveň uznali autoritu vtedajšieho rímskeho pápeža, Inocenta X. Výmenou za to im jágerský biskup, Juraj Jakušič, povolil vysluhovanie bohoslužieb podľa východného obradu. Týmto spôsobom vznikla v Užhorode pred 378 rokmi Gréckokatolícka cirkev.

Prvými kňazmi Gréckokatolíckej cirkvi boli kňazi Šarišskej, Zemplínskej a Užskej stolice, ktorí sa zúčastnili vyhlásenia Užhorodskej únie a prisahali vernosť rímskemu pápežovi. Na čele ich cirkvi stál biskup, ktorý bol sufragánom jágerského biskupa. K zrovnoprávneniu gréckokatolíckeho a rímskokatolíckeho kléru došlo oficiálne až za vlády Leopolda I.

V skutočnosti však jágerskí latinskí biskupi opakovane zasahovali do vnútorných záležitostí gréckokatolíkov, a postupne sa snažili o latinizáciu ich obradov a zvykov. Vrcholom týchto snáh bolo prijatie Zamoščskej synody v roku 1726. Išlo o synodu, ktorá sa konala v poľskom meste Zamość, v zmysle ktorej postupne dochádzalo k odstraňovaniu rozdielov medzi latinským a gréckym obradom. To malo za následok odstraňovanie ikonostasov, zavádzanie bočných oltárov, spovedníc a lavíc do gréckokatolíckych chrámov, ako aj vsúvanie prvkov latinského obradu do gréckokatolíckej bohoslužby (2).

Svoje postavenie si Gréckokatolícka cirkev upevnila po zriadení Mukačevského biskupstva v roku 1771. Mukačevská eparchia nadobudla postupne taký územný rozsah, že jej eparcha bol nútený rozdeliť jej územie na tri vikariáty, a síce marmarošský, satmársky a košický. Magistrát mesta Košice však na prelome 18. a 19. stor. nebol ochotný prijať gréckokatolíckeho vikára, a tak sa sídlom vikariátu napokon stal Prešov.

Gréckokatolícka cirkev tu následne nerušene sídlila aj počas nepokojov prvej a druhej svetovej vojny, až do roku 1950, kedy bola počas tzv. Prešovského soboru pod taktovkou komunistickej strany zlikvidovaná, pričom jej duchovní i veriaci mali byť nútene podrobení Pravoslávnej cirkvi. K jej obnove došlo až po roku 1968 v súvislosti s udalosťami tzv.

Matriky Gréckokatolíckych Fár

Gréckokatolícke duchovenstvo viedlo na farských úradoch všetku nevyhnutnú cirkevnú administratívu. Jej súčasťou bolo aj vedenie matričných kníh. Najstaršie známe gréckokatolícke matriky sú doložené z farských úradov v Miklušovciach, okr. Prešov a Sukova, okr. Medzilaborce. Obe matriky začínali v roku 1718, pričom matrika v Miklušovciach sa naposledy spomína v roku 1890, zatiaľ čo existenciu sukovskej matriky dokladá ešte schematizmus z r. 1948.

Najstaršou zachovanou gréckokatolíckou matrikou je kniha pokrstených Gréckokatolíckeho farského úradu v Osadnom v okrese Humenné. Matrika pokrstených Gr. kat. Špecifikom gréckokatolíckych matrík bolo, že mnohí kňazi viedli výlučne matriku pokrstených.

Najstaršie zväzky gréckokatolíckych matrík bývali spravidla písané v cirkevnoslovanskom jazyku v cyrilike. Na prelome 18. a 19. stor. dochádza k plynulému presunu k latinčine, ktorú neskôr v 40. rokoch 19. stor. vystriedala maďarčina. V porevolučných 50. rokoch však v dôsledku Bachovho absolutizmu zaznamenávalo mnoho kňazov matriku azbukou v ruštine.

Rakúsko - uhorské vyrovnanie v r. 1867 spôsobilo opätovný návrat maďarčiny do jednotlivých zápisov. Maďarčinu do konca 19. stor. vystriedala na niektorých miestach ešte raz latinčina, následne sa kňazi povinne vrátili k používaniu maďarského jazyka.

Zaujímavý je aj osud samotných matričných kníh. Z celkového počtu 200 gréckokatolíckych farských úradov v územnej pôsobnosti Štátneho archívu v Prešove sa kompletná matričná kniha zachovala iba v prípade 77 farností, čo predstavuje 38,5 % farských matrík.

Významná väčšina stratených matričných kníh bola zničená počas bojov v 1. a 2. svetovej vojne. Množstvo gréckokatolíckych fár totiž sídlilo v priestore Duklianskeho priesmyku, kde sa počas oboch svetových vojen odohrávali kruté boje, ktoré vyústili v zničenie veľkého množstva dedín spolu s drevenými chrámami a farami.

Časť chýbajúcich matričných kníh mohla prežiť zrušenie Gréckokatolíckej cirkvi v roku 1950, a pravdepodobne mohla byť ukrytá veriacimi v jednotlivých obciach. Neraz sa stane, že sa vzácna úradná kniha nájde na zaprášenej povale, na mieste, na ktorom by ju nik nehľadal.

Akousi nádejou pre šarišské gréckokatolícke farnosti (najmä) z oblasti Duklianskeho priesmyku sa javia matričné druhopisy, ktoré sa povinne začali viesť na území Šarišskej stolice v roku 1827. Štátny archív v Prešove, údaj o zachovaných druhopisoch z r. Existuje pritom šanca, že staršie druhopisy sa môžu nachádzať vo fonde Šarišská župa, písomnosti 1824 - 1849 a Šarišská župa, 1850 - 1859. Prvý z menovaných fondov sa aktuálne odborne spracúva, pričom doteraz boli vo fonde identifikované napr. druhopisy cirkevných matrík z Toplianskeho okresu za r. 1827 a druhopisy z Makovického okresu za rok 1829 (16).

Nasledujúca tabuľka uvádza prehľad matrík chýbajúcich v Štátnom archíve v Prešove:

Súčasnosť Farnosti Trhovište

V polovici 20. storočia bolo gréckokatolícke vierovyznanie zakázané a až do roku 1968 bola gréckokatolícka cirkev odsúdená na zánik. Veľkého zadosťučinenia sa jej dostalo 17. februára 2008, keď v Prešove v mestskej hale Prefekt Kongregácie pre východné cirkvi kardinál Leonardo Sandri z Vatikánu slávnostne intronizoval prvého gréckokatolíckeho arcibiskupa metropolitu Jána Babjaka, dovtedy sídelného prešovského biskupa. O jeho vymenovaní za arcibiskupa metropolitu rozhodol 30. januára 2008 Svätý otec Benedikt XVI., keď zaviedol nové územné usporiadanie gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku. Jeho súčasťou je zriadenie nového bratislavského biskupstva. Jeho prvým biskupom sa dňa 16.2.2008 stal Peter Rusnák.

Arcibiskup Ján Babjak pritom povedal: "Sme účastníkmi skutočného zázraku. Z toho nemožného, z čohosi odsúdeného na smrť sa stalo čosi živé, životaschopné.

V tomto období v našej obci svorne žijú gréckokatolícki a pravoslávni veriaci.

Pred desiatimi rokmi vyšiel zásluhou otca Maroša Riníka, vtedajšieho farára farnosti Trhovište, preklad ich farskej kroniky, či inak nazývanej „Historia domus“. Jubileum 300 rokov farnosti bolo príležitosťou postaviť na tomto základe niečo nové.

Maroš Riník oslovil pri tejto príležitosti viacerých duchovných i laikov, ktorí prispeli každý podľa svojich možností k zostaveniu jubilejnej knihy o farnosti Trhovište. Samotný názov knihy „Choďte a ohlasujte!“ jasne ukazuje, že dejiny farnosti Trhovište nie sú akýmisi prachom zapadnutými míľnikmi, ale sú to živé kamienky cesty, ktorá nás všetkých vedie k Pánovi času, ktorého vyznávame pri každej jednej liturgii ako toho, ktorý nielen svojou smrťou premohol smrť, ale ak sa mu odovzdáme, tak má moc premôcť aj tú našu smrť.

Slávnostná prezentácia knihy sa vzhľadom na pandemickú situáciu, karantény a obmedzenia nemohla uskutočniť priamo v Trhovišti, ale uskutočnila sa pri Božskej liturgii slávenej v sobotu, 13. novembra 2021, vo farskom chráme v Michalovciach. Celú slávnosť vysielala v živom prenose aj televízia Logos.

Liturgiu slávil rodák z farnosti Trhovište, kancelár Eparchiálneho úradu Košickej eparchie a súčasne jeden z autorov príspevkov, otec Martin Mráz. Spolu s ním slávil liturgiu aj miestny protopresbyter otec Maroš Riník, ktorý ohlásil aj homíliu, v ktorej pripomenul liturgickú spomienku na sv.

Po skončení liturgie sa v rámci prezentácie knihy prihovorili otec Martin Mráz a Dr. Daniel Černý, riaditeľ Slovenského historického ústavu v Ríme.

Kniha je nielen zaujímavým obohatením výskumu dejín farnosti Trhovište, ale aj pozvaním, hodným nasledovania pre iné farnosti, aby tak priniesli na svetlo sveta svoje vlastné dejiny, nielen ako spomienku na doby dávno minulé, ale na ukážku toho, že Kristus je v nich stále živý.

Príspevky viacerých autorov (Cyril Vasiľ, Jaroslav Lajčiak, Marko Durlák, Peter Paľovčík, Maroš Riník, Štefan Paločko, Martin Pristáš, Peter Borza, Martin Mráz, Daniel Černý, Martina Viera Kucikova SSNMP, Daniel Atanáz Mandzák CSsR) krásne doplnili ilustrácie - perokresby talentovaného mladého umelca Samuela Riníka.

Kniha má celkovo 136 strán, obsahuje slovenské i anglické resumé a vydal ju Mydesign.sk v Michalovciach.

tags: #greckokatolicka #farnost #trho