Adventný veniec so štyrmi sviečkami.
Pôvod a Význam Adventu
Slovo advent pochádza z latinského „adventus“ a znamená zjavenie alebo príchod. Advent má predovšetkým duchovný význam, veriaci sa v tomto období pripravujú sa na príchod Krista. V rímskokatolíckej cirkvi je tiež advent začiatkom nového cirkevného roka. Advent je obdobím očakávania, ale aj obrátenia a nádeje.Prví kresťania označovali čas pred Vianocami ako „adventus divi“, teda „príchod božského vládcu“ = narodenia Ježiša Krista. V dlhej histórii adventného obdobia sa časom vyvinuli ustálené zvyky, ktoré vyjadrovali toto očakávanie, najmä v decembri. Advent sa začal sláviť neskôr ako Vianoce, asi v 4. storočí a trval od Martina do Vianoc. Dlhé stáročia bol považovaný za prísne pôstne obdobie, podobne ako pôst pred Veľkou nocou.
Historický Vývoj Adventu
Začiatky adventu siahajú do 4. storočia, kedy sa v oslavoval určitý počet adventných nedieľ, niekedy dve a niekedy až šesť. Pápež Gregor Veľký na prelome 6. a 7. storočia advent stanovil na štyri týždne. Svoju definitívnu formu nadobudol advent v 8. - 9. storočí.Prvé zmienky o advente sa objavili v Ríme za pápeža Leva I. Veľkého (440-461), kde sa tento zvyk rozšíril najmä počas vlády Karola Veľkého. Pápež Gregor I. Počas stredoveku sa advent stal obdobím pokánia a duchovnej obnovy, pričom mnohé z týchto zvykov pretrvali až do súčasnosti.
Dve Časti Adventu
Advent sa vyznačuje dvojakým očakávaním (narodenie a druhý príchod), preto je advent rozdelený na dve časti, kde 17. december tvorí hranicu tohto rozdelenia. Prvá časť adventu do 17. decembra dáva dôraz na očakávanie druhého príchodu Krista a druhá časť je prípravou veriacich na stretnutie s Ježišom.Advent má dve časti - čas od Prvej adventnej nedele do 16. decembra, ktorá je zameraná práve na to, čo je v našom živote podstatné - uvedomenie si skutočnosti, že Kristus príde v sláve súdiť živých i mŕtvych. V druhej časti Adventného obdobia od 17. do 24. decembra nám Cirkev v liturgii pripomína bezprostredné udalosti, ktoré predchádzali narodenie Ježiša Krista a sú vlastnou prípravou na slávenie najradostnejších sviatkov na slávenie Vianoc, prežívanie tajomstva narodenia Ježiša Krista.
Vianočný veniec v prírodnom štýle
Symbolika Adventu
Slovo Advent má latinský pôvod a znamená príchod. Je to čas, keď sa kresťania pripravujú na príchod Ježiša Krista. Tradícia adventného venca siaha do 19. storočia.Adventný Veniec
Adventný veniec.
Najväčším symbolom adventu je adventný veniec. Zhotoviť by sa mal z vetvičiek jedličky, smreka alebo vavrína. Zelená farba znamená „nádej“ a jeho kruhovitý tvar symbolizuje „večnosť“. Sviečky mali byť fialové alebo tmavomodré, podľa liturgickej farby adventu. Len tretia v poradí by mala byť ružová, tretia adventná nedeľa sa totiž nazýva nedeľou radosti.Adventný veniec má teda pôvod v európskej pohanskej tradícii. V zime svietili niektoré sviečky, ktoré predstavovali „oheň boha slnka“ s nádejou, že sa ich svetlo a teplo vráti. A tak používanie adventného venca sa začalo v roku 1839 z iniciatívy farára Johanna Wicherna. Staral sa o sociálny domov pre chudobné deti. A tak tieto symboly sa stali veľmi vhodnými pre kresťanské vianočné tajomstvo, a preto ľahko prenikli do južných krajín.
Veniec je od nepamäti symbolom víťazstva a kráľovskej dôstojnosti. Aj Biblia hovorí o venci ako o prejave úcty, radosti a víťazstva. Adventný veniec vzdáva hold tomu, ktorý je očakávaný, a ktorý zároveň prichádza ako víťaz, ako kráľ a osloboditeľ. Rozlievajúce sa svetlo z horiacich sviec vyjadruje prichádzajúceho Krista, ktorý rozptyľuje temnotu a strach, pretože on je „Svetlo sveta“ (Jn, 8,12).
Sviečky na Venci
Sviečky sú umiestnené v okrúhlom venci, pretože predstavuje lásku k Bohu, ktorá je nekonečná, rovnako ako v kruhu nenájdete jej začiatok a koniec a tiež našej lásky k Bohu a blížnym, ktorá sa nikdy nesmie skončiť. Zelená farba konárov v adventnom venci je farbou nádeje a života, ktorá sa obnovuje s príchodom Kniežaťa mieru a Pána nádeje, ktorý má prísť. V strede kruhu sú umiestnené štyri sviečky, ktoré sa postupne každou adventnou nedeľou zapaľujú. Pripomínajú štyri svetové strany, Kristov kríž, slnko spásy, ktoré osvetľuje svet zahalený temnotou. Svetlo sviečok symbolizuje našu vieru a vedie nás k modlitbe.Prvá svieca, ktorú zapaľujeme na železnú nedeľu, predstavuje nádej. Druhá svieca predstavuje mier, tretiu sviečku zapálime na striebornú nedeľu a symbolizuje priateľstvo. Štvrtá, zapálená na zlatú nedeľu, sa volá láska. Podľa katolíckej tradície sa má sviečka na adventnom venci zapaľovať pred večerou. Vedeli ste, že prvú sviecu má zapáliť najmladšie dieťa rodiny? Druhú adventnú nedeľu zapáli sviečky najstaršie dieťa rodiny. Počas tretej adventnej nedeli má zapáliť sviečky matka a na štvrtú adventnú nedeľu by mal po požehnaní a modlitbe zapáliť všetky štyri sviečky otec rodiny.
Fialová farba počas adventu predstavuje radosť z Pánovho príchodu, ktorá sa stále viac a viac blíži. Adventný veniec by mal mať privilegované miesto tam, kde sa nachádzame. V týchto štyroch týždňoch sme pozvaní čakať na príchod Ježiša. Je to čas príprav a radostného čakania na Pána. V prvých dvoch adventných týždňoch nás liturgia pozýva sledovať a čakať na slávny príchod Spasiteľa.
Roráty
Typické pre toto obdobie boli roráty, teda sväté omše, ktoré začínali skoro ráno, vždy pred svitaním. Tma v kostole má pripomínať svet, ktorý je v tme a ožiarený oltár Krista, ktorý prichádza ako svetlo. Aj v súčasnosti sa tieto sv. omše slávia v niektorých farnostiach.Roráty sa začínali pred svitaním a pripomínali, že pred narodením Krista ľudstvo „kráčalo v tmách“ (Iz 9,2). Roráty (iné názvy: rorátna (svätá) omša alebo rorátová (svätá) omša, lat. rorate je forma rannej katolíckej mariánskej pobožnosti = bohoslužby, omše v adventnom období. Ide o bohoslužbu slávenú pred východom Slnka, za svetla sviečok a s úvodnou antifónou Rorate caeli. Neslávia sa počas nediel, sviatku sv. Ondreja, apoštola, ak tento pripadne do Adventného obdobia a slávnosti Nepoškvrneného počatia Preblahoslavenej Panny Márie. Roráty majú pripomínať Izaiášovo proroctvo o mesiášovi.
Tradície a Zvyky Počas Adventu
Po skončení poľnohospodárskych prác, po oslavách vďakyvzdania úrody, nastáva obdobie zimného kľudu, prípravná doba na Vianoce - Advent. V kresťanskom chápaní bol advent časom pokánia, zamyslenia sa nad sebou. Behom tejto doby žili ľudia tajomstvom očakávania príchodu vykupiteľa. Čas, ktorý charakterizujú prípravy na príchod Krista, možno nazvať obdobím kajúcnosti a očistenia človeka.Pekným zvykom bolo chodenie na "roráty". Tieto každodenné sväté omše ku cti Bohorodičky Panny Márie dostali meno od slov úvodného latinského žalmu, ktorý kňaz spieval na stupňoch oltára: "Rorate coeli desuper" " rosu dajte nebesá zhora, otvor sa zem a daj nám Spasiteľa ... " Vytvárali atmosféru onoho času očakávania. Začínali ešte pred rozvidnením. Ľudia vstávali za tmy, poobliekali sa do teplých šiat, lebo vonku už bola zima. Dodržiaval sa zákaz tanečných zábav a svatieb, obmedzili sa hlučné večerné pochôdzky mládeže. Nastala akási posvätná tichosť, muzikanti odložili svoje husličky, či harmoniky, chlapci schovali štrngajúce podkovy na povalu, deti nesmeli vziať do rúk cengajúce zvončeky a žartovne sa hovorilo, že aj psi brechali tichšie a kohúti kikiríkali ospanlivo.
Sviatok svätého Mikuláša
Počas adventného obdobia nás čaká jeden sviatok, na ktorý sa tešia hlavne deti, a ktorý je dnes už bohužiaľ veľmi skomercializovaný - je to sviatok svätého Mikuláša, oslavovaný šiesteho decembra. Hovorilo sa, že dal veno v zlate trom dievčatám, ktoré boli také chudobné, že by sa inak nemohli vydať a museli by si zarábať na živobytie prostitúciou. Taktiež vraj oživil tri deti, ktoré nejaký mäsiar zabil a naložil do suda.V stredoveku sa uctievanie svätého Mikuláša rozšírilo po celej Európe. Stal sa svätým patrónom Ruska a Grécka, bol tiež patrónom dobročinných bratstiev a spolkov, rovnako aj patrónom detí, námorníkov, nevydatých dievčat, obchodníkov i majiteľov záložní. Po príchode reformácie prestal byť Mikuláš uctievaný v západnej Európe, výnimkou sa stalo Holandsko, kde jeho legenda prežila v podobe tzv. Sinterkaasa, čo je holandský variant svätého Mikuláša.
V Európe sa počas storočí vytvoril obraz svätého Mikuláša ako milej figúry, ktorá deti obdarúva. Nemali by sme ale zabudnúť, že sviatok svätého Mikuláša nie je len dôvodom, aby sme naším deťom kupovali tony sladkostí, ale mali by sme si pripomenúť Mikuláša, ktorý sa darmi snažil pomáhať a spríjemňovať život ľuďom okolo seba.
Advent vo Svete
Advent je v mnohých kultúrach považovaný za magické obdobie. Staré zvyky spájali advent s očakávaním svetla a nového začiatku. Ale advent by nám mal pripomínať, aby sme sa v predvianočnom zhone zamerali na to podstatné - pokoj, lásku, vieru a vzťahy s blízkymi. Boh je prítomný v živote každého človeka. A v každom prípade nám dáva pocítiť svoju lásku a túžbu zachrániť nás.Nemecko
Nemci toto obdobie zbožňujú. V Nemecku sa ročne predá takmer 30 miliónov vianočných stromčekov, pričom niektoré rodiny majú aj dva. Každý rok sa tu vyrobí okolo 150 miliónov Santa Clausov, najmä z čokolády. Nemci zbožňujú biele Vianoce, preto počas adventu stávkové kancelárie na to vypisujú vysoké kurzy. Počúvanie a spievanie vianočných kolied je jedným z najobľúbenejších zvykov v advente, pričom aj v Nemecku dominuje rakúska klasika „Tichá noc, svätá noc“, tá je zo všetkých vianočných kolied najobľúbenejšia.Adventný kalendár pochádza z 19. storočia z protestantskej oblasti Nemecka. Protestantské kresťanské rodiny robili kriedovú čiaru na každý deň v decembri až do Štedrého večera. Netrvalo dlho a vynaliezaví podnikatelia začali nahrádzať kriedové čiary tlačenými kalendármi. Prvý známy adventný kalendár je z roku 1851. Najprv boli v adventných kalendároch obrázky biblických postáv. Keďže sa postupné otváranie okienok až do Vianoc ujalo aj medzi neveriacimi, v okienkach pribudli aj iné symboly, a to najmä z čokolády.
Francúzsko
Vo Francúzsku žije množstvo ľudí rôznych kultúr i náboženstiev a advent tu má tiež svoje miesto. Nechýbajú trhy, vianočné dekorácie a v očakávaní darčekov sú nielen kresťansky založené rodiny. Mimoriadnej obľube sa tu tešia už spomínané adventné kalendáre. Nájdete ich tu od výmyslu sveta: malé, veľké, čokoládové, sladké i slané, z papiera, látky a iných materiálov. Ak si zakladáte zbierku adventných kalendárov, určite nezabudnite na tie francúzske. Apropo, na rozdiel od iných národov, Francúzi si až tak nepotrpia na koledy ani na posielanie vianočných pohľadníc. Jednoducho, nie je to ich tradícia.Taliansko
Viete o tom, že najznámejšie vianočné koledy, ale i jasličkové scénky sa zrodili pravdepodobne v Taliansku? To má bohaté vianočné, ale i adventné tradície. Napríklad deväť dní pred Štedrým dňom chodia deti z domu do domu a recitujú vianočné verše za mince. Rodina si v prvý deň tohto deviatnika pripraví presepio, čiže betlehem (jasličky). Nábožensky vedené rodiny sa pred ním zhromažďujú každé ráno či večer počas deviatich dní, aby zapálili sviečky a modlili sa. Usporiadanie presepio je skutočnou formou umenia, najmä na juhu Talianska. Napríklad Neapol je známy jeho ručnou výrobou, pričom celé ulice sú plné dielní venovaných tomuto umeniu. Presepi viventi sú živé betlehemy, teda ich hrajú ľudia s kulisami. Navodzujú atmosféru dedinskej dediny s krojmi a remeselníkmi pracujúcimi pri svojich remeslách.Tabuľka Adventných Symbolov a Významov
| Symbol | Význam |
|---|---|
| Adventný veniec | Očakávanie, víťazstvo, kráľovská dôstojnosť |
| Zelené vetvičky | Nádej, večnosť, život |
| Sviečky | Svetlo Krista, viera, modlitba |
| Fialová farba | Radosť z príchodu Pána |
| Roráty | Pripomienka Izaiášovho proroctva o Mesiášovi |