Košice, druhé najväčšie mesto na Slovensku, sa pýši bohatou históriou a množstvom architektonických pamiatok. V stredoveku patrili Košice medzi najvýznamnejšie mestá nielen na území Slovenska, ale aj celého Uhorska. Chránená pamiatková rezervácia je väčšia než v Bratislave a zďaleka sa neobmedzuje len na známy gotický Dóm sv. Alžbety.
Významným kráľovským mestom sa stali vďaka diaľkovému obchodu medzi Uhorskom a Poľskom či ešte východnejšími krajinami, v stredoveku fungovala istý čas v meste aj mincovňa. Prvá cechová listina pochádza z roku 1307, v iných mestách je to o storočia neskôr.
Medzi desiatkami historických budov vnútorného mesta zo všetkých možných storočí, ktoré stoja na Alžbetinej, Mäsiarskej či Kováčskej ulici alebo na Dominikánskom námestí, má svoje významné miesto aj Ursulínsky kostol na Masiarskej ulici. Poďme sa pozrieť na jeho históriu a význam.
Veľká časť historických budov sa dá nájsť na Hlavnej ulici, ktorá má tvar šošovky. Ak berieme do úvahy počet pamiatok, nájdete ich tu viac než stovku. Drvivá väčšina z nich už nie je postavená v gotickom slohu. Dominujú skôr renesančné, klasicistické, ale aj novšie budovy z prelomu 19. a 20. storočia.
Prvým dôvodom je veľký požiar v 16. storočí, pri ktorom ľahla väčšina mesta popolom. Nemenej dôležitú úlohu hrali stavebné úpravy, keďže významní obyvatelia mesta si radi svoje domy prestavovali a skrášľovali fasády tak, aby pôsobili čo najhonosnejšie.
Pôvodné mesto obohnané hradbami tvorili okrem Hlavnej ulice aj ďalšie menšie uličky. Desiatky historických budov vnútorného mesta zo všetkých možných storočí stoja na Alžbetinej, Mäsiarskej či Kováčskej ulici alebo na Dominikánskom námestí.
V roku 1698 Z nariadenia manželky cisára Leopolda I. sa v Košiciach zakladá kláštor Rádu uršulíniek.
Medzi najvýznamnejšie kostoly v Košiciach patrí:
- Dóm svätej Alžbety (Hlavná ul.)
- Kostol Nanebovzatia Panny Márie (Dominikánske nám.)
- Kaplnka svätého Michala (Hlavná ul.)
- Kostol svätého Antona Paduánskeho, Františkánsky (Hlavná ul.)
- Kostol Najsvätejšej Trojice, Premonštránsky (Hlavná ul.)
- Kostol svätého Michala archanjela, Uršulínsky (Mäsiarska ul.)
- Kostol svätého Ducha (Južná tr.)
V kontexte sakrálnych stavieb v Košiciach zohráva dôležitú úlohu aj Kostol svätého Michala archanjela, známy aj ako Ursulínsky kostol, ktorý nájdeme na Masiarskej ulici.
Na Hlavnej ulici, pri Hornej bráne je zbrojnica, ďalej nižšie vojenská nemocnica, veliteľský dom, budova pošty, župný dom, uršulínsky kláštor s kostolom, mäsiarske krámy, fara, šľachtický konvikt a vedľa františkánsky kostol s kláštorom.
Spomedzi tých väčších vynikajú jezuitsko-premonštrátsky kostol s kláštorom, kde sídlila neskôr zaniknutá košická univerzita založená v roku 1657, františkánsky kostol s kláštorom, radnica z konca 18. storočia, Csákyho, Forgáchov či Andrássyho palác, župný dom, palác jágerského biskupa Barkóczyho, sídlo kapitanátu alebo biskupský palác.
Využitie týchto budov je rôzne. V kostoloch sa dodnes slúžia omše, radnicu občas košický magistrát využije na slávnostnejšie podujatia, inak však sídli v socialistickej budove v mestskej časti Západ.
Jeden z najvýstavnejších košických palácov zo začiatku 20. storočia na Námestí Maratónu mieru kontinuálne slúžil ako múzeum už za Uhorska, dnes patrí Východoslovenskému múzeu.
Práve rušnejšie časti mesta počas komunizmu postihli veľké prestavby na úkor historických pamiatok. Na Námestí Osloboditeľov južne od centra padlo mnoho domov, pričom niektoré z nich pochádzali ešte z 18. storočia. Zbúrala sa i stará železničná stanica. Na kraji Hlavnej ulice vznikol hotel Slovan i socialistický Prior.
V súčasnosti je Staré Mesto významnou a dôležitou mestskou časťou z hľadiska kultúry nakoľko tu sídli široké spektrum kultúrnych inštitúcií. Okrem už spomínaného Slovenského technického múzea, Východoslovenskej galérie a Podzemného archeologického múzea nemožno opomenúť Národné divadlo Košice, Bábkové divadlo v Košiciach, Divadlo Thália, Divadlo Romathan, Divadlo Na Peróne. Významnou kultúrnou ustanovizňou je Štátna filharmónia Košice sídliaca v Dome umenia a hala Kunsthalle (Hala umenia).
Kolorit tejto mestskej časti ako centra Košíc dotvárajú rôzne mnohopočetné reštauračné, pohostinské a ubytovacie zariadenia (hotely a penzióny) ako aj široká škála obchodných prevádzok a služieb rôzneho druhu.
Mestská časť Košice - Staré Mesto je zároveň veľmi významným dopravným uzlom s veľmi dobrou obslužnosťou dopravnými prostriedkami mestskej hromadnej dopravy či už pokiaľ ide o autobusy alebo električky. Výhodou je prítomnosť železničnej ako aj autobusovej stanice v tesnej blízkosti historického centra mesta ako aj v blízkosti obchodného centra Aupark.
Po vystúpení z vlaku alebo z autobusu ste totiž v centre prakticky ihneď. Jakabov palác totiž delí od oboch staníc iba pár krokov pešej chôdze.
Pozornosť si zaslúži aj Kaplnka sv. Michala, ktorá sa nachádza južne od Dómu sv. Alžbety v Košiciach. Pôvodne cintorínska kaplnka (karner) bola postavená v druhej polovici 14. storočia a je, po kostole rádu dominikánov, druhou najstaršou stavebnou pamiatkou Košíc.
Vznik stavby sa datuje do rokov 1340 - 1380. Vtedy ešte vedľa existoval jednoloďný románsky kostol, predchodca Dómu sv. Alžbety. Jedna z teórií umeleckých historikov tvrdí, že kaplnka môže byť svätyňou väčšieho kostola, ktorého výstavbu mesto nakoniec nerealizovalo.
Zamurovaním víťazného oblúka projektovaného kostola mohlo vzniknúť dnešné priečelie kaplnky. Podľa inej teórie pôvodne slúžila ako kostnica, v ktorej sa pochovávali kosti, ktoré vykopali pri vytváraní nových hrobov na cintoríne okolo dómu.
V 15. storočí bola kaplnka ťažko poškodená delostreleckým útokom poľsko-litovského vojska. Bolo to prvýkrát, čo bolo voči mestu využité delostrelectvo.
V roku 1508 došlo k najradikálnejšej prestavbe v dejinách kaplnky. K pôvodne jednoloďovej stavbe s pôdorysom 18,2x12,5 m sa pristavala takmer rovnako veľká bočná loď. Kaplnka tak takmer dvojnásobne nabrala na objeme a zo štíhlej a elegantnej stavby sa stala stavba robustná a ťažkopádna.
Po tom, ako sa Košice stali roku 1552 súčasťou Kráľovského Uhorska odovzdal hlavný kapitán Lazár Schwendi kaplnku veriacim maďarského jazyka.
Počas obdobia reformácie sa dostala kaplnka do rúk evanjelikov a fungovala ako fília dómu. 7. januára 1604 ju hlavný kapitán Barbiano Belgioso na rozkaz kráľa Rudolfa vrátil katolíkom, ale Štefan Bocskay ju ešte toho roku opätovne odovzdal evanjelikom, a to veriacim slovenského jazyka. Vďaka tomu, že sa v kaplnke za nepokojného obdobia reformácie a protireformácie konali bohoslužby v slovenčine, zaužívalo sa označenie kaplnky Slovenský kostol ("Windische Kirche")
11. novembra 1711, po potlačení povstania Františka Rákocziho II, vrátili kaplnku do užívania katolíkom.
V roku 1748 vydala mestská rada podnet na vykonanie rozsiahlejšej údržby kaplnky pričom sa opravili okná, lavice a nanovo sa uliali dva zvony. Súčasne sa postarala o to, aby sa v kaplnke konali pravidelné bohoslužby dvakrát týždenne.
V roku 1821 došlo k opravám kaplnky hlavne vďaka prípravám na blížiacu sa storočnicu košickej diecézy. Obnova sa realizovala na spoločné náklady cirkvi, mesta a štátu a aj s príspevkami súkromných darcov, pod vedením Uhorskej pamiatkovej komisie.
Reštaurácia interiéru prebehla v 20. storočí, približne o dvadsať rokov na to. Táto reštaurácia nie je považovaná za historicky odpovedajúcu. Reštaurátori zvolili odvážne zásahy do stredovekej maľby a niektoré sporné fragmenty pozmenili.
Od roku 1998 do roku 2006 prebiehala rekonštrukcia a realizovali ju odborníci zo Združenia pre reštaurovanie a obnovu pamiatok- Villard. Ide o jednoloďovú stavbu s málo vyvýšenou, polygonálne uzavretou svätyňou a do západného priečelia vstavanou vežou.
Paprskovitá klenba v presbytériu kaplnky sv. Strop kaplnky je delený na dve polia krížovej rebrovej klenby a jedno pole paprskovitej klenby. Svorník tohto poľa znázorňuje sv. Michala so svojim typickým atribútom- váhami.
Sedilie - Napravo od oltára sú do steny vyhĺbené tri bohato zdobené sedilie s vegetabilným dekorom a troma pomerne veľkými kamennými ružami ukrytými za kružbou lomených oblúkov.
Chór bol vybudovaný v západnom poli kaplnky. Je zaklenutý jednoduchou rebrovou klenbou so svorníkom s motívom ruže.
Piliere delia stenu na 7 častí. Vo väčšine sa nachádzajú vitrážové okná lomeného tvaru.
V kaplnke sa nachádzajú reštaurované fresky, ktoré predstavujú sv. Michala, sv. Kosmasa a sv. Damiána. Fresky pod chórom symbolizujú evanjelistov a nástenná maľba severnej steny z roku 1904 zobrazuje sv. Dionýza, sv. Františku, sv. Žigmunda a sv. Annu.
Kaplnka sv. Michala sa vyznačuje ušľachtilými tvarmi a malebným priečelím. Podľa stavebnej dispozície ide o zvyčajné presbytérium gotického kostola s vchodom lemovaným víťazným oblúkom, ktorý sa nachádza v priečelí. Pod ním je umiestnený portál so štítom s úpravou na spôsob vimpergu. Jeho plochu vypĺňa reliéf s postavou sv. Michala, vážiaceho duše.
Na okrajoch hrebeňa veže sú vo výške 27,7 m dva kamenné kríže. Počas rekonštrukcie kostola udrel do kríža na južnom boku blesk. Kríž potom z výšky spadol na zem vedľa robotníka a rozbil sa. Išlo o ešte pôvodný kríž z roku 1821.
Nezvyčajným dojmom pôsobí zo statického hľadiska atypicky riešená vežička, s točitým schodiskom vnútri, na severnej fasáde. Postavená je nad bokom lomenej klenby čiže statické sily sú zvedené do nárožia kaplnky. Ukončená je kamennou strechou s výraznými krabmi a štvorhranným kvetom.
Ursulínsky kostol v Košiciach, ako aj mnohé ďalšie historické budovy, svedčia o bohatej minulosti tohto mesta. Ich zachovanie a ochrana sú kľúčové pre zachovanie kultúrneho dedičstva pre budúce generácie.
Dominanty Košíc - Františkánsky kostol
Dóm sv. Alžbety v Košiciach
Košice Hlavná ulica
Kaplnka svätého Michala
tags: #ursulinsky #kostol #v #kosiciach #na #masiarskej