Patria sny len do oblasti ezoteriky alebo majú svoj dôležitý význam aj pre nás kresťanov? V Biblii nájdeme mnoho príkladov, kedy sa Boh prihováral ľuďom cez sny. No hovorí tak ku nám aj dnes? S redemptoristom Rastislavom Dluhým sme sa rozprávali o tzv.
Sny sa odohrávajú počas spánku. Spánok je stav, keď vedomie a rozum človeka odpočívajú. Sen je zvyčajne prejav procesu spracovávania našich zážitkov a dojmov mozgom. V Biblii máme niekoľko statí, kde sa Boh prihovoril človeku práve cez sny. Na stranách Biblie vidíme Boha, ktorý počas spánku z Adamovho boku vytvoril Evu a uzavrel s Abrahámom zmluvu. Praotec Jakub si počas spánku cez sen „uvedomil“, že je na svätej zemi. Boh aj počas spánku človeka vie realizovať svoj plán a posúvať ho dopredu.
Jakubov syn Jozef mával sny ešte ako mladý chlapec. Rozpovedal ich otcovi a celej rodine, ale nevyslúžil si za to pochvalu. Prischla mu prezývka „snár“. Napokon sa jeho sny splnili a v Egypte dokonca faraónovi a jeho dvom sluhom sny správne interpretoval, preto bol aj povýšený na správcu celého Egypta. Spomedzi prorokov spomeniem ešte Daniela a Joela. Joel dokonca prorokoval, že po vyliatí Ducha budú mládenci mávať vízie a starci snívať sny.
Svätý Jozef je v tom špecifickou postavou, Boh sa mu prihovoril cez sen dokonca niekoľkokrát. Boh sa cez sen prihovoril aj trom kráľom, ktorí boli pohania. Samozrejme, Boh k nám hovorí tak, ako je to najlepšie pre nás. Mudrci mali rovnaký sen, takže bolo evidentné, že jeho pôvod bol nadprirodzený. Boh sa môže prihovoriť alebo môže niečo naznačiť hocikomu, aj nepokrsteným ľuďom.
Sny sú len jedeným z mimoriadnych spôsobov Božej komunikácie. Nie je to jediný spôsob a nie je ani najpodstatnejší a najbežnejší. Nepreceňoval by som ho však, no ani by som sa naň neprimerane nesústreďoval. Hlavný spôsob, ktorý si Boh zvolil na komunikáciu s ľuďmi, je Božie slovo, liturgia, Cirkev, či modlitba. Práve v tomto kontexte často počujeme: „Počuli sme Božie slovo“, „Počuli sme Slovo Pánovo.“ Akékoľvek osobné sny, vízie a proroctvá sú druhoradé. Prorocké sny aktérov v príbehu Zjavenia na stránkach Písma sú súčasťou našej viery a tradície Cirkvi. Sú súčasťou Božieho slova. Ich význam sa odkrýva v príbehu spásy.
Pokiaľ ide o naše osobné sny, je užitočné pamätať na to, že Boh sa môže rozhodnúť s nami komunikovať alebo nám niečo naznačiť aj počas sna. To však nie je zásada a už vonkoncom nie nutnosť. Boh nám nejakým spôsobom cez sen môže naznačiť, že by sme sa k nemu mali vrátiť, ísť na spoveď, zmieriť sa, navštíviť niekoho alebo len tak poslúžiť. Lebo prorok je ten, ktorý má uši, čo počujú, a oči, čo vidia.
Prorocká schopnosť je schopnosť zachytiť Boží hlas. Aj my sme od krstu prorokmi, to znamená, že dokážeme počuť a zachytiť Pánov hlas. Keďže naše srdce sa učí čoraz viac načúvať, je vnímavejšie na znaky a vnuknutia Ducha Svätého, na jeho šepot a vánok. Všetky štyri pokyny svätému Jozefovi dal Boh cez anjela vo sne len preto, aby Jozef plne a s odvahou prijal svoje povolanie a ochránil svoju rodinu a aby príbeh spásy pokračoval a nebol zmarený.
Jeho sen bol prorocký v tom zmysle, že dopredu vedel, čo sa chystá, a dokázal rýchlo zareagovať. Odkiaľ Jozef vedel, že cez tento sen naozaj hovorí Boh? Vedel to preto, že celý život načúval Božiemu hlasu, bol zvyknutý počúvať Boha, ktorý hovoril cez liturgiu v synagóge a poznal dôverne Písmo a vnímal Božie vnuknutia.
Veľmi ľudský fenomén snov odjakživa fascinoval ľudí. Tu je preto veľmi dôležité silné zakorenenie v Božom slove (pozorné načúvanie počas liturgie a osobné štúdium), poznanie náuky Cirkvi a zakorenenie v spoločenstve Cirkvi. Tento kontext nám pomôže nedovoliť, aby nami lomcovali kadejaké bludné a pochybné náuky a prúdy. Niektorí kresťania bez koreňov ľahko kadečomu uveria. Niektorí si vzájomne posielajú pochybné správy o údajných víziách a podobne. Preto Magistérium Cirkvi, naši biskupi aj duchovenstvo pomáhajú ľuďom zorientovať sa.
Pravý prorok nie je samorast, nesnaží sa o akúsi prorockú autonómiu, je pokorný a podriadený úsudku pastierov Cirkvi. Dovolí spoločenstvu Cirkvi, aby sen, proroctvo či víziu interpretovala. Netreba zabúdať, že aj proroci Písma prorokovali len z časti, bola to len časť mozaiky. O to viac my, ak máme sny a proroctvá, vždy sú to len kúsky mozaiky. Niekedy sú naše sny bežným procesom mozgu a netreba im prikladať veľký význam. Niekedy sú dôležité napríklad preto, že nám pripomínajú naše zranenia, emocionálne potreby a traumy. Niekedy sa nám sníva, lebo sme napríklad večer zjedli príliš veľa pizze. (smiech)
Keď za mnou príde človek, ktorý ma prosí o pomoc pri interpretácii sna, snažím sa zistiť, nakoľko je zrelou osobnosťou, nakoľko pevne je zakorenený v Božom slove, nakoľko solídny je jeho duchovný život a nakoľko žije v spoločenstve. Často sa jedná o to, že Boh pozýva človeka k hlbšiemu vzťahu s ním, k oddanejšej službe rodine a Cirkvi. Niektoré sny však môžu vykazovať znaky niečoho viac. Význam daného sna sa môže týkať aj záchrany človeka a jeho spásy.
Spomínam si na Johna Wimbera, pastora, autora kníh a chválovej hudby, ktorého životný príbeh a služba boli a sú pre mňa veľkou inšpiráciou. Wimber založil ešte v minulom tisícročí protestantské charizmatické spoločenstvo Vinica (Vineyard Church). Tento pastor mal srdce pre ekumenizmus. Slúžil počas veľkých konferencií aj s katolíckymi charizmatickými lídrami ako Ralph Martin či Dave Nodar. Učil množstvo ľudí o tom, ako správne počuť Boží hlas, ako rozlišovať proroctvá, sny, ako sa modliť za uzdravenie, ako spolupracovať s pôsobením Ducha Svätého, ktorý neprestajne účinkuje v Cirkvi.
O približne dvadsať rokov neskôr stál na pódiu športovej haly, kde ľudí učil o počúvaní Božieho hlasu a proroctve. Vtedy im povedal: „Viete, všetci sa učíme. Nebojte sa robiť chyby, aj ja som ich robil. Predstavte si, jedného dňa som mal sen. Zdalo sa mi, že ma Ježiš posiela na železničnú stanicu.
Ako John hovoril, cez halu kráčal muž a prosil organizátorov, aby mu dovolili ísť na pódium k rečníkovi. Podarilo sa mu to len na veľké naliehanie. Keď muž prišiel k Johnovi, rozrušene začal hovoriť: „Viete, pred dvadsiatimi rokmi som v jednu noc ležal na koľajniciach a chcel som si vziať život. Boli asi tri hodiny ráno. Zrazu som počul nejakého blázna, ktorý nahlas hovoril o Božej láske.
Ježiš ho v ňom prosil, aby vstal a ihneď šiel na železničnú stanicu a aby tam kázal o milosrdenstve a láske Boha. John vstal a pomyslel si: „Sú tri hodiny ráno, stanica bude určite prázdna. To je šialenstvo!“ Nebol si istý duchovnou autenticitou daného sna. Rozhodol sa však poslušne ísť a urobiť, čo počul v sne. Prišiel teda na prázdne nástupište a mocným hlasom ohlásil srdce radostnej zvesti: „Boh ťa miluje, poslal svojho Syna, aby si nezahynul, ale aby si mal večný život.
Môže človek nejakým spôsobom sám ovplyvniť to, aby mal cez noc prorocký sen? Cirkev o tom nič oficiálne neučí. Myslím, že ani majstri mystickej teológie Ján z Kríža či Terézia z Avily, ktorých ako učiteľov modlitby pre tretie tisícročie odporučil Ján Pavol II., o tom nič vo svojich spisoch nehovoria. Ale viem si predstaviť, že človek pevne zakorenený v Bohu, v Božom slove a v Cirkvi, sa môže modliť napríklad aj týmito slovami: „Pane, apoštol Peter na Turíce povedal, že sa prihováraš aj cez vízie a sny. Ak myslíš, že je to pre mňa a pre Cirkev dobré a ak chceš, môžeš mi niečo povedať akýmkoľvek spôsobom, aj cez sen. Som otvorený. Ak sa mi bude zdať, že mi niečo hovoríš, rád sa o tom porozprávam aj s vedúcimi a pastiermi Cirkvi. Ak sa mi chceš radšej prihovárať inak, prijímam to. Ty vieš, čo je pre mňa lepšie. Prosím ťa o pokojný spánok. A teraz už idem spať. Vďaka za tento deň.
Vykladať prorocké sny treba len v spoločenstve Cirkvi, nikdy nie samostatne. Ako som už spomínal, je dôležité spoznať najprv Božie slovo a náuku učiteľov Cirkvi. Ich diela sú dostupné. Odporúčam knihu Výstup na horu Karmel od Jána od Kríža a Hrad vo vnútri od Terézie z Avily. Veľmi dobrou knihou je aj Šepot Ducha od pápežského kazateľa Raniera Cantalamessu. Pridal by som ešte jednu skvelú knihu, Obnov svoje znamenia, od Damiana Stayna. Potom je tu služba sprevádzania, ktorú ponúka Cirkev. Skúsení duchovní sprievodcovia vedia byť veľmi nápomocní.
Ako pri všetkých duchovných daroch spojených s poznaním a proroctvom, dôležité sú tri kroky: prijatie komunikácie od Boha, ale aj jej interpretácia a aplikácia toho, čo sme prijali od Boha. Neskúsený človek môže dostať od Boha sen, ale aby si ho náhodou zle neinterpretoval a neurobil následne nejaký neuvážený krok, dobre je zdieľať sa aj s kňazmi. V Cirkvi platí princíp: „Ducha neuhášajte a všetko dôkladne skúmajte.“ Boh môže hovoriť aj cez sny. Tie môžu byť dôveryhodné, ak to tak Cirkev správne rozlíši. Oboznámiť sa môžeme aj so snami veľkého svätca Don Bosca. Jemu tieto sny v jeho duchovnom živote veľmi pomohli. Existuje kniha, kde sú jeho sny podrobne opísané.
Ja vnímam Boží hlas a vnuknutia inak. Moje sny mi niekedy hovoria len to, že som bol v poslednom období vystavený množstvu rôznych podnetov, ktoré boli pravdepodobne silné, keďže sa ich úlomky dostali aj do snov. Niekedy ma sny vedú k modlitbe za blízkych, za krajiny, kde je vojna a podobne. Skôr sú podnetom na modlitbu, ale nevnímam ich ako prorocké. Aj ľudia z môjho najbližšieho okolia - moje misijné spoločenstvo Strom života, vnímajú Božie podnety skôr inak. Ale ktovie, možno taký čas snov príde. Pre mňa sú v tejto oblasti povzbudením niektorí členovia spoločenstva Prameň milosrdenstva pri arcibiskupstve v Kaunase. Toto katolícke laické spoločenstvo slúži v arcidiecéze a celej Litve charizmou uzdravenia, duchovného aj fyzického.
Práve oni s nami minulý rok vo februári organizovali celonárodnú litovskú školu proroctva s medzinárodne uznávaným katolíckym učiteľom a prorokom Damianom Staynom. Školu sme organizovali pod záštitou arcibiskupa Kaunasu. V spoločenstve Prameň milosrdenstva sú aj ľudia, ktorí majú prorocké sny. Súvisí to aj s ich službou. Jeden z členov spoločenstva mal sen, kde videl mladú ženu, ktorá stavala dom na piesku. Na druhý deň prišla na modlitbu za uzdravenie presne takáto žena, ktorú videl vo sne člen spoločenstva. Dokonca aj ona sama rozpovedala, že práve minulú noc mala sen, ako stojí na piesku a cíti sa veľmi ohrozená, lebo piesok pod jej nohami sa hýbal.
Niekedy Boh potvrdzuje sen aj tak, že sa niečo podobné sníva aj ďalšiemu. Alebo dokonca to potvrdí aj tak, že ďalší človek, ktorý sa modlí v tíme modlitby príhovoru, spontánne cez modlitbu povie, že sa mu pripomenuli Ježišove slová o tom, že treba stavať dom života na skale, nie na piesku.
Pápežský kazateľ kardinál Raniero Cantalamessa v piatok 23.2.2024 v Aule Pavla VI. predniesol prvú zo svojich pôstnych kázní pre Rímsku kúriu. Kázeň si, samozrejme, vypočul aj pápež. Ku koncu svojej kázne pápež spomenul príbeh niekdajšieho moslima Josepha Fadelle, ktorého obrátenie na katolícku vieru začalo práve snom, v ktorom sa mu prihovoril.
Pred niekoľkými desaťročiami boli v istom štáte na Blízkom východe dvaja vojaci, jeden bol kresťanom, druhý ním nebol. Spolu boli na stráži v sklade zbraní. Kresťan často vytiahol malú knižku a čítal si z nej, čím vzbudil zvedavosť a iróniu svojho spolubojovníka. Jednej noci sa mu prisnil sen. Ocitá sa pred potokom, ktorý však nedokáže prekročiť. Hlboko pod dojmom tohto sna ráno, nevediac prečo, žiada, ba priam núti svojho spoločníka, aby mu dal tú svoju tajomnú knihu. (Boli to evanjeliá). Otvorí ju a padne mu do rúk Jánovo evanjelium. Jeho kresťanský priateľ mu radí, aby začal Matúšovým, ktoré je ľahšie pochopiteľné. On však, nevediac prečo, trvá na svojom. Číta ho celé jedným dychom, až sa dostane k šiestej kapitole.
Tu je dobre počúvať priamo jeho rozprávanie: „Keď som došiel k šiestej kapitole, zastavil som sa, zasiahnutý silou jednej vety. Na chvíľu si pomyslím, že som sa stal obeťou halucinácie a vrátim sa pohľadom späť na úsek v knihe, kde som sa zastavil. Práve som čítal tieto slová: Chlieb života. Tie isté slová, ktoré som pred niekoľkými hodinami počul vo sne. Pomaly si znovu čítam úryvok, v ktorom sa Ježiš obracia na učeníkov, a hovorí: „Ja som chlieb života, kto prichádza ku mne, už nebude hladovať.“
V tej chvíli sa vo mne rozpúta niečo mimoriadne, ako výbuch tepla a pohody. Najpodstatnejšia je túžba byť s Ježišom, byť mu nablízku, počuť jeho hlas a slúžiť mu. Poznať a milovať ho viac a viac. Ak toto je základná túžba nášho srdca, budeme slobodní voči spôsobom, cez ktoré sa Boh k nám prihovára. Ak Boh chce hovoriť cez jemné vnuknutia, nech sa tak stane. Len nech nám udelí aj milosť ich zachytiť a odpovedať. Ak to má byť cez otcovskú múdrosť či materinskú intuíciu, nech je tak. Ak to má byť cez mimoriadne pomazanie, ktoré Boh udeľuje služobníkom Cirkvi, nech sa tak stane.
Som presvedčený, že v Cirkvi mocnie kultúra počúvania Pánovho hlasu. V prvom rade je to hlboké presvedčenie, že Boh hovorí, stále sa prihovára Cirkvi a každému veriacemu. Boh má väčšiu túžbu rozprávať, než my máme počúvať. Táto „nová kultúra“ nesie v sebe silné presvedčenie, že môžeme počuť Boha. To, že sa Boh prihovára k človeku rozličným spôsobom, aj cez sny, je niečo normálne. Potvrdzuje to Sväté písmo, životy svätých aj veriacich dneška. Niečo sa môžeme naučiť aj od skúsených bratov a sestier z protestantských tradícií. Naše zakorenenie v Písme, v tradícii Cirkvi, hľadanie, štúdium, život v spoločenstve a postoj pokornej učenlivosti nám pomôže v tomto rozmere postupne rásť a my budeme viac a jasnejšie počuť.