Gréckokatolícka cirkev a úcta k Panne Márii: História a súčasnosť

Gréckokatolícka cirkev na Slovensku zdieľa duchovnú tradíciu Byzantskej ríše a formu oslavy Boha počas liturgických modlitieb, ako ju poznali aj východorímski cisári vo svojom hlavnom meste v Konštantínopole, najmä v jej hlavnom chráme v Hagii Sofii. Rôznymi cestami sa táto východná tradícia dostala aj na Slovensko a v súčasnosti ju zastupujú Gréckokatolícka a Pravoslávna cirkev. Gréckokatolícka cirkev je narozdiel od pravoslávnej v plnom spoločenstve s katolíckou cirkvou, to znamená všetky sviatosti a bohoslužby sú vzájomne platné a Gréckokatolícka cirkev na Slovensku hierarchicky priamo spadá pod apoštolský stolec, tak ako aj Rímskokatolícka cirkev na Slovensku.

Úplný začiatok treba hľadať už v apoštolskej tradícii miestnych cirkví a ich rozdielnosti v slávení bohoslužieb vzhľadom na kultúrne oblasti, kde sa nachádzali (Izrael, Sýria, Grécko, Rím, Egypt, …). Obrad gréckokatolíckej cirkvi má svoj pôvod v oblastiach Východorímskej ríše. Potom, čo cisár Konštantín v roku 326 ustanovil za svoju novú rezidenciu Konštantínopol, došlo k rozkvetu tejto oblasti a takisto aj jej liturgického života. V samotnom Konštantínopole bola zariadená univerzita, ktorá sa stala najväčšou vo východorímskej ríši a Konštantínopol sa stal cirkevným centrom, keď tu v roku 381 vznikol patriarchát. Od konca 4. storočia sa tak Konštantínopol stal centrom správy, hospodárstva a kultúry celej východorímskej ríše a aj neskoršej Byzantskej ríše a plnil túto úlohu až do novoveku. Vďaka obchodným a kultúrnym vzťahom s Jeruzalemom, Antiochiou, Sýriou a Arménskom obsahuje byzantská liturgia, ktorú používa gréckokatolícka cirkev, množstvo prvkov z týchto tradícií.

Medzi prvých, ktorí na územie dnešného Slovenska byzantskú tradíciu priniesli, patria svätí Cyril a Metod pochádzajúci z oblasti Byzantskej ríše. Ich misia a byzantská liturgia sa cez ich žiakov rozšírila aj do iných slovanských krajín. Z nich cez neskoršie kolonizácie znova prišla do oblastí dnešného Slovenska, pretože od smrti svätého Metoda bola potláčaná. Celkom nevymizla, čoho dôkazom je existecia baziliánskych kláštorov za čias Arpádovcov a zákaz bratislavského cirkevného snemu z roku 1309 uzatvárať manželstvá východných katolíkov a vykonávať pre nich iné cirkevné obrady. V 14. storočí cez valašskú kolonizáciu prišli noví východní už pravoslávni kresťania a 15. storočí bolo pre nich v Mukačeve zriadené biskupstvo. V roku 1646 došlo k oficiálnemu zjednoteniu východných veriacich s katolíckou cirkvou na území vtedajšieho Kráľovského Uhorska podpísaním únie na zámku v Užhorode. 19. septembra 1771 bolo zásluhou Márie Terézie pápežom Klementom XIV. zriadené Mukačevské biskupstvo pre 560 tisíc gréckokatolíckych veriacich. V roku 1818 vzniklo Prešovské biskupstvo. 28. apríla došlo na 18 rokov k zrušeniu gréckokatolíckej cirkvi. V roku 1968 bola gréckokatolícka cirkev znovu obnovená, no jej činnosť bola počas komunistického režimu silne potláčaná a kontrolovaná.

Gréckokatolícka cirkev vo Zvolene

Gréckokatolícki veriaci prichádzajúci z východných oblastí Slovenska a Horehronia najmä za prácou do Zvolena tu nemali svojho kňaza. Zmena nastala až po páde komunizmu, kedy gréckokatolícky kňaz zo Šumiaca začal sporadicky navštevovať Zvolen. Ku vzniku samotnej gréckokatolíckej farnosti Zvolen došlo 18. mája 2003 vyčlenením z farnosti Šumiac ako súčasť Gréckokatolíckej eparchie Prešov. Táto farnosť po vzniku Prešovského arcibiskupstva a Bratislavského biskupstva 30. Januára 2008 sa stala súčasťou gréckokatolíckej eparchie v Bratislave. Samotná farnosť má podľa posledného sčítania obyvateľov, domov a bytov 686 veriacich a zahŕňa okrem okresu Zvolen, taktiež okresy Banská Štiavnica, Krupina, Veľký Krtíš, Žarnovica a Žiar nad Hronom.

Prvým správcom farnosti Zvolen bol o. Peter Sabol, ktorý farnosť spravoval v rokoch 2003 až 2006. Po ňom sa správy farnosti ujal o. Ján Krupa, ktorý vo farnosti pôsobil do konca júla minulého roka. 6. augusta na Sviatok Premenenia Pána biskup Peter Rusnák uviedol do úradu nového duchovného, súčasného správcu gréckokatolíckej farnosti vo Zvolene, o. Jána Sabola, ktorý narozdiel od predchádzajúcich správcov býva priamo vo Zvolene. Tým sa vytvorili lepšie podmienky na intenzívnejšiu pastoračnú prácu. Gréckokatolícke liturgie sa od vzniku farnosti slávili v kaplnke Zvolenského zámku. Za o. Jána Krupu sa liturgie začali sláviť aj počas týždňa v kaplnke kostola svätej Alžbety. Od 24. decembra sa miesto slávenia gréckokatolíckych bohoslužieb dočasne zjednotilo a je ním kaplnka Združenia JAS. Farnosť sa svojou ponukou stará o potreby gréckokatolíckych veriacich slávením bohoslužieb, vysluhovaním sviatostí, kultúrnymi podujatiami a modlitbou za nich. Svojou východnou tradíciou zároveň vytvára pre všetkých kresťanov a nekresťanov z okolia ponuku spoznať hĺbku Cyrilo-Metodskej tradície, ktorá tvorí významnú súčasť Slovenských dejín.

V nedeľu 29. novembra navštívil bratislavský eparcha, vladyka Peter Rusnák, gréckokatolícku farnosť Zvolen. V kaplnke svätého Štefana na Zvolenskom zámku slávil o 10.00 hod. archijerejskú svätú liturgiu. Na začiatku slávnosti privítal vladyku miestny správca farnosti, o. Ján Sabol ml. a vyjadril radosť nad touto návštevou, ktorá sprítomňuje spoločenstvo modlitby a lásky zvolenskej farnosti s jej biskupom. Na slávnosti sa zúčastnili aj bývalí kňazi pôsobiaci vo farnosti Zvolen: o. Peter Sabol, tajomník vladyku a o. Ján Krupa, banskobystrický farár, ďalej o. Ján Sabol st. (otec miestneho správcu) a miestny rímskokatolícky kňaz, dp. Václav Kocian, pôsobiaci v združení a vydavateľstve JAS. Na liturgii sa zúčastnili nielen gréckokatolíci zo Zvolena, ale aj z okolia. V homílii vladyka Peter nadviazal na nedeľné evanjelium o boháčovi, ktorému pole prinieslo veľkú úrodu. Poukázal na dočasnosť bohatstva a nezmyselnosť túžby po jeho vlastnení. Na záver liturgie zaznelo tradičné „mnoholitstvije“ a slová vďaky. Po liturgickej časti nasledoval spoločný obed duchovenstva s veriacimi farnosti v priestoroch nedávno vybudovaného zrubového Motela Stráže, na ktorý prijal pozvanie aj Dp. Pavol Párničan rímskokatolícky dekan a farár vo Zvolene.

V nedeľu 14.5.2023 farnosť Zvolen a jej veriaci spolu s vladykom Milanom Lachom SJ, pomocným biskupom bratislavskej eparchie oslávili 20 rokov od založenia farnosti Zvolen, ktorej patrónom je evanjelista svätý Ján Teológ. Vladyka Milan Lach slúžil archijerejskú svätú liturgiu v chráme v Lieskovci pri Zvolene, nakoľko tradičné miesto pre gréckokatolíkov v kaplnke na Zámku vo Zvolene bolo v túto nedeľu nedostupné. Vladyka Milan v homílii poukázal na lásku evanjelistu Jána ku Kristovi, lásku, ktorá neostávala len pri slovách a povzbudil veriacich bratov a sestry k účinnej láske k našim blízkym, k nášmu okoliu, aby sme tak vydávali svedectvo o Kristovi. Spomenul tiež osobný vzťah k Ježišovi Kristovi ako to najdôležitejšie pre náš život. Po skončení archijerejskej svätej liturgie, myrovania a obchodu okolo chrámu s čítaniami evanjelii, sa vladyka, kňazi a veriaci stretli aj na farskom obede a vytvorili tak krásne spoločenstvo a miesto stretnutia.

Odpustovú slávnosť ku cti svätého apoštola a evanjelistu Jána Teológa sme začali v piatok v kaplnke Zvolenského zámku duchovnou obnovou, ktorú viedol Fr. Michal Milan Krovina OP, administrátor farnosti Zvolen - Západ. Priblížil nám osobnosť svätého apoštola Jána a poukázal na spätosť jeho teológie s mystikou východných cirkví. Vyzdvihol význam a dôležitosť východnej tradície v súčasnom svete i v regióne, ktorý je prevažne latinský a evanjelický. Povzbudil nás, aby sme boli verní našej gréckokatolíckej cirkvi a zdôraznil, že nie je dôležitá kvantita, ale kvalita. Po Božskej liturgii sme eucharistickou pobožnosťou vzdali úctu Kristovi prítomnému v Najsvätejšej eucharistii.

Sobotnou veľkou večierňou s lítiou, spojenou s duchovnou obnovou, sme s otcom Jánom Kovaľom, farárom z Brezna, ďalej rozjímali a uvažovali nad odkazom a posolstvom nového patróna našej farnosti. Otec Ján poukázal na dôležitosť zoznámenia sa so svätým Jánom a vysvetlil nám, čo znamená jeho titul „Teológ“ (csl. Bohoslov). Zdôraznil Jánovo definovanie Boha ako lásky. Svoj príhovor zakončil odkazom svätého apoštola Jána poukazujúcim na slová Krista: „Milujte sa tak, ako som ja miloval vás“. A svätý Ján dodáva: „Boh je láska; a kto ostáva v láske, ostáva v Bohu a Boh ostáva v ňom.“ Pri príležitosti tridsiatych narodenín otca Jána Kovaľa sme mu zablahoželali a na pamiatku odovzdali darček.

Nedeľná odpustová slávnosť sa začala modlitbou molebenu k svätému apoštolovi Jánovi, ktorú viedol otec Igor Cingeľ z Trenčína. Ďalej nasledovala archijerejská svätá liturgia, ktorej predsedal bratislavský eparcha, Mons. Peter Rusnák. Na liturgii boli prítomní kancelár a tajomník eparchu, otec Peter Sabol, dekan Ján Sabol z Michaloviec, dôstojný pán Václav Kocian zo Združenia JAS, otec Marcel Iľko z Kolonice, otec Ján Krupa z Banskej Bystrice, otec Igor Cingeľ a miestny správca farnosti, otec Ján Sabol.

V úvode tajomník biskupa prečítal znenie dektétu o ustanovení patróna zvolenskej farnosti a následne ikona svätého apoštola a evanjelistu Jána bola na posvätenie prenesená na oltár. Vladyka Peter v slávnostnej homílii zdôraznil povolanie prvých apoštolov, medzi ktorými bol i svätý Ján, náš patrón. Poukázal na skutočnosť, že Krista sa rozhodli nasledovať, keď sa im siete prepĺňali úlovkom a vtedy sa dokázali odpútať od zisku a bohatstva a ísť za Kristom. Viacerými príkladmi nás vladyka Peter poučne a výchovne viedol k zodpovednému kresťanskému životu.

Na záver archijerejskej liturgie sa zástupkyňa našej farskej rady poďakovala otcovi biskupovi za jeho prítomnosť medzi nami a zároveň sme mu zablahoželali k jeho šesťdesiatym narodeninám. Po mnoholitstvii mali veriaci možnosť uctiť si posvätenú ikonu svätého Jána bozkom a pristúpiť k pomazaniu olejom - mirovaniu. Nasledovalo agapé, ktoré pripravili miestne farníčky a hostia. Odpustovej slávnosti sa zúčastnilo cca. 70 veriacich.

Miestny kňaz, o. Ján Sabol vyslovuje úprimné Pán Boh zaplať za všetky obety, modlitby, služby a dary, ktoré boli potrebné a skrášlili odpustovú slávnosť farnosti Zvolen.

Zjavenia Panny Márie na hore Zvir v Litmanovej

Významným pútnickým miestom na Slovensku, spojeným s úctou k Panne Márii, je hora Zvir pri Litmanovej. 5. augusta 1990 sa začala séria udalostí dnes známych ako zjavenia Panny Márie na hore Zvir, ktoré trvali celých päť rokov. Bolo to práve v tento deň, kedy sa počas hrania na hore, vzdialenej 4 kilometre od dedinky Litmanová, zľakli tri deti - 11-ročná Iveta Korčáková, 12-ročná Katarína Češelková a 9-ročný Mikuláš Češelka - a utekali sa schovať do neďalekého senníkového zrubu, kde sa za ochranu modlili k Panne Márii.

Počas slov „Mária, Matka naša, skry nás pod svoj plášť…“ sa miestnosť zaplnila svetlom a pred deťmi sa zjavila Pani v bielych šatách, modrom plášti, korunou na hlave a ružencom v ruke. Deti sa zjavenia naľakali a vybehli von. Keď sa však Iveta s Katarínou koncom augusta vrátili na inkriminované miesto, Pani sa im opäť ukázala. Deťom nikto neveril a miestny gréckokatolícky kňaz Ján Zavacký im zakázal o zjavení rozprávať. Zjavenia sa však začali opakovať a po tom, čo deti oznámili, že im Panna Mária povedala, že je „Nepoškvrnená Čistota“, začal sa otec Zavacký a jeho nástupcovia opatrne prikláňať k názoru, že možno ide o skutočné zjavenia. Toto slovné spojenie totiž akoby odkazovalo na zjavenia v Lurdoch a Fatime, kde Panna Mária o sebe povedala, že je „Nepoškvrnené Počatie“ a „Nepoškvrnené Srdce“, a malé deti by si ho len sotva dokázali vymyslieť.

Zjavenia sa konali vždy každú prvú nedeľu, no boli aj obdobia, kedy bývali častejšie. Pannu Máriu videli už iba dievčatá. Deti počas zjavení sprevádzali desiatky a niekedy až stovky tisíc pútnikov. Panna Mária povedala, že sa už „nemôžem pozerať na hriechy Slovenska“, raz sa zjavila celá v čiernom kvôli vojne v Perzskom zálive, keďže „veľa ľudí padá do pekla“, dala tiež vyvierať miestnemu prameňu a poprosila o výrobu zvláštnych medailónov.

Katolícka Cirkev na Slovensku zjavenia uznáva, Vatikán jednoznačný postoj zatiaľ nevydal. Dnes je Zvir pri Litmanovej známym pútnickým miestom umocneným mnohými nevysvetliteľnými zázrakmi a uzdraveniami.

Niektoré z posolstiev Panny Márie na hore Zvir:

• „Nemôžem sa pozerať na hriechy Slovenska. Moje deti majú príliš veľa všetkého, a preto si nectia môjho Syna, ani mňa. Môj Syn zošle na Slovensko pohromu, ale ak sa ľudia obrátia, začnú sa vrúcne modliť, bude sa pohroma odďaľovať. Toto posolstvo rozširujte po celom Slovensku. Prosím, aby sa celé Slovensko chodilo modliť na horu, ktorú som posvätila.“
• „Na uzdravenie z telesnej a duševnej choroby treba sa denne modliť celý svätý ruženec (15 desiatkov), postiť sa v stredu a piatok a piť vodu z prameňa z hory.“ (Dodala ešte, že nie všetci chorí budú uzdravení.)
• „Mám rada všetkých ľudí, ktorí sa modlia ruženec, ale aj tých, ktorí Ma urážajú. Podstatné je, aby ste mali u Boha mnoho dobrých skutkov.“
• „Ak budete, deti moje, očakávať katastrofu, tak príde. Ale ak sa tomu vzopriete, odhodláte sa a úplne sa oddáte do Božích rúk a budete sa modliť: „Staň sa vôľa Božia!“ - katastrofa vás obíde, pretože Ja prídem v pravý čas. Som vaša milovaná Matka a svojim drahým deťom radím, aby v tejto dobe nosili pri sebe posvätené veci, pretože diabol potom nad vami nebude mať takú veľkú moc.“
• „Malé duše, zdvojnásobte svoje modlitby a začnite sa skutočne postiť. Ani len neviete, ako potrebujem vaše modlitby a pôsty na obrátenie poblúdilých! Prosím, pomôžte Mi!“
• „Aj keby vás opustili vaši najbližší, Ja stále ostanem s vami.“
• „Moje drahé deti, som veľmi smutná, lebo ste sa odnaučili ďakovať svojmu Nebeskému Otcovi. Prichádzam preto, aby som vás upozornila na to, na čo zabúdate. Hovorím vám posolstvo preto, aby ste ho žili. Naučte sa zaň ďakovať. Keď nebudete ďakovať, môj Syn ma sem už viac nepustí. Naučte sa ďakovať Nebeskému Otcovi za všetko, čo vám dáva.“

Tieto posolstvá zdôrazňujú dôležitosť modlitby, pokánia a obrátenia sa k Bohu.

Úcta k Sedembolestnej Panne Márii

Sedembolestná Panna Mária alebo Bolestná Panna Mária (lat. Mater Dolorosa) je titul Panny Márie, ktorý sa vzťahuje na jej bolesti. V rímskokatolíckej cirkvi je Sedembolestná Panna Mária patrónkou Slovenska. Dnes sa jej sviatok slávi 15. septembra. Liturgickým stupňom slávenia vo svete je spomienka, na Slovensku ako neprikázaný sviatok - slávnosť. Bolesť patrí k hlavným témam znázornenia Panny Márie v katolíckom kresťanskom umení (napr. pieta, či Mária pod krížom).

Pôvod úcty k Máriiným bolestiam je na kresťanskom Východe, medzi jeho priekopníkov patril svätý Efrém Sýrsky. Na Západe sa kult vyvinul z úcty k piatim bolestiam (ranám) Ježiša Krista. Máriiními bolesťami sa zaoberajú cirkevní otcovia a svätci ako Ambróz, Pavlín z Noly či Augustín z Hippa. Zo 6. storočia pochádza dramatická báseň o umučení Ježiša Krista, pripisovaná svätému Gregorovi Naziánskemu. Mariánsky kult výrazne vzrástol v stredoveku. Od 11. storočia sa množili sa maľby Márie stojacej pod krížom i počet kostolov postavených na uctenie jej bolestí. Veľkým prínosom v oblasti úcty k Máriiným bolestiam bolo rytierstvo. V 12. storočí sa nimi zaoberala početná asketická literatúra.

Prvá zmienka o sviatku Sedembolestnej Božej Matky pochádza z roku 1423 z Nemecka, kde sa spomínal na cirkevnom sneme v Kolíne nad Rýnom ako odprosenie za svätokrádeže spáchané husitmi. V 15. storočí vzniklo aj Bratstvo Siedmich bolestí Panny Márie. Okolo roku 1667 povolil slávenie sviatku pápež Klement IX. Pripadal na tretiu nedeľu v septembri. Pre celú Rímskokatolícku cirkev zaviedol úctu k Sedembolestnej v roku 1727 pápež Benedikt XIII. Jeho slávenie pripadlo na piatok pred Kvetnou nedeľou. Pius VII. následne v roku 1814 po návrate zo zajatia Napoleonom zvýšil jeho liturgický stupeň slávenia a rozšíril na celú Katolícku cirkev. Pius X. určil v roku 1913 jeho slávenie na 15.

Chrámy zasvätené Bohorodičke začali na území Slovenska vznikať najmä po odchode Mongolov v polovici 13. storočia. Jej kult v Uhorsku šírili najmä františkáni. Podľa niektorých názorov najstarší kostol zasvätený Sedembolestnej Panne Márii pochádza z roku 1245 a nachádza sa v Trstíne-Hájičku. Iné zdroje pripisujú najstaršie patrocínium Bolestnej Matky Božej na Slovensku františkánskemu kostolu a kláštoru v Skalici (1467). Kult zosilnel aj v súvislosti s tureckou hrozbou. Prudký nárast patrocínií Sedembolestnej na území Slovenska začal v 18. storočí, v 20.

Najviac je kult Sedembolestnej na Slovensku spojený so Šaštínom. V kaplnke v priestoroch šaštínskej baziliky sa nachádza socha Sedembolestnej Panny Márie z roku 1564. Nechala ju vytvoriť veľká ctiteľka Bolestnej Panny Márie grófka Angelika Coborová-Bakičová. V roku 1744 bol v Šaštíne dostavaný Chrám Sedembolestnej Panny Márie, už pred tým sa na mieste nachádzal menší votívny kostol. V roku 1924 priestory prevzali do správy saleziáni, ktorí na jeho mieste vybudovali pútnické miesto. V roku 1964 pápež Pavol VI. Dekrétom Quam pulchra prehlásil chrám za baziliku minor. V roku 1966 bola Sedembolestná potvrdená za hlavnú patrónku Slovenska. Bazilika je dnes národnou svätyňou zrejme najvýznamnejším a najväčším mariánskym pútnickým miestom na Slovensku. Každoročne sa na miesto koná viacero púti, z nich najväčšia sa koná na sviatok Sedembolestnej 15.

Na žiadosť slovenských veriacich a biskupov dovolil Pius XI. Dekrétom Celebre apud Slovachiae gentem (v preklade Slávna u slovenského národa) z 22. Významný je kult Sedembolestnej aj u zahraničných Slovákov. Americkí Slováci jej dokonca zasvätili františkánsky kláštor vo Valparaise. V Kanade je uctievaná ako patrónka hlavného strediska jezuitov v Cambridge.

Bolesť Panny Márie vyjadrená siedmimi symbolickými bolesťami. Ide o biblické číslo, ktoré vyjadruje plnosť/naplnenie. Mária tak podľa katolíckej náuky nebola len plná milosti, ale aj bolesti. Aby sa skonkrétnil titul Sedembolestná, vypočítavali sa jednotlivé momenty.

Sedem bolestí Panny Márie:

1. Obetovanie Ježiša v chráme (Lk 2, 22-35)
2. Útek do Egypta (Mt 2, 13-15)
3. Stratenie dvanásťročného Ježiša v chráme (Lk 2, 41-52)
4. Stretnutie Matky so Synom na krížovej ceste (Krížová cesta, IV. zastavenie)
5. Ukrižovanie a smrť Ježiša Krista (Jn 19, 17-39)
6. Snímanie Ježiša z kríža (Mk 15, 42-46)
7. Keď Ježišovo telo kládli do hrobu. (Jn 19, 39-42)

Na Slovensku máme 218 kostolov a 177 kaplniek zasvätených Sedembolestnej Panne Márii.

Arcibiskup metropolita Mons. Stanislav Zvolenský 9.12.2011 v bratislavskom kostole sv. Jána z Mathy celebroval pri príležitosti slávnosti Nepoškvrneného počatia Panny Márie slávnostnú svätú omšu. Na záver obnovili hlavný celebrant, koncelebranti i veriaci zasvätenie hlavného mesta pod ochranu Panny Márie.

Biskup Mons. Jozef Haľko 4 dec. Mons. Jozef Haľko, bratislavský pomocný biskup, Za prípravnú komisiu Roka Sedembolestnej Panny Márie: „Vrcholom roka bude zasväcujúce zverenie sa pod ochranu Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne na jej sviatok 15.

Modlitba zasvätenia sa Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie:

Fatimská Panna Mária, Matka Božia, útočište hriešnikov a Matka Božieho Milosrdenstva: zasväcujem sa tvojmu Nepoškvrnenému Srdcu so všetkým, čo som a čo mám… (Imprimatur č. 641/2006V Nitre 31.5.2006, Mons.

Modlitba zasvätenia sa Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie:

„Panna Mária Fatmská, Matka Matka milosrdenstva, Kráľovná neba i zeme, útočište hriešnikov! My sa pripájame k Mariánskemu hnutiu a zasväcujeme sa celkom osobitným spôsobom tvojmu Nepoškvrnenému Srdcu..." - „Kňazom, najmilším synom Panny Márie“ - Imprimatur František Tondra, spišský biskup.

tags: #greckokatolicka #cirkev #maria #patronka