Často dostávam otázku od ľudí, ktorí majú slabší prehľad v našej histórii, podľa čoho sú pomenované moje viaczložkové krémy. Tak tu je odpoveď. Naozaj neexistuje bylinka Mokoš ani Perún, ani tie ostatné :-) . Tu si viete nájsť toho svojho, podľa ktorého som pomenoval práve ten váš krémik :-).
Najvýznamnejší Slovanskí Bohovia
Slovanská mytológia je bohatá na bohov a bohýň, ktorí zohrávali kľúčové úlohy v živote starých Slovanov. Informácie o bytostiach slovanskej pohanskej viery sú veľmi strohé a v mnohých prípadoch aj protichodné, z čoho vyplýva, že sa nezachovali žiadne primárne historické pramene mapujúce túto mytológiu, tak ako je to napríklad u Grékov či severanov. Každá mytológia či viera so sebou prináša základný mýtus o stvorení sveta. Slovanský mýtus o stvorení čerpá z kozmológie. Tvrdí, že starí Slovania považovali za praotca všetkých bohov božstvo menom Rod.
Rod a Stvorenie Sveta
Na úplnom počiatku - v nekončiacej sa temnote a chaose - prebýval Rod spiaci v zlatom vajci (prenesené pomenovanie vesmírneho korábu). Rod sa rozhodol oddeliť svetlo od temnoty, a tak vyvrhol slnko, ktoré malo ožarovať všetko naokolo. Následoval mesiac, ktorého miesto bolo na nočnej oblohe. Potom stvoril oceány a postupne i pôdu. Z tej začali vyrastať lesy a z nich vychádzali zvieratá. Nasledovala dúha, vďaka ktorej oddelil vodu od pevniny a pravdu od klamstva. Keď sa Rod rozhliadol, bol so svojou prácou spokojný. Rod rozdelil svet na tri kráľovstvá - nebo, zem a podsvetie. Stvoril bohov, ktorých úlohou bolo udržiavať poriadok na svete, potom ľudí a nakoniec aj útočisko pre mŕtvych. Iná verzia tohto mýtu hovorí, že Rod obýval temnotu mimo zlatého vajca, ktoré napokon sám stvoril. Mnohí akademici považujú Roda a Svaroga za dvoch rozdielnych bohov, avšak existujú aj interpretácie hovoriace, že ide o to isté božstvo figurujúce pod dvoma menami.
Bohové a mýty staré Evropy - Slované
Perún - Boh Hromu a Blesku
Perún - najdôležitejší slovanský boh, ktorý vládol ostatným. Bol bohom blesku, hromu, búrok a vojny. V mnohom sa podobal na boha Thora germánskej mytológie, kde mal určitú podobnosť aj v sekere. Tá bola jeho symbolom, kým symbolom Thora bolo kladivo. Perún vytváral blesky pomocou dvoch mlynských kameňov. Obetovali mu býka a len výnimočne aj ľudské obety. Je možné, že uctievanie Perúna ako najvyššieho boha prišlo až neskoršie, po kulte Roda, ale nevylučuje sa ani to, že obaja bohovia mohli existovať súčasne. Slovanské kmene boli veľmi roztrúsené, vyvíjali sa individuálne a v rámci každého figurovali jednotlivé božstvá rozdielne, preto veľa vecí nie je možné určiť s istotou. O Perúnovej existencii sa dozvedáme zo spisov východorímskeho kronikára Prokopia O vojne gótskej (De bello Gotico) zo 6. storočia nášho letopočtu. Prokopios v nich opisuje juhoslovanské kmene, ktoré „oslavujú jediného boha, boha hromu a bleskov, ktorému prinášajú živé obety v podobe zvierat“.
Veles - Boh Podsvetia a Čried
Veles - bol bohom čried, ochranca pastierov a bol jedným z najstarších bohov Slovanov vôbec. Pre niektoré národy bol bohom podsvetia. Aj tu sa stretávame s dualitou - Perún bol vládcom sveta živých, zatiaľ čo jeho protikladom a vládcom mŕtvych bol Veles. Boh podsvetia a vody, často znázorňovaný ako had či drak, viedol boje s Perúnom, a to najmä preto, lebo kradol dobytok či deti. Slovania verili, že zakaždým, keď niekde udrel blesk, znamenalo to, že boh hromu prichytil Velesa pri krádeži a snažil sa ho zastaviť či zneškodniť.
Dažbog - Boh Slnka a Plodnosti
Ďalším bohom, ktorého existencia je potvrdená naprieč všetkými slovanskými kmeňmi, je Dažbog, boh slnka a plodnosti. Záznamy o ňom pochádzajú z Rozprávania o dávnych časoch (známe aj ako Nestorov letopis), kroniky Kyjevskej Rusi z 12. storočia. Naši predkovia verili, že poslaním boha Dažboga bolo dohliadanie na pôdu a úrodu. Ďakovali mu za dážď v období sucha, ale aj za chladný letný vánok počas horúčav. Bol to boh, ktorý dával, čo vyplýva aj z jeho mena - dažd znamená dať, bog zase boh, teda dávajúci boh.
Mokoš - Bohyňa Zeme a Úrody
Jediná žena stojaca v (už zničenom) panteóne šiestich bohov pred palácom v Kyjeve bola Mokoš, známa aj ako matka bohyňa. Podľa Rozprávania o dávnych časoch bola strážkyňou ženskej práce a osudu žien. Pokladá sa aj za bohyňu zeme, plodnosti, obilia, pradenia a vlny. Jej rola v spojení s ostatnými bohmi nie je istá, avšak často je považovaná za manželku Perúna a neskoršie i milenku Velesa, čo viedlo viacerých autorov k výkladu súboja medzi Perúnom a Velesom ako bitky o Mokoš. Pre Slovanov ako poľnohospodárov bola samotná zem posvätná, čo znamenalo, že Mokoš mala pre nich dôležitý význam. Počas kristianizácie bol kult bohyne Mokoš nahradený uctievaním Panny Márie, no i napriek tomu ostal jedným z najlepšie zachovaných kultov naprieč slovanskými kultúrami.
Morena a Vesna - Bohyne Zimy a Jari
Mokoš nebola jediným významným ženským božstvom slovanskej pohanskej viery. Bohyňu zimy, smrti a znovuzrodenia poznáme na Slovensku azda najlepšie zo všetkých, a to najmä vďaka tradícii jej vynášania a pálenia. Reč je o Morene, známej aj ako Marzanna či More. Práve táto doteraz zachovaná tradícia sa viaže k mýtu o nej, v ktorom jej upálenie predstavovalo ukončenie zimy a začiatok jari. Za jej protiklad sa väčšinou považuje Vesna, bohyňa jari, s ktorou je Morena večne spätá, avšak ani jedna z nich nemôže existovať, kým je nažive tá druhá.
Devana - Bohyňa Lesov a Lovu
DevanaBohyňu Devanu (nazývanú aj Děvana, Dziewanna či Zievonia) si ľudia najčastejšie spájali s denným svetlom, ale bola vnímaná aj ako patrónka lesov, lovu a plodnosti. Podľa mýtov bola Devana dcérou Perúna. Často ju znázorňovali ako krásne dievča oblečené v kožuchu z medveďa. Luk a šípy, ostrý nôž či kopija boli neodmysliteľnou súčasťou jej výbavy, ktorá jej slúžila na lov lesných zvierat. Pravdepodobne ide o slovenský ekvivalent rímskej bohyne Diany či gréckej Artemis.
Ďalší Významní Bohovia
| Boh | Popis |
|---|---|
| Chors | Boh nejasného zasvätenia, spájaný so Slnkom a inokedy s Mesiacom. |
| Simargel | Posol bohov, ktorý má byť prostredníkom medzi nebom a zemou. |
| Svarog | Boh Slnka a ohňa, často zobrazovaný ako boh tepla. |
| Živa | Bohyňa života a životnej sily, dáva život rastlinám aj zvieratám. |
| Trihlav | Mladší boh, vyznávaný len v niektorých oblastiach západných Slovanov. |
| Jarilo | Boh plodnosti a jarného slnka, pochádza z oblastí Pobaltia. |
| Rujevít | Ochrancom ostrova Rujana, vyobrazovaný so siedmimi tvárami a siedmimi mečmi. |
Slovanská mytológia je rozsiahla a ponúka mnoho ďalších bohov a bytostí, ktoré boli uctievané našimi predkami. Každý z nich mal svoje jedinečné miesto a úlohu v živote starých Slovanov.