Uvažovanie nad nastoleným problémom začnem otázkou, kto vlastne slávi Eucharistiu. Odpoveď sa zdá jednoduchá: predsa kňaz. Katechizmus Katolíckej cirkvi však hovorí, že liturgiu slávi celé spoločenstvo, mystické Kristovo telo spojené so svojou hlavou, teda s Kristom. Aj slávenie Eucharistie je činnosťou Krista a Cirkvi a slávi ju celé spoločenstvo.
Vysvätený kňaz, ktorý koná pri liturgii in persona Christi - v osobe Krista, nezastupiteľne predsedá celému eucharistickému sláveniu. Už Štvrtý lateránsky koncil v roku 1215 učil, že tajomstvo Eucharistie nemožno sláviť v žiadnom spoločenstve bez vysväteného kňaza. Ján Pavol II. vo svojej encyklike Cirkev žije z Eucharistie napísal, že zhromaždenie veriacich, ktoré sa schádza na slávenie Eucharistie, absolútne nutne potrebuje vysväteného kňaza, ktorý by mu predsedal.
Predsedať eucharistickému zhromaždeniu patrí výlučne vysvätenému služobníkovi - kňazovi, ktorý koná v osobe Krista, a jedine jemu prináleží prednášať v mene celého zhromaždenia tzv. prezidenciálne modlitby a Eucharistickú modlitbu. Prítomní sa zapájajú mlčky alebo náležitými aklamáciami.
Kaz je na základe vysviacky jediný oprávnený prednášať Eucharistickú modlitbu. Ostatní sa zapájajú mlčky. Rímsky misál v úvodných smerniciach uvádza, že táto modlitba je dlhá a prednáša ju sám kňaz, ktorý jediný je na to oprávnený na základe vysviacky. Nikto iný teda nesmie recitovať žiadne jej časti. Kňaz sa modlí v mene Cirkvi a celého zhromaždeného ľudu.
Veriaci nevykonávajú pri liturgii toľko činností, ich účasť je vnútorná a neprejavuje sa v mnohých vonkajších rituáloch. Osobne si myslím, že dôvodov, prečo niektorí veriaci prežívajú slávenie svätej omše spôsobom, ako uvádza čitateľka v otázke, je viacero. Pred reformou Druhého vatikánskeho koncilu si veriaci prichádzali „vypočuť“ omšu, ktorej v latinčine nerozumeli. A tak často účasť na omši sprevádzali textami tzv. Pre iného to zase môže byť pomôcka, ako sa sústrediť na liturgické texty.
Význam svätej omše
Svätá omša sprítomňuje jedinečnú obetu Ježiša Krista. Je dôležité, aby bol veriaci duchovne disponovaný na jej prežívanie. Chcel by som vedieť čo mám v duchu hovoriť alebo ako prežívať moment pri pozdvihovaní? Vo všeobecných smerniciach Rímskeho misála (Missale Romanum, editio typica tertia, 2002) sa pri Eucharistickej modlitbe v článku 78. Uvádza: „Teraz sa začína ústredná a vrcholná časť celého slávenia - eucharistická modlitba, modlitba vzdávania vďaky a posvätenia. Zmyslom tejto modlitby je, aby sa pri vyznávaní veľkých Božích skutkov a pri prinášaní obety celé zhromaždenie veriacich spojilo s Kristom. Eucharistická modlitba si vyžaduje, aby ju všetci počúvali v tichosti a pozorne.“ Ďalej v článku 150. sa uvádza: „Krátko pred premenením posluhujúci podľa potreby zvončekom upozorní veriacich. Po premenení kňaz povie: Hľa tajomstvo viery a ľud prednesie aklamáciu, ktorá sa vyberie z predpísaných formúl.“ Pri pozdvihovaní sa nepredpisuje žiadna modlitba.
Čo sa týka svätého prijímania v Missale Romanum, článok 5 hovorí: „Slávenie Eucharistie je úkonom celej Cirkvi. Boží ľud je povolaný, aby Bohu predkladal prosby celej ľudskej rodiny. Za tajomstvo spásy vzdáva vďaky Kristovi, keď prináša jeho obetu. Konečne prijímaním Kristovho tela a krvi sa stmeľuje v jedno. Ježišova výzva - vezmite a jedzte - vezmite a pite jasne hovorí, aby všetci prítomní kresťania sviatostne prijímali Kristovo telo a krv (porov. Mt 26, 26 - 28). To je príkaz. Prijímaním sa premieňajú v Krista. Ak má niekto nejakú prekážku, aby pristúpil k svätému prijímaniu, má si vzbudiť v srdci aspoň túžbu spojiť sa s Pánom Ježišom s tým úmyslom, že keď pominie prekážka prijme Ježiša pri svätom prijímaní s ostatnými kresťanmi. To je duchovné sväté prijímanie. Eucharistia je vrcholom kresťanského života. Eucharistia bola ustanovená večer pred umučením, preto je nazývaná aj Pánova večera. Emauzskí učeníci Ježiša spoznali Ježiša práve pri lámaní chleba a on im v tom zmizol, čo bolo symbolickým zvýraznením jeho prítomnosti v Eucharistii. Ježiš pri poslednej večeri povedal: "Toto je moje telo, ktoré sa dáva za vás" a "Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás" (Lk 22,19-20).Týmto sa Eucharistia stáva novou zmluvou a sprítomňuje sa v nej Kristova obeta.
Málokto si uvedomuje, že slová premenenia, ktoré sa vyslovujú pri eucharistickej modlitbe, sa adresované priamo nám, osobne, pretože Kristus prijal obetu na kríži za každého z nás - osobne. Táto obeta sa tajomným a nekrvavým spôsobom sprítomňuje v rámci slávenia liturgie - svätej omše, a preto je zmluva medzi Bohom a nami veľmi osobná, Kristova krv je vyliata aj za nás aby sme mohli žiť.
Ježišova prítomnosť v Eucharistii je tajomstvom viery, pri premenení sa podstata chleba (veľmi zjednodušene - to, čo robí chlieb chlebom je jeho podstata) mení, a stáva sa telom Ježiša Krista. Prítomnosť Ježiša v Eucharistii ju stavia akoby ponad všetky ostatné sviatosti, čím sa stáva stredobodom a vrcholom kresťanského života, akousi čerešničkou na torte, a slávi sa preto v rámci liturgie. Veriaci prijímajúci eucharistiu sa spolu s Ním premieňajú v jedno telo a stávajú sa tak mystickým Telom Kristovým, V Najsvätejšej sviatosti Eucharistie je obsiahnuté "opravdivo, skutočne a podstatne telo a krv spolu s dušou a božstvom nášho Pána Ježiša Krista, a teda celý Kristus" (KKC).
Sväté prijímanie nás odlučuje od všedných (ľahkých) hriechov, keďže je obetované za nás, krv Ježiša Krista "je vyliata za všetkých na odpustenie hriechov". Prijímanie Eucharistie v stave ťažkého hriechu (vedome a dobrovoľne a vo veľkej veci) je svätokrádežou = zneuctením samotného Boha. Prijímanie eucharistie je spojené s množstvom milostí. "Kto je moje telo a pije moju krv, bude mať život večný"- Podobne ako nás chlieb posilňuje fyzicky, eucharistia nás posilňuje duchovne.
Ježišovou smrťou na kríži sa pretrhla opona svätyne svätých. kde bola umiestnená archa zmluvy, a ktorá bola miestom Božej prítomnosti, čím Boh naznačil, že Kristova obeta bola konečnou a úplnou obetou za naše hriechy, vďaka čomu môžeme byť v Jeho prítomnosti aj bez toho, aby sme museli ísť do svätyne svätých. Teraz sa môžeme volať Božími dcérami a Synmi a už nemusíme byť otrokmi hriechu. Byť tak blízko s Ježišom môžeme byť len vďaka jeho smrti, lebo on vzal na seba všetky naše hriechy a zvíťazil nad smrťou, keď vstal s mŕtvych. Stali sme sa dcérami a synmi Kráľa. ktorý nám dal do dedičstva Božie kráľovstvo, lebo nás očistil od našich hriechov, vďaka ktorým by sme si inak zasluhovali smrť (duchovnú).
Aby sme si lepšie uvedomili, čo nám Boh svojou obetou na kríži daroval, je dobré vedieť, že v dobách pred Ježišovým zmŕtvychvstaním mohol do Božej prítomnosti vstúpiť len raz do roka veľkňaz, aby mohol predniesť modlitbu. Jeden človek raz za rok mohol vstúpiť do Svätyne svätých, pričom museli byť zaňho vykonané obety za odpustenie hriechov, lebo ak by do svätyne vstúpil hriešny, neuniesol by Božiu slávu prítomnú na tom mieste, a padol by mŕtvy na zem. Preto mal okolo nohy uviazané lano a na odeve pripevnené zvončeky, aby ľudia za oponou oddeľujúcou svätyňu od veľsvätyne vedeli, že je ešte nažive. Ak by padol mŕtvy, museli by ho s pomocou lana vytiahnuť von, lebo do svätyne svätých už v ten rok nik nemohol vstúpiť.
Priebeh svätej omše
1. Sviatosť eucharistie je slávená ako súčasť svätej omše, liturgie, ktorá je zložená z 2 častí: bohoslužby slova a bohoslužby obety. Celá omša je akýmsi sprítomnením Ježišovho života, teda aj štruktúra omše začína pripomienkou jeho narodenia, a zároveň aj nášho života - preto si pri vstupe do kostola pripomíname náš krst a prežehnávame sa svätenou vodou.
Súčasťou bohoslužby slova sú úvodné obrady, do ktorých patrí prežehnanie, pozdrav, úkon kajúcnosti = vyznanie hriechov, kedy sa bijeme do pŕs podobne ako hriešny mýtnik v Ježišovom podobenstve o pokore, uvedomujúc si svoju hriešnosť a závislosť na Bohu a jeho odpustení, a máme sa pripraviť na slávenie liturgrgie. Nasleduje rozhrešenie kňaza a na to spev (alebo recitácia) "Pane zmiluj sa".
Ak je sviatok - spieva sa glória (spev vychádzajúci zo spevu anjelov zvestujúcich spasiteľa pastierom "Sláva Bohu na výsostiach, a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle"). Po tzv. modlitbe dňa, v ktorej je vyjadrená hlavná myšlienka omše, nasleduje čítanie Božieho slova, ktoré je zložené z jedného alebo dvoch čítaní z Písma, žalmu a evanjelia.
Svätá omša pokračuje homíliou, ktorá by mala byť venovaná vysvetleniu Božieho slova, ktoré bolo prečítané. Povinná je iba v nedeľu a vo sviatok. Po homlílii, ale len v nedeľu a vo sviatok, nasleduje vyznanie viery, buď apoštolské (kratšie), ale niekde sa už stáva zvykom spievať aj Nicejsko-Carihradské, ktoré vzniklo neskôr a lepšie vystihuje niektoré tajomstvá viery.
Poslednou časťou bohoslužby slova sú spoločné prosby veriacich, ktoré buď prečíta za všetkých lektor, ale môžu byť aj individuálne vyslovované ( a nemusia to byť len prosby, lebo Bohu môžeme aj ďakovať a chváliť ho). Po spoločných prosbách bohoslužba slova končí.
2. Druhou časťou svätej omše je Bohoslužba obety. Ako už názov napovedá, jej centrom je premenenie chleba a vína na Telo a Krv Ježiša Krista, v ktorom sa zázračným a nekrvavým spôsobom sprítomňuje Kristova obeta. Začína prinášaním obetných darov - chleba a vína, ale môžu k nim byť pridané aj iné dary (mali by byť obetované Bohu, čo znamená, že by tieto dary mali byť neskôr použité na nejaké vhodné účely). Potom nasleduje eucharistická modlitba modlitba. Jej začiatok sa mení podľa daného sviatku, nedele atď... nasleduje dialóg kňaza s veriacimi(nezabúdajme že stále zastupuje Krista a koná v mene Krista), začína slovami "Pán s vami". Po ukončení dialógu sa spieva oslavná pieseň - "Svätý svätý", ktorou oslavovali Ježiša, keď vstupoval posledný krát pred svojim umučením do Jeruzalema. "Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom, hosanna na výsostiach".
Tu nastáva vrchol svätej omše, ktorý tajomným spôsobom sprítomňuje Krista. Kňaz berie do rúk chlieb a slovami premenenia (sú 4 rôzne kánony, ktoré možno použiť pri premieňaní), ktoré sú súčasťou eucharistickej modlitby, (tu znova možno vidieť silu Božieho slova - slovo koná zázrak, slovo sa sprítomňuje) sa podstata chleba a vína tajomným spôsobom mení na Telo a Krv, tak ako povedal Ježiš pri poslednej večeri : "Toto je moje telo, ktoré sa obetuje za vás" a Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás".
Po premenení nasleduje obeta, potom kňaz prednesie príhovory za Cirkev, prítomných, zosnulých, za ktorých môže byť omša obetovaná. V tejto časti k nám hovorí sám Ježiš v prvej osobe, preto tu možno najlepšie vnímať Jeho prítomnosť v osobe kňaza. Eucharistická modlitba končí záverečnou doxológiou: " Skrze Krista, s Kristom a v Kristovi, máš ty Bože otče v jednote s Duchom Svätým všetku úctu a slávu po všetky veky vekov.
Všetci veriaci spolu modlia modlitbu, ktorú nás naučil Pán - "Otče náš, ktorý si na nebesiach... " (Matúš 6. 9-13). Po tejto modlitbe nasleduje obrad pokoja: Sám Ježiš používal pozdrav "Pokoj vám". On je Boh pokoja. Na slová "Pokoj s tebou" odpovedáme "I s duchom tvojím".
Potom nasleduje spev "Baránok Boží, ty snímaš hriechy sveta, zmiluj sa nad nami". Po slovách kňaza: "Hľa, Baránok Boží, ty snímaš hriechy sveta", iba s pokorou a vierou, podobne ako stotník, ktorý s vierou prišiel za Ježišom s prosbou o uzdravenie svojho sluhu, odpovedáme rovnako ako on : "Pane, nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu, ale povedz iba slovo, a moja duša (môj sluha) uzdravie. ". Ďalej nasleduje samotné príjimanie, keď veriaci prijímajú Ježiša pod spôsobom Tela (a prípadne aj vína, ale keďže krv je prítomná aj v Tele, stačí prijímanie aj pod jedným spôsobom, niekedy - napríklad ľudia s celiakiou alebo s bezlepkovou diétou príjimajú len víno). V tejto časti omše sa spájame s Kristom, ktorého sme prijali.
Svätá omša je skoro na konci, na záver, po modlitbe (a prípadne aj farských oznamoch), nám kňaz (v zastúpení, v mene Krista - takže lepšie povedané sám Kristus) udelí požehnanie. Po záverečných slovách "Choďte v mene Božom" by sme mali ísť naplnení Kristom a roznášať to, čo sme načerpali počas omše ďalej.
Príklady modlitieb, ktoré sa možno modliť počas premenenia:
- Pane, nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu, ale povedz iba slovo, a moja duša ozdravie.
- Ježišu, verím, že si skutočne prítomný v Eucharistii. Klaniam sa Ti a milujem Ťa.
- Pane, ďakujem Ti za Tvoju obetu na kríži. Daj, aby som bol(a) hodný(á) prijať Tvoje Telo a Krv.
- Ježišu, zmiluj sa nado mnou.
Sväté prijímanie nás odlučuje od všedných (ľahkých) hriechov, keďže je obetované za nás, krv Ježiša Krista "je vyliata za všetkých na odpustenie hriechov". Prijímanie Eucharistie v stave ťažkého hriechu (vedome a dobrovoľne a vo veľkej veci) je svätokrádežou = zneuctením samotného Boha. Prijímanie eucharistie je spojené s množstvom milostí.
Možno by to stálo za anketu - rovno pred kostolom po nedeľnej omši sa pekne spýtať ľudí jedného po druhom, či veria v prítomnosť Ježiša v hostii. Je to klasický pohľad v druhej tretine svätej omše: dlhý rad, pokojne sa posúvajúci dopredu ku kňazovi. Každý sám predstúpi, pootvorí ústa a na kňazovo: „Telo Kristovo,“ odpovie: „Amen,“ a kňaz mu položí do úst malú bielu oblátku. Hotovo. Tu sa otáčame a vraciame sa do lavice či na svoje miesto. Od dôb prípravy na prvé sväté prijímanie prešlo u mnohých z nás už príliš veľa času a možno sme ani vtedy dobre nedávali pozor (alebo tomu už vtedy neporozumeli). Alebo sme jednoducho ono rozdávanie bielych hostií vzali „technokraticky“ ako súčasť liturgie s tým, že sa to jednoducho robí, ide tam väčšina ľudí, treba byť vyspovedaný v milosti posväcujúcej, a hlbším zmyslom sme sa príliš nezapodievali. Možno sme špekulovali nad tým, ako to vlastne je, a nemal nám to kto riadne vysvetliť. Možno sme sa hanbili opýtať svojho kňaza. Možno práve preto sme potom takí nesvoji, keď je vyložená Eucharistia k poklone: Čo mám teraz robiť?
Takže, znovu: Čo sa deje, keď kňaz premieňa? Svätý Tomáš Akvinský nebol hocikto - mal toho v hlave naloženého viac ako väčšina ľudí toho času, ba možno aj tohto. A napriek tomu sa musel dostať k tajomstvu Ježišovej prítomnosti v Eucharistii premýšľaním. A rovnako ako nám, ani jemu neboli na pomoci ani oči, ani jazyk: pretože jeho oči, rovnako ako tie naše, videli len čisto pšeničnú oblátku a takisto chutila. V Katechizme Katolíckej cirkvi sa odvolávajú na svätého Tomáša Akvinského v súvislosti s prítomnosťou Krista v Eucharistii: „Nie je možné zmyslami vnímať, že je v tejto sviatosti prítomné pravé telo a pravá krv Krista,“ hovorí svätý Tomáš, „ale iba vierou, ktorá sa opiera o Božiu autoritu“ (porovnaj KKC, 1381). Katechizmus Katolíckej cirkvi hovorí, že na prijímaní Eucharistie by sa mal zúčastniť iba ten, kto verí, že prijíma premenené telo a krv Kristovo (porovnaj KKC, 1355).
Dívame sa a nerozumieme. Nič sa predsa nemení: hoci kňaz vysloví slová premenenia, pred nami je stále biela hostia a v kalichu víno s pár kvapkami vody. Ako uveriť, že Boh je tam? Pochybností o tom, že Eucharistia je skutočným telom a krvou Krista, bolo dosť - a aj na ne sú odpoveďou početné eucharistické zázraky, pri ktorých znovu aj najmodernejšie vedecké postupy dokázali, že to, čo sa javilo pôvodne ako biely pšeničný chlieb, je po premenení kusom svaloviny ľudského srdca, a to, čo sa javilo ako víno, sa stalo zrazenou časťou ľudskej krvi.
Boh je Boh: a preto pre neho nie je problém urobiť to, čo svätý Tomáš Akvinský nazval transubstanciáciou (teda pretvorenie, premenenie podstaty veci bez zmeny jej vonkajšieho zjavu). Boh proste vchádza celý do chleba a vína, aby ho zmenil na seba, na svoje telo a krv. Môže to urobiť, aj keď tomu celkom nerozumieme. Keď Ježiš opúšťal apoštolov, prisľúbil im, že bude stále s nimi a že majú sláviť poslednú večeru na jeho pamiatku - nešlo však o sentimentálne pripomínanie si skvelých časov s Ježišom. Táto večera mala byť zdrojom nadšenia a novej sily prinášať jeho lásku a zvesť o nej ďalej svojím životom - a to práve cez prijímanie Eucharistie. Boh vedel, že ľudia sú príliš slabí na to, aby dokázali milovať takým spôsobom, ako miloval a miluje on. Vedel aj o pokušení diabla a zároveň veľmi túžil a túži, aby každý dosiahol večnosť, aby sa znovu vrátil po konci pozemského života k nemu.
Neviem, komu z nás by sa žiadalo ísť na bohoslužby, kde by musel jesť surové mäso a piť krv… hoci obeta Ježiša Krista bola o obete tela a krv tam tiekla. Boh hľadal spôsob, ako sa priblížiť k svojim bez toho, aby to bolo pre nás nechutné alebo neprijateľné: a našiel ho v najobyčajnejších „stravných jednotkách“ toho času, v nekvasenom chlebe a víne. Božia jemnocitná láska k nám teda chcela posilňovať, ale nie vyrušovať, byť prirodzená a jemná, pritom silná a účinná.
Preto, až pôjdeš na svätú omšu, choď tam s vďačnosťou a nadšením zo svojho láskavého Boha… s vierou, že on je skutočne prítomný v Eucharistii, pretože nikdy neklamal a vždy tu bol pre nás! Skloň sa pred vynachádzavosťou Lásky, ktorá sa dokázala takto pokoriť, aby sa mohla priblížiť k tebe prirodzene. Každým prijímaním ťa Boh premieňa na svoj obraz. Ježiš je tu. Kvôli tebe, kvôli mne, kvôli nám. Nie je to iba oblátka!
Boh je tu, znižuje sa.
Krátky kresťanský film | „Viete, ako Pán prichádza?“
Eucharistia
Miništranti a premenenie
Miništranti si musia uvedomiť, že ide o najväčšiu chvíľu počas celej Svätej omše. Svojim úctivým vystupovaním majú byť vzorom pre iných. Od nich si mnohí berú príklad, ako sa majú prežiť tieto udalosti. Preto „nešaškujú“, nestrkajú sa, nešepocú, nevyškierajú sa, nekymácajú sa, nezápasia o to, kto bude zvoniť!!! Ak sa im pridelí táto vznešená úloha zvoniť pri pozdvihovaní, robia to v pravom okamihu a dôstojne. Myšlienka mi sú „vnútri“ udalosti, ktorá sa práve odohráva a nie niekde v telenovele, vo videohre či v nejakom bunkri v lese.
Premenenie - vrchol svätej omše
Dnes si predstavíme vrchol Svätej omše, jej najdôležitejšiu časť - Premenenie. Koho? Chlieb na Telo a víno na Krv Pána Ježiša Krista. Hm hádam ešte výstižnejšie pravda znie, že pri Premenení ide o sprítomnenie. Čoho? Obety Ježiša Krista na kríži. Aj v tejto témy zvolíme osvedčený postup - aby sme pri vysvetľovaní zapojili aj miništrantov do rozmýšľania, použijeme k tomu test. Kto by mal dostatok času, môže tému spracovať do vhodného počítačového programu, kde by chlapci zaznačovali odpoveď a na koniec by im vyšla správna odpoveď i vyhodnotenie. Nuž a na dnešnom stretnutí nezabudneme ani na postoje miništrantov cez túto časť Svätej omše.