Slovania boli v čase sťahovania národov a osídľovaní nových území pohanmi. Ich viera zahŕňala panteón bohov, ktorým prinášali obete a uctievali ich. Hoci presné informácie o slovanských božstvách sú fragmentárne, z historických prameňov a folklóru sa dozvedáme o ich funkciách a význame.
Základné informácie o slovanskej viere pochádzajú zo správ byzantského historika Prokopia, ktorý v 6. storočí uvádzal, že Slovania uctievajú jedného boha, tvorcu blesku a pána všetkého, ktorému obetujú zvieratá. Ctia si aj rieky, nymfy a iné démony.
Konkrétnejšie správy o pohanských bohoch máme z Kyjevskej Rusi 10. storočia. V roku 980 knieža Vladimír postavil v Kyjeve na vrchu pohanské bohy, medzi ktorými boli Perun, Volos, Dažbog, Chors, Stribog, Simargl a Mokoš.
Panteón Vladimíra Sviatoslaviča (ilustrácia)
Bohovia Slnka, Ohňa a Blahobytu
U východných Slovanov sa uvádzajú aj Svarog, Dažbog a Svarožič, bohovia slnka, ohňa a blahobytu. U západných Slovanov mal Svarožič funkciu boha vojny.
Svarog
Svarožič, syn nebeského tvorcu Svaroga, je darcom základných podmienok života, ohňa a svetla na zemi. Po odchode svojho otca do ústrania sa stal najvyšším bohom. Ľudia ho nazývajú Slnko a jeho pozemský reprezentant je oheň, posvätný živel, ktorý nás so Svarožicom spája. Jeho moc je tak veľká, že Slovania z vďačnosti a z úcty k tomuto bohu pochovávajú mŕtve žiarovým rituálom.
Slovania sú v Slove o pluku Igorovove nazývaní "vnukmi Dažbogovými".
Svarožič / Radegast
Svarožič / Radegast bol bohom slnka, ohňa a tiež bohom vojny. Pod menom Dažbog bol tento boh uctievaný v Kyjeve, kde mu knieža Vladimír nechal postaviť modlu.
Dazbog, Dazhbog alebo Dazhdbog (u južných Slovanov Dabog alebo Dajbog, česi - Dachbog, Poliaci Dażbóg) bol (je) jeden z hlavných bohov slovanského panteónu, je slnečným božstvom a podľa niektorých hypotéz kultúrny /historický/ hrdina, archetyp slovanského panovníka(vladyku). Je jedným z mála pôvodných a hodnoverných, autochtónnych slovanských bohov.
Dažbog
Dažbog, boh Slnka a plodnosti. Arabský historik a zemepisec Al Masudi, ktorý navštívil v polovici 10. stor. územia Slovanov napísal vo svojich poznámkach z ciest: Slovania sú uctievači Slnka a majú chrámy s otvorom v streche aby mohli pozorovať východ slnka. Išlo skôr o prírodnú svätyňu s prístreškom ako o chrám v pravom zmysle slova, kedže existencia chrámov je písomne i archeologicky dokázaná len u Polabských Slovanov v 11 - 12. stor. Meno Boha Al Masudi nespomína, ale mohlo ísť aj o Dažboga.
Ďalšie Významné Božstvá
Medzi ďalšie významné božstvá patrili:
- Perun: Vládca hromu a blesku, boh vojny.
- Veles: Boh stád a hospodárstva.
- Mokoš: Bohyňa plodivej sily a lásky, matka zem.
- Morana: Zosobnenie smrti a zimy.
- Stribog: Boh vetra.
Perun
Slovanská Kozmológia
Slovanská kozmológia je známa predovšetkým z neskorších folklórnych podaní. Úcta k zemi ako veľkej matke človeka má prastaré korene, siahajúce až do neolitu. Zem bola vnímaná ako živá bytosť, živiteľka všetkých tvorov. Spolu s nebom zaujímala popredné miesto v náboženskom živote Slovanov.
Nebeské telesá boli pojímané ako božské bytosti. Slovania chápali slnko ako okrídlenú svetelnú bytosť, sídliacu na východe. Měsíc sa uctíval ako mladší brat slnka a hral veľkú rolu v mágii a hospodárskom živote. Z hvězd sa dostávalo najväčšej úctě Venuši-Zoře, sestre slnka a měsíce.
Zaujímavosti o Svarogovi:
- Je bohom ohňa a nebeským kováčom, ukul Slunce a umístil je na obloze.
- Dal lidem znalost železa.
- Žhnoucí bůh ohně Semargl přichází v ohnivém vichru, očisťujícího od všeho zlého. Sedí na koni se zlatou hřívou a stříbrnou srstí.
- Svarogovým úderem se vzňal obrovský oheň, z kterého se zdvihl Boží vítr - tak se zrodil bůh větru Stribog.
Tabuľka Slovanských Bohov a Ich Atribútov
| Boh | Atribúty |
|---|---|
| Svarog | Nebeský tvorca, otec bohov, oheň, nebeský kováč |
| Dažbog | Slnko, oheň, blahobyt, plodnosť |
| Perun | Hrom, blesk, vojna, spravodlivosť |
| Veles | Stáda, hospodárstvo, majetok, podsvetie |
| Mokoš | Plodivosť, láska, ženská práca, osud |
| Morana | Smrť, zima, znovuzrodenie |
| Stribog | Vietor, počasie, duše zomrelých |
Slovanská viera zahŕňala aj uctievanie zvierat, posvätných hájov, stromov a vodných zdrojov. Archeologické nálezy svedčia o existencii svätýň a kultových miest, kde sa uctievali lokálne božstvá a božstvá nižšieho druhu.
Slovania verili v posmrtný život, čo sa odrážalo v spôsobe pohrebov. Spočiatku mŕtvych spaľovali, neskôr prešli na kostrové pohrebívanie s milodarmi.
Vo folklóre prežívali mnohé pohanské prežitky, ako oslavy svätého Jána Krstiteľa alebo Ivana Kupaly. Kult plodivej sily a viera v nižších bohov, démonov a bytosti ako rusalky, diblíci, víly a upíri boli súčasťou ľudovej kultúry.
Niektoré funkcie pohanských bohov prevzali kresťanskí svätí, napr. Ilja Hromovládce - Perun a sv. Blažej - Veles (ochránca stád). Magické a šamanské praktiky, liečenie a zaříkávání mali korene v pohanských predstavách. Viera v amulety, šťastné a nešťastné dni, znamenia a sny sa tradovala od pradávna.
Slovanská mytológia a viera boli komplexné a bohaté, preniknuté úctou k prírode a predkom. Napriek vplyvu kresťanstva sa mnohé pohanské prvky zachovali v ľudovej kultúre a tradíciách dodnes.
slovanský bohovia #1
Treba vedieť, že dávnejší Európania, a nielen oni, ale mnohé kultúry po celom svete, keď dospeli do štádia, že fyzikálne javy premenili na bohov v ľudskej podobe, tak na ich čelo postavili ženu ako Matku. Spoločenstvo bohov vždy odrážalo pomery aké vládli medzi ľuďmi. Ideológia na čele s Veľkou Matkou odrážala matriarchálne pomery. Vznikla v časoch, keď ešte neexistovali štáty, lebo zeme bolo dostatok takmer pre všetkých.
Slovanské božstvá
Mnohé kultúry majú mýty o príšerách alebo zlých duchoch, ktorí kradnú alebo pohlcujú slnko. Niektoré z týchto mýtov vznikli, aby vysvetlili zatmenia Slnka, keď tieň zeme dočasne zakrýva Slnko alebo Mesiac. Úplné zatmenie Slnka vytvára uprostred dňa obdobie desivej temnoty - udalosť, ktorá nepochybne vyžadovala vysvetlenie.
Jedno naše príslovie hovorí o tom, že kam nechodí slnko, tam chodí lekár. Táto ľudová múdrosť odráža vedomosť o liečivej sile slnka, ktorá mu bola prisudzovaná už v staroveku. Preto aj Rimania svojho Apolóna mali za boha svetla a liečenia. Bohovia slnka mali najmä pozitívne vlastnosti, boli veselí, ovládali rôzne hudobné nástroje, boli patrónmi umenia.
O výsostnej pozícii Slnka v našej dávnej mytológii dodnes svedčí oslava slnečných sviatkov v ľudovej tradícii. Najvýznamnejší z nich je spojený s letným slnovratom, ktorý pripadá zväčša na 21. júna a ktorý podľa astronómov považujeme za počiatok leta.