Radvaň nad Dunajom je obec na Slovensku v okrese Komárno, obklopená zelenou prírodou vo výške 114 m n. m., pri súradniciach 47°57′15″S 17°39′30″V. S rozlohou 7,71 km² (771 ha) je domovom pre 573 obyvateľov (k 31. 12.). Obec leží na Podunajskej nížine, 18 km východne od Komárna.
História tejto malebnej dediny siaha až do roku 1254, kedy bola prvýkrát spomenutá v písomných dokumentoch. Starobylosť obce dokazujú nálezy z doby bronzovej a nálezy z obdobia Ríma. Prvá zmienka o obci je z roku 1260 pod názvom Radoan. V roku 1267 Belo IV. daroval obec Radowan ostrihomskému kanonikovi menom Sixtus. Našli sa tu archeologické nálezy zo staršej doby bronzovej, halštatskej, rímskej a z obdobia Avarského kaganátu. Dnes sa obyvatelia obce zaoberajú zväčša poľnohospodárstvom.
Významnou udalosťou bolo uzatvorenie takzvaného Žitavského mieru medzi Rudolfom II. a Tureckým sultánom Ahmedom, ktorý sa vykonal 11. novembra pred 400 rokmi. S touto obcou sa spája aj významná historická udalosť - pred 400 rokmi tam podpísali dlho očakávaný mier, ktorý priniesol po rokoch rabovania pokoj.
Obec v roku 2001 mala 738 obyvateľov, z toho 675 maďarskej a 59 slovenskej národnosti. "Po celej časti katastra našej obce sa vinie rieka Dunaj a krásna pláž, vytvára nádhernú atmosféru," hovorí starosta obce Radvaň nad Dunajom Ľubomír Púchovský. Príležitosť na kúpanie, rybolov či člnkovanie si vychutnáva nielen takmer 700 domácich duší, ale aj návštevníci. Netradičná zvonica je symbolom mieru.
"Žijeme tu Slováci aj Maďari spolu, u nás to nie je problém. Je tu božské ticho, božský kľud a božskí ľudia," hovorí miesta obyvateľka Majka Dunaiová. Návštevníkov radi privítajú aj na samote zvanej Domán, tam má človek pocit, akoby zastal čas. Cez dedinu vedie medzinárodná cyklotrasa, turisti si tak môžu vychutnať domáce špeciality, ako napríklad sumčí paprikáš s tvarohovými rezancami.
Radvaň nad Dunajom je jednou z obcí, ktoré sa môžu pochváliť bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom. Medzi významné sakrálne pamiatky v obci patrí Kalvínsky kostol z 1. polovice 17. storočia a rímskokatolícky kostol Panny Márie, ktorý vznikol prestavbou kaplnky z roku 1893 v roku 1900.
Sakrálne Pamiatky v Radvani nad Dunajom
Najväčšími kultúrnymi pamiatkami obce Mad sú Reformovaný kostol a Rímskokatolícka kaplnka svätého Jána Nepomuckého.
Reformovaný kostol je jednoloďová klasicistická tolerančná stavba s polygonálnym záverom a predstavanou vežou, postavená v roku 1788 na mieste staršieho dreveného kostola. Po rekonštrukcii v roku 1925 získal kostol nový vzhľad, pričom jeho interiér sa pýši drevenou emporou a zariadením z doby jeho vzniku. Fasády sú členené polkruhovo ukončenými oknami so šambránami.
Druhou dôležitou pamiatkou je Rímskokatolícka kaplnka svätého Jána Nepomuckého, jednoloďová neoklasicistická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, postavená v roku 1869. V roku 1945 bola stavba prestavaná. Presbytérium je zaklenuté konchou. Zariadenie kaplnky pochádza z konca 19. storočia. Priečelie je členené lizénami, fasády sú členené polkruhovo ukončenými oknami.
V období prelomu 19. - 20. storočia v Uhorsku a na území Slovenska existovalo a existuje viacej obcí s názvom Radvaň napr. Čiližská Radvaň pri Dunajskej Strede, Radvaň nad Laborcom pri Medzilaborciach, Radvaň nad Dunajom pri Komárne.
Kým sa pozrieme na históriu samotných kostolov v Radvani nad Dunajom, pozrime sa aj na ďalšie zaujímavé kostoly v blízkom okolí:
Kostoly v Blízkom okolí
Kostol sv. Martina v Banke
Neďaleko Piešťan, v obci Banka, sa nachádza unikátny Kostol sv. Martina. Tvorí ho pôvodný, tzv. starý kostol a nový kostol, ktorý bol pristavaný v 20. storočí. Kostol sv. Martina v Banke je jedinečným príkladom dvojkostola na Slovensku. Jeho bohatá história, siahajúca až do obdobia romaniky, a postupný stavebný vývoj z neho robia významný sakrálny objekt. Vďaka archeologickým výskumom sa podarilo odkryť najstaršiu podobu kostolíka a priniesť nové poznatky o jeho minulosti.
Najnovšie archeologické nálezy naznačujú, že pôvodný kostolík vznikol najneskôr v 13. storočí. Počas výskumu v roku 2016 boli objavené stopy po románskom slohu, tzv. apsida, typická pre rotundy. Tento objav posúva datovanie kostola do obdobia romaniky (11. až 1. pol. 13. storočia). Pôvodný románsky kostolík bol postavený najneskôr v 13. storočí. Komplexný výskum Kostola sv. Martina priniesol objav románskej etapy tejto stavby. Pôvodne bol kostolík považovaný za ranogotický objekt zo začiatku 14. storočia.
Výskum odkryl najstaršiu podobu kostolíka - neveľké jednolodie s východnou polkruhovou až mierne podkovovitou apsidou. Na prelome 13. a 14. storočia bola apsida nahradená väčším kvadratickým presbytériom a pristavená menšia severná sakristia. V rokoch 1930 a 1931 bola k starému ranogotickému kostolu pristavaná nová loď, v ktorej sa dodnes slúžia omše.
Kostol prešiel mnohými prestavbami a úpravami. Na sklonku 16. storočia ho vypálili turecké vojská. V roku 1599 bol chrám vypálený a neskôr ho využívali evanjelici. Katolíkom sa vrátil po roku 1647. Koncom 17. storočia prešiel kostol v Banke veľkou prestavbou - loď bola predĺžená západným smerom, pristavená západná veža a novo zaklenuté presbytérium.
Vo veži sa nachádza rapkáč, ktorý sa počas veľkonočného obdobia ako jediný v Trnavskom kraji rozlieha ulicami obce.
Kostol Najsvätejšieho Mena Panny Márie v Kravanoch nad Dunajom
Obec Kravany nad Dunajom (maď. Karva) leží cca 20 kilometrov západne od Štúrova. Neveľký kostolík postavili v neskororománskom štýle na vyvýšenom mieste ako typické jednolodie s podkovovitou apsidou niekedy v prvej polovici 13. storočia (niektoré zdroje uvádzajú presný rok 1232). Až v roku 1409 sa v písomných prameňoch uvádza zasvätenie kostola sv. Vavrincovi. Niekedy koncom 15. storočia alebo začiatkom 16.
- Patrocínium: Najsvätejšieho mena Panny Márie, pôvodne sv. Vavrinca.
- Vznik: prvá polovica 13. storočia.
Plienenie tureckých vojsk v rokoch 1529 - 1531 viedlo k vyľudneniu obce a tunajšie osídlenie zaniklo. Kravany opätovne spustli počas kuruckých vojen koncom 17. storočia. V roku 1707 dedinu vypálili cisárska armáda. Už v roku 1712 však došlo k obnove poškodeného chrámu vďaka iniciatíve grófa Františka Gyulayho. Počas nej domurovali korunu muriva lode a zväčšili pôvodné okná. Počas 18. storočia sa realizovali aj ďalšie úpravy, keď napríklad kostolík dostal nový západný vstup do lode (južný bol zamurovaný), osvetlenie lode bolo riešené prerazením nových okien v južnej a severnej stene, v barokovom štýle bol upravený aj západný štít lode.
Veľkou obnovou prešiel kostolík v roku 1936, keď okrem iného dostala sakristia nový krov i strop a celá strecha kostolíka bola pokrytá azbesto-cementovými šablónami. V záverečných bojoch druhej svetovej vojny bola poškodená strecha objektu. Vymenená za dnešnú plechovú bola až v 60. rokoch minulého storočia. V roku 1971 sa realizoval reštaurátorský výskum interiéru, ktorý priniesol odkrytie stredovekého pastofória a juhovýchodného okna v apside. Pri následnej obnove bola odstránená kazateľnica a baroková kamenná krstiteľnica. Menšie práce sa realizovali aj v 80. Apsida je zaklenutá barokovou konchou, ktorá nahradila neskorogotickú rebrovú klenbu. Po stranách víťazného oblúka sú v stene zamurované dva náhrobky z červeného mramoru. Starší z nich patrí rodu Lábatlany a je z roku 1400.
Kostolík patrí ako filiálny chrám pod farnosť Rímskokatolíckej cirkvi v Moči. Pred niekoľkými rokmi sa tu uskutočnil výskum, po ktorom ešte vidno viaceré sondy, keďže sa dosiaľ nerealizovala obnova objektu.
Tieto sakrálne pamiatky sú dôležitou súčasťou kultúrneho dedičstva regiónu a svedčia o bohatej histórii a náboženskom živote obyvateľov.
Čiližská Radvaň a jej reformovaný kostol
Čiližská Radvaň je malebná obec, ukrytá v srdci Žitného ostrova. Prvé písomné zmienky o tejto dedinke pochádzajú už z roku 1252, kedy bola známa pod názvami villa Rodovan a Radvan. Tento názov dedina zdedila po rodu Rád, ktorý ju vlastnil až do začiatku pätnásteho storočia.
Zaujímavosťou je symbol obce, ktorý tvorí dve krížom preložené veslá, v strede hák a po stranách dve hviezdy. Tento znak nás nevedome vedie k predpokladu, že Čiližská Radvaň sa v minulosti nachádzala na mokrom území a jej obyvatelia sa živili rybolovom. Tento symbol takisto zdobí erb, pečať a vlajku obce, ktoré boli vytvorené v roku 1998.
História obce však nie je len pokojná. V roku 1861 jej obyvatelia zažili veľkú tragédiu, keď skoro celá dedina zhorela. Poškodený bol aj gotický kostol z čias kráľovskej dynastie Árpádovcov, ktorý spomína aj známy Peter Pázmaň.
Obec v roku 1965 postihla ďalšia tragédia - Dunaj pretrhol hrádzu na hranici Klučovca a Čičova, čím sa pod vodu dostalo 61000 hektárov dolného Žitného ostrova. V dôsledku toho bolo nutné vysídliť obyvateľstvo. Celkovo bolo vysídlených viac ako 10000 ľudí z dvanástich dedín. Napriek tomu, že z 264 domov v obci sa 71 zrútilo a 91 poškodilo, nevypukla žiadna nákaza. Povodeň však zanechala hlboké jazvy v poľnohospodárstve.
Čiližská Radvaň sa môže pýšiť reformovaným kostolom z roku 1794. Táto pamiatka, postavená v gotickom slohu za čias panovania dynastie Arpádovcov, je považovaná za najvýznamnejšiu v celej obci. Pôvodná brána kostola je dnes chránenou pamiatkou a symbolizuje eleganciu minulých čias. Okrem toho obec vlastní aj drevený náhrobný stĺp, darovaný v roku 1992 obyvateľmi sikulskej obce Réty, ktorý je symólom spolupatričnosti. V cintoríne sa nachádza socha Juraja Lipcseiho a pomník padlým obyvateľom obce v 1. a 2. svetovej vojne. Z architektonického hľadiska je zaujímavý aj jeden dom, ktorý věrně dokumentuje architektúru z obdobia začiatku 20.
| Obec | Kostol | Štýl | Rok postavenia |
|---|---|---|---|
| Radvaň nad Dunajom | Reformovaný kostol | Klasicistický | 1788 |
| Banka | Kostol sv. Martina | Románsky, Gotický | 13. storočie |
| Kravany nad Dunajom | Kostol Najsvätejšieho Mena Panny Márie | Neskororománsky | 13. storočie |
| Čiližská Radvaň | Reformovaný kostol | Gotický | 1794 |