Vráťme sa ku kultúrnym odkazom našich predkov a pozrime sa na jedného z najstarších a najvýznamnejších bohov Slovanov - Svaroga. Kto to vlastne bol? Čo poskytoval svojim prívržencom? Bola slovanská viera naozaj taká primitívna, za akú sa zvykne považovať?
Pohanskí bohovia a viera sa na dlhú dobu stratili potlačením kresťanstvom. Pôvodné pohanské postavy a sviatky boli nahradené kresťanskými. No v poslednej dobe sa vraciame ku kultúrnym odkazom našich predkov, na pevných základoch našich vlastných dejín. Ostalo v nás niečo ako súčasť nášho vývoja?
Slovania, národ starý približne 4000 rokov, zohrali dôležitú historickú úlohu počas svojho vývoja, mali podiel na sťahovaní národov v 5. a 6. storočí n.l. a vytvárali slovanské základy a federatívne zväzky národov. Dnes sa opäť vraciame ku kultúrnym odkazom našich predkov, namiesto toho, aby sme boli nahrádzaní kultúrou okolitého sveta, resp. jej výpredajom. Nemali by sme odsudzovať názory a kultúru iných, bez toho aby sme tento svet bližšie poznali.
Na pochopenie problematiky je dôležité venovať sa otázkam pôvodu, názorov a kultúry členov občín a skupín. Toto všetko dopomohlo k celkovému pochopeniu problematiky. Približne v dobe bronzovej (2. tisícročie pred Kr.) začali Slovania opúšťať pravlasť okolo Kaspického mora a dobýjať nové územia. Postupne sa dostali do kontaktu so skutočnou civilizáciou, odlíšili sa od Germánov a napokon sa rozšírili na sever a východ. Približne v polovici územia medzi Čiernym, Baltickým, Adriatickým a Egejským morom sa usadili Slovania. Ich viera bola pohanská, ovplyvnená účinkovaním východnej (byzantskej) aj západnej (latinskej) cirkvi, čo malo za následok aj prebratie niektorých legiend a podobnosť s germánskym Thorom.
Slovanské náboženstvo sa vyznačovalo niekoľkými základnými princípmi:
- Rovnováha: Všetko vo vesmíre funguje v prirodzenom poriadku. Život je Dobro, ale existuje aj Zlo, ktoré musí vyvolávať odvetnú reakciu. Príroda urobila tieto sily takými, aké sú.
- Duch: Všetko živé je tvorené duchom, ktorý sa prenáša na všetok život. Ak bytosť nemôže byť živá, je to len chodiace telo. Podstata nemizne, ale sa voľne prenáša do inej formy.
- Úloha Smrti: Smrť zohráva osobitnú úlohu v protiklade Života a Smrti. Sú predvojom Zániku, a preto získali právo na nesmrteľnú podobu. Ich cieľom je teda boj so Zlom.
Na rozdiel od kresťanskej cirkvi, kde platí tvrdý hierarchický systém a pevná organizácia, v slovanskom náboženstve boli duchovnými vedmy, vedomci, kňazi, žreci a mudrci, ktorí sa venovali aj liečiteľstvu. Žrecov často kresťanskí mnísi obviňovali z čarodejníctva. Kresťanská cirkev vtlačila tomuto náboženstvu nálepku „mágie“, ale v skutočnosti boli duchovnými dedinské “veľké matky”, teda takmer všetci obyvatelia. Medzi duchovnými bolo veľké množstvo žien, a to nielen ako nositeľky života, ale aj ako osobnosti. Až kresťanstvo zaviedlo patriarchálnu spoločnosť.
Svarog - Stvoriteľ a Nebeský Kováč
Podľa slovanskej mytológie, na počiatku bola veľká tma. Potom sa ukázal Svarog - Prapredok, od ktorého Slovania vedú svoj rod (národ). Bol prvým Slovanom, tým, čo urobil Slovanov Slovanmi. Svarog ukončil stvorenie sveta, a tým sa začala vytvárať veľká Slovanská civilizácia.
Slovanská Mytologie
Svarog bol synom praboha Roda. Podľa jednej z legiend, Rod hádzal na zem hrudy, z ktorých sa rodia ľudia, pričom materiálom ich telesnosti je hlina zeme. Iné legendy hovoria o tom, že Svarog hádzal na zem hrudy, z ktorých sa rodia ľudia. Ďalšia legenda hovorí, že ľudské bytosti vznikli z potu mocného boha.
Svarog stvoril svet. Najprv rozohnal tmu a stvoril svetlo. Potom stvoril Nebeské cárstvo. Podopieral nebesá striebornou palicou. Z hladiny mora vytiahol Zemskú kačicu, ktorá porodila mnohých bohov a démonov. Z masla bola vytvorená Matička Zem. Svarog vzal Alatyr, ktorý bol stredom sveta a vhodil ho do mora. Z neho vytiahla Zemská kačica vo svojom zobáku Alatyrskú horu. Svarog udrel po Alatyre svojim mlatom a z iskier sa zrodili bohovia. Bol vytvorený chrám najvyššiemu Rodovi.
Svarogovi bojovníci zdvihli Boží vietor - tak sa zrodil boh vetrov Stribog. Z obrovských plameňov vznikli Svarogove a Svarožičove ohnivé sily. Raz si Čierny Had, zrodený zo Zemskej kačice, zmyslel napodobniť Svaroga a udrel po ňom mlatom. Z toho sa zrodili temné sily a démoni. Začal boj s Čiernym Hadom a s jeho bojovníkmi, no nemal dosť síl, aby ho premohol. Had ovinul Zem hmlou a Svarožič utekal do neba za svojím otcom Svarogom. Svarog otvoril nebeskú bránu a vliezol do siene, kde sedel na tróne Svarog. Svarog s ostatnými bohmi rozrezali Hada a vplietli ho na veľké radlo. Tak vzniklo kráľovstvo Jav (Dobra) a kráľovstvo Nav (Zla). S Čiernym Hadom Svarog zišli na Zem, ktorá bola zaliata krvou. Rozrezali Matičku Zem a ona pohltila všetku krv. Svarog potom začal orať zem. Z jeho potu vznikli rieky Don, Dunaj a Dneper. Na mieste bitky s Hadom vyrástli Ripejské hory. Svarogom bola stvorená Irija - nebeské cárstvo bohov a Dub, zväzujúci svet koreňmi a siahajúci vetvami až do neba.
Svarog je všeslovanským bohom, ktorého kult je najlepšie doložený u východných Slovanov. Postupne ho ale nahradili bohovia Dažbog na východe a Svarožič na západe. Na Slnko (Svaroga) sa v dnešnom Poľsku prisahalo dokonca ešte v 16. storočí.
Svarog a Svarga
So Svarogom úzko súvisí aj znak svarga, slnečný (solárny) znak, Perúnov kvet (Perúnova hviezda), osemlistá ružica. Tento znak sa vyskytuje na starých chalupách, trámoch, nábytku, odevoch, v múzeách a starožitníctvach. Je to symbol ochrany obydlia pred negatívnymi vplyvmi, ktorý sa na naše územie dostal z Ázie.
Podľa Deržavina si starý Slovan predstavoval Svaroga ako horiaci oheň, kruh, koleso alebo nebeské oko. Slnko bolo jedným z hlavných faktorov úrody, podmienok a prežitia, a preto bolo dôležité a jeho tvar je kruh.
Úzko so svargou súvisí aj znak kolovrat, ktorý symbolizuje kolobeh života, striedanie dňa a noci, leta a zimy, života a smrti.
Svarga vyrezaná do moreného lipového dreva
Ďalší Slovanskí Bohovia
Okrem Svaroga a jeho potomkov uctievali starí Slovania aj ďalších bohov a bohyne, ktorí mali svoje špecifické funkcie a atribúty. Medzi najvýznamnejších patria:
- Dažbog: Boh Slnka, syn Svaroga, darca dobra a úrody.
- Svarožič: Boh ohňa a vojny, syn Svaroga.
- Perún: Boh hromu, blesku a vojny, ochranca spravodlivosti.
- Veles: Boh dobytka, úrody, mágie a podsvetia.
- Stribog: Boh vetra, správca dobra.
- Mokoš: Bohyňa zeme, plodnosti a ženských prác.
- Lada: Bohyňa lásky, krásy a harmónie.
- Morena: Bohyňa smrti a zimy.
Niektorí autori dokonca spomínajú aj ďalšie božstvá, ako napríklad Triglava, Svantovíta, Rujevita a mnohých iných, no informácie o nich sú často fragmentárne a neúplné.
Slovanské náboženstvo bolo komplexným systémom viery, ktorý odrážal život a hodnoty starých Slovanov. Hoci sa nám z neho zachovalo len málo priamych dôkazov, jeho ozveny môžeme dodnes nájsť v ľudových zvykoch, rozprávkach a symboloch.