Celibát u rímskokatolíckych kňazov na Slovensku

Téma celibátu u rímskokatolíckych kňazov je dlhodobou a živou diskusiou, predovšetkým v posledných desaťročiach, a to nielen v rámci Katolíckej cirkvi, ale aj medzi samotnými katolíkmi. Táto téma opäť zarezonovala v médiách aj na sociálnych sieťach po vyjadreniach pápeža Františka.

Pápež František uviedol v rozhovore pre argentínsky spravodajský web Infobae, že si dokáže predstaviť zrušenie kňazského celibátu. Nemyslí si však, že toto zrušenie motivuje viac mužov k tomu, aby vykonávali kňazské povolanie a že by im to uľahčilo ich duchovnú úlohu. Ako uvádza pápež v rozhovore, v latinskej cirkvi je celibát disciplinárnou otázkou a podľa jeho slov “nie je večný ako kňazstvo”.

Východné katolícke cirkvi umožňujú kňazom sviatosť manželstva, a tak je na mieste prehodnotenie celibátu aj u rímskokatolíckych kňazov. Pápež pripustil, že v budúcnosti by teda mohlo dôjsť k jeho zrušeniu.

Ak by sme to mali zhrnúť, celibát nie je dogmou, v ktorú musia katolíci veriť, ale odporúčaním, ktoré sa pre rímskokatolíckych kňazov stalo povinnosťou. No rovnako, ako bol celibát v istej dejinnej situácii nariadený, môže byť aj zrušený. „Je to otázka vnútorných predpisov, nie viery. Môže sa to zmeniť,“ povedal pápež František pred ôsmimi rokmi v knižnom rozhovore s rabínom Abrahamom Skorkom. V tom čase bol, samozrejme, ešte len kardinálom a arcibiskupom Buenos Aires.

Napriek tomuto vyhláseniu a očakávaniam, ktoré súčasný pápež vzbudzuje, nemožno od neho v oblasti celibátu očakávať akékoľvek zmeny. V spomínanom knižnom rozhovore nazvanom O nebi a zemi však pripustil, že celibát má klady, ale aj zápory. K iniciovaniu zmien ho nedotlačia ani sexuálne škandály v radoch kléru, ako by možno niektorí očakávali. Dôvod?. „Môžeme vylúčiť, že by pedofília bola dôsledkom celibátu. Viac ako sedemdesiat percent prípadov pedofílie sa deje v rodinnom prostredí a v susedstve: starí otcovia, strýkovia, nevlastní otcovia, susedia. Rovnako dobre však možno slúžiť Bohu aj v gréckokatolíckej cirkvi.

Katolícka cirkev má okrem svojej západnej tradície aj východnú. Okrem Rímskokatolíckej cirkvi je tu 23 východných katolíckych cirkví. A aby to celé bolo ešte pestrejšie, dokonca aj v Rímskokatolíckej cirkvi sa objavujú ženatí kňazi. Už pápež Pius XII. „Koncil s láskou povzbudzuje tých, ktorí prijali kňazstvo v manželstve, aby vytrvali vo svätom povolaní a naďalej plne a veľkodušne venovali svoj život stádu, ktoré im bolo zverené,“ povzbudzuje ženatých kňazov dokument podpísaný pápežom Pavlom VI.

V paragrafe 277 sa o celibáte píše, že kňazi povinne dodržiavajú dokonalú a trvanlivú zdržanlivosť v záujme dosiahnutia nebeského kráľovstva. Celibát je „špeciálny dar od Boha“. Nebolo to tak vždy. Niekedy na začiatku to bola pravdepodobne silná tradícia, ale nie norma. Zmena prišla v 11. storočí, keď Gregor VII. vydal dekrét, ktorým nariadil celibát všetkým kňazom. Výnimkou sú len niektoré katolícke cirkvi Východného rítu.

Diskusie vo vnútri cirkvi o celibáte presahujú niekoľko ľudských životov a pravdepodobne ešte niekoľko ďalších potrvá, kým ju definitívne uzavrú. Pápež Pavol VI. sa celibátom zaoberal v rozsiahlej encyklike Sacerdotalis Caelibatus (1967). Pred približne rokom otvoril tému celibátu aj pápež František a vyvolal rozruch. František však nehovoril o zrušení celibátu pre celú cirkev, ale len o svätení „viri probati“, čo by sa dalo preložiť ako osvedčení muži pre amazonskú oblasť, kde je nedostatok kňazov.

Dobrovoľný celibát možno nie je riešením, ale povinný je určite problém. Pred rokom zverejnil server novinky.cz informácie o knihe poľského novinára a teológa Marcina Wójcika Celibát. V nej opisuje príbehy kňazov, ktorí nedokázali dodržať celibát. Wójcik sa v knihe odvoláva aj na výsledky prieskumu sociológa Józefa Baniaka. „Podľa Baniakových zistení až 68 percent katolíckych kňazov v Poľsku žilo alebo stále žije v zväzku so ženami a 15 percent s nimi má aj deti. Takmer 80 percent duchovných by chcelo slúžiť Bohu a zároveň mať ženu.

Mnohých ľudí na rímskokatolíckej cirkvi zaujíma najmä jedna vec, celibát. S úsmevom to priznáva aj známy kňaz Zbigniew Jan Czendlik, ktorý sa u našich českých susedov stal takpovediac celebritou. Jednak je osobným priateľom Lucie Bílej, sobášil ju, dokonca raz bol jej mužským sprievodom na Českom slávikovi. No hlavne, populárny je aj preto, že je veľmi úprimný a otvorený. Nebráni sa odpovedi na žiadnu otázku. Teda ani na tú, ako sympatický a celkom pekný muž, ktorý len nedávno prekročil päťdesiatku, dokáže dodržať sľub telesnej čistoty.

Ako na to odpovedá? Vtipom. Na fare vraj má na dverách nápis - zobuďte ma iba v prípade požiaru a zrušenia celibátu. A vtipné sú aj jeho odpovede na túto tému do médií: „Milujem ženy, ale som šťastný, že doma žiadnu nemám. Byť v celibáte nie je jedno z prikázaní, je to rozhodnutie cirkvi. Možno raz príde čas, že by pápež zrušil celibát. Ale mal by sa poponáhľať, pretože keď už budem mať osemdesiat, budem stáť v prvom rade s tými, ktorí zdvihnú ruku proti,“ vtipkoval napríklad v českej tlači.

Dobrovoľnosť nehrozí. To, že celý celibát je vlastne omyl, si však mnohí ľudia myslia naozaj, kňazov nevynímajúc. Žiadajú jeho zrušenie či aspoň dobrovoľnosť. Tento názor zastával aj slovenský kňaz Milan Lajcha, ktorý ho označil za hnisavú ranu rímskokatolíckej cirkvi. Lenže namiesto toho, aby ho hodnostári vyslyšali, suspendovali ho. Aj v 21. storočí je totiž množstvo veriacich a hodnostárov rímskokatolíckej cirkvi presvedčených, že sľub telesnej čistoty je správny, lebo kňazov, mníšky a mníchov neodvádzal sex od služby Bohu.

Možnosť zrušenia celibátu odmietol aj inak pokrokový pápež František. Podľa jeho presvedčenia je kňazský celibát darom pre katolícku cirkev. Jediný ústupok, ktorý vraj prichádza do úvahy, je povoliť vysviacku starších, ženatých mužov v odľahlých komunitách sveta, kde nie je k dispozícii dostatok kňazov. Pápež je tiež proti návrhom, aby sa celibát stal pre kňazov dobrovoľným.

Paradoxne, jedným z mužov, ktorí dodržiavali celibát len na základe svojho osobného presvedčenia, bol Ježiš. V jeho časoch boli kňazi ženatí, len svoj sexuálny život podriaďovali prísnym pravidlám. Cieľom, napríklad, nebola rozkoš, ale plodenie detí. Koniec koncov, aj Ježišovi apoštoli mali manželky. On však telesne nehrešil a zastával názor, že celibát by mali dodržiavať všetci Boží služobníci. Neprikazoval to však ako dogmu. Silu dodržať čistotu tela považoval za Boží dar mužom, ktorý nedostane každý.

Dnes platí celibát pre mníchov, mníšky a rímskokatolíckych kňazov. Ešte začiatkom minulého storočia ho však v Česku a na Slovensku museli dodržiavali aj učiteľky. Ak sa chceli vydať, museli prestať učiť. Návrh zrušiť zákon, ktorý nútil ženy žiť život starých panien, zrušil československý parlament až roku 1919!

Zatiaľ čo na Západe pribúda hlasov, ktoré žiadajú zrušiť celibát, u nás je stále ticho. Aj keď cirkvou na Slovensku neotriasli také vážne prípady, aké sa stali v USA, Nemecku, Írsku či v Rakúsku, pornografické materiály, ktoré sa pred dvoma rokmi našli pri domovej prehliadke u bratislavských františkánov, potvrdili, že s celibátom nie sú vyrovnaní ani tunajší kňazi. Len sa o tom otvorene nehovorí. „Diskusia o tejto téme prebieha aj u nás, ibaže nie je verejná.

V západnej Európe už kritika celibátu zaznieva priamo z cirkvi. V roku 2005 požiadalo o zrušenie celibátu 80 duchovných, ktorí sa zúčastnili na medzinárodnej konferencii v nemeckom Wiesbadene. Pred dvoma rokmi sa za otvorenie diskusie k tejto otázke prihovorili belgickí biskupi. Podľa nich je povinný celibát pre rímskokatolíckych kňazov neprirodzený a môže byť jednou z príčin sexuálnych škandálov v radoch cirkvi. Vlani sa proti celibátu postavilo i osem nemeckých politikov z CDU, pridalo sa aj 143 profesorov teológie z nemeckých univerzít. U nás takto otvorene zatiaľ nijaký kňaz nevystúpil.

Rektor Kňazského seminára sv. Františka Xaverského v Badíne Ján Viglaš s argumentmi svojich zahraničných kolegov nesúhlasí. „V protestantských cirkvách nie je celibát povinný a neukázalo sa, že by to malo nejaký dramatický vplyv na nárast záujmu o kňazské povolanie. Nie je potvrdený ani žiadny súvis medzi celibátom a sexuálnym zneužívaním. Podobný názor má aj predseda Slovenskej spoločnosti kánonického práva Ján Duda. „Tadiaľto cesta nevedie. Samozrejme, že samota nie je vždy jednoduchá, ale na druhej strane nám uvoľňuje ruky pre naše poslanie. Bez rodiny je kňaz flexibilný. Keď ho niekam preložia, môže sa hneď zbaliť, nemá starosti o rodinu. Viac ako tisícročnú cirkevnú tradíciu nemôže pápež len tak šmahom ruky zmiesť zo stola.

Za rozdiely medzi postojmi kňazov u nás a na Západe môže podľa Tížika odlišná situácia. Kým v cudzine záujem o kňazské povolanie upadá a zrušením celibátu by sa táto práca pre mladých mužov zatraktívnila, u nás tento problém nie je. „Spolu s Poľskom je Slovensko jednou z mála krajín, ktoré kňazov exportujú aj do zahraničia, lebo je ich u nás dostatok. Pokiaľ ide o sexuálne škandály, Tížik pripomína, že našu cirkev nezasiahli preto, lebo tu na to neboli podmienky. Na Západe teraz totiž odhaľujú prípady zo 60. až 80. rokov, keď deti a mládež zneužívali v inštitúciách, ktoré spravovala cirkev. U nás však za socializmu takéto ústavy ani neexistovali, začali sa budovať až v 90. rokoch. „Na Západe týchto kňazov cirkev inštitucionálne chránila. Jediný škandál podobného druhu sa u nás prevalil v roku 2009. Troch študentov teológie z bratislavskej rehole františkánov vtedy polícia obvinila, že sexuálne zneužívali dvoch chlapcov vo veku 11 a 14 rokov.

Aktualizované 24. 9. - Správca farnosti z Kľaku Michal Lajcha volá po dobrovoľnom celibáte v rímskokatolíckej cirkvi. Biskup Banskobystrickej diecézy ho teraz suspendoval. Uviedla, že Lajcha 10. septembra opustil farnosť Kľak a neslúžil denné omše. Lajcha napísal knihu, ktorá kritizuje celibát. Minulý piatok podľa diecézy neprišiel na stretnutie s diecéznym biskupom. Toto je jeho príbeh. Michal Lajcha sa narodil v roku 1984 v Ilave. Vyštudoval gymnázium a neskôr teológiu v teologickom inštitúte v Badíne pri Banskej Bystrici. Keď ho v roku 2009 vysvätili za kňaza, mal 25 rokov. Rok pôsobil v Detve, odtiaľ ho preložili do Partizánskeho, potom do Prievidze, rok bol kaplánom v Žarnovici. Mladý správca farnosti prešiel cestu od vášnivého obhajcu celibátu počas štúdia až po kritika cirkevnej demagógie, ktorý volá po dobrovoľnom celibáte rímskokatolíckych kňazov.

V knihe Tragédia celibátu - mŕtva manželka, ktorá mu práve vychádza, tvrdí, že celibát ako podmienka kňazstva je osem storočí hnisajúca rana rímskokatolíckej cirkvi. „Odsúdia ťa a pomyslia si, že si blázon… Byť bláznom kvôli pravde? Keď sme sa s Michalom Lajchom stretli na fare v Kľaku, pôsobil unavene. Pri pohľade na muža, ktorý aj napriek únave vyzerá v rifliach a obtiahnutej košeli ako americký herec, človeku prebleskne hlavou, že takto si určite kňaza nepredstavoval. „Je pre mňa fascinujúce, že som sa práve ja so svojím životným príbehom dostal do farnosti, kde bol 51 rokov farárom Rudolf Klucha, kňaz s tromi synmi,“ začal rozprávať s náznakom symboliky a poobzeral sa po miestnosti, ako keby ho tam niekde hľadal.

Rudolf Klucha sa za svojho života svetskej ani cirkevnej pocty nedočkal, ak nerátame návštevu neskoršieho československého prezidenta Ludvíka Svobodu na fare. „Rudolf Klucha je obeť cirkevného systému, pretože porušil celibát a mal nemanželské deti. Jediný žijúci syn Rudolfa Kluchu a miestnej učiteľky Ireny Víťazkovej Marián Víťazko sa narodil v Kľaku až po vojne, dnes má 63 rokov. Najmladší syn Rudolfa Kluchu Marián Víťazko. Farár Klucha kázal a synovia miništrovali. „Všetkým povedal, že sa s mamkou ľúbia. V kostole oznámil veriacim: pred Bohom to nezatajím a čo si o tom myslíte, je vaša vec. Cirkevná vrchnosť chcela, aby mama od neho odišla a aby nás dal do ústavu. Spomenul si aj na to, ako sa mu deti vysmievali, že má otca farára, ale nerobil si z toho ťažkú hlavu. Ešte lepšie sa Marian Víťazko zabavil na príhode zo svadby staršieho brata Antona.

V roku 1962 sa zastavil na fare v Kľaku aj armádny generál a neskorší československý prezident Ludvík Svoboda. 21. január 1945 je pre ľudí z Ostrého Grúňa a Kľaku známy ako Krvavá nedeľa. Bolo mrazivé ráno, keď sa ľudia chystali na rannú omšu. Syn Rudolfa Kluchu si pomaly vybavoval spomienky na Krvavú nedeľu podľa otcovho rozprávania. „Najskôr vystrieľali Ostrý Grúň, potom prišli do Kľaku. Ľudí zhromaždili pri kaplnke, že ich idú popraviť. Medzi nimi bola aj moja mama, ktorá čakala prvého syna Rudolfa. Otec odďaľoval popravu, ako mohol. Požiadal veliteľa, aby sa mohol s ľuďmi aspoň pomodliť. Nemci mu ponúkli, že ho aj s mamou ušetria, ale odmietol. Povedal, že zomrie s nimi.

Súčasný správca farnosti v Kľaku Michal Lajcha, ktorý inicioval farárovi Rudolfovi Kluchovi pamätnú tabuľu, vyrastal v hlboko veriacej rodine. Vyštudoval gymnázium, a potom, ako hovorí, prišiel moment, na ktorý si pamätá úplne presne. „Bolo to 27. januára 2003 o 22.50 večer, keď som intenzívne pocítil Božiu prítomnosť. Nedalo sa na to neodpovedať. Ako vyzerá pocit Božej prítomnosti? Chvenie, napätie, sila, alebo slabosť? „Svetlo do tmy. Ťažko sa to opisuje slovami, lebo je to tajomstvo medzi Bohom a človekom. Cítil som, že je to moja cesta k šťastiu. Lajcha vyštudoval teológiu a celibát sľúbil pri diakonskej vysviacke. Mladý bohoslovec sa pýtal, komu by kňaz-manžel patril bez celibátu? Manželke, Bohu, farnosti, cirkvi, pol na pol? „Dnes viem, že to v seminári nebola formácia, ale skôr deformácia. Priam vymývanie mozgov, brainwashing. Kontroverznú problematiku celibátu nám podávali účelovo jednostranne, tendenčne a manipulatívne. Všetko vychádzalo z tézy: koho Boh volá ku kňazstvu, toho povoláva aj k celibátu.

Katolícky kňaz si pritom znovu spomenul na svoje roky v seminári. Problémom preňho nie je celibát, ale jeho absolutizácia. Celibát si predstavuje ako dobrovoľnú voľbu a odkazuje na prax prvotnej cirkvi do 11. Potom, ako keby sa posunul náhle v čase, rozpráva o prítomnosti, ale pravdepodobne aj o blízkej budúcnosti. „Kňazstvo ma napĺňa. V živote už nebudem mať povolanie, ktoré by ma viac napĺňalo. Dá sa predpokladať, že mladý veriaci človek, akým je Michal Lajcha, rozumel všetkému, čo je spojené s kňazským životom, a rozhodol sa preň dobrovoľne. V čom je problém? Vedel, do čoho ide. „Kňazský seminár je ulita, zlatá klietka, skleník, inkubátor. Život odtrhnutý od reality. Čisto mužský svet pod jednou strechou zabezpečený tak, že ste teoreticky nemuseli mesiac odtiaľ vyjsť. Život ako vo vatičke, všetko bolo zabezpečené, vrátane myslenia. Osobitnou kapitolou seminára bolo formovanie vzťahu budúcich kňazov k ženám. Izolácia pred nástrahami a následné vytesnenie žien zo života. Seminaristi si postupne zvykli na život v zlatej klietke.

Lajcha hovorí o celibátnej logike - kňazi sa nám ženia, bohoslovci odchádzajú… V seminári sa nezaľúbia, jedine na prázdninách. Sú nebezpečné, treba ich zrušiť, a tak to aj urobili. Celibát je bezženstvo pre nebeské kráľovstvo, alebo služba Bohu s „nerozdeleným“ srdcom pre vysvätených kňazov. Manželstvo by srdce kňaza údajne rozdeľovalo. Ale čo v prípade nevysvätených bohoslovcov? Nesmú. Človek smeruje k zasväteniu Bohu s „nerozdeleným“ srdcom, zopakoval Michal Lajcha. Kňazskú vysviacku prirovnal k manželstvu s cirkvou. „Mal som vzťah, nie raz, ale nie sexuálny. Bola to vzájomná láska. Mal som s tým problém, ale nejako som sa s tým vyrovnal. Výsledok šesťročnej formácie opísal Lajcha slovami staršieho konškoláka - seminár ťa pripraví na život v seminári. „V prostredí, kde vás vychovávajú v duchu absolutizácie celibátu, prirodzene vytesníte otázku ženy. Povedia vám: celibát nerieš, inej cesty ku kňazstvu niet. Keď máte 19 rokov, uveríte, lebo túžite byť kňazom. Máte problém? Najlepší priateľ je o izbu vedľa alebo o poschodie vyššie. Podelená bolesť - polovičná bolesť. Keď sa Michal Lajcha po vysvätení stal kaplánom v Detve, všetko sa zmenilo.

„Obklopí vás existenciálna samota, hoci je okolo vás množstvo ľudí. Definitívny názorový zlom v otázke celibátu prišiel po svadbe mladšieho brata a narodení detí. „Keď som ich videl… ale bolo viac faktorov. Sledoval svoj bizarný kopernikovský obrat v otázke celibátu v priamom prenose. Po pár rokoch mimo „zlatej klietky“ sa stal z bohosloveckého obhajcu celibátu zarytým odporcom, presnejšie zástancom dobrovoľného celibátu. „Sotva nájdeme väčší systémový odklon od Ježišovej pravdy, väčší nesúlad, rozpor s evanjeliom, ako v prípade nesvätenia ženatých. Úlohou cirkvi je opäť objaviť a vyzdvihnúť manželský stav, otcovstvo a rodinu cez naplnenie daností, ktoré dal Boh ženatým mužom.

Katolícky kňaz tvrdí, že povinný, nedobrovoľný celibát je bremeno, no na svete sú tisíce kňazov, ktorí celibát vyzdvihujú a zvládajú. „Ako zvládajú? Sexuálne, pedofilné škandály, úchylky, ktoré sú v priamej súvislosti s celibátom. Chvála Bohu, Slovensko to nejako obchádza. Ale mnoho kňazov má deti, poznám takých,“ ironicky sa usmial. Práve na tomto mieste sa žiadala otázka, ktorú nebolo možné nepoložiť. Máte deti? Ak správca farnosti z Kľaku bude suspendovaný (aktualizácia - napokon ho suspendovali v piatok 21. septembra), nebude to za porušenie celibátu, ale za knihu Tragédia celibátu a porušenie cirkevného zákona.

Lajcha upozorňuje na tzv. „Už to, že sa rozprávame, je prešľap. Kniha o to väčší. Na knihu musí byť cenzorský posudok a následne súhlas alebo nesúhlas. V stredoveku by ma za Tragédiu celibátu upálili ako kacíra. O citlivých témach, akou nesporne celibát je, sa zvykne najprv diskutovať vo vnútri, v tomto prípade v cirkvi. Kňaz Lajcha sa rozhodol rovno vydať knihu a tvrdí, že práve tá je výzvou na verejnú diskusiu, polemiku, recenzovanie a odbornú kritiku. „Vnútorná diskusia v slovenskej cirkvi nie je reálne možná.

Môže neznámy kňaz, správca farnosti z Kľaku, svojou knihou iniciovať takú obrovskú zmenu v konzervatívnom organizme, akým je cirkev? „Náš cieľ nie je bigotné Slovensko. Modlím sa aj za to, aby kniha zaujala napríklad české cirkevné elity, ako sú Halík, Kašparů, Vácha a ďalší. Ich odborné recenzie by znamenali pre svetovú teológiu viac ako analýzy nejakého farárika zo Slovenska. Kým sa tak stane (ak sa to vôbec stane), môžu uplynúť roky. Je vyrovnaný s tým, že už možno nebude nikdy kňazom? Vyzerá to tak, že Michal Lajcha má v hlave upratané. Vie, že zrovnoprávnenie celibátnych a necelibátnych kňazov, ktoré presadzuje, nie je program na päť ani na desať rokov. Možno sa toho ani nedožije.

„Možno budem suspendovaný, persona non grata, očierňovaný, na Slovensku určite. Ale tak, ako som cítil povolanie stať sa kňazom, tak teraz cítim povolanie slúžiť pravde. Kto má hľadať pravdu o svätení ženatých, ak nie kňaz? Musíme urobiť, čo je v našich silách, a potom sa môžeme modliť, aby to dobre dopadlo. Sama modlitba niekedy nestačí. Čo budem robiť? Súkromný príbeh Michala Lajchu sa začal v osemdesiatych rokoch v hlboko veriacej rodine z Trenčianskej Teplej. Ak kňaz hodí rukavicu cirkvi, ťažko môže očakávať od biskupov zhovievavé pokyvkávanie hlavami. Ale kto iný by to mal urobiť? Kto by mal písať, diskutovať, polemizovať o takej výbušnej téme, akou je celibát, svätenie ženatých mužov v rímskokatolíckej cirkvi, ak nie katolícki kňazi?

Dnes tvrdí, že cirkev bude zdravá vtedy, keď budú môcť byť ženatí nielen kňazi, ale aj biskupi a kardináli, a keď budú rovnocennými s tými v celibáte. „Počas existencie cirkvi bola dlhšia éra, keď boli svätení ženatí muži. Cirkev musí byť verná Ježišovi Kristovi a v tejto veci nie je. Je farár z Kľaku kacír, dobrodruh, alebo človek, ktorý sa rozhodol povedať verejne a nahlas vlastný názor na to, o čom sa hovorí len pošepky? Možno nie je až také podstatné, ako sa cíti farár z Kľaku, ktorý by chcel, aby o jeho kritickej rozprave o povinnom celibáte katolíckych kňazov diskutovali zahraničné cirkevné autority. Momentálne je pravdepodobne rozhodujúce, ako sa budú cítiť slovenské cirkevné autority, ktoré si knihu Tragédia celibátu prečítajú. Veriaci, ale aj neveriaci vedia, alebo aspoň tušia, čo je to celibát. Zložitejšie by pravdepodobne už hľadali odpovede na to, prečo.

Časť katolíckeho kléru pobúrila minuloročná synoda pre Amazóniu, na ktorej bola okrem akútnej potreby ochrany životného prostredia otvorená aj otázka zrušenia povinného celibátu, svätenia ženatých mužov a diakonského svätenia žien. Hoci pápež František opakovane zdôraznil, že nepodporuje myšlienku dobrovoľného celibátu v západnej cirkvi, z praktických pastoračných dôvodov pripustil možnosť výnimiek. To považujú niektorí hierarchovia za cestu k jeho zrušeniu. „Z nafúknutej kauzy môže však vzísť niečo pozitívne: posun v diskusii o celibáte.“

Na tento malý oxymoron okamžite reagovalo viacero kritikov pápeža Františka. Guinejský kardinál a prefekt Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí Robert Sarah sa dokonca rozhodol začiatkom tohto roka vydať knihu Z hĺbky našich sŕdc: Kňazstvo, celibát a kríza katolíckej cirkvi (From the Depths of Our Hearts.

Pápež Benedikt XVI. v utorok vo svojom prvom apoštolskom povzbudení potvrdil, že celibát ostáva naďalej povinný pre rímskokatolíckych kňazov. V 131-stranovom dokumente, ktorý vychádzal zo záverov biskupskej synody z októbra 2005, pápež potvrdil cirkevný zákaz pristupovania k svätému prijímaniu pre katolíkov, ktorí po rozvode uzavreli druhé manželstvo. Benedikt však necháva na uváženie jednotlivých biskupov, či povolia podávanie eucharistie katolíckym politikom, ktorí podporujú interrupciu či homosexuálne zväzky. Zároveň sa však obracia na veriacich politikov, aby odmietali legislatívne návrhy odporujúce katolíckej morálke a podporovali zákony inšpirované hodnotami, ktoré vychádzajú z ľudskej podstaty.

Mapa zobrazujúca rozšírenie východných katolíckych cirkví.

tags: #slovensky #knaz #celibat