Svätá božská liturgia: Priebeh v byzantskej tradícii

Svätá božská liturgia v byzantskej tradícii je slávenie nebeskej hostiny, kde je Kristus fyzicky prítomný. Ľudia sa zišli na hostinu, pripravení konať Pánovi.

Kňaz a diakon sa začínajú obliekať pred ikonostasom pred začiatkom liturgie. Tieto obrady oslavujú príchod Boha k nám a znázorňujú tiež Nebeský Jeruzalem.

Úvodné obrady

Kňaz a diakon stoja tvárou na východ, ľudí za sebou. Diakon začína: „Modlime sa v pokoji k Pánovi sveta”. Vstupujeme do jeho prítomnosti.

Nasleduje (mirnej) ekténie. Modlíme sa za potreby cirkvi a sveta. V tejto časti liturgie sa majú v liturgii spomínať všetkých, ktorého anjelské zbory neviditeľne nesú v sláve.

Počas spevu cherubínskej piesne, spievame, odložme teraz všetky svetské starosti. Chrám znovu napĺňa nádherná vôňa kadidla. Kňaz sprevádzaní sviečkami kráčajú na ambón.

Bohoslužba slova

Nasleduje bohoslužba slova a spevov. Kňaza a diakona sprevádzajú svetlonosi, ktorí nesú sviečky. Tieto gestá majú hlbokú symboliku. Diakon znova okiadza chrám - prestol evanjelia a prestol eucharistie.

Na dôležitosť Božieho slova, si bozkom a poklonou uctievame sväté evanjelium. Diakon ide dopredu, aby si bozkom uctili sväté evanjelium.

Čítanie evanjelia a homílii nemôže byť čisto intelektuálny. Slovo nie je iba nejaký príbeh, povzbudenie či pobavenie. Je potravou, ktoré má byť prežité.

Nasledujú zaradené prosby za rôzne úmysly, za mnohé zvláštne potreby. Máme ho počúvať tak, ako by nás osobne oslovoval sv. Pavol, sv. Ján. V minulosti si ľudia veľmi ctili evanjeliár. Priložili si ho pod hlavu a chceli sa tak vyliečiť. Zároveň tak vzdávali úctu.

Eucharistická liturgia

Počas bohoslužby celá hierarchia a členovia cirkvi s slúžiacimi vstupujú do svätyne svätých. Slúžiaci si dávajú bozk pokoja, lásky. Táto prax existovala až do 11. storočia a je zahrnuté aj v anafore (eucharistickej modlitbe). V časoch sporov, je naša viera sformulovaná do systematického zoznamu tvrdení.

Teraz sa zameriavame na jadro liturgie, ku ktorému sme práve dospeli. Potom zdvíhame naše srdcia k Bohu. Kňaz nás potom vyzýva, aby sme poďakovali Pánovi. Eucharistia znamená „vďakyvzdávanie”.

Anafora, eucharistická modlitba, sa pripisujú sv. Jánovi Zlatoústemu a sv. Bazilovi Veľkému. Inšpirovali sa touto starou židovskou formu ako na vzor. Bohu za stvorenie, velebili ho za spásu a prosili o vykúpenie. Prosili ho, aby nám poslal svojho Ducha a aby jeho dary spočívali na nás. V minulosti sa celá anafora prednášala nahlas, no tieto modlitby sa teraz väčšinou modlí kňaz potichu.

Teraz sa začína vzývanie Svätého Ducha (epikléza).

Modlitba Otčenáš a prijímanie

Teraz nasleduje „Vnímajme! Sväté svätým!”. Skutky a listy svätých apoštolov chápu „svätých” ako celú cirkev. Nasleduje modlitba k Svätému Duchu. Potom prosíme Boha ako nášho Otca. Otčenáš teda slúži ako určité očistenie.

Ježiš urobil tamten a človek tento. Tento stôl je taký istý ako tamten. Nie je o nič menší. Ježiš bude večerať so svojimi učeníkmi.

Prijímanie znamená hladomor a smrť. Je to pokrm na odpustenie hriechov, ktoré sú odpustené účasťou na Kristovom tele a krvi. Na hriechov a večný život. Kristus uzdravoval chorých a zachránil hriešnikov.

Záver liturgie

V ďalšej ekténii sme vyslaní odísť v pokoji. Kristus je náš pokoj, zbúral múr rozdelenia, nepriateľstvo. Nasleduje záverečné požehnanie.

Po liturgii si veriaci berú si z požehnaného chleba - antidoru (nekonsekrovanej prosfory). Je to pozostatok agapé - prvokresťanských hodov lásky.

Liturgia je účasť na týchto tajomstvách: „trpezlivo to očakávame”.

Jeho funkcia pri liturgii je slúžiť, vykonávať manuálne práce, obsluhovať pri stoloch a starať sa o núdznych. Diakon sa ukloní a my tiež. Je to bežný vzduch, ktorý dýchame, vznášajúci sa nad tvárou zeme. Musíme mať jednoznačný postoj. Boha, musíme mať jednoznačný postoj. Dostať len od Krista. Byzantskej liturgie, celá hierarchia a členovia cirkvi. Liturgie zaradený v prvej polovici 6. Zomrieť alebo že náš život je skrze Krista v Bohu. K pôvodnému koreňu Pánovej večere, hostiny. Znamená pamätať a pamätať znamená sprítomňovať. Prirodzenosť. Dar vzbudzuje dar, láska plodí lásku. Nenávisti a odplaty sa obnovuje na raj. Prvotný pád. Boha aj o zachovanie plnosti cirkvi, Tradície. Schizmy reflektujú túžbu po oddelení. Cirkvi a na sväté dary. Hlavou, do Krista. Kňazov, diakonov, svetských predstaviteľov a všetkých núdznych. Rastieme v láske, akoby sme mohli na niekoho zabudnúť? Svojim vinníkom. Žiadneho Judáša, žiadneho lakomca. Odísť. Aby sme nepristupovali, ale aby sme nepristupovali bez uváženia. Až do konca sveta.

tags: #svata #bozska #liturgia