Mnohí si cisárovnú Sisi spájame cez film s Romy Schneiderovou, ktorá bola famózna. A je nám jedno, koľko je na príbehu pravdy, nakoľko sa drží reality. Nádherný historický príbeh, ktorí u viacerých podnietil záujem o túto bavorskú princeznú, rakúsku cisárovnú, a českú i uhorskú kráľovnú.
Už o nej vyšlo veľa kníh, natočilo sa more filmov, seriálov, aj muzikál…no teraz vyšla kniha, ktorú rozhodne odporúčame prečítať. Ako je u mňa zvykom, nie je to klasický historický román. Keď si Amalia Wiedelová vydraží nádherný toaletný stolík z 19. storočia, nie je to prvá starožitnosť v jej byte. Lenže tento čarovný kúsok minulosti v sebe čosi ukrýva. Zvláštnu čiernobielu fotografiu známej ženy a vyryté písmená A. D. Amalia je samotárska introvertka, ktorá aj bez podivného stolíka máva nočné mory. Tie ju však nedesia, práve naopak, vychutnáva si v nich hru s ohňom a robí zápisky do Knihy snov. Bad Ischl, Viedeň, Gödöllő… Nočné desy ju neopúšťajú ani na cestách. Hranice sa však stierajú.
Zbožňovaná císařovna Sissi, která se bouřila proti pravidlům„O Sisi som nikdy neplánovala písať,“ priznáva autorka Michaela Ella Hajduková. „Zdalo sa mi, že jej je už všade veľa a všetko sa povedalo. Michaela mala Sisi odjakživa rada aj so všetkými tými mýtmi a legendami okolo nej. To bol prvý impulz napísať o Sisi príbeh…tým druhým bola informácia, že mala na ľavej lopatke vytetovanú kotvu a že si to dala spraviť po 50-tke. „To bola info, ktorá rozhodla, že som sa na Sisi pozrela znova a bližšie. Vyšli novšie životopisy, kde som našla o Sisi mnoho vyvrátených mýtov a nové poznatky podložené argumentmi.
Michaela v príbehu využila mnoho skutočných faktov, dej prejde viacerými krajinami, keďže aj Sisi bola vášnivá cestovateľka a odohráva sa aj v Rumunsku. Dozvieme sa o jej detstve, ktoré nebolo až také divoké a bezstarostné, ako sa uvádza v mnohých prameňoch. Lepšie spoznáme to zasnívané plaché dievča, ktoré sa rado preháňalo na koni a k vežičke si chodievala písať básne do Poetického denníka. Svoje miesto má jej rodina, starostlivá matka, bohém a vetroplach otec Max, sestra Nené. Odhalíme, ako to bolo okolo zaľúbenia Sisi a Franza, pozrieme sa aj na sobášny obrad, ktorého priebeh sa Sisi musela naučiť, aby vedela, čo ju čaká. Michaela využila vo svojom príbehu aj ďalšie zaujímavosti.
Je nepochybné, že Sisi bola komplikovaná, nezvyčajná a miestami zvláštna osoba. Sľub cisárovnej Sisi je kniha, ktorá vám ju priblíži viac a z uhlov pohľadu, ktoré ste doteraz možno nemali.
Viedenský les a Baden: Miesta spojené s cisárovnou Sisi
Bezprostredne pred bránami Viedne sa tiahne zelený pás dolnorakúskeho regiónu Viedenský les (Wienerwald), ktorý Viedenčania nazývajú aj „zelenými pľúcami“ Viedne. Viedenský les ponúka okrem prírodných krás aj historické skvosty, kultúrne vyžitie, relax v termálnej liečivej vode či výborné vína.
Približne 30 kilometrov južne od Viedne sa nachádza centrum tohto regiónu, kúpeľné mesto Baden (niekedy sa označuje aj ako Baden bei Wien). To sa v týchto dňoch zapísalo spolu s ďalšími 11 kúpeľnými mestami Európy na prestížny zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Počas existencie Rakúsko-Uhorska bolo obľúbeným miestom habsburskej cisárskej rodiny, umelcov a rakúskej smotánky. Dnes sem najmä Viedenčania unikajú pred ruchom veľkomesta.
Ako už názov mesta napovedá, jeho vznik je úzko spätý s teplými liečivými prameňmi, ktoré boli základom pri budovaní preslávených kúpeľov. Liečivé účinky miestnych štrnástich prameňov poznali už starovekí Rimania za čias vlády cisára Claudia. Voda blahodarne pôsobí predovšetkým na cievy, srdce a obehovú sústavu. Teplá liečivá voda je tu dodnes hlavným turistickým lákadlom, za ktorou sem prichádzajú každoročne tisíce turistov a pacientov.
Ďalší rozmer získal Baden v roku 1934, keď v budove bývalého kúpeľného domu z rokov 1884-1886 bolo zriadené najväčšie a najstaršie kasíno v Rakúsku s dnešným názvom Congress Casino. Vedľa kasína sa nachádza kúpeľný park (Kurpark), založený už v roku 1792 na počesť Márie Terézie, s hudobnými pavilónmi, fontánami, sochami, lavičkami, vyhliadkami a náučnými chodníčkami. Baden sa honosí aj prezývkou „Mesto ruží“. Dôvod zistíte, ak zavítate do Doblhoffparku, kde sa nachádza najväčšie rozárium v krajine. Hoci kvitnú od mája až do októbra, najviac návštevníkoch ich obdivuje na začiatku júna počas „Dňa ruží v Badene“.
V Badene radi oddychovali aj korunované hlavy a hudobní skladatelia tu nachádzali inšpiráciu. Zrodila sa tu aj hymna Európskej únie, slávna IX. symfónia Ludwiga van Beethovena s Ódou na radosť.
Ďalšie zaujímavé miesta vo Viedenskom lese
Fanúšikov mysterióznych príbehov tu zaujme legenda, podľa ktorej duch staviteľa hradnej veže dodnes straší návštevníkov. Cyklochodník Helenentalradweg, po ktorom budete pokračovať do opátstva Heiligenkreuz, patrí k tým najkrajším vo Viedenskom lese. Ku koncu trasy sa napája na ďalší cyklochodník Stiftsradweg, ktorý vás dovedie až do najstaršieho cisterciánskeho kláštora na svete Heiligenkreuz, ktorý tu existuje od roku 1133. Kláštorný kostol bol vybudovaný v dvoch rôznych slohoch - románskom a gotickom. Najväčšou zaujímavosťou kláštorných budov je krížová chodba s kapitulskou sieňou s viac ako tristo románskymi stĺpmi, gotický chór z konca 13.
Kúsok od Heiligenkreuzu sa nachádza dedinka Mayerling, kde spáchal v roku 1889 samovraždu tridsaťročný arcivojvoda Rudolf, rakúsky následník trónu a jediný syn cisára Františka Jozefa I. a cisárovnej Sissi. Do hrobu vzal aj svoju sedemnásťročnú milenku baronesu Mary Vetserovú. Ihneď po tragédii nechal cisár František Jozef I. prestavať poľovnícky zámoček na karmelitánsky kláštor. Počas prehliadky si môžete pozrieť nádherný kostol, kaplnku sv.
Ďalším nemenej zaujímavým výletným miestom uprostred Viedenského lesa, ktorý poľahky absolvujete na bicykli z Badenu, je rozsiahly 280-hektárový zámocký areál Laxenburg. So svojimi objektami Starým zámkom, Modrým dvorom a romantickým hradom Franzensburg je považovaný za jeden z najkrajších pamätníkov záhradnej architektúry 18. a 19. Srdcom rozsiahleho areálu je Starý zámok, ktorého história siaha až do 12. storočia. V 14. storočí ho získali Habsburgovci a až do konca I. svetovej vojny fungoval ako ich jarná rezidencia. Vyrastal tu aj malý František Jozef I. so svojimi bratmi.
Najväčším ťahákom areálu Laxenburgu je hrad Franzensburg, ktorý je napodobeninou stredovekého rytierskeho hradu. Je to taká klenotnica Rakúska, ktorá je dnes prístupná návštevníkom. Hrad stojí na umelom ostrove uprostred 25-hektárového rybníka, po ktorom sa môžete člnkovať na požičaných loďkách. Aj na samotný hrad sa môžete previezť romantickou kompou z roku 1811. Stačí, ak prievozníkovi zaplatíte 70 centov. V zámockom parku uvidíte viacero menších záhradníckych stavieb, ako letohrádky, jaskyne, tajomné chrámy a sochy, ktoré sú rozptýlené po celom areáli. K najzaujímavejším patrí rytierske turnajové bojisko, kde sa až do polovice 18. Naďabíte aj na viacero mostov. Napríklad na 12 metrov vysoký Gotický alebo Leví most, kde sochy dvoch levov chránia vstup do parku.
Madeira a cisárovná Sisi
Niekto sa na Madeiru vyberie pre jej exotickú prírodu, no ostrov uprostred Atlantiku skrýva aj veľa kultúrnych prekvapení. Chodil sem maľovať britský premiér Winston Churchill a z chorôb sa tu v príjemnom prostredí zotavovala aj Sisi. Na Ostrove dreva - tak totiž znie preklad jej názvu Ilha da Madeira, ktorý jej dali v roku 1419 portugalskí moreplavci Joăo Zarco a Tristăo Teixeira pre jej husté lesy - Churchillove obrazy nájdete dodnes.
Madeira sa už krátko po svojom objavení stala dôležitým bodom na námornej ceste medzi Európou, Amerikou a Afrikou. Bohatstvo a prosperitu ostrovu priniesol najmä obchod s cukrom a vínom, čo podnietilo aj tunajší rozvoj umenia a kultúry. Miestni sú na svoju bohatú kultúru či unikátny folklór, aj keď ovplyvnený portugalskými koreňmi, veľmi hrdí. S folklórom sa stretnete aj v bežnom živote. Tie sú pestrofarebné a tvorí ich dlhá sukňa s vertikálnymi pruhmi v červenej, modrej a žltej farbe, pričom horná časť je doplnená o jednoduchú bielu blúzku. Súčasťou kroja je často aj typická čiapka (carapuça) s malým špicom. Zvyčajne je jednofarebná - červená alebo modrá, vyrobená z vlny, ktorá chránila pred chladom, najmä v horských častiach ostrova.
Madeirčania majú často odev ozdobený čipkou, ktorá ostrov preslávila. Bežne vidíte priamo na ulici ženy paličkujúce čipky. Madeirská čipka je svetoznáma pre svoju jemnosť, detailné vzory a vysokú kvalitu spracovania. Je jedným z kľúčových prvkov kultúrneho dedičstva Madeiry. Niet preto divu, že má na ostrove aj svoje pamätníky. Predpokladá sa, že techniky vyšívania sa na Madeiru dostali z Portugalska. Ostrovania tieto techniky prispôsobili svojim podmienkam a vytvorili tak originálny štýl čipkovania. Čoskoro si čipka získala obľubu aj v zahraničí a stala sa dôležitým exportným artiklom. Bola cenená ako luxusný produkt, ktorý znamenal dobrý vkus a prestíž. Každý rok sa na Madeire koná festival venovaný čipke a tradičnému vyšívaniu, ktorý láka turistov aj miestnych obyvateľov.
Na Madeire sa nachádza aj niekoľko múzeí a centier, ktoré sa venujú histórii a výrobe čipky. Napríklad vo Funchale sa o nej viac môžete dozvedieť v najznámejšej prevádzke Bordal priamo v centre mesta. Možno si tu zblízka pozrieť čipkované obrusy, vreckovky, závesy, odevy, výbavičky pre deti, svadobné šaty, ale aj vidieť, ako sa čipka používala na ozdobovanie dekoratívnych predmetov (fľaše, misky a podobne). Toto zdobenie predmetom každodennej potreby dodávalo eleganciu a jedinečný vzhľad.
Kostoly boli tiež často vyzdobené glazovanými keramickými dlaždicami nazývanými azulejos, ktoré sú typické pre portugalskú kultúru. Dlaždice zvyčajne s modro-bielymi motívmi sa používali na dekorovanie interiérov kostolov, kaplniek, ale aj železničných staníc, fontán či tržníc. Na Madeire nájdete mnoho kostolov s dlaždicami, ktoré zobrazujú biblické príbehy, náboženské scény alebo výjavy z miestnej histórie. K tým najkrajšie vyzdobeným patrí Katedrála Sé, Kostol sv. Petra a Kostol sv.
Cisárovná Sisi – princezná Diana z 19. storočia
K najnavštevovanejším múzeám na ostrove patrí múzeum venované najslávnejšiemu madeirskému rodákovi, svetoznámemu futbalistovi Cristianovi Ronaldovi. Pre každého futbalového nadšenca je jeho Múzeum CR7 priam povinnou zastávkou. Pred múzeom stojí bronzová 3,8 metra vysoká a 800 kilogramov vážiaca socha Cristiana Ronalda, ktorú si radi fotia turisti. Autorom sochy je známy madeirský umelec Ricardo Veloza, ktorý Ronalda zobrazil s typickým úsmevom, oblečeného v drese, v postoji predtým, ako zahrá voľný kop. Hneď od jej odhalenia v roku 2014 najmä fanúšičky priťahuje na tejto soche oblasť slabín, ktorých sa rady dotýkajú.
Ronaldovi je venované ešte jedno umelecké dielo. Nachádza sa na tunajšom medzinárodnom letisku, ktoré od roku 2017 nesie jeho meno (Aeroporto Internacional da Madeira Cristiano Ronaldo).
Pri východe z letiskovej haly bola bronzová busta Cristiana Ronalda od miestneho sochára Emanuela Santosa. Už pri svojom odhalení v roku 2017 sa stala virálnou. Sociálne siete zaplavili fotky nevydarenej tváre futbalistu so zvláštnym úsmevom, ktoré pobavili ľudí po celom svete.
Madeiru vo svete preslávili aj ďalšie osobnosti. Prostredníctvom umenia ju zviditeľnil aj Winston Churchill. Málokto vie, že dvojnásobný britský premiér bol aj vášnivým maliarom, spisovateľom a historikom.
Churchillove vášne - maliarstvo a písanie mu poskytovali únik z politického stresu a hektického života. Namaľoval vyše 500 obrazov, mnohé z nich dnes nájdete v známych galériách po celom svete a jeho obrazy sú aj mimoriadne cenené na aukciách. Churchill bol samouk a maľovať začal až v dospelom veku. Svoj prvý obraz namaľoval v roku 1915, keď mal 40 rokov. V jeho tvorbe možno pozorovať vplyv impresionizmu a k jeho obľúbeným maliarom patrili Claude Monet a Paul Cézanne. Najradšej maľoval krajinky a záhrady. Maliarskej vášni sa venoval aj počas januárovej cesty v roku 1950 na Madeiru.
Prvého januára 1950 prišiel s manželkou, tajomníkom a dvoma sekretárkami loďou do Funchalu, kde sa zdržal do 12. januára. Jeho najznámejší madeirský obraz vznikol 8. januára 1950 v rybárskom mestečku Cȃmara de Lobos. Veľmi na neho zapôsobili útesy, prístav s rybárskymi člnmi a pestrofarebné domčeky. Svoje maliarske plátno, paletu farieb a štetce si rozložil na vyhliadke Espírito Santo (dnes vyhliadka Winstona Churchilla), ktorá sa nachádza priamo nad prístavom. Tieto fotografie sú dodnes veľmi populárne a visia v miestnych reštauráciách, baroch i hoteloch. Môžete si ich zakúpiť ako suvenír v podobe pohľadnice či magnetiek.
Na základe týchto fotiek portugalský sochár Martim Velosa v roku 2019 vyrobil bronzovú sochu Churchilla v životnej veľkosti, ako sústredene s cigarou v ústach maľuje prístav, sediac v typickom prútenom madeirskom kresle.
Turisti si tu môžete prisadnúť na druhé prútené kreslo, ktoré je taktiež odliate z bronzu, a odfotiť sa s Churchillom. Okrem tejto sochy je tu ešte jedno umelecké dielo spojené s ním. Na vyhliadke, kde maľoval, je pamätná tabuľa zobrazujúca stojan na maliarske plátno a text upozorňujúci na Churchillovu návštevu. V niektorých múzeách a galériách na Madeire uvidíte aj iné Churchillove obrazy a v ponuke tour operátorov je aj exkurzia po miestach spojených s jeho pobytom.
Na Madeire zanechali svoju stopu aj dve korunované hlavy z habsburského rodu, cisárovná Sisi a posledný rakúsko-uhorský cisár Karol I. V krásnych záhradách Quinta Vigia stojí dnes bronzová socha cisárovnej od portugalského sochára Luisa da Rocha Dinisa. Tá navštívila Madeiru v roku 1860, aby sa tu zotavila po prekonaní tuberkulózy. Už v tomto čase slúžil ostrov ako klimatické letovisko pre ľudí trpiacich pľúcnymi chorobami.
Záver svojho života na Madeire strávil aj posledný rakúsko-uhorský cisár Karol I., ktorý tu bol aj s rodinou vo vyhnanstve po tom, čo zanikla rakúsko - uhorská monarchia na konci I. svetovej vojny. Od roku 1921 žila rodina v skromných pomeroch na ostrove. V hoteli, kde bývali, ich okradli o rodinné šperky, čo ešte viac zhoršilo ich ekonomickú situáciu. Boli nútení presťahovať sa do domu nad Funchalom, na kopec Monte, kde v marci 1922 Karol vážne prechladol, keďže v dome sa slabo kúrilo. Pochovali ho v miestnom kostole Nossa Senhora do Monte, kam dodnes prichádzajú návštevníci uctiť si jeho pamiatku. V roku 2004 ho pápež Ján Pavol II. blahorečil za jeho snahu ukončiť vojnu mierom a za oddanosť katolíckej cirkvi. Leží v jednoduchej kovovej truhle, na ktorej je položená kovová replika českej svätováclavskej koruny, ktorá symbolizuje, že bol aj českým panovníkom.
Hneď pod schodmi kostola sa nachádza ďalší symbol histórie a tradície Madeiry, štartovacie stanovisko pre „carros de cesto“ (madeirské prútené sane), ktoré patria k najznámejším turistickým atrakciám ostrova. Prútené sane sa tu objavili okolo roku 1850 a slúžili ako prepravný prostriedok na tovar, ale aj ako dopravný prostriedok pre miestnych obyvateľov, ktorí sa potrebovali rýchlo dostať z kopca Monte do Funchalu. Sane sú vyrobené z prútia a dreva, pričom na spodnej časti sú osadené hladkými kovovými lyžinami, ktoré im umožňujú kĺzať sa po strmých asfaltových cestách. Sane vedú dvaja muži, „carreiros“, oblečení v bielom so slamenými klobúkmi na hlavách, ktorí majú na starosti ovládanie saní pomocou lana a topánok s gumovými podrážkami.
V bezprostrednej blízkosti posledného odpočinku Karola I. sa nachádza záhrada umenia a exotiky Monte Palace Tropical Garden, známa pod názvom Monte Palace. Dostanete sa sem poľahky lanovkou priamo z Funchalu. Táto nádherná záhrada, rozkladajúca sa na ploche približne 70 000 metrov štvorcových, spája exotickú flóru, históriu a umenie.
Pôvodne na mieste Monte Palace stál hotel, ktorý bol postavený koncom 19. storočia. Návštevníci Madeiry si ho rýchlo obľúbili. Neskôr hotel prešiel do vlastníctva jedného z najbohatších portugalských podnikateľov José Berarda, rodáka z Madeiry, vášnivého zberateľa umenia a filantropa, ktorý sa rozhodol premeniť tento priestor na tropickú záhradu. Zbierkový fond zahŕňa nielen sochy a keramiku, ale aj jedinečné umelecké inštalácie, ktoré zdobia rôzne časti záhrady.
V záhrade možno nájsť keramické panely s mozaikami, ktoré zobrazujú scény z portugalskej histórie, najmä obdobie námorných objavov. Vystavená je tu aj jedna z najvýznamnejších súkromných zbierok dlaždíc azulejos od 15. až po 20. storočie. Monte Palace tiež ponúka priestor pre sochy súčasných portugalských aj zahraničných umelcov, čím sa stáva otvorenou galériou, ktorá prepája tradičné a moderné umelecké prvky. Táto kolekcia, známa ako „Sculpture Garden“, zahŕňa desiatky fascinujúcich kamenných sôch, ktoré zachytávajú rôzne aspekty života, duchovna a prírody v Afrike. Nachádza sa tu aj múzeum, ktoré je zamerané na minerály a drahokamy, a galerijný priestor. Uvidíte tu viac ako tisíc vzácnych kameňov a minerálov z rôznych častí sveta, najmä z Brazílie a Afriky.
A na záver pobytu na Madeire stojí za to vybrať sa na prechádzku do centra Funchalu, kde sa nachádza skrytý umelecký klenot. Je ním malebná umelecká ulička, známa ako Rua de Santa Maria. Táto ulička, ktorá bola kedysi len tichým, zanedbaným zákutím starého mesta, sa dnes stala jednou z jej najnavštevovanejších častí, vďaka projektu „Arte Portas Abertas“ (Otvorené dvere umenia). Všetko sa začalo v roku 2010 ako iniciatíva miestnych umelcov na oživenie starého centra Funchalu. Umenie malo nahradiť sivé a chátrajúce dvere farebnými výtvormi, ktoré by odrážali nielen kreativitu umelcov, ale aj ducha samotného mesta. Čo sa začalo ako malý umelecký projekt, prerástlo do živého a pulzujúceho umeleckého prejavu. Z Rua de Santa Maria sa stalo jedinečné miesto, kde sa stretáva história a moderná tvorivosť.
Možno tu nájsť diela rôznych umeleckých štýlov a techník - od klasickej olejomaľby až po moderné streetartové prvky. Niektoré maľby sú abstraktné, plné geometrických tvarov a farieb. Iné sú realistické, zobrazujú portréty miestnych ľudí, rybárov alebo staré ženy sediace na priedomí, ktoré akoby rozprávali príbehy o minulosti Funchalu.
To, čo robí Rua de Santa Maria takou výnimočnou, je jej prístupnosť. Návštevníci nemusia vstupovať do tradičných galérií či múzeí, aby si vychutnali umenie, stačí sa len prechádzať uličkami a nechať sa unášať pohľadom na pestré diela.
tags: #duch #zosnulej #cisarovnej #sisi