Východné Slovensko je známe svojimi malebnými drevenými kostolíkmi, ktoré predstavujú jedinečné historické a architektonické poklady. Tieto vzácne stavby, často majstrovské diela anonymných ľudových tvorcov, sa objavujú najmä na Zemplíne a svojím jedinečným vzhľadom a históriou fascinujú turistov z celého sveta. Ich pôvod siaha až do stredoveku, keď sa stavali z vtedy najdostupnejšieho materiálu - dreva.
V minulosti bolo na Slovensku približne 300 drevených kostolov. Keďže je však tento materiál citlivý na rôzne vplyvy, nepodarilo sa ich uchovať všetky. Majstri tesári u nás stavali katolícke aj protestantské kostoly.
Tie druhé sa viazali k prísnym podmienkam, ktoré museli splniť pri ich budovaní. Museli byť postavené len z dreva, nemohli na ne použiť ani jediný klinec a dokončené mali byť vždy do jedného roka od začiatku výstavby.
ZEMPLÍN - K veľmi zaujímavým a atraktívnym architektonickým pamiatkam Zemplína patria gréckokatolícke a pravoslávne drevené kostolíky, majstrovské diela prevažne anonymných ľudových tvorcov. Stoja na návršiach alebo pri potokoch a tvoria malebnú dominantu obcí. Vznikli prevažne v 18. storočí a z tohto obdobia je aj ich interiér, v ktorom sú pozoruhodné dekoratívne nástenné a nástropné maľby oltáre, lavice, obrazy drevené liturgické náčinie a knihy.
Medzi najvýznamnejšie drevené kostolíky na Zemplíne patria:
- Jalová - drevený kostol postavený v roku 1831.
- Hrabová Roztoka - pravoslávny kostol sv. Bazila Veľkého. Hlavný oltár a ikonostas sú súčasné so stavbou. Zaujímavý je tepaný strieborný kalich z 18. stor.
- Inovce - pravoslávny drevený zrubový kostol sv. Michala archanjela z roku 1836. Interiér je súčasný so stavbou. Pri kostole je drevená zvonica.
- Kalná Roztoka - pravoslávny drevený kostol sv. Bazila z konca 18. stor., Rekonštruovaný v roku 1839. Vzácne je najmä vnútorné vybavenie kostola, ktoré tvorí s architektúrou stavby jednoliaty celok.
- Krásny Brod - pravoslávny drevený kostolík z konca 19. storočia.
- Ruská Bystrá - pravoslávny drevený barokový kostol sv. Mikuláša z roku 1730. Je vhodne zakomponovaný do prírody s vysokou umeleckou i technickou hodnotou. V kostolíku je ikona Pieta z roku 1700. Leží v severovýchodnej časti okr. Sobrance.
- Ruský Potok - drevený pravoslávny barokový kostol z roku 1740, v ňom sú bohoslužobné knihy z rokov 1626 -1654.
- Strihovce - drevený barokovo-klasicistický kostol z 18. storočia, leží juhovýchodne od Sniny.
- Šmigovec - drevený kostol z 19. stor.
- Topoľa - drevený zrubový barokový gréckokatolícky kostol sv. Michala archanjela z roku 1780. Rekonštruovaný bol v rokoch 1928 - 29 a v roku 1970. Je postavený na návrší nad obcou. Tiež je tam pravoslávny drevený kostolík z druhej pol. 17. stor. ikonograficky zaujímavý obraz Snímanie z kríža, pochádzajúci z čias okolo roku 1700.
- Uličské Krivé - drevený barokový gréckokatolícky kostol sv. Michala archanjela z roku 1718. Začiatkom 20 stor bol zrenovovaný.
- Nová Sedlica - v roku 1970 bol prenesený gréckokatolícky kostol sv. Michala archanjela z roku 1754 s barokovým interiérom a ikonostasom z polovice 18. storočia do parku pri kaštieli v Humennom. Je tu súčasťou skanzenu ľudovej architektúry a bývania.
- Vyšný Hrabovec - drevený kostol, ktorý je zaujímavý tým, že má samostatnú zvonicu - vežu, otvorenú v prízemí a so šindľovou strechou.
Gréckokatolícky kostol v Ruskej Bystrej
Gréckokatolícky kostol byzantského typu sa nachádza v obci Ruská Bystrá. Postavený bol medzi rokmi 1720 a 1730 a od roku 2008 je zapísaný na zozname svetového dedičstva UNESCO. Svätostánok sa pýši nádherným ikonostasom, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť interiéru. K nemu sa viaže zaujímavý príbeh. Pôvodne ho totiž vyrobili pre úplne iný chrám. No keď ho priniesli do jeho interiéru, nevošiel sa tam. Preto hľadali nové miesto a kostol prenesenia ostatkov svätého Mikuláša bol ideálny.
Chrám Prenesenia ostatkov svätého Mikuláša je drevená gréckokatolícka cerkev byzantského obradu v obci Ruská Bystrá v okrese Sobrance v Košickom kraji. Obklopujú ju Vihorlatské vrchy. Cerkev bola postavená v roku 1730, na návrší obce v čase panovania rímskonemeckého cisára Karol VI. Od 7. júla 2008 je národnou kultúrnou pamiatkou a je zapísaná v Zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
Je to zrubová stavba z ihličnanových ručne tesaných trámov, na koncoch spojených tesárskym čapovaním a zadlabaním. Spodné trámy, povrchovo ošetrené čiernou farbou proti drevokaznému hmyzu, sú uložené na kamennej podmurovke.
Pôdorys cerkvi je z troch štvorcov umiestnených v jednej osi orientovaných z východu na západ. V najmenšom, východnom, je svätyňa, presbytérium s malým východne orientovaným dvojkrídlovým oknom. Tretí štvorec za uzatvorenou stavbou vypĺňajú exteriérové nosné stĺpiky, nad ktorými vyčnieva veža so zvonmi.
Drevený barokový ikonostas s výklenkami pre ikony predeľuje svätyňu od lode. V ostení dverí je olejová maľba svätého biskupa Mikuláša, byzantského cirkevného hodnostára zo 4. storočia. Po obidvoch stranách dverí pri obvodových stenách sú z ľavej - severnej strany a pravej - južnej strany otvory pre diakonské dvere.
V prvom, hlavnom rade ikonostasu sú ikony Bohorodičky Hodegetrie a Krista Učiteľa. Ďalšie ikony prvého radu, sv. biskup Mikuláš a netradične sv. Paraskieva, sú na bočnej stene. Druhý rad sviatkov má uprostred ikonu Poslednej večere. V treťom, apoštolskom rade, je v strede hlavná ikona Krista Veľkňaza a vedľa neho ikony Bohorodičky a sv. Jána Krstiteľa.
Cerkva v Ruskej Bystrej je architektonicky odlišná od gréckokatolíckych cerkví v Bodružale a v Ladomirovej (zapísaných tiež do zoznamu Svetového dedičstva UNESCO) preto, že zrubové trámy nie sú z exteriéru kryté žiadnymi vonkajšími doskami alebo šindľom, ako je to napríklad pri cerkvách vo Svidníckom okrese.
Ďalšou zaujímavosťou, je že strop nie je zrubový voľné vystupujúci priestor do výšky (v podobe zrezaného ihlanu), ako je to pri iných cerkvách, ale pohľadovo plošne uzatvorený rovnými doskami.
Gréckokatolícke cerkvi sú pozoruhodné konštrukciou strechy. Cerkva v Ruskej Bystrej má jednoduchú šindľovú valbovú strechu bez akýchkoľvek dekoratívnych prvkov, ktoré by jej dodávali jedinečnosť oproti iným svetským stavbám. Spodný rad drevených šindľov má tesársky upravené okraje v tvare zubov.
Na západnej strane vystupuje z hornej tretiny valbovej strechy vertikálnymi doskami exteriérovo upravená veža so zvonmi. Nad vežou je stanová strecha. Na nej je nepravidelný osemboký šindľový dekoračný prvok, z ktorého vystupuje tiež osemboký skoro kužeľový nadstavec, ktorého vrchol tvorí kovaný kovový kríž.
Zvláštnosťou týchto prvkov je to, že plynulo prechádzajú z jedného geometrického tvaru do druhého. V ostatných cerkvách majú guľovité cibuľky spravidla presné geometrické tvary, z ktorých vyčnievajú stĺpiky, na ktorých sú ďalšie dekoračné prvky.
7. júla 2008 konferencia Výboru Svetového dedičstva UNESCO na 32. zasadnutí v kanadskom Quebecu rozhodla o zápise cerkvi v Ruskej Bystrej spolu s ďalšími ôsmimi drevenými pamiatkami do zoznamu Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO pod spoločným názvom Drevené chrámy v slovenskej časti Karpatského oblúka (angl. Wooden Churches of the Slovak part of the Carpathian Area).
K cerkvi v Ruskej Bystrej vedie turistický chodník z obce Remetské Hámre vyznačený zelenou turistickou značkou cez Pilníkovú lúku (812 m n. m.).
Okrem kostola v Ruskej Bystrej sú na Zemplíne aj ďalšie pozoruhodné drevené kostolíky, ktoré stoja za návštevu:
- Chrám svätého Bazila Veľkého (Hrabová Roztoka, 18. stor.)
Drevené kostolíky východného Slovenska sú skvostom drevenej architektúry a neoceniteľným kultúrnym dedičstvom. Ich návšteva je jedinečným zážitkom, ktorý ponúka pohľad do histórie a duchovného života regiónu.
Tabuľka: Drevené kostoly zapísané v UNESCO
| Názov kostola | Obec | Okres | Rok zápisu do UNESCO |
|---|---|---|---|
| Chrám sv. Mikuláša | Bodružal | Svidník | 2008 |
| Chrám sv. Michala Archanjela | Ladomirová | Svidník | 2008 |
| Chrám Prenesenia ostatkov sv. Mikuláša | Ruská Bystrá | Sobrance | 2008 |
| Kostol Všetkých svätých | Tvrdošín | Tvrdošín | 2008 |
| Kostol Všetkých svätých | Leštiny | Dolný Kubín | 2008 |
| Evanjelický artikulárny kostol | Hronsek | Banská Bystrica | 2008 |
| Evanjelický artikulárny kostol | Kežmarok | Kežmarok | 2008 |
Gréckokatolícky drevený Chrám Prenesenia ostatkov sv. Mikuláša - Drevený kostolík Ruská Bystrá
Ďalšie zaujímavé miesta v okolí
Ak plánujete návštevu kostola svätého Mikuláša v Ruskej Bystrej a ďalších drevených kostolíkov na Zemplíne, môžete si spestriť program návštevou ďalších zaujímavých miest v okolí:
- Snina - mesto s historickým centrom a kaštieľom
- Morské oko - najväčšie jazero vo Vihorlatských vrchoch
- Vihorlatský prales - národná prírodná rezervácia
Veríme, že tento článok vám poskytol užitočné informácie o kostole svätého Mikuláša v Sobranciach a ďalších drevených kostolíkoch na východnom Slovensku. Želáme vám príjemnú cestu a nezabudnuteľné zážitky!