Vianoce sú sviatky radosti, pokoja a rodinnej pohody, ktoré oslavujú kresťania na celom svete. Sú to sviatky, kedy veriaci kresťan vyznáva azda najintenzívnejšie: „Verím v jedného Pána Ježiša Krista, jednorodeného Syna Božieho, zrodeného z Otca pred všetkými vekmi; Boha z Boha, Svetlo zo Svetla, pravého Boha z Boha pravého, splodeného, nie stvoreného, jednej podstaty s Otcom: skrze neho bolo všetko stvorené. On pre nás ľudí a pre našu spásu zostúpil z nebies. A mocou Ducha Svätého vzal si telo z Márie Panny a stal sa človekom.“
Je to teda deň, kedy si veriaci kresťania pripomínajú historický okamih narodenia vteleného večného Slova, Božieho vtelenia, sviatky vykúpenia, pokoja a lásky. Presný dátum narodenia Pána známy nie je. Slávenie 25. decembra ako dňa narodenia Ježiša Krista je doložené po prvý raz z roku 336 v Ríme. Na základe odlišných tradícií slávia kresťania rôznych cirkví Vianoce v rôznych termínoch. Katolíci, protestanti a časť pravoslávnych slávia Vianoce 25. decembra podľa gregoriánskeho kalendára. Niektoré skupiny veriacich oslavujú vianočné sviatky podľa juliánskeho kalendára v januári (Štedrý deň 6. januára a samotná slávnosť Narodenia Pána 7.
Vo všetkých omšiach, ktoré sa budú sláviť večer, v noci a vo dne na Slávnosť Narodenia Pána sa pri slovách „a mocou Ducha Svätého vzal si telo z Márie Panny…“ (alebo: „ktorý sa počal z Ducha Svätého a narodil sa z Márie Panny…“) pokľakne na jedno koleno, keď sa Krédo recituje; na dve kolená, keď sa spieva. STREDA 25. decembra je Slávnosť Narodenia Pána - Vianoce. Slávnosť Narodenia Pána je popri Veľkej noci a Turícach najväčším cirkevným sviatkom.
Ježiš sa narodil v Betleheme (hebr. Dom chleba). Je to mesto asi osem kilometrov južne od Jeruzalema, rodisko kráľa Dávida. Sem prišiel kvôli sčítaniu obyvateľstva Jozef z Nazaretu so svojou snúbenicou Máriou a tu (podľa tradície v jaskyni za mestom) sa narodil Ježiš. Vo Vianočnom období Cirkev slávi tajomstvo Zjavenia Pána: jeho skromného narodenia v Betleheme, zvestovaného pastierom, prvotine Izraela, ktorá prijme Spasiteľa; zjavenia sa mudrcom od východu, prvotine pohanov, ktorí v novonarodenom Ježišovi poznávajú Krista Mesiáša a klaňajú sa mu.
Sviatočné tradície sa po celom svete vyvíjali rôzne, a s tým spojené sezónne príslovia. Ak budete poznať niektoré z nich, pomôže vám to znieť ako domáci. Od zvláštnych výrokov až po (niekedy) múdre príslovia, tu sú niektoré z našich čudných a úžasných vianočných fráz v rôznych jazykoch z celého sveta.
Vianočné sviatky sú len pre pozitívnu a dobrú náladu. Nechajte zlé pocity rozplynúť ako sneh, a uistite sa, že práve tie dobré veci v živote urobíte trvalými.
Pôvod a vývoj názvu Vianoce
V štvrtom storočí, v roku 336 pápež Liberius vyhlásil 25. december za deň Ježišovho narodenia. Tak vznikli kresťanské Vianoce a aj v ich názvoch sa objavuje slovo zrodenie v rôznych krajinách a ich jazykoch. Z pôvodného latinského "Dies Natalis Domini" (Deň narodenia Pána) sa odvodili názvy Vianoc napr. z taliančiny Natale, v španielčine Navidad, vo francúzštine Noël.
Dokonca dvakrát vysloveným slovom Noël, Noël sa vo francúzskej histórii oznamovalo aj zrodenie kráľa a davy ľudí tento pokrik opakovali. Slovanské jazyky majú tiež rovnaký významný základ slova "zrodenie" ibaže má slovanskú formu: v ruštine a bulharčine: Roždestvo, v ukrajinčine: Rizdvo. Anglický názov Vianoc Christmas je spojením slov Kristus a omša a nemecký Weihnachten označuje sväté noci.
Názov Vianoce sa v severských krajinách spája s pohanskými sviatkami. Fíni volajú Vianoce Juhla, čo znamená v preklade sviatok a rovnaký základ má aj islandský názov Jól. Ten jedokonca aj v maďarskom názve Jogass, čo sa vysvetľuje tým, že maďarčina je ugrofínskym jazykom.
Vianočné pozdravy v rôznych jazykoch
Súčasťou vianočných rituálov sú aj blahoprajné pohľadnice. Nemajú dlhú tradíciu, ale ich obľuba veľmi rýchlo stúpala od roku 1843, kedy prvú gratulačnú pohľadnicu k Vianociam navrhol anglický výtvarník J. c. Horseley pre svojho priateľa H. Coleho.
Jednou z najväčších radostí, ktoré prináša učenie sa nových jazykov je fakt, že každú chvíľu narazíte na slovíčko, ktoré má v rozličných jazykoch mnoho významov. Tieto slová môžu byť veľmi mätúce ako pre ľudí, ktorí sa jazyky učia, tak aj pre prekladateľov. Zároveň sú zdrojom smiechu a zábavy pre tých, ktorí občas vedia oceniť trošku škôlkárskeho humoru.
Vianoce sú čas radosti, pokoja a rodinnej pohody. Nech už ste kdekoľvek na svete, želania šťastných a veselých sviatkov sú univerzálne. Pozrime sa, ako sa tieto radostné slová vyjadrujú v rôznych jazykoch a kultúrach. Veselé Vianoce! Toto známe zvolanie má mnoho podôb. Tu je niekoľko príkladov, ako si môžete zaželať šťastné sviatky v rôznych jazykoch:
- Anglicky: Merry Christmas
- Nemecky: Froehliche Weihnachten
- Francúzsky: Joyeux Noel
- Španielsky: Feliz Navidad
- Taliansky: Buone Feste Natalizie
- Chorvátsky: Sretan Bozic
- Rusky: Rozhdestvo
- Česky: Veselé Vánoce
- Poľsky: Boze Narodzenie
- Maďarsky: Karácsonyi ünnepek
A čo Nový rok? Aj tu existuje nespočetné množstvo spôsobov, ako si zaželať šťastný vstup do nového roka. Napríklad:
- Švédsky: God Jul and (Och) Ett Gott Nytt År!
- Lotyšsky: Prieci'gus Ziemsve'tkus un Laimi'gu Jauno Gadu!
- Fínsky: Hyvaa joulua
Tu je zoznam vianočných a novoročných pozdravov v rôznych jazykoch, ktoré môžete použiť na potešenie svojich blízkych:
- Slovensky: Šťastné a veselé Vianoce
- Arabsky: عيد ميلاد مجيد
- Česky: Šťastné a veselé Vánoce
- Dánsky: Glædelig jul
- Fínsky: Hyvää joulua
- Francúzsky: Joyeux noël
- Grécky: Καλά Χριστούγεννα
- Hebrejsky: חג מולד שמח. שנה טובה. alebo לעבעדיק ניטל
- Holandsky: Vrolijk kerstfeest
- Chorvátsky: Sretan Božić
- Kórejsky: 메리 크리스마스
- Nórsky: God jul
- Slovinsky: Vesel božič
- Srbsky: Срећан Божић
- Perzsky: کریسمس مبارک
- Španielsky: Feliz navidad
- Thajsky: สุขสันต์วันคริสต์มาส
- Turecky: Mutlu Noeller
- Ukrajinsky: Щасливого Різдва
Nech sú vaše sviatky plné radosti, lásky a pohody!
| Jazyk | Vianočný pozdrav | Novoročný pozdrav |
|---|---|---|
| Latinsky | Natale hilare et annum faustum! | Annum faustum! |
| Litovsky | Linksmų šv. Kalėdų! | Laimingų Naujųjų metų! |
| Lotyšsky | Priecīgus Ziemassvētkus! | Laimīgu Jauno gadu! |
| Mongolsky | Шинэ жилийн баярын мэнд хүргье! | |
| Nemecky | Fröhliche Weihnachten! | Guten Rutsch ins neue Jahr! |
Vianočné zvyky.na Slovensku
Zaujímavosti a menej známe fakty o Vianociach
Počas saturnálií v antickom Ríme ľudia oslavovali slnovrat aj hodovaním Vianočné oslavy vyžadujú aj vianočné jedlo a to je osobitnou kapitolou v každej krajine, kde ich dodržiavajú. Podľa kresťanskej tradície by sa ľudia cez deň mali počas Štedrého dňa postiť. Preto sa aj večer podávala ryba ako pôstne jedlo.
Vo Francúzsku sa traduje na štedrovečernej tabuli morka, v Anglicku a anglicky hovoriacich krajinách moriak. Zo slivkovej kaše, ktorú jedli na oslavách slnovratu a ktorá sa traduje až z keltského obdobia sa zachoval slivkový puding. Je nevyhnutnou súčasťou anglickej večere na Vianoce. Sušené slivky sa zvyknú v niektorých oblastiach pridávať do kapustnice, aj iných vianočných jedál, alebo sa z nich pripravuje slivková omáčka. Štedrovečerného kapra, morské ryby v Taliansku na Vianoce nejedli, radšej majú kapúna a preslávenú bábovku panettone s hrozienkami, mandľami a kandizovaným ovocím.
Vyzdobené muškáty
Áno, my sme zvyknutí počas adventu kupovať imelo a vianočné hviezdy, no v Taliansku sa zdobia muškáty, ktoré tam považujú za vianočné kvety.
Vianočný stromček
Už starí Rimania oslavovali slávnosti zimného slnovratu a svoje domovy si skrášľovali vavrínovými vetvičkami. Severské národy zasa borovicovými konármi odháňali zlých duchov. No pravý vianočný stromček prvý raz postavili v Brémach v roku 1570. Vysokú jedľu vyzdobili jablkami, pečivom a papierovými kvetmi. Slováci stromček dlho nechceli, pretože bol neslovanský. V Prahe ho mali v roku 1812, v Bratislave takmer o 100 rokov neskôr a žiarovky na prvom smreku pred Mestským divadlom rozbili prakmi.
Tichá noc, svätá noc
Stille Nacht napísal kňaz Joseph Mohr pôvodne ako báseň. Zhudobnil ju učiteľ a organista kostola sv. Mikuláša v rakúskej dedinke Obersdorf neďaleko Salzburgu Franz Gruber. A keďže 24. decembra 1818 kožené vaky na organe v kostole prehrýzli myši, zaznela prvý raz len v sprievode gitary. Dnes ju spievajú ľudia na celom svete v 300 jazykoch.
Betlehemská hviezda nebola kométa
Nad Betlehemom vraj nepreletela kométa, ale podľa českého astronóma Jiřího Grygara sa odohral zvláštny astronomický úkaz uhlového zblíženia planét Jupiter a Saturn. Kométu k výjavu narodenia Ježiška namaľoval taliansky maliar Giotto di Bondone, ktorý sa inšpiroval Halleyho kométou, ale s Betlehemom nemá nič spoločné.
Názov je z nemčiny
Slovo Vianoce pochádza z nemeckého Weihnachten, čo v doslovnom preklade znamená svätá noc. Weih je odvodené od weihen, teda zasväcovať a Nacht je noc.
Vianoce a depresie
Psychológovia tvrdia, že vianočné sviatky sú psychicky extrémne náročné a čím ďalej tým viac ľudí počas nich prežíva depresie. No zároveň je podľa štatistík na Štedrý večer najmenej samovrážd. Zato po Novom roku ich je najviac.
Odkiaľ prišla Popoluška
Hádam nikto si nevie predstaviť dnešné Vianoce bez obľúbenej Popolušky s Libušou Šafránkovou. Ale rozhodne to nie je česká rozprávka. Podľa niektorých prameňov vznikol príbeh o Popoluške pred viac ako tisíc rokmi v Číne a postupne si ho obľúbili na celom svete.
Deväť chodov na večeru
Naši predkovia dodržiavali tradíciu, že na štedrovečernom stole muselo byť deväť chodov. Ale nepredstavujte si obrovské hodovanie - zvlášť tí chudobnejší považovali za chod už aj jediný oriešok.
Ježiško sa narodil skôr
Historici to údajne vedia už dávno a súhlasia s nimi aj astrológovia. Kristus sa zrejme narodil niekedy v septembri roku 7 pred naším letopočtom. Sú to síce iba odhady, ale vyzerá to tak, že od nášho 25. decembra má narodenie Ježiša dosť ďaleko.
Vianočné trhy
Najstaršie záznamy o vianočných trhoch pochádzajú z roku 1434 a sú z Drážďan. V tomto roku tam teda oslavujú 581. narodeniny.
Darčeky sú moderný výmysel
Aj keď sa snažíme o atmosféru a dodržiavame aj nejaké tie zvyky, veľa dnes robia darčeky. Ale v minulosti to tak nebolo! Darčeky sa dávali na Mikuláša, na Nový rok dostalo služobníctvo nejaké zachované šatstvo a niečo dobré pod zub, ale darčeky sú výmyslom začiatku 20. storočia.
Vianočné sviečky
Zvyk zapáliť sviečku prebrali kresťania od pohanov, ktorí verili, že svetlo sviečky posilní oslabnuté Slnko. Neskôr sa sviečky stali symbolom solidarity. V dobe narodenia Ježiša Krista bola sviečka v okne údajne odkazom, že Jozef a Mária sú v dome vítaní. Takisto v časoch náboženskej perzekúcie takto veriaci pozývali do svojich domov kňaza, aby slúžil omšu.
Adventný kalendár
Najskôr si ľudia robili v decembri až do Štedrého dňa na stenu kriedou čiary. Prvý tlačený adventný kalendár (Mníchovský Vianočný kalendár) nemal otváracie okienka. Vytvoril ho nemecký tlačiar Later Lang v roku 1908. V roku 1921 ho vylepšil aj malými okienkami na otváranie. Okienka naplnili čokoládou až v roku 1958.
Jasličky - betlehem
Za prvý betlehem z roku 1223 vďačíme svätému Františkovi z Assisi, zakladateľovi františkánskej rehole v Taliansku. Chcel zobraziť príchod Ježiška na svet v súlade s Evanjeliom podľa Lukáša. Vybral si jaskyňu a miestni ľudia mu pomohli s ostatným: gazdovia tam dali živé zvieratká, miestni hrali Máriu a Jozefa, na slamu položili živé bábätko a 24. decembra pozval sv. František ľudí, aby sa prišli pozrieť.
Adventný veniec
Vymyslel ho mladý kňaz okolo roku 1830, ktorý sa v Hamburgu staral o siroty v útulku. Deti sa nevedeli dočkať Vianoc a stále sa na ne vypytovali. Aby mal pokoj, po obvode kolesa z voza dal 19 menších červených sviečok a štyri veľké biele a začiatkom decembra deťom povedal, aby každý deň počas týždňa zapálili jednu sviečku červenú a v nedeľu bielu.