Rozmýšľali ste nad tým, že si duchovne adoptujete nenarodené dieťa, no neviete ako na to? Alebo počujete výraz adopcia nenarodeného dieťaťa prvýkrát? V oboch prípadoch ste tu správne. Čo je adopcia nenarodeného dieťaťa, ako prebieha a čo všetko obnáša sa dozviete v tomto článku. Taktiež je doplnený o pár svedectiev tých, ktorí tieto adopcie už uskutočnili.
Či môže zabudnúť žena na svoje nemluvňa a nezľutovať sa nad synom svojho lona? Keby aj na neho zabudla, ja na teba nezabudnem. Iz 49:15
Čo je duchovná adopcia nenarodeného dieťaťa?
Boh nezabúda na svoje deti. Nikdy. Dokonca ani na tie, ktoré sa ešte nenarodili. Žiaľ existujú mamky, ktoré si tento vzácny dar života až tak neuvedomujú a z rôznych príčin premýšľajú nad interupciou. Niekedy ich k tomu núti okolie, inokedy okolnosti alebo vek. Avšak pre Pána Boha je vzácny každý jeden život.
A preto nás pozýva modliť sa aj skrze túto duchovnú adopciu. Duchovná adopcia nenarodeného dieťaťa je modlitba za nenarodené bábätko, ktorého život je ohrozený v lone jeho matky. Niekedy sa modlíme za konkrétne bábätko, ktorého matku poznáme, inokedy výber nechávame na Pána Boha. Lebo On vie najlepšie. Okrem toho sa samozrejme modlíme aj za rodičov bábätka. Nie raz sú pod tlakom, nevidia východisko a cítia sa sami. Preto v modlitbe myslíme aj na nich. Prosíme Pána Boha, aby sa k ním prihováral, viedol ich, ochraňoval a dal silu správne sa rozhodnúť. Rozhodnúť sa pre život.
Ako prebieha duchovná adopcia a koľko trvá?
Samotná duchovna adopcia nenarodeného dieťaťa začína rozhodnutím. Musíme sa rozhodnúť a túžiť po tom, aby sme zachránili život. Keď sa rozhodnete do toho ísť, nasleduje zloženie sľubu. Sľub by mal byť slávnostný, ideálne v kostole, napríklad pred Oltárnou Sviatosťou, či v prítomnosti kňaza. Avšak je úplne v poriadku aj to, ak to takto nebude. Pretože dôležitejšie ako okolnosti je sľub samotný. Ak budeme sľub skladať súkromne, mali by sme ho zložiť napríklad pred krížom.
Po sľube nasleduje 9 mesiacov modlitby. Duchovná adopcia zhŕňa dennú modlitbu duchovnej adopcie a jeden desiatok ruženca. Je na nás, aký si vyberieme. Okrem toho ľudia zvyknú pridávať aj nejaké predsavzatie. Nie je to povinné, no určite to je prospešné. Môžeme sa napríklad rozhodnúť viac čítať Sväté Písmo, zriecť sa sladkého alebo sa postiť.
Je potrebné modliť sa každý deň a podľa možnosti žiadny nevynechať. Ak by sme aj zabudli, treba sa chýbajúce dni domodliť.
Svedectvo
Keď som mala 11/12 rokov, moji rodičia sa spoločne modlili 9 mesiacov adopciu nenarodeného dieťatka. V posledný deň adopcie mali obaja podobný sen: mame sa snívalo, že zachránila dieťa, na ktoré sa rútil veľký kamión a otec mal sen, v ktorom zachránil dieťa spadnuté v kanále. V tom čase, ako malé dievčatko, ma zážitok rodičov veľmi uchvátil a preto som veľmi túžila si duchovne adoptovať dieťatko aj ja! (Po tejto adopcií som uskutočnila ešte ďalších 6) Po tejto mojej prvej adopcií som mala aj ja sen, v ktorom som videla mamičku s dieťaťom ako pokojne spali a z tieňa sa vynárali pazúre, ktoré chceli dieťa uchmatnúť, no matka si to všimla a dieťa ochránila. Tento sen bol zvláštny tým, že som cítila prítomnosť zlého - strach, úzkosť, neistota. Taktiež, až po niekoľkých dňoch som zistila, že sa moja adopcia skončila a vedela som si tento sen vysvetliť a všetky negatívne pocity môjho nechápania zmizli. Každý deň počas modlitby adopcie som premýšľala nad ženou, ktorá nosí dieťa pod srdcom. Teraz ako 20ročná môžem povedať, že som veľmi šťastná, že som vyrastala s touto dlhou novénou. Veľakrát to nebolo ľahké, ale pocit toho, že som sa mohla pričiniť na záchrane malého živôtika sa nedá k ničomu prirovnať. Preto vždy, kade chodím, tade o tom rozprávam. Dávam svedectvo o tom, ako modlitba DOSLOVA zachraňuje životy a toto uvedomenie zmenilo mňa a aj môj život viery.
Presne pred tromi rokmi som sa rozhodla duchovne si adoptovať dieťatko. Dopočula som sa o tom od kamarátky, ktorej dal Boh milosť a už pár bábätiek týmto spôsobom zachránila. Nevedela som, o aké bábätko ide. Mamička bola v koncoch. V ten týždeň, ako sa to dozvedela, jej zomrela mama. Uvažovala nad všetkým. Viem, že to bol pre ňu určite veľmi ťažký čas.
Túto budúcu mamičku som nepoznala, nebola som s ňou ani v žiadnom kontakte, neviem opísať ako a ani prečo, ale vedela som, že sa mám za toto dieťatko modliť. Prirástlo mi k srdcu tak veľmi, že som sa za neho začala modliť. Každý deň, každý večer. Počas žehlenia, upratovania, varenia, rannej prechádzky. Mala som ho stále v srdci. Po 2 mesiacoch som šla na Godzone tour, kde sa jeden kňaz spýtal všetkých ľudí, či veria, že Ježiš môže urobiť čokoľvek v ich živote a ak áno, nech sa neboja a nech o to v tej chvíli poprosia. Mala som v hlave iba tieto slova: Ježiš, prajem si zdravie pre bábätko. A vtedy som počula, ako Boh hovorí, že sa nemám báť, pretože bude zdravé. Zdvihla som telefón, zavolala babke, nech okamžite volá tej žene, že dieťa bude zdravé. Mala problém povedať žene, ktorej lekári povedali, že dieťa nemá šancu na normálny život, že sa narodí zdravé. V jeden krásny deň mi zazvonil telefón. Dieťatko je zdravé. Tisli sa mi slzy do očí. Utekala som k Ježišovi, náhodne som otvorila Bibliu so zatvorenými očami a položila prst na vetu: Ale očokoľvek budete prosiť, to dostanete. Moje srdce horelo vďakou. Aj keď mi svet hovoril, že je to nemožné, pre Boha bolo všetko možné. Nedokázala som pochopiť, čo ma k tomu bábätku tak ťahalo. Jednoducho som šla za hlasom, ktorý ma viedol a dôverovala Bohu, že on je verný.
Táto adopcia je skutočne pre všetkých. Či si mladý, starý, či si introvet alebo extrovet. Je pre každého kto má chuť a odhodlanie zachraňovať životy skrze modlitbu. Preto nepochybuj!
Čo hovorí Biblia o nenarodených deťoch?
V Biblii je plodnosť opísania ako požehnanie. Život je braný ako požehnanie pretože je od Boha a na Boži obraz. V knihe Genezis nájdeme veľmi veľa státi o plodení. Taktiež je v nej veľa rodokmeňov, či príbehoch o zásnubach, neplodnosti, vytúžených deťoch a rodinách.
V Žalme 139 žalmista hovorí Bohu nasledovne: Veď ty si stvoril moje útroby, utkal si ma v živote mojej matky. Chválim ťa, že si ma utvoril tak zázračne; všetky tvoje diela sú hodny obdivu a ja to veľmi dobre viem. Moje údy neboli utajené pred tebou, keď som vznikal v skrytosti, utkávaný v hlbinách zeme. Tvoje oči ma videli, keď som ešte nebol stvárnený, a v tvojej knihe boli zapísané všetky moje dni, len pomyselné, lebo som ešte ani jeden neprežil.
Na inom mieste môžeme vidieť, že Boh si nás povoláva už od začiatku. Samsonovej matke anjel zvestuje, že počne syna a „bude zasvätený Bohu od materského lona až do dňa svojej smrti.“ (Porov. Sdc 13, 6 - 7) Zachariášovi zase anjel oznamuje, že jeho syna už v lone matky „naplní Duch Svätý.“ (Porov. Lk 1, 15).
Kniha Genezis v 9. kapitole hovorí: ,,Kto preleje ľudskú krv, človek nech preleje jeho krv. Oveľa konkrétnejšie sa o potrate píše v žalme 139 v 13. až 16. ,,Veď ty si stvoril moje útroby, utkal si ma v živote mojej matky. Chválim ťa, že si ma utvoril tak zázračne; všetky tvoje diela sú hodny obdivu a ja to veľmi dobre viem. Moje údy neboli utajené pred tebou, keď som vznikal v skrytosti, utkávaný v hlbinách zeme.
Zmienky o potrate nájdeme aj v knihe Mojžišovej, knihe Genezis v 21. kapitole, kde sa hovorí, že za zabitie nenarodeného dieťaťa je takisto smrť. O potratoch vo svojich knihách hovoria aj proroci Izaiáš, Jeremiáš a evanjelista Lukáš.
Nikde v Biblii sa interrupcia vyslovene nespomína. Zdá sa, že toto ticho necháva priestor na to, aby mali kresťania na túto vec rozdielne názory, pričom môžu stále zostať verní Písmu. V kresťanstve možno pozorovať dve zaujímavé zoskupenia názorov. Cirkvi a zbory, v ktorých je Biblia vnímaná ako neomylné slovo Božie, vnímajú interrupciu ako niečo nesprávne, ako prestúpenie Božieho zákona. Na druhej strane cirkvi, ktoré ponímajú Bibliu ako svedectvo omylných hriešnikov o Bohu, zastávajú názor, že tu ide viac o vec osobnej voľby ako o nejakú objektívne stanovenú morálku. Bude najlepšie túto problematiku uzavrieť tak, že biblické hodnoty (alebo prinajmenšom tie všeobecné, ktoré sú uznávané aj nekresťanmi) dávajú najavo svoj nesúhlas s interrupciou, zatiaľ čo zdieľanie opačných názorov je vnímané v rozpore s biblickou etikou.
Najprv sa trochu pozrieme na terminológiu. Tí, ktorí sa stavajú proti interrupcii, nazývajú svoje stanovisko stanoviskom pro-life (za život), vysvetľujúc, že im nejde o právo ženy slobodne sa rozhodnúť, ale o právo nenarodeného na život. Tí, ktorí interrupciu obraňujú tvrdiac, že ju nemožno jednoznačne označiť za nemorálnu, nazývajú svoje stanovisko stanoviskom pro-choice (za slobodnú voľbu) zdôrazňujúc, že tu ide o právo ženy slobodne sa rozhodnúť, či bude vo svojom tehotenstve pokračovať alebo sa rozhodne ho ukončiť.
Podstata prítomnosti Biblie v celom kruhu nekonečných diskusií o interrupcii bude najlepšie pochopiteľná, ak ju dáme do súvisu so základným argumentom pro-life skupiny. Tento argument sa dá všelijako prezentovať. Pre kresťana je obsah prvej premisy pro-life argumentu jasne zhrnutý v šiestom prikázaní: „Nezabiješ!“ (Exodus 20:13). Biblia nevyčleňuje špeciálne skupiny ľudských tvorov, ktorí nemajú byť zabití - toto prikázanie sa netrápi nad tým, aby vyratúvalo: „Nezabiješ ženy, nezabiješ farebných, starých, deti, zmrzačených, retarovaných, atď.“ Všetky tieto skupiny sú pokryté jedným všeobecným zákazom zabitia. V biblickom ponímaní je vražda zakázaná, pretože človek bol stvorený na Boží obraz.
Tieto verše sú v kontexte interrupcie nesmierne dôležité, pretože nám objasňujú niektoré dôležité body: Po prvé, každý človek bol stvorený na obraz Boží. Slovo preložené ako „človek“, je v origináli „adam“, čo znamená ľudský tvor alebo ľudstvo. Rovnaké slovo „adam“ je použité v Genesis 1:26-27, kde sa píše, že Boh stvoril človeka na svoj obraz, pričom pokračuje vymenovaním, že sú tým myslení tak muži, ako aj ženy. Po druhé, zákaz vraždy neznamená, že nemôžeme zabíjať zvieratá. Priamo v texte Genesis 9 Boh dáva človeku právo zabíjať zvieratá a jesť ich mäso (v. 2 a 3). Hebrejské slovo pre „zabiť“ alebo „zavraždiť“ v šiestom prikázaní râtsach nie je ani v jednom z asi 40 prípadov Starej zmluvy použité vo význame zabiť zviera, vždy sa spája s ľudským životom. To isté platí pre grécke slovo phoneuô, ktoré sa používa v Novej zmluve vždy, keď sa cituje šieste prikázanie. Po tretie, zákaz vraždy znamená tiež zákaz vraždy nevinných ľudských tvorov. Podľa Genesis 9:6 majú byť tí, ktorí iným vzali život, tiež sami zbavení života. Z toho vyplýva, že zákaz zabitia znamenal zákaz vziať život niekomu, kto nikomu inému predtým nevzal život alebo sa mu tým nevyhrážal. Nezakazuje zabitie v sebaobrane alebo použitie smrtiacej sily polície, vojakov či katov. Opäť je dobré zdôrazniť, že hebrejské râtsach či grécke phoneuô sa nepoužívajú v Biblii v kontexte zabíjania vo vojne. Takto si zástancovia pro-life stanoviska neprotirečia, keď majú výhrady voči interrupcii, ale schvaľujú trest smrti. Pro-life stanovisko netvrdí, že je nesprávne vôbec niekomu vziať život, ono tvrdí, že je nesprávne vziať ho nevinnému ľudskému tvorovi. Hoci sa kresťania nemusia zhodnúť na tom, či je morálne správne zabíjať vrahov, problematika zabíjania nevinných, ktorí nikomu neublížili, by mala byť mimo akejkoľvek kontroverzie a nezhôd.
Ak prvá premisa tohto stanoviska nemôže byť popretá, zostáva na vyvrátenie celého argumentu už len druhá, ktorá znie, že interrupcia je zámerné odobratie života nevinnému ľudskému tvorovi (okrem prípadu záchrany matky). Zástancovia názoru pro-choice si len málokedy dovolia tvrdiť, že nenarodené deti sú vinné alebo že interrupcia nie je vedomé zabitie nenarodeného dieťaťa. Ako vyplýva už aj z názvu tejto state, základný pro-life argument hovorí v oboch premisách o ľudských tvoroch, nie o ľudských osobnostiach. Veľmi často sa v diskusiách o interrupcii rámcovo pohybujeme v termínoch osobnosti nenarodených. Najväčším problémom toho, že pojem osobnosti sa stal rozhodujúcim v celom procese, je to, že súčasná spoločnosť ani nedisponuje jednoznačným konsenzom toho, čo osobnosť vlastne je. Niektorí definujú osobnosť pojmami ako sebauvedomenie, individualita, schopnosť racionálne myslieť, schopnosť robiť morálne rozhodnutia, atď. Ak definujeme osobnosť týmto spôsobom, prakticky to zaručí, že nenarodení nebudú môcť byť za osobnosti považovaní; avšak - dokázateľne sa do tejto kategórie nebudú môcť radiť ani napríklad šesťmesačné deti. Ďalší definujú pojem osobnosť ako vlastníctvo duše a ducha, ktoré sú odlišné, oddelené od tela.
Hoci majú kresťania pravdu v tom, že nenarodené dieťa by malo byť vnímané ako osobnosť od chvíle jeho počatia, je prezieravým riešením vyhnúť sa pojmu osobnosť a pracovať s jednoduchším a priamejším argumentom a to, že nenarodené dieťa by nemalo byť zabité, pretože je to ľudská bytosť. Napokon, ani Biblia nepoužíva slovo osobnosť v Genesis 1:26-27, či 9:6, a namiesto toho hovorí o ľudskej bytosti, „adamovi“, stvorenom na Boží obraz a vlastniacom život, ktorý nemá byť porušený. Je teda zbytočné obraňovať ten či onen názor na to, čo je osobnosť alebo ako sa dá či nedá tento pojem aplikovať na nenarodené dieťa v hocakom štádiu jeho vývoja (napríklad citovaním Žalmu 139), aby sme dokázali, že zákon by mal nariaďovať ochranu života nenarodených. V takto položenej otázke sa už obhajovanie stáva ľahkým - a práve preto tak veľa pro-choice odborníkov chce udržať diskusiu v rovine pojmov ako je osobnosť, o ktorých sa dá donekonečna špekulovať a pochybovať.
Je vedecky nevyvrátiteľným faktom, že akt počatia (alebo, priamejšie, splodenia) je úplne prvým aktom v existencii ľudskej bytosti. To, čo existuje pred počatím, je len vajíčko matky a spermia otca. Keď je splodenie zavŕšené, vznikol úplne nový ľudský tvor, odlišný od matky aj od otca, vlastná, samostatná entita. Preto tvrdíme, že od momentu počatia existuje nový ľudský tvor, s potenciálom pre ďalší rast a plnú realizáciu. Ak sú teda nenarodení ľudskými tvormi od chvíle počatia, z toho vyplýva, že ich zabitie pre akýkoľvek iný dôvod, než záchrana života niekoho iného (t.j. matkinho), je zakázané šiestym prikázaním. Je úplne zbytočné dokazovať, či nenarodení sú už osobnosti alebo nie, aby sme mohli ich život chrániť zákonom. Jediná dôležitá vec je fakt, že sú od samého začiatku ľudskými bytosťami. Nech tí, ktorí obraňujú interrupciu ako legálne právo, povedia, ak môžu (alebo ak sa odvážia), že je prípustné zabiť nevinného ľudského tvora.
Argumenty v prospech pro-life stanoviska, ktoré tu boli prezentované, dovolili Písmu, aby samo definovalo, čo znamená vražda a z čoho vychádzajú kresťania, keď neschvaľujú ukončenie života nenarodeného dieťaťa v akomkoľvek štádiu vývoja. Tento argument je však použiteľný aj mimo kresťanského kontextu, keďže hlavnou premisou argumentov je jednoducho to, že zabíjanie nevinných ľudských bytostí je nesprávne a malo by byť zákonom zakázané.
Modlitba k sv. Júdovi Tadeášovi - orodovníkovi v najzúfalejších situáciách
Sľub duchovnej adopcie a denná modlitba
Sľub duchovnej adopcie
„Presvätá Panna, Bohorodička Mária, všetci anjeli a svätí. Vedený(á) túžbou priniesť pomoc novopočatým deťom, ja … (meno) prijímam vážne rozhodnutie a sľubujem, že od … (dnes, zajtra, dátum) si beriem do duchovnej adopcie jedno dieťa, ktorého meno pozná iba Boh, aby som sa 9 mesiacov každý deň modlil(a) za záchranu jeho/jej života, a takisto za spravodlivý a zákonný život po jeho/jej narodení.”
Denná modlitba duchovnej adopcie
“Pane Ježišu, prostredníctvom tvojej Matky Márie, ktorá ťa s láskou porodila, a taktiež prostredníctvom Svätého Jozefa, človeka dôvery, ktorý sa o Teba staral po Tvojom narodení, prosím Ťa za to dieťa, ktoré som si duchovne adoptoval(a), no život ktorého je v nebezpečenstve smrti. Prosím Ťa, daj jeho rodičom lásku a odvahu, aby zachránili život svojmu dieťaťu, ktoré si im Ty sám vybral a poslal. Amen.”
K tejto dennej modlitbe nezabudnite pridať aj:
- jeden desiatok ruženca (podľa vlastného výberu)
- akékoľvek slobodné predsavzatie (nepovinné)
tags: #smrt #nenarodeneho #dietata #biblia