Viera, Nádej a Láska: Tri Teologické Čnosti a Ich Význam v Biblii

Chcel by som sa spolu s vami zamyslieť na tému… Čo keby sme to dnes urobili inak? Dám vám radšej hádanku. Pozorne počúvajte, pretože to nebude vôbec jednoduché. Musíte uhádnuť mená troch priateliek. Všetky tri sú ženského rodu. Sú veľmi dobré kamarátky a spája ich sám Boh. Prvé dve sa na seba veľmi podobajú, ale tretia je najväčšia z nich.

Prvá sa zameriava hlavne na prítomnosť, druhá na budúcnosť a tretia žije naveky. Prvá má meno, ktoré sa občas dáva dievčatám na Slovensku. Druhá vám príde na myseľ vtedy, keď napíšete písomku alebo nejaký test na pohovore, a nie ste si úplne istí, či ste to napísali dobre. Pri vyslovení mena tretej priateľky sa často aj rozplačete.

Prvú niekedy nepochopili a kvôli nej rozpútali aj vojny, následkom ktorých ľudia strašne trpeli a jediné, čo im ostalo, bola druhá priateľka. Tretia je najviac nepochopená, a niekedy sú ľudia kvôli nej schopní aj zabíjať. Ale poďme o našej tretej priateľke povedať aj niečo pozitívne: vie sa najviac obetovať. Má veľkú výdrž, dokáže toho veľa zniesť.

O všetkých troch sa veľa rozpráva v kostoloch a zboroch a rodičia by si želali, aby sa ich deti so všetkými spriatelili. Prvá má veľkú silu, hovorí sa o nej, že vie prenášať i hory, pri vyslovení druhej si ľudia často len povzdychnú, no pri vyslovení tretej si spomenú na tie najkrajšie okamihy svojho života.

Uhádli ste? Som si istý, že áno. Odpoveď sa skrýva v Prvej Korinťanom 13:13: Teraz teda zostáva viera, nádej a láska, tieto tri, ale najväčšia z nich je láska. Vlastne som vám o tých troch priateľkách už všetko povedal. Skoro by som zabudol - nezabudnite sa s nimi spriateliť aj vy.

Prvá je viera - Boh nám ju dáva a chce, aby rástla. Tým víťazstvom, ktoré premohlo svet, je naša viera. Kto iný premáha svet, ak nie ten, kto verí, že Ježiš je Boží Syn? Druhá priateľka je nádej. Neochvejne sa pridŕžame nádeje, ktorú vyznávame, lebo ten, čo nám dal zasľúbenia, je verný. Očakávame blažené splnenie nádeje a príchod slávy veľkého Boha a nášho Spasiteľa Ježiša Krista. Tretia je láska, je najväčšou z nich.

Teologálne Čnosti

Drahí bratia a sestry, dobré ráno! Dnes by som chcel hovoriť o čnosti viery. Spolu s láskou a nádejou sa táto čnosť nazýva „teologálnou“. Teologálne čnosti sú tri: viera, nádej a láska. Prečo sa nazývajú teologálne? Pretože ich môžeme mať len vďaka Božiemu daru. Tri teologálne čnosti sú veľkými darmi, ktoré Boh dáva našej morálnej schopnosti. Bez nich by sme mohli byť rozvážni, spravodliví, silní a mierni, ale nemali by sme oči, ktoré vidia aj v tme, nemali by sme srdce, ktoré miluje, aj keď nie je milované, nemali by sme nádej, ktorá dúfa proti všetkej nádeji.

Teologické čnosti: Viera, Nádej, Láska

Viera

Čo je to viera? Katechizmus katolíckej Cirkvi nám vysvetľuje, že viera je úkon, ktorým sa človek slobodne celý oddáva Bohu (č. 1814). V tejto viere bol Abrahám veľkým otcom. Keď súhlasil, že opustí zem svojich predkov a vydá sa do krajiny, ktorú mu ukáže Boh, pravdepodobne bude považovaný za blázna: prečo opúšťať známe pre neznáme, isté pre neisté? Prečo to urobiť? Je to bláznivé? Avšak Abrahám sa vydal na cestu, akoby videl neviditeľné.

Toto hovorí Biblia o Abrahámovi: „Išiel, akoby videl neviditeľné“. Je to krásne. Bude stále neviditeľné to, čo ho prinúti vystúpiť na vrch so svojím synom Izákom, jediným zasľúbeným synom, ktorý len v poslednej chvíli bude ušetrený obety. V tejto viere sa Abrahám stáva otcom dlhého rodokmeňa detí. Mužom viery je Mojžiš, ktorý prijal Boží hlas aj vtedy, keď ním mohla otriasť nejedna pochybnosť, naďalej pevne stál a dôveroval Pánovi a dokonca bránil ľud, ktorému veľmi často chýbala viera.

Ženou viery je Panna Mária, ktorá po prijatí anjelovho zvestovania, ktoré by mnohí odmietli ako príliš náročné a riskantné, odpovedala: „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova“ (Lk 1, 38). So srdcom plným viery, so srdcom plným dôvery v Boha sa Mária vydáva na cestu, hoci nepozná jej trasu ani nebezpečenstvá.

Viera je čnosť, ktorá robí kresťana kresťanom. Byť kresťanom totiž neznamená v prvom rade prijať kultúru s jej sprievodnými hodnotami, ale byť kresťanom znamená prijať a zveľaďovať puto s Bohom: ja a Boh; moja osoba a láskavá Ježišova tvár. Toto puto je to, čo z nás robí kresťanov.

Keď hovoríme o viere, prichádza mi na um jedna epizóda z evanjelia. Ježišovi učeníci sa plavia po mori a zastihne ich búrka. Myslia si, že si vystačia so silou svojich rúk, so zdrojmi skúseností, ale loď sa začína plniť vodou a zmocňuje sa ich veľký strach (porov. Mk 4, 35 - 41). Neuvedomujú si, že majú riešenie pred očami: Ježiš je tam s nimi na lodi, uprostred búrky a Ježiš spí, hovorí evanjelium.

Keď ho konečne prebudia, vystrašení a dokonca nahnevaní, že ich necháva zomierať, Ježiš ich pokarhá: „Čo sa tak bojíte? Ešte stále nemáte vieru?“ (Mk 4, 40). Tu je teda veľký nepriateľ viery: nie je to inteligencia, nie je to rozum, ako, žiaľ, niektorí stále nutkavo opakujú, ale veľkým nepriateľom viery je strach. Preto je viera prvým darom, ktorý treba v kresťanskom živote prijať: je darom, ktorý treba prijať a o ktorý treba denne prosiť, aby sa v nás obnovoval. Zdanlivo je to nepatrný dar, a predsa je to dar podstatný.

Pre kresťanského rodiča, ktorý si je vedomý milosti, ktorú dostal, viera je dar, o ktorý má prosiť aj pre svoje dieťa. Vďaka nej rodič vie, že ani uprostred životných skúšok sa jeho dieťa neutopí v strachu. Hľa, nepriateľ je strach. Vie tiež, že keď už nebude mať rodiča na tejto zemi, bude mať naďalej Boha Otca v nebi, ktorý ho nikdy neopustí.

Samozrejme, ako hovorí apoštol, nie všetci veria (porov. 2 Sol 3, 2) a aj my, ktorí sme veriaci, často zisťujeme, že jej máme len málo v zásobe. Ježiš nám často môže vyčítať, podobne ako svojim učeníkom, že sme „ľudia malej viery“. Je to však najšťastnejší dar, jediná čnosť, ktorú je nám dovolené závidieť.

Ako raz povedal Ježiš: „Keby ste mali vieru ako horčičné zrnko a povedali by ste tejto moruši: ‚Vytrhni sa aj s koreňom a presaď sa do mora‘, poslúchla by vás“ (Lk 17, 6). Preto mu aj my, podobne ako učeníci, opakujme: Pane, daj nám väčšiu vieru! (porov. Lk 17, 5). Je to krásna modlitba! Môžeme ju všetci spoločne povedať? „Pane, zväčši našu vieru“. Povieme ju spoločne: [všetci] „Pane, rozmnož našu vieru“.

Nádej

S nádejou je to rovnako ako s vierou. Aj vysvetlenie (definícia) slova nádej vychádza z verša Židom 11:1, a tým má všeobecnú platnosť pre všetkých ľudí. Podstatou nádeje je viera. Nádej vychádza z viery, a preto tak ako vieru, aj nádej majú všetci ľudia. Každý sa na niečo nádeja, každý v niečo dúfa, každý niečo očakáva.

Tak, ako je to s vierou „neveriaceho“ (pozri opäť článok Solas číslo 25, str. 28 ), je to aj s jeho nádejou. Jeho nádej nemá žiadnu záruku, žiadnu istotu, že dôjde k naplneniu, lebo nevychádza z viery v jediného pravdivého, verného, stáleho (nemenného) Boha.

Slovom nádej sa označuje očakávanie naplnenia konkrétneho cieľa, a to cieľa, ktorý je daný ako zasľúbenie v Ježišovi Kristovi alebo ako nejaký konkrétny Boží čin, ako sa to často spomína najmä v Žalmoch, napr. Žalm 22:10, 65:6, 71:5, 78:7, 119:116, 145:15, 146:5; Žalm 9:11, 22:5-6, 118:8-9. Čiže toto očakávanie, nádej alebo dúfanie v Boha je vlastne viera človeka, ktorý nevidí svojimi fyzickými očami a predsa verí: „Prečo si smutná, moja duša, a prečo sa nepokojíš vo mne? Čakaj na Boha, lebo ho ešte budem chváliť, rôzne spasenie jeho tvári“ (Žalm 42:6).

Rovnako môžeme povedať, že nádej je to, čo je vyjadrené napr. Viera veriaceho v Ježiša Krista (Ján 6:47), viera srdcom, je jeho prítomnou skutočnou podstatou (základom). Pretože túto prítomnú vieru má, má aj spoľahlivú nádej, spoľahlivé presvedčenie o budúcich veciach. Nádej veriaceho, to nie je túžobné očakávanie hocičoho. Jeho nádej musí vychádzať výlučne z vyhlásení a zasľúbení Písma, musí sa o ne opierať - a teda musí byť založená na viere v srdci (na spasiteľnej viere). Len toto je pevná nádej, ktorá v pravom čase (v Božom čase) dôjde k svojmu naplneniu.

Láska

V prvých časoch Cirkvi kresťania dostávali mimoriadne dary Ducha Svätého, nazývané charizmy. Apoštol dáva normy, ako poznať pravosť chariziem (vv. 1-3), ich pôvod a cieľ (vv. 4-30), a vyzdvihuje superioritu lásky nad všetky dary (hl. 13). Ide zrejme o tri božské osoby - Duch, Pán (Ježiš), Boh (Otec) - a ich prejavy v duchovných daroch.

Láska je ústredným motívom Biblie a kresťanského života. Boh je láska a povoláva nás k tomu, aby sme milovali Boha celým svojím srdcom, dušou a mysľou a svojho blížneho ako seba samého. Láska je viac ako len pocit, je to rozhodnutie konať v prospech druhých a prejavovať im úctu, súcit a dobrotu. Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá; nezávidí, nevypína sa, nevystatuje sa, nie je nehanebná, ...

Svätý Pavol to vyjadril: „všetko dúfa“ (v. 7). Podstatou kresťanskej lásky je nádej, že dobro sa uchytí aj v živote tých, ktorí sa dopustili pokleskov. Boh nám dáva vždy nový začiatok. Nasledujúca a celkovo pätnásta vlastnosť lásky zdôrazňuje vytrvalosť lásky: láska všetko vydrží (v. 7). Tým vrcholia Pavlove príklady toho, ako sa láska prejavuje a koná.

Hymna na Lásku (1.Korinťanom 13, 1-8.13)

Poslúži nám úryvok z 13. kapitoly Prvého listu Korinťanom:

1 Keby som hovoril ľudskými jazykmi aj anjelskými, a lásky by som nemal, bol by som ako cvendžiaci kov a zuniaci cimbal.

2 A keby som mal dar proroctva a poznal všetky tajomstvá a všetku vedu a keby som mal takú silnú vieru, že by som vrchy prenášal, a lásky by som nemal, ničím by som nebol.

3 A keby som rozdal celý svoj majetok ako almužnu a keby som obetoval svoje telo, aby som bol slávny, a lásky by som nemal, nič by mi to neosožilo.

4 Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá; nezávidí, nevypína sa, nevystatuje sa,

5 nie je nehanebná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nemyslí na zlé,

6 neteší sa z neprávosti, ale raduje sa z pravdy.

7 Všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží.

8 Láska nikdy nezanikne. Proroctvá prestanú, jazyky zamĺknu a poznanie pominie.

13 A tak teraz ostáva viera, nádej, láska, tieto tri; no najväčšia z nich je láska.

Výklad hymnu na láskuSvoje posolstvo o vznešenejšej ceste apoštol Pavol začína tromi podmienkovými vetami (v. 1-3). V týchto vetách používa prvú osobu jednotného čísla. V prvej podmienkovej vete Pavol spomína ľudské a anjelské jazyky. Čo rozumel pod ľudskými jazykmi, nie je ťažké zistiť, lebo reč je charakteristickým znakom človeka. Oveľa ťažšie je určiť, akú predstavu spájal s jazykmi anjelov. Svätý Pavol teda spomína ľudské a anjelské prejavy, ktorých hodnota závisí od lásky.

Keď spomína vieru, nepochybne má na mysli mimoriadnu vieru, ktorá má schopnosť prenášať hory, ako v Rim 12,9. Táto formulácia nemôže nepripomenúť Ježišove slová o viere, ktorá je schopná robiť neobyčajné veci, konkrétne prenášať hory. Tretia podmienková veta obsahuje poukaz na mimoriadne skutky, ktoré môžu vzbudiť veľkú pozornosť a obdiv. Prvý hovorí o rozdaní všetkého majetku. Doslovný preklad druhého mimoriadneho skutku by mohol znieť: ak dám svoje telo na spálenie. Zamýšľané svedectvo je však jasné. Ani najvyššia sebaobeta nemusí stačiť, ak jej chýba láska.

Citáty o Láske z Biblie

• Jánovo Evanjelium 13,34-35: „Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa milovali navzájom. Aby ste sa aj vy vzájomne milovali, ako som ja miloval vás. Podľa toho spoznajú všetci, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať.“
• 1. Jánov list 4,7-21: „Milovaní, milujme sa navzájom, lebo láska je z Boha a každý, kto miluje, narodil sa z Boha a pozná Boha. Kto nemiluje, nepoznal Boha, lebo Boh je láska. A Božia láska k nám sa prejavila v tom, že Boh poslal svojho jednorodeného Syna na svet, aby sme skrze neho mali život. Láska je v tom, že nie my sme milovali Boha, ale že on miloval nás a poslal svojho Syna ako zmiernu obetu za naše hriechy. Milovaní, keď nás Boh tak miluje, aj my sme povinní milovať jeden druhého. Boha nikto nikdy nevidel; ale keď sa milujeme navzájom, Boh ostáva v nás a jeho láska v nás je dokonalá. A že ostávame v ňom a on v nás, poznávame podľa toho, že nám dal zo svojho Ducha. A my sme videli a svedčíme, že Otec poslal Syna za Spasiteľa sveta. Kto vyzná: „Ježiš je Boží Syn,“ ostáva v ňom Boh a on v Bohu. A my, čo sme uverili, spoznali sme lásku, akú má Boh k nám. Boh je láska; a kto ostáva v láske, ostáva v Bohu a Boh ostáva v ňom. Láska v nás je dokonalá v tom, že máme dôveru v deň súdu, lebo ako je on, tak sme aj my na tomto svete. V láske niet strachu, a dokonalá láska vyháňa strach, lebo strach má v sebe trest, a kto sa bojí, nie je dokonalý v láske. My milujeme, pretože on prvý miloval nás. Ak niekto povie: „Milujem Boha,“ a nenávidí svojho brata, je luhár. Veď kto nemiluje brata, ktorého vidí, nemôže milovať Boha, ktorého nevidí. A toto prikázanie máme od neho: aby ten, kto miluje Boha, miloval aj svojho brata.“
• Evanjelium podľa Matúša 22,36-40: „Učiteľ, ktoré prikázanie v Zákone je najväčšie?“ On mu povedal: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou! To je najväčšie a prvé prikázanie. Druhé je mu podobné: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého! Na týchto dvoch prikázaniach spočíva celý Zákon i Proroci.“
• 1. Jánov list 5,1-5: „Každý, kto verí, že Ježiš je Kristus, narodil sa z Boha. A každý, kto miluje Boha ako Otca, miluje aj toho, kto sa z neho narodil. Podľa toho poznáme, že milujeme Božie deti, keď milujeme Boha a plníme jeho prikázania. Lebo láska k Bohu spočíva v tom, že zachovávame jeho prikázania. A jeho prikázania nie sú ťažké. Veď všetko, čo sa narodilo z Boha, premáha svet. A tým víťazstvom, ktoré premohlo svet, je naša viera. Veď kto iný premáha svet, ak nie ten, kto verí, že Ježiš je Boží Syn?“
• List Efezanom 4,32: „Buďte k sebe navzájom láskaví a milosrdní, navzájom si odpúšťajte, ako aj vám odpustil Boh v Kristovi!“
• Jánovo Evanjelium 3,16-17: „Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život. Lebo Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby sa skrze neho svet spasil.“
• Kniha Sirachovcova 11,15: „Múdrosť a vzdelanosť, ako aj znalosť zákona je od Boha. Láska a správna cesta je (rovnako) od neho.“

Grécke Slová pre Lásku v Novom Zákone

V Novom zákone sa vyskytuje niekoľko gréckych slov pre lásku, každé s vlastným významom a odtienkom:

tags: #viera #nadej #laska #biblia