Čo robiť, keď chrípka zasiahne kostol? Príprava na pandémiu a osobná zodpovednosť

Nový katastrofický variant chrípky raz príde, nik však nevie, kedy zaútočí. Až k nám raz tento neviditeľný, celkom neznámy vírus dorazí, bude veľmi ťažké ho rýchlo zastaviť.

Je však vôbec možné, aby v storočí, keď si veda a medicína trúfajú na nevídané veci, ľudia zomierali na chorobu, ktorú každý druhý z nás podceňuje a považuje za banalitu nehodnú vyležať? Veď chrípka je choroba, ktorá sa už celé stáročia periodicky opakuje. V čom je teda problém?

Chrípkový vírus je majstrom premien a tvorí vždy nové a nové mutácie. Ako hovorí virológ RNDr. Gustáv Russ: "Vírus chrípky je unikátny v tom, že je jeden z napremenlivejších, aké poznáme, takže človek si proti nemu nevie vyvinúť spoľahlivú obranu. Mení sa zo sezóny na sezónu, ale to sú malé zmeny. Pandémiu spôsobuje úplne nový subtyp, ktorý doteraz nie je známy a proti ktorému ľudstvo nie je imúnne. Navyše sa vie sťahovať z jedného živočíšneho druhu na iný a ustavične sa mu prispôsobovať."

Nový variant chrípkového vírusu v minulosti vždy prichádzal nepravidelne - po desiatich až tridsiatich rokoch, a vždy mal katastrofálne dôsledky. Kedy zaútočí teraz - nevedno. Všetci vo svete sa však zhodujú, že pripraviť sa treba. Na základe skúseností z minulosti mala pandémia spôsobená novým vírusom už dávno nastať.

Epidemiologička MUDr. Zuzana Krištúfková z Úradu verejného zdravotníctva v Bratislave hovorí: "Pandémia chrípky je reálnou hrozbou. Nový subtyp sa nepochybne objaví. Je to len otázkou času. Nikto však nedokáže povedať, kedy."

Ak ľudia nebudú včas očkovaní vakcínou proti vtáčej chrípke, teoreticky môže vypuknúť podobná tragédia ako v roku 1918, kedy sa novým podtypom chrípkového vírusu A, tzv. španielskou chrípkou nakazilo 500 miliónov ľudí. Obrovské nebezpečenstvo úplne nového typu chrípkového vírusu spočíva v tom, že ľudská populácia proti nemu v priebehu života nikdy nemohla získať protilátky.

Podľa zachovaných dokumentov boli lekári v roku 1918 úplne bezmocní. Ľudia sa vtedy pokúšali ochrániť nosením tvárových masiek, úrady museli prerušiť činnosť, kostoly, školy, kiná, divadlá boli zatvorené, mŕtvoly ležali nepochované v opustených bytoch.

Šírenie novej pandemickej chrípky bude určite rýchlejšie. Ak niekde vznikne nebezpečný subtyp vírusu, bude asi otázkou niekoľkých hodín, kedy by sa nakazil celý svet. Vtedy bude treba začať vyvíjať vakcínu proti vtáčej chrípke, všetko nasvedčuje tomu, že sa to určite podarí.

Ak už bude vakcína na svete a bude aj na Slovensku, bude o ňu boj. Koho skôr očkovať? Starých, deti, zdravotníkov či politikov? Národný pandemický plán Slovenska, ktorý sa neustále dopĺňa, obsahuje opatrenia, ktoré treba urobiť v medzipandemickom období, teda skôr, než príde pohroma.

Podľa pandemického plánu bude treba zabezpečiť plynulé dodávky liekov, vitamínov a očkovacích vakcín. Vznik pandémie ochromí vždy aj ostatné odvetvia hospodárstva či verejného života, napríklad aj energetiku či hromadnú dopravu. Bude nevyhnutné stanoviť priority, ktoré skupiny obyvateľstva majú byť prvé očkované, aby sa predišlo úmrtiam, ale zachoval sa aj chod národného hospodárstva.

Pandemická komisia určí, koľko očkovacej látky bude treba a v akom poradí budú ľudia očkovaní. Vypracovaný je scenár po vypuknutí pandémie. Medzi opatrenia patrí aj vytipovanie plôch pre prípadné pochovávanie ľudí, ktorí zomrú na chrípkové ochorenie.

Hlavný hygienik Slovenska MUDr. Ivan Rovný povedal: "Poučiť sa musíme z histórie, keďže v roku 1918 zomreli na chrípkovú pandémiu milióny ľudí."

Internista Igor Martuliak radí: "Ťažko mi je radiť, či sa predzásobiť antivirotikami, keď nevieme, kedy vtáčia chrípka udrie. Vo všeobecnosti možno poradiť, že akýkoľvek vírus by zdravého človeka, ktorý sa neničí rôznymi extrémami, nemal napadnúť a ak ho napadne, ochorenie by nemalo mať ťažký priebeh. Ťažká infekcia je vždy boj. Kto je zdravší, má vždy väčšiu šancu prežiť ako oslabený človek."

Minister Zajac sa chváli, že sme jednou z krajín, ktorá je najlepšie pripravená na chrípku, lebo máme podtlakovú jednotku. Špeciálna podtlaková jednotka je určená na izoláciu pacientov s vysoko nákazlivými ochoreniami. Pracovisko je na Klinike infektológie a geografickej medicíny Fakultnej nemocnice s poliklinikou na bratislavských Kramároch. Je jediné v celej strednej a východnej Európe. Pracovisko sa má starať o pacientov s takými fatálnymi ochoreniami, ako je SARS, variola či vtáčia chrípka. Personál sa v priestore pohybuje v špeciálnych skafandroch, jednotka je vzduchotesne uzavretá.

Osem dobrých rád, čo nám určite pomôže a neuškodí:

1. zaočkovať sa proti sezónnej chrípke, najmä chronickí pacienti
2. posilňovať vlastný imunitný systém, dožičiť si dostatok spánku a pokiaľ možno nestresovať sa
3. brať len minimálne nevyhnutné lieky, lebo napríklad antibiotiká riešia okamžitý problém, ale poškodzujú našu vnútornú flóru a imunitu
4. vyhnúť sa cigaretám: fajčiarom sa predlžuje zotavovanie o celú štvrtinu
5. vyhýbať sa podchladeniu: lebo dočasne oslabuje imunitu
6. športovať
7. zlepšiť hygienické návyky: vírusy sa šíria najmä kýchaním, držia sa niekoľko hodín vo vzduchu miestnosti a na hladkých povrchoch - kľučky a tyče v MHD
8. ruky si treba umývať pravidelne a dôkladne: nedotýkať sa rukami tváre, lebo hlavné vstupné brány sú nos a oči, o niečo menej ústa.

Zostavili sme malý manuál k vtáčej chrípke z odpovedí lekárov, hygienikov, epidemiológov a lekárnikov:

• Prečo nás tak strašia vírusy chrípky? Lebo sú rýchle. Nech už urobíme hocičo, vírusy chrípky sú vždy rýchlejšie. Jeden mililiter sekrétu z dýchacích ciest obsahuje viac ako milión vírusových častíc.
• Komu najviac hrozí nákaza? Jednoznačne najviac sú ohrození ľudia, ktorí by mohli prísť do styku s nakazenou hydinou. Pri pandémii by sa však choroba šírila populáciou takmer rovnako ako dnes bežná chrípka, pandemický vírus by sa šíril ako klasická chrípka - kvapôčkovou infekciou.
• Existuje vakcína proti vtáčej chrípke? Zatiaľ nie. Keby pandémia naozaj vypukla, záležalo by na každom dni. Boj s ňou nie je možný, kým nie je jasné, aký typ vírusu ju spôsobil. Každá doterajšia očkovacia látka je totiž bezbranná. Hneď ako sa podarí izolovať neznámy vírus, začne sa príprava na výrobu očkovacej látky. Môže to trvať niekoľko mesiacov, možno aj pol roka.

Čo robiť, kým sa vakcína vyvinie? K dispozícii sú antivirotiká. Ide o lieky Tamiflu a Relenza. Odborníci sa však skôr prikláňajú k antivirotiku Tamiflu, ktoré má asi 70-percentnú účinnosť. Antivirotiká možno podávať aj preventívne, to sa však odborníkom javí ako zbytočné a najmä nákladné. Liečbu treba začať minimálne dva dni po styku s nakazenou osobou alebo po prejavení prvých príznakov.

Pomáha očkovanie proti bežnej chrípke? Nie. Vtáčia chrípka a klasická spadajú do inej kategórie vírusových ochorení. Ak sa zaočkujete proti sezónnej chrípke, pomôže vám proti nej, ale nie proti vtáčej. Očkovanie má však význam najmä u oslabených ľudí.

Treba prestať jesť kuracinu a vajcia? Odborníci tvrdia, že je bezpečné jesť hydinové mäso aj vajcia, ak sú dobre tepelne spracované.

Pravá sezónna chrípka prepukne spravidla v období január až marec vo forme postupnej epidémie postihujúcej prakticky celý svet. Spôsobujú ju vírusy ľudskej chrípky, v základnom zložení hlavne typu A a B. Typickou vlastnosťou týchto vírusov je, že sa v každoročných intervaloch menia vo svojom zložení ( tzv. antigénny shift a hlavne drift), čo v praxi znamená, že každú sezónu máme „tú česť“ sa stretnúť s novým vírusom, proti ktorému nemáme imunitu.

Čím sa líši pravá chrípka od CHPO? Chrípka je typická podstatne ťažším priebehom. Horúčky sú vysoké do 39 °C, v popredí je celková malátnosť, schvátenosť, slabosť, bolesti svalov a celého tela. Nádcha, kašeľ, sú len „dodatočné“ a nevýrazné v porovnaní s CHPO. Asi u 10 - 15 % ľudí, hlavne starších, malých detí do 6 rokov s chronickými chorobami, cukrovkou, chronickou bronchitídou, reumatickými chorobami, s poruchami imunity a pod. prebieha chrípka ako veľmi ťažké ochorenie s možným priamym ohrozením života. Priamych úmrtí na chrípku nie je tak veľa, avšak v sezóne chrípky sa prudko zvyšuje úmrtnosť na jej komplikácie u vyššie zmienených skupín. Pretože ide o vírusové ochorenie, nemajú antibiotiká žiadny účinok.

Vakcína proti chrípke - ako bolo uvedené - je každý rok nová, zameraná spravidla na tri predpokladané typy chrípky. Táto vakcína je vyrábaná pre celý svet v niekoľkých špičkových spoločnostiach a jej bezpečnosť je prakticky 100%, účinnosť sa pohybuje nad 90% ( podľa toho aká sa dosiahla odhadovaná zhoda vírusov choroby a vakcíny). Očkovať je potrebné pred sezónou - t. j. od októbra až do obdobia pred prepuknutím epidémie. Imunitný systém tela potrebuje cca 2 týždne od očkovania na vytvorenie plnej ochrany.

Máme teda k dispozícii všetko na to, aby sme sa pred chrípkou chránili. Okrem zdravotných dôvodov je vhodné uviesť aj dôvod ekonomický. Obidva tieto dôvody najlepšie vystihuje univerzálny ukazovateľ, v odborných kruhoch známy pod skratkou DALY . Značí to anglické Disability Adjusted Life Years. V preklade: Neschopnosťou Poznačené Roky Života. Každá choroba - aj chrípka nám znemožní nielen pracovné, ale aj životné aktivity, uloží nás do postele. Sú to naše Dni poznačené neschopnosťou. Aj tá najmiernejšia sezónna chrípka nás znemožní priemerne na 5 dní. Toľko trvá PN - ka, OČR - ka, vymeškanie v práci, skrátka neschopnosť.

Je svetová hanba, že v štáte, ktorý sa hrdí jednou z najlepšie chránených detských populácií očkovaním, dosahuje zaočkovanosť proti chrípke slabé 4 percentá. Teda nič… Ako to vyzerá v iných, vyspelých štátoch Európy, USA, Austrálie ? Celková zaočkovanosť proti sezónnej chrípke je viac ako 35 - 40 %.

Zostáva len dôfať, že s čo najmenšími stratami. V prvom rade rozlišovať relatívne neškodné chrípke podobné nachladenia v jeseni a zime od pravej chrípky.

Kňaz a rektor jezuitského kostola v Bratislave Tomáš Jellúš vníma súčasnú situáciu ako kňaz: "Médiá vytvorili kultúru strachu. Majú na to svoj dôvod. Väčšina iných ľudských nešťastí sa bytostne dotýka chudobných, ktorí si nemôžu dovoliť sa zabezpečiť. Koronavírus postihuje aj ľudí vplyvných, bohatých, nedotknuteľných. Podobne ako všetky ostatné choroby a nešťastia, je pre nás potrebná kultúra pokoja. Je prirodzené pýtať sa, kde je „v tom všetkom“ práve Boh."

Nikdy som nevidel spolupracovať ľudí v takej miere ako dnes. Odkladajú svoje rozdielnosti a spájajú sa v boji za bezpečie svojich drahých.

Podstatná otázka je, čo môžem ja sám, teraz, v tejto chvíli, robiť. Ako zistiť, čo je dobré a správne, aby som ja práve teraz robil? Čo sa čaká odo mňa, spoznám v očiach svojich drahých.

Život je o prekvapeniach. Aj pozitívnych, aj negatívnych. Nedá sa dopredu všetko prešpekulovať, lebo by sme zabudli žiť. Nemusíme sa obávať toho, čo má prísť. Ani minulosť, ani budúcnosť nemáme v rukách. Prítomnosť je tým darom, ktorý sa nám ponúka.

Cirkev sa predstavuje ako spoločenstvo veriacich, universitas je spoločenstvo učiteľov a žiakov. Je aj celé ľudstvo spoločenstvo? V studenom lese horí vatra. Každý má v nej svoje horiace polienko. Spolu im je teplo. Ak by niekto odišiel so svojím drievkom do útrob lesa sám, zamrzne. Je to obraz aj nášho sveta. Všetci, či už veriaci alebo neveriaci, malí či veľkí, všetci rozumieme univerzálnemu jazyku lásky a jej hodnotám. A tam sa skrýva aj Boh. Blíži sa Veľká noc. Veľká Noc je o živote. Život prekonáva smrť.

Na Veľkú Noc síce môžu byť plné kostoly, ale srdcia aj tak môžu ostať prázdne. Máme jedinečnú príležitosť byť živým chrámom. Chrám je miesto, kde prebýva Boh. Teraz sme mobilným kostolom my sami. Chceme našim drahým priniesť hodnoty lásky, priateľstva a bezpečia. Význam sviatkov je univerzálny. Každý rozumie tomu, že je dobré sa spolu stretnúť a zdieľať niečo hodnotné.

Sviatky patria k prirodzenosti človeka, lebo človek je homo festivus, človek sviatočný.

Rehoľné komunity v súčasnosti často ponúkajú službu ucha. Nemôžeme veľa spraviť na poli zdravotníckom alebo vedeckom, ale náš prínos je vytvoriť azyl pre ustráchane ľudské srdce, ktoré potrebuje niekde zložiť svoje bremeno ťažkostí a obáv.

Je novinárskym klíše pýtať od respondenta na záver rozhovoru prianie čitateľom. Prajem napriek všetkému nestratiť radosť. My tiež nevieme, čo nás čaká. Aké budú nasledujúce roky. Vedel ale, že tam jeho pán a preto nemal žiadne obavy. Mal len obrovskú radosť.

Chrípková sezóna na severnej pologuli trvá od októbra do konca apríla nasledujúceho roku (od 40. kalendárneho týždňa aktuálneho roka do 18. kalendárneho týždňa nasledujúceho roka).

Chrípka je vysoko nákazlivé a rýchlo sa šíriace infekčné ochorenie dýchacích ciest. V niektorých prípadoch môže mať chrípka vážny priebeh s komplikáciami. Vírus chrípky naruší a oslabí sliznicu dýchacích ciest, čo uľahčuje jej bakteriálnu infekciu, takže súčasne s vírusovou infekciou, alebo v nadväznosti na ňu, vznikajú aj bakteriálne zápaly ucha, prínosových a čelových dutín, nosa, priedušiek a zápal pľúc.

Vo vysokom riziku vzniku závažných komplikácií chrípky sú staršie osoby, ľudia s chronickými ochoreniami (srdcovo-cievne, pľúcne, metabolické), osoby s oslabenou imunitou, tehotné ženy a malé deti.

Prameňom pôvodcu chrípky je chorý človek v akútnom štádiu ochorenia. Chrípka sa rýchlo šíri vzduchom (kvapôčkovou infekciou) a infekčným aerosólom vznikajúcim pri kašli a kýchaní. Zriedkavo dochádza k prenosu aj nepriamo - predmetmi a rukami kontaminovaným výlučkami horných dýchacích ciest alebo spojovky. Vstupnou bránou sú horné dýchacie cesty a spojovky.

Obdobie nákazlivosti, teda obdobie, kedy sa od chorého na chrípku môžu nakaziť ľudia v jeho okolí, je 3 - 5 dní od vzniku príznakov u dospelých a do 7 dní u malých detí. Najvyššia nákazlivosť je na začiatku ochorenia. Treba mať na pamäti, že chrípka môže postihnúť kohokoľvek a závažné problémy súvisiace s chrípkou sa môžu vyskytnúť v akomkoľvek veku.

Pôvodcom ochorenia na chrípku je vírus chrípky. Rozlišujú sa tri typy vírusov chrípky označované A, B, C. Kým vírusy chrípky typu B a C vyvolávajú infekcie len u človeka, vírusy chrípky A boli izolované aj z rôznych zvierat, najmä vtákov, prasiat a koní. Vírus chrípky, najmä typu A, ktorý má niekoľko typov a subtypov sa vyznačuje veľkou premenlivosťou. Izolovaný kmeň vírusu chrípky sa označuje názvom, ktorý obsahuje typ, subtyp, miesto, poradie a rok izolácie. Vírus chrípky B je oveľa stabilnejší. Vírusy chrípky B sa označujú bez subtypového kódu.

Cirkulácia vírusov chrípky sa sleduje na celom svete počas celého roka a podľa toho Svetová zdravotnícka organizácia určuje, ktoré vírusy budú v očkovacích látkach v nasledujúcej chrípkovej sezóne obsiahnuté.

Lekár zvyčajne určuje diagnózu na základe klinických príznakov. Je náročné rozlíšiť chrípku od iných respiračných infekcií. Počas epidémie 60 - 70 % pacientov s jasnými príznakmi chrípke podobného ochorenia má vlastne chrípku, zostatok môže trpieť na inú vírusovú infekciu. Potvrdiť vírus chrípky umožňujú laboratórne testy z výterov hrdla alebo nosa. Taktiež je možné dokázať vzostup protilátok v krvi.

Je náročné rozlíšiť chrípku od iných respiračných infekcií a mnoho ľudí si ju mýli so silným prechladnutím. Chrípka má náhly nástup príznakov z plného zdravia, je sprevádzaná vysokou teplotou (38°C). Typickým úvodným príznakom je bolesť kĺbov, silná bolesť hlavy - často za očami, bolesť svalov. Prejavuje sa suchým a dráždivým kašľom, často sa objaví zimnica a triaška, po 48 hodinách sa môže prejaviť nádcha a bolesť hrdla. Pokiaľ nevzniknú komplikácie, príznaky po 3-5 dňoch odznejú, hoci únava a slabosť môžu pretrvávať dlhšie. K úplnému uzdraveniu obvykle dôjde do dvoch až štyroch týždňov od prvých príznakov.

Príznaky prechladnutia sú nádcha, kýchanie, slziace oči a podráždené hrdlo. Toto ochorenie je obmedzené na horné dýchacie cesty, nevzniká náhle z plného zdravia triaškou. Prechladnutie nie je sprevádzané vysokou teplotou, bolesťami kĺbov a svalov. Chrípku treba vyležať, príznaky prechladnutia ustúpia za pár dní

Ochorenie by sa v žiadnom prípade nemalo prechodiť, je potrebné ho vyležať. Liečba chrípky je symptomatická. Spočíva v zmierňovaní príznakov podávaním liekov na zníženie telesnej teploty, proti kašľu, bolesti hlavy, proti zápalu dýchacích ciest. Ide o vírusové ochorenie, preto sa nelieči antibiotikami. Antibiotiká sa pri nekomplikovanom priebehu bežne nepoužívajú, pretože na vírus chrípky neúčinkujú. Používajú sa iba ak je chrípka komplikovaná sekundárne bakteriálnou infekciou.

Za dôležitý sa považuje zvýšený príjem tekutín, vitamínov a pokoj na lôžku. Únavu a malátnosť je však možné pociťovať ešte niekoľko dní, či týždňov po ústupe chrípky. Z hľadiska ďalšieho šírenia infekcie je veľmi dôležité, aby choré osoby obmedzili na najnižšiu mieru kontakt s ostatnými ľuďmi počas trvania príznakov ochorenia, aj keď sú tieto príznaky ľahké. Chorí by mali používať papierové vreckovky jednorazovo, po použití ich zahodiť a umyť si ruky.

Pokiaľ má prechladnutá osoba ľahké príznaky ochorenia, stačí zdržiavať sa pár dní v domácom prostredí, piť veľa teplého čaju, minerálky, príp. užívať voľne dostupné lieky, ktoré odporučí lekárnik (nosové kvapky, lieky na zmiernenie kašľa, prípadne aj na zníženie horúčky). Pokiaľ ochorenie trvá dlhšie ako tri dni, telesná teplota sa zvyšuje a klinický stav sa zhoršuje, odporúča sa kontaktovať svojho ošetrujúceho lekára, ktorý zabezpečí ďalší postup na základe klinického stavu a podľa toho, či sa jedná o vírusovú alebo o bakteriálnu infekciu a rozhodne o vhodnej liečbe. Príznaky prechladnutia zvyknú ustúpiť do dvoch až piatich dní.

Príčinou je premenlivosť vírusu chrípky a existencia viacerých typov chrípkových vírusov. Preto sa nedá vylúčiť, že chrípkou sa možno nakaziť viackrát za sezónu, nakoľko medzi ľuďmi počas sezóny cirkulujú viaceré typy vírusov chrípky a imunita voči jednému vírusu nemusí chrániť pred druhým. Z toho dôvodu sa nová chrípková vakcína pripravuje na každú sezónu, jej zloženie je navrhnuté odborníkmi Svetovej zdravotníckej organizácie. Očkovanie sa odporúča najmä ľudom vo vysokom riziku vzniku závažných komplikácií chrípky, je potrebné ho absolvovať v priebehu októbra a novembra, aby sa dostatočne včas vytvorili protilátky. Prvý nárast chrípkových ochorení sa totiž očakáva na základe dlhoročných sledovaní v decembri.

Vírus chrípky prežíva na odeve, papieri, vreckovkách 8 až 12 hodín. Na hladkých (neporéznych) povrchoch je to dokonca 24 až 48 hodín. Vírusy chrípky dobre prežívajú práve v mrazivom zimnom počasí. Ide o kvapôčkovú infekciu prenášanú kontaminovaným vzduchom. V suchom vzduchu kvapôčky majú tendenciu sa rozbíjať na menšie. Tým zostávajú vo vzduchu dlhšie. Naopak v teple sú väčšie, ťažšie a hneď spadnú na zem.

Podľa geografického šírenia sa rozoznávajú lokálne, okresné, krajské či celoštátne epidémie. Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (ÚVZ SR) kontinuálne monitoruje a vyhodnocuje epidemiologickú situáciu vo výskyte akútnych respiračných ochorení a chrípky a chrípke podobných ochorení.

Laboratórium vo zvolenskej nemocnici skúma, ktoré vírusy u ľudí črevné problémy spôsobujú. Na to používajú dve hlavné metódy. Ako vysvetlila Daniela Lacková, vedúca oddelenia klinickej mikrobiológie v Nemocnici Agel Zvolen, prvý spôsob hľadá priamo časti vírusu v stolici, druhý, presnejší, zisťuje vírus pomocou špeciálneho testu, ktorý dokáže naraz nájsť viac druhov vírusov. Medzi najčastejšie vírusy, ktoré spôsobujú črevnú chrípku, patria rotavírusy a norovírusy.

Prednedávnom bol zaznamenaný vyšší výskyt norovírusových infekcií v Banskej Bystrici, je preto možné, že infekcia sa mohla rozšíriť aj do Zvolena a jeho okolia. „Čo sa však týka momentálnej situácie, aj keď ošetrujúci lekári pravdepodobne hlásia suspektné infekcie na základe klinických prejavov, akými sú akútne hnačky, zvracanie, bolesti brucha, prípadne horúčka a zimnica, naše laboratórium nezaznamenalo signifikantné navýšenie požiadaviek na laboratórnu analýzu rotavírusov alebo norovírusov,“ uviedla odborníčka.

Za posledný týždeň vyšetrili v nemocničnom laboratóriu 119 vzoriek stolice na prítomnosť vírusov, 15 pacientov malo potvrdený rotavírus, čo je približne 13 percent testovaných, a 9 pacientov bolo pozitívnych na norovírus, čo predstavuje asi 7,5 percenta.

„Prenos týchto vírusov je vždy fekálno-orálny, chorý pacient kontaminuje prostredie - kolektívy, nemocnice a podobne, a znečistenými rukami sa dostane vírus do úst. Rotavírusy postihujú najmä detskú vekovú kategóriu, kým norovírusy hlavne dospelú populáciu,“ ozrejmila Lacková. Inkubačná doba pri vírusoch je 12 až 48 hodín a ochorenie väčšinou odznieva pomerne rýchlo. U starších pacientov ale môže dôjsť k ťažkej dehydratácii.

Odborníci odporúčajú najmä dôkladnú hygienu rúk - umývať ich správne a často.

V súvislosti s účasťou na bohoslužbách počas chrípkového obdobia sa vynára otázka zodpovednosti za zdravie seba i ostatných. Aj v hlboko veriacich rodinách je dôležité zvážiť riziká prenosu infekcie, najmä u malých detí s oslabenou imunitou. Možnosti ako striedavá účasť na omšiach, modlitby v domácom prostredí alebo sledovanie bohoslužieb online môžu byť alternatívou, ako neprísť o duchovné spoločenstvo a zároveň chrániť zdravie.

Autor: Prof. MUDr.

Tabuľka: Rozdiely medzi chrípkou a prechladnutím

tags: #snar #robit #v #kostole