Island, pozoruhodný ostrov stratený v rozbúrených vlnách Atlantiku a Grónskeho mora medzi Európou a Amerikou, je miestom, kde sa stretávajú rôzne kultúry a tradície. V mestečku Reyðarfjörður na východnom pobreží Islandu stojí jedinečná stavba, ktorá spája dva vzdialené svety.
Poloha Islandu v severnom Atlantiku
Unikátny kostol svätého Þorláka v Reyðarfjörðure
V roku 2017 postavili drevený kostol svätého Þorláka, ktorý vysvätil biskup pochádzajúci zo Slovenska, kapucín Dávid Bartimej Tencer. Kostol je postavený kompletne zo slovenského dreva z oblasti Podpoľania, konkrétne z Hriňovej. Kostolík je na Islande unikátny, pretože drevo je na tomto kamenistom ostrove vzácne. Drevený kostol v Reyðarfjörðure je v islandskom kontexte absolútnou raritou.
Drevený kostolík v Reydarfjördure
Prítomnosť slovenských kapucínov na Islande
Prítomnosť slovenských kapucínov na Islande nie je náhodná. Miestnu farnosť spravuje trojica slovenských kapucínov. Títo misionári sa rozhodli slúžiť v jednej z najvzdialenejších častí Európy, kde katolícka komunita tvorí malú, ale stabilnú časť obyvateľstva.
Reyðarfjörður, najdlhší a najširší fjord na východe Islandu, sa stal domovom pre túto jedinečnú stavbu. Kostol svätého Þorláka je symbolom prepojenia kultúr a tradícií. Jeho meno odkazuje na islandského svätca Þorláka Þórhallssona, biskupa z 12. storočia, ktorý je patrónom Islandu. Kostol sa stal miestom, kde sa stretáva nielen islandská katolícka komunita, ale aj slovenskí expatriáti žijúci na Islande a turisti.
Architektonická výzva
Zatiaľ čo Island je známy svojimi kamenými a betónovými stavbami, ktoré odolávajú drsným poveternostným podmienkam, tento kostol predstavuje odvážny experiment s tradičným slovenským materiálom. Postaviť drevený kostol na Islande nie je len architektonickou, ale aj technickou výzvou. Drevo totižto musí odolávať extrémnym teplotám, silným vetrom a vysokej vlhkosti a práve slovenské drevo z Podpoľania, známe svojou kvalitou a odolnosťou, bolo ideálnou voľbou pre tieto náročné podmienky.
História Katolíckej Cirkvi na Islande
Katolicizmus bol na Islande prítomný už od 10. storočia. Podľa dochovaných ság bol Island katolícky už od 8.-9. storočia, lebo prví obyvatelia boli mnísi. Pohania prišli až dodatočne, mníšstvo zaniklo a súbežne s prvými pohanmi prišli v 10. storočí aj prví kresťanskí misionári vyslaní nórskym kráľom.
Reforma prebehla bez komplikácií, lebo ľudia celkovo ani nezbadali, že sa niečo zmenilo. Kruto zasiahla však katolíckych biskupov, ktorí zomreli ako mučeníci. V roku 1857 bola misijná činnosť obnovená. Katolicizmus bol zakázaný pre domácich, ale u cudzincov bol vždy tolerovaný a otvorené prenasledovanie vlastne ani nebolo. Prví misionári boli Francúzi a prišli na Island ako duchovný doprovod francúzskych rybárov, ktorí sem priplávali pravidelne každý rok.
Súčasný Katolicizmus na Islande
V roku 1950 bolo na Islande 450 katolíkov, v roku 2008 asi 8 000. Dnes oficiálna webová stránka Katolíckej Cirkvi na Islande hlási 13 000 ľudí vyznávajúcich katolícku vieru. Na Islande máte 10-krát viac krstov ako pohrebov. Katolícka cirkev je na Islande naozaj katolícka, teda všeobecná. Ľudia všetkých národov a jazykov. Najviac je asi veriacich poľského pôvodu.
Väčšinové náboženstvo je tzv. Islandská národná luteránska cirkev. Okolo 90 %. Katolíci tvoria asi 4 % a zvyšok, to je všetko možné. Ešte som tu skutočného ateistu, teda človeka, ktorý naozaj neverí v Boha alebo nejaké božstvo, nestretol. Poväčšine o nej ľudia nevedia až tak veľa a ani ich to až tak nezaujíma. Vedia o pápežovi a oceňujú ho, vedia o našich omšiach, vedia aj o našich problémoch a postojoch napríklad vo veci potratov, eutanázie a podobne. Zájdu aj na omše? Áno, stáva sa to.
Slovenský Biskup Dávid Bartimej Tencer
Msgr., ThLic. Dávid Bartimej Tencer, O.F.M.Cap. (52) bol 31. októbra vysvätený za nového biskupa diecézy Reykjavík, ktorá zahŕňa celý Island. Na Islande pôsobíte už od roku 2004. Prečo sa Kapucíni rozhodli ísť práve na Island? Mala tam Cirkev nejaké osobitné potreby? Potom vám bola v roku 2007 zverená farnosť sv. Thorlaka na východe ostrova v mestečku Reyðarfjörður. S akými problémami a výzvami sa stretáva islandská farnosť?
Dávid Bartimej Tencer
Začal ako vikár v kostole Stella Maris v Reykjavíku a následne sa stal farárom vo farnosti S. Þórlákur v Reyðarfjörðure, kde pôsobí doteraz.
Život a práca misionárov
Miestnu farnosť v Reydarfjördure spravuje komunita troch bratov kapucínov zo Slovenska na čele s Petrom Kováčikom. Keď slovenskí kapucíni hľadali miesto, kam by mohli ísť na misie, rozhodli sa pre Island. Peter Kováčik bol jeden z tých, ktorí na východnom pobreží ostrova „ohňa a ľadu“ rozbiehali katolícku farnosť rozprestierajúcu sa na 700 kilometroch pobrežia.
V začiatkoch zvykli slúžiť omše v obývačkách či garážach niektorých domov, v rybárskych továrňach alebo v evanjelických kostoloch. Vlastne dodnes to ešte na niektorých miestach takto funguje. Bolo to tak i tu v Reydarfjördur. Kým postavili drevený kostol, bohoslužby sa konali v suteréne domu, kde kapucíni bývajú. „Ten predtým slúžil na chov sliepok jednému z miestnych obyvateľov, ľudia si sem chodievali kupovať vajíčka,“ hovorí kňaz Peter.
Výzvy a poslanie
Kapucín Peter Kováčik počas omše v drevenom kostolíku v Reydarfjördure cestuje niekoľkokrát do mesiaca aj stovky kilometrov, aby odslúžil omšu pre veriacich, ktorých sa dá neraz spočítať na prstoch jednej ruky. Je vidieť a cítiť, že každého z nich si tu kňazi veľmi vážia. Osloviť nových ľudí je úloha z kategórie najťažších. „Som tu už dvanásty rok a stále na to nepoznám nijaký presný návod,“ vraví Peter.
Tunajší obyvatelia sa na materiálne zabezpečenie sťažovať nemôžu. Priblížiť sa ľuďom, ktorým zdanlivo nič nechýba, je tak veľká výzva. „Samých seba sa pýtame, ako evanjelizovať bohatých,“ dodáva brat Martin.
Kapucín Peter Kováčik
Biskup Tencer pripomenul, že až do začiatku 20. storočia platil zákon, podľa ktorého sa Islanďan nesmel stať katolíkom. Na druhej strane katolíci nemuseli čeliť kravavým prenasledovaniam. „Na Islande napríklad nemáme ani jedného novodobého katolíckeho mučeníka pre vieru,“ zdôraznil Tencer.
Ako vysvetlil biskup Tencer v rozhovore pre TASR, drevo na kostolík museli na Slovensku najprv rok sušiť a napokon ho na Slovensku aj postavili. "Museli by sme sem doviezť surové drevo a aj odborníkov, lebo Islanďania s tým nevedia robiť. Takýto dom alebo kostol nenájdete na Islande ani jeden," povedal biskup Tencer.
„Každý vraví, že je tu ako v raji, kto by tu teda nechcel žiť,“ odpovedá správca farnosti, keď sa ho pýtame, ako sa mu páči po viac než desiatke rokov v jednej z najkrajších krajín sveta. Poslanie slovenských kapucínov, a vôbec, katolíckych kňazov na Islande, však rozhodne žiadnou rajskou prechádzkou nie je.
Zaujímavosti z histórie Islandu
Prví osadníci prišli v 9. stor., pravdepodobne ich so sebou priniesli až prví osadníci v 8. a 9. stor. Po írskych mníchoch, ktorí sa sem mohli utiahnuť ako pustovníci, nie je žiadna hmotná pamiatka, len zmienka v knihe Íslendingabók z 12. stor. Prvých Vikingov zahnalo k ostrovu proti ich vôli rozbúrené more. Niektorí boli nútení prezimovať. Tak sa to pritrafilo aj mužom vedeným Flókim Vilgertharsonom, prezývaným Havran. Práve on údajne dal ostrovu meno Ľadová zem.
V 16. stor. sa väčšina obyvateľstva priklonila k luteránskemu smeru kresťanstva, ku ktorému sa dnes hlási asi 74 % Islanďanov. Asi pol percenta sa hlási k hnutiu ásatrú, ktorého členovia sa vracajú k predkresťanským tradíciám a božstvám.
V roku 1944 vyhlásil Althing referendum, ktorého sa zúčastnilo až 98 % voličov, z nich 97 % súhlasilo so zrušením únie a 95 % bolo za vyhlásenie republiky. Tou sa stal Island 17. júna 1944.
Sopky a príroda Islandu
Island je turisticky príťažlivou krajinou. Je najvýraznejším výčnelkom Stredoatlantického hrebeňa, ktorý ho pod hladinou oceána spája s Azorami, Bermudami i drobnými ostrovmi ako je Jan Mayen na severe alebo Ascencion, Tristan da Cunha a ďalšie fliačky zeme stratené v šíravách južného Atlantiku. Povrch Islandu sa zdvíha od brehov oceánov až do 2 119 m n. m.
Najznámejšou islandskou sopkou je Hekla (1 491 m n. m.), ktorá sa zrodila asi pred 7 000 rokmi a veľakrát pokropila krajinu balvanmi a popolom a zaliala ju riekami horúcej lávy. Prví osadníci v nej videli Bránu do pekla. Za „kráľovnú islandských hôr“ považujú Herthubreith (1 1682 m), ktorú pre jej tvar prirovnávajú k hrncu alebo torte.
Sopka na Islande
Tabuľka: Základné informácie o Islande
| Položka | Hodnota |
|---|---|
| Rozloha | 103 125 km² |
| Počet obyvateľov | cca 330 000 |
| Hlavné mesto | Reykjavík |
| Náboženstvo | Luteránstvo (väčšina), Katolicizmus (cca 4%) |