Vianočné sviatky sa často spájajú s idealizovaným obrazom krajiny pokrytej snehom, ktorý možno vidieť na vianočných pohľadniciach, počuť v koledách a v rozprávkach zobrazujúcich "biele Vianoce". Do akej miery sa však tieto predstavy o dokonalých Vianociach so snehom zakladajú na realite?
Posledné dni sa počasie na Slovensku nieslo v pokojnom duchu. Táto klimatická idylka sa však na mnohých častiach územia vytratí. Podľa informácii iMeteo nás najskôr zasiahne výrazné sneženie. To však nebude jedinou prekvapivou zmenou počasia. V pondelok sa klíma opäť náhle zmení.
Meteorológovia však aspoň tušia, či sa snehovej nádielky dočkáme aj na Vianoce. Zdá sa, že podľa aktuálnej predpovede SHMÚ bude na Štedrý deň "pod snehom" väčšia časť územia Slovenska, s výnimkou južných častí západného, stredného a východného Slovenska.
Počasie cez sviatky
Snehová nádielka v mnohých kútoch Slovenska
Portál iMeteo už v priebehu soboty (14. decembra) informoval, že Slovensko zasiahne sneženie. Očakávalo sa, že so sebou prinesie centimetre nového snehu, v niektorých oblastiach malo ísť až o viac ako 10 cm snehu, pričom snežiť by malo spočiatku aj v nižších polohách.
Meteorológovia predpokladali skoré ranné sneženie, ktoré prinesie zo severozápadu nad naše územie studený front. Nasnežiť tak predovšetkým malo v rámci Trenčianskeho a Žilinského kraja. V priebehu ranných hodín sa sneženie očakávalo aj na severe Banskobystrického kraja a na východe. Nedeľňajšie ráno v skutočnosti prinieslo sneženie do niektorých oblastí Slovenska. Od skorých hodín začalo snežiť v Trenčianskom a Žilinskom kraji. Na skutočne bohatú nádielku sa môžu tešiť Slováci žijúci na severe stredného Slovenska. Do večera by totiž malo na Kysuciach a Orave spadnúť až 10 mm zrážok. To predstavuje zhruba 10 cm snehu. Najviac snehu môžeme očakávať v polohách od 500 metrov.
Problémy na cestách, búrlivý vietor aj víchrica
Dnes bude na našom území oblačno až zamračené, na juhu krajiny sa môže vyskytnúť aj zmenšená oblačnosť. Radosť zo snehu však severanom nevydrží. Teploty sa totiž budú pohybovať slabo nad nulou, a tak sa snehová pokrývka bude topiť.
Podľa iMeteo bude najvyššia denná teplota +2 °C až +7 °C. Kysuce, Orava, Liptov a Spiš budú chladnejšie, teplota sa bude pohybovať okolo 0 °C. Na horách vo výške 1 500 m n. m. bude okolo -5 °C. Najmä na severe stredného Slovenska, vo vysokých polohách, meteorológovia očakávajú búrlivý vietor až víchricu. V nárazoch môže dosahovať až 110 - 135 km/h.
Meteorológovia najmenej potešia ľudí zo západu a juhu stredného Slovenska.
V nižších polohách vplyvom vyšších teplôt sa zo snehu stane kaša. Odborníci varujú Slovákov, aby sa preto pripravili na prípadné komplikácie na cestách, a to najmä ak cestujú cez horské priechody. Tam totiž môže byť povrch vozoviek zasnežený.
Ďalšiu vlnu sneženia môžeme očakávať v pondelok (16. decembra), taktiež v skorých ranných hodinách. Vyskytnúť sa môže lokálne aj husté sneženie, pričom v oblasti Oravy či Kysúc by mohlo vo vyšších polohách spadnúť do pondelkového rána celkovo až 15 cm snehu.
Sneženie sa našom území vyskytne, pretože sa momentálne nachádzame v chladnejšom vzduchu. Už v priebehu soboty (14. decembra) sa však nad Európu začal dostávať teplejší vzduch od západu. Ten postupne prenikne až nad naše územie a so sebou prinesie aj výraznejšie oteplenie. Práve tento teplý front so sebou prinesie aj pondelkové sneženie. Oteplenie bude natoľko výrazné, že sneženie sa v pondelok ráno a počas dopoludnia zmení aj na horách na dážď.
Meteorológovia z iMeteo ešte pred pár dňami informovali, že posledný predvianočný týždeň (od 16. do 22. decembra) bude nadpriemerne teplý. Denné teploty sa budú pohybovať v rozmedzí od +3 až do +10 °C, na juhozápade krajiny by dokonca mohlo byť ešte teplejšie. Tieto teploty sú v porovnaní s dlhodobým normálom o zhruba 4 až 6 °C vyššie, než je pred najkrajším sviatkom roka bežné.
Podľa najaktuálnejšej predpovede portálu to však vyzerá tak, že na vianočné sviatky by nám Perinbaba mohla dopriať aj nejaký ten sneh. Posledný predvianočný víkend by totiž mal priniesť prechod studeného frontu. Ten na naše územie prinesie ochladenie. V čase vydania tohto článku totiž predpoveď ukazuje, že 24. decembra by sa mali vyskytnúť snehové prehánky.
Klimatologická Pravdepodobnosť Výskytu Snehovej Pokrývky
V nasledujúcej analýze prinášame výsledky štatistického hodnotenia klimatickej pravdepodobnosti výskytu celkovej snehovej pokrývky na Slovensku v období Vianočných sviatkov (24.-26. decembra). Časové a priestorové aspekty výskytu snehovej pokrývky majú sociálne aj ekonomické implikácie, napr. pre oblasť plánovania umelého zasnežovania svahov v lyžiarskych rezortoch, potreby odhŕňacích mechanizmov v mestách a pod.
Ako podklad výpočtu pravdepodobností boli použité údaje o výške celkovej snehovej pokrývky (CSP) namerané na klimatologických a zrážkomerných staniciach SHMÚ distribuovaných v širokom rozpätí nadmorských výšok v období 1951 − 2020. Empirické odhady prekročenia výšky snehovej pokrývky boli počítané pre hodnoty 1 cm, 2 cm, 5 cm a 10 cm. S použitím kĺzavej regresie s nadmorskou výškou ako nezávislou premennou sme vytvorili mapy zobrazujúce pravdepodobnosť prekročenia zvolených výšok snehovej pokrývky pre dni Vianočných sviatkov od 24. do 26.
Numerické hodnoty klimatickej pravdepodobnosti výskytu snehovej pokrývky pre niektoré zvolené lokality uvádzame v Tab. 1, v ktorej sú zároveň uvedené aj rozdiely vo vypočítaných pravdepodobnostiach pre obdobia 1951 − 1980 a 1981 − 2020.
Ako vyplýva z Tab. 1, pravdepodobnosť, že počas Vianočných sviatkov sa vyskytne snehová pokrývka s výškou ≥ 1 cm je 47 % v prípade lokality Bratislava−Koliba, a iba 34 % v prípade lokality Bratislava-letisko. Prepočítaním pravdepodobnosti na dobu opakovania R dostávame hodnoty 2,12, resp. 2,9 roka. Inými slovami, snehovú pokrývku s výškou prevyšujúcou, alebo rovnajúcou sa 1cm možno na stanici Bratislava−Koliba v priemere očakávať raz za približne 2 roky. Podstatne vyššie pravdepodobnosti môžeme nájsť vo vyššie položených oblastiach Slovenska, napríklad v prípade Liptovského Hrádku predstavuje pravdepodobnosť 65,6 %, čomu približne zodpovedá doba opakovania 1,5 roka.
| Lokalita | Pravdepodobnosť CSP ≥ 1 cm | Pravdepodobnosť CSP ≥ 5 cm | Pravdepodobnosť CSP ≥ 10 cm |
|---|---|---|---|
| Bratislava-Koliba | 47 % | N/A | N/A |
| Bratislava-Letisko | 34 % | N/A | N/A |
| Liptovský Hrádok | 65.6 % | N/A | N/A |
Tab. 1: Príklad pravdepodobnosti výskytu snehovej pokrývky v rôznych lokalitách.
Ukázalo sa, že takmer pri všetkých staniciach s dostatočne dlhým časový radom (1951 − 2020) sa pravdepodobnosti počítané za obdobie rokov 1981−2020 znížili v porovnaní s obdobím 1951 − 1980. Priestorové rozloženie pravdepodobnosti pre jednotlivé výšky snehovej pokrývky sú zobrazené na Obr. 1 − 2.
Obr. 1: Mapa pravdepodobnosti snehovej pokrývky ≥ 1cm počas vianočných sviatkov.
Z mapy pravdepodobnosti snehovej pokrývky ≥ 1cm počas vianočných sviatkov na Obr. 1 je zrejmé, že pravdepodobnosť dosiahnutia a prekročenia výšky snehovej pokrývky je závislá od nadmorskej výšky, pričom najnižšia pravdepodobnosť sa vyskytuje v oblasti Záhorskej nížiny a v niektorých častiach juhu západného Slovenska. Najvyššie pravdepodobnosti presahujúce 90 % a blížiace sa k štatistickej istote možno, podľa očakávania, pozorovať v najvyšších polohách horských masívov na strednom a severnom Slovensku. V prípade výskytu snehovej pokrývky viac ako 5 a 10 cm je situácia ešte nepriaznivejšia pre oblasti s nízkou nadmorskou výškou, čo dobre dokumentuje priestorové rozloženie pravdepodobnosti zobrazenej na Obr.
Obr. 2: Priestorové rozloženie pravdepodobnosti snehovej pokrývky.
Vianočné Oteplenie a Trendy Teploty Vzduchu
Na celom území Slovenska bol pozorovaný vplyv teplotnej singularity majúcej svoj pôvod v zosilnenom príleve teplého oceánskeho vzduchu krátko pred Vianocami, známej tiež ako „vianočné oteplenie“ alebo „vianočný odmäk“. Vplyv tejto singularity je viditeľný na prechodne znížené pravdepodobnosti výskytu celkovej snehovej pokrývky, čo je zdokumentované na poklese mediánu a zároveň aj prvého a tretieho kvartilu (25-teho a 75-teho percentilu) počítaných pravdepodobností v dennom chode od 17. decembra do 31. decembra za všetky analyzované zrážkomerné stanice.
Bolo tiež preukázané, že pravdepodobnosti počítané z údajov 1951 − 1980 boli vyššie v porovnaní s obdobím 1981 − 2020. To si možno vysvetliť rastúcim trendom teploty vzduchu za posledné desaťročia, čo pomerne dobre dokumentuje Obr. 5, ktorý zobrazuje pravdepodobnosti výskytu teploty vzduchu (Tmax a Tmin) v jednotlivých intervaloch a rámci tzv. pentád (5-denné časové úseky) na juhu Slovenska na meteorologickej stanici v Hurbanove. Zatiaľ, čo v období 1961 - 1990 boli vo vianočnom období viac pravdepodobné hodnoty minimálnej dennej teploty vzduchu v intervale -4 až +2 °C, v období 1991 - 2020 sa pravdepodobnosť výskytu takýchto teplôt znížila, najmä v prospech vyšších hodnôt Tmin.
Obr. 5: Ročný režim pravdepodobnosti výskytu maximálnej a minimálnej dennej teploty vzduchu.
Výskyt Snehovej Pokrývky v Minulosti
Veľa snehu na Vianoce si pamätajú asi už iba staršie ročníky. Za ostatných 60 rokov sme na východnom Slovensku nezaznamenali veľa vianočných sviatkov so snehovou pokrývkou. Výskyt snehu na juhovýchode podľa klimatológa Pavla Faška je za ten čas menej ako 50 percent.
Snehové kalamity sa vyskytovali iba na rozhraní 20. a 21. storočia a súviseli s tým, že vtedy počas zimy nebolo tak teplo ako dnes. Najčastejšie sme mali sneh na Štedrý deň v 60. rokoch. Napriek tomu, že snehová pokrývka je na zreteľnom ústupe, treba počítať, že lokálne sa môžu snehové kalamity vyskytnúť.
Obr. 6: Zaznamenaný výskyt novej (NSP; vľavo) a celkovej (CSP; vpravo) snehovej pokrývky na vybraných meteorologických staniciach na Slovensku v období 1961 − 2020 v dňoch 24. - 26. decembra.
Vo vývoji teploty vzduchu na začiatku zimy má dôležitý vplyv tzv. vianočné oteplenie. Ovplyvňuje aj charakteristiky snehovej pokrývky. Teplejšie vzduchové hmoty nepodporujú v tomto období vytváranie snehovej pokrývky, predovšetkým v nižších polohách. Ak sa snehová pokrývka vytvorí v období pred vianočnými sviatkami, napríklad medzi Mikulášom a Vianocami, zvykne sa pri vianočnom oteplení roztopiť. Tieto skúsenosti podporuje aj analýza výskytu snehovej pokrývky na Štedrý deň ráno v rokoch 1951 až 2023. Pravdepodobnosť výskytu snehovej pokrývky 24. decembra ráno dosiahla v tejto analýze v najnižších polohách juhozápadného a západného Slovenska menej ako 35 % (Hurbanovo 21 %, Bratislava, letisko 32 %, Piešťany 34 %). Ak by sme hodnotili pravdepodobnosť výskytu snehovej pokrývky na Štedrý deň ráno iba približne v posledných 20 rokoch, tak na najteplejších miestach Slovenska, na niektorých meteorologických staniciach juhozápadného Slovenska, by klesla pod 15 %.
Porovnanie období 1951-1980 a 1981-2020 potvrdzuje pokles pravdepodobnosti výskytu snehovej pokrývky počas vianočných sviatkov. Napríklad, v Sliači sa pravdepodobnosť CSP ≥ 1 cm znížila z 61,5 % na 43,9 %. Tento trend je vysvetliteľný rastúcimi teplotami vzduchu, najmä po roku 1991, keď sa teplý charakter zím stal dominantný aj v severných oblastiach Slovenska.