Sobotná Svätá Omša s Nedeľnou Platnosťou: Podmienky a Význam

Medzi veriacimi je rozšírený názor, že sobotná omša s nedeľnou platnosťou je určená pre tých, ktorí musia nedeľu stráviť v práci alebo sa z iného, vážneho dôvodu nemôžu zúčastniť na bohoslužbe v nedeľu. Je to však naozaj tak?

Na náboženstve nás učili, že ak nemôžeme z vážnych dôvodov ísť na svätú omšu v nedeľu, môžeme ísť v sobotu večer s platnosťou na nedeľu. „Vec sa má tak, že v sobotu večer je už nedeľa, ako keď aj slávnosť sa začína večer predchádzajúceho dňa,“ vysvetľuje liturgista. Ide o súvis so židovským vnímaním času, kde sa deň začína večerom predchádzajúceho dňa.

Povedzme príklad. V nedeľu chcem ísť od skorého rána na turistiku a v takom prípade budem večer na svätej omši veľmi unavený, a preto sa rozhodnem ísť radšej v sobotu večer.

Svätiť nedeľu je zákon daný Stvoriteľom, ako by nám podľa Juhása pripomenul aj svätý Tomáš Akvinský. „Lex divinitus posita je daný najvyššou autoritou a je zakotvený vo Svätom písme, ale tiež zapísaný v ľudskej DNA.

Čiže ak napríklad turistika neprekáža vo vzdávaní kultu Bohu a prispieva k odpočinku, je v poriadku. Pri posudzovaní skutkov je tiež veľmi dôležitý aj úmysel konajúceho. „Celú problematiku musíme vnímať aj v kontexte prvých dvoch prikázaní. Kto dá Pána Boha na prvé miesto v živote, dáva aj ostatné veci na to správne miesto. Je tiež dôležité sa spýtať, ako konkrétna aktivita ovplyvňuje môj vzťah s Bohom a blížnym.

Vladimír Kiš si myslí, že hlavným dôvodom je prerušenie kontinuity slávenia ,Pánovej večere‘, z ktorej sa stali skôr ,Pánove raňajky‘. „Čo nie je priamo zlé, ale úplne sa tým prerušilo slávenie svätých omší v sobotu večer, dokonca aj veľkonočná vigília sa slávila v sobotu dopoludnia,“ reaguje.

Postupná reforma Veľkého týždňa a následne aj svätej omše a liturgického roka obnovila večerné slávenia Eucharistie. „Avšak sloboda, kedy ísť na svätú omšu, naozaj nemá byť príležitosťou len na splnenie si povinnosti, za ktorou nasleduje kresťanská ľahostajnosť,“ odpovedá Kiš. Ako negatívny príklad uvádza, keď ideme napríklad v sobotu večer alebo hoci aj v nedeľu ráno na omšu len preto, aby sme mohli celú nedeľu pracovať.

K tejto téme ešte patrí aj dovolenie cirkvi, aby sa nedeľná platnosť vzťahovala aj na sobášne omše, ktoré sú pomerne skoro v sobotné popoludnie.

Po Druhom vatikánskom koncile bolo prijaté rozhodnutie zakotviť starobylú tradíciu „vigílnych“ svätých omší v kánonickom práve. Druhý vatikánsky koncil a pápež Pavol VI. však nie sú prví, ktorí zavádzajú túto zmenu v novodobých dejinách cirkvi. Podľa viacerých liturgistov je to pápež Pius XII. apoštolskou konštitúciou Christus Dominus z roku 1953. Tento dokument ustanovuje novú prax eucharistického pôstu, ale povoľuje aj sväté omše v inom čase ako ráno.

V úvode dokumentu sa Pius XII. Paschálna večera sa slávila v noci ako vigília alebo bdenie - stráž či očakávanie. Odvoláva sa aj na tradíciu prvých nedeľných vešpier, ktoré sa slávia tiež v sobotu večer.

Aký zmysel má vigília? Cirkev nevymyslela slávenie sviatku, z nášho pohľadu v „predvečer nasledovného dňa“. V starovekom svete nemerali čas chronometrami, ktoré máme k dispozícii dnes. Neurčovali našich 24 hodín. Táto prax má podľa Juhása aj biblické základy. Podľa židovských zákonov „šabbat“ je deň odpočinku a slávenia, ktorý sa začína v piatok pri západe slnka a končí sa v sobotu po zotmení.

Jedno z odôvodnení tejto praxe pochádza z tradície hebrejskej Paschy. Podľa liturgistu Maria Righettiho zmätok nastal aj zvykom kvalifikovať eucharistickú slávnosť v sobotu večer ako „predsviatočná“, ako píše v druhom zväzku diela História liturgie, čo nie je chybné označenie, ale môže nepriamo uviesť do omylu.

Kánonické Právo a Nedeľná Povinnosť

Kán. 1246 - § 1. Nedeľa, v ktorej sa slávi tajomstvo Veľkej noci, sa v celej Cirkvi podľa apoštolskej tradície má zachovávať ako prvopočiatočný prikázaný sviatok.

Kán. 1247 - V nedeľu a v iné prikázané sviatky sú veriaci povinní zúčastniť sa na svätej omši; okrem toho sa majú zdržiavať od prác a činností, ktoré prekážajú vzdávať Bohu kult, prekážajú radosti vlastnej Pánovmu dňu alebo náležitému odpočinku ducha i tela.

Kán. 1248 - § 1. Prikázaniu zúčastniť sa na svätej omši zadosťučuje ten, kto sa na nej zúčastní kdekoľvek slávenej v katolíckom obrade buď v samotný deň sviatku, alebo večer predchádzajúceho dňa.

Podľa cirkevného právnika a farára v Dlhej nad Oravou Jána Dudu sa „ukazuje, že veriaci, ktorý sa zúčastní na sv. omši (nezávisle od liturgického formulára sv. omše) v nedeľu večer, nie je už morálne povinný zúčastniť sa na sv. omši aj na druhý deň. „Podobne to platí aj v prípade, ak na sobotu pripadá prikázaný sviatok a on sa zúčastní na sv. omši v sobotu večer, už nie je morálne povinný zúčastniť sa na sv. omši aj na prikázaný sviatok“.

Prikázané Sviatky

Okrem nedele sú veriaci povinní zúčastniť sa na svätej omši aj v iné prikázané sviatky. Medzi ne patria:

• Slávnosť Narodenia Pána (25. december)
• Slávnosť Bohorodičky Panny Márie (1. január)
• Slávnosť Zjavenia Pána (6. január)
• Slávnosť Nanebovstúpenia Pána
• Slávnosť Najsvätejšieho Tela a Krvi Krista
• Slávnosť Nepoškvrneného Počatia Panny Márie (8. december)
• Slávnosť Nanebovzatia Panny Márie (15. august)
• Slávnosť svätého Jozefa, ženícha Panny Márie (19. marec)
• Slávnosť svätých Petra a Pavla, apoštolov (29. jún)
• Sviatok Všetkých svätých (1. november)

Liturgické Poznámky k Večernej Omši

Slávenie večernej svätej omše v sobotu má svoje špecifiká:

1. Je potrebné rozlišovať medzi večernou omšou v sobotu a prvými vešperami nedele.
2. Je potrebné určiť liturgický stupeň dvoch slávení, ktoré sa stretajú (Posv. kongregácia pre bohoslužbu zo 17. júna 1985 pod č. 2042/85).
3. Ak sa slávi večerná svätá omša zo sobáša, má sa použiť omšový formulár (aj čítania) Za ženícha a nevestu.
4. Farár má zvážiť pastoračnú vhodnosť takejto večernej omše.

Neskorý Príchod na Svätú Omšu

„Je to hriech, ak prídem neskoro na svätú omšu?“ Počul som túto otázku od ľudí nespočetnekrát. Ja vždy odpovedám: Áno. Prísť neskoro na svätú omšu je hriech.“ Ale ako to je naozaj? Prišiel som len tri minúty neskôr! “ Skvelé. „Nuž, ale na svätej omši som bol. Bola to len chvíľka čo som chýbal. Už na čítaniach som bol! “ V skutočnosti svätá omša nie je lietadlo. Problém nie je v tom, či ste sa oneskorili päť minút, pätnásť minút alebo pol hodiny, ale že ste prišli neskoro. Svätá omša nie je divadlo, film v kine, žiadne gala predstavenie, koncert, konferencia, akadémia, udalosť, na ktorú sa môže ticho a nebadane vojsť po tom, ako už začala, ale ide o stretnutie s Osobou. Nie si iba jeden z davu, meno niekoho, ktoré je nepoznané a nemáš šancu, že tvoja prítomnosť bude prehliadnutá hostiteľom. Boh čaká konkrétne na teba.

Neskorý príchod na svätú omšu nie je meškanie na autobus, neskorý príchod k posteli milovaného, ktorý zomiera. Koľko môžeš v tejto situácii meškať? Koľko by ste si mohli dovoliť meškať? Koľko je možné tolerovať? Je jasné, že existujú situácie, ktoré sme úplne nedokázali predvídať. Pokazené auto, na ceste som sa zdržal kvôli nehode, na prahu domu moje dieťa dostalo záchvat hnevu a muselo sa upokojiť. Môže sa to stať každému a potom to nie je hriech. Je to zrejmé, pretože hriech musí byť naším rozhodnutím, aktom vôle. Nie je to hriech, keď nemáme na situáciu žiadny vplyv. Stalo sa to.

Ale buďme úprimní sami k sebe - väčšina nášho oneskorenia je jednoducho kvôli našej nedbalosti, to znamená z neúcty. Nedostatok rešpektu voči druhému je hriech. O to viac neúcta voči Bohu. Niekto povie: silné slová. Možno. Ale je to pravda. Neúcta sa deje nielen keď otvorene uvádzam, že niečo nefunguje a neviem prečo. Sú to tiež všetky situácie, keď sa nepokúšam niečo urobiť. Dôležité je, aby som bol na svätej omši, ale ešte chvíľku budem za počítačom, štvrť hodinka zdriemnutia alebo vojsť do obchodu je tiež dôležité. Nakoniec ide o to čím je pre mňa Eucharistia. Či som si skutočne vedomý toho, čo sa na svätej omši deje. Pretože ak viem, čo sa tam deje, čo sa v Ňom deje a čo mi dáva, potom neexistuje pre mňa žiadna možnosť, že budem meškať. Naopak, pokúsim sa prísť o chvíľu skôr.

Neexistuje žiadna dobrá odpoveď na otázku, ktorá vzniká v tomto kontexte: „Koľko môžem meškať, aby som mohol ísť ešte na prijímanie? Nikto, kto miluje, sa nepýta: „Koľko ti môžem urobiť zla, koľkokrát ti môžem ublížiť, zradiť tvoju dôveru, podviesť ťa, ignorovať ťa.“ Takže sa nepýtaj neustále či môžeš a koľko môžeš meškať, jednoducho choď z domu o pätnásť minút skôr a na začiatku omše Pánovi povedz: Som tu z lásky k Tebe Ježišu, pretože Ty stojíš za to.

Sobáš s Omšou alebo Bez Nej?

Mnohí veriaci sa zamýšľajú nad tým, či je cirkevný sobáš platný, ak sa koná bez omše. V katolíckej cirkvi ide o sviatosť, podobne ako krst alebo birmovka. To, či je sobáš s omšou alebo bez nej, nie je podstatné pre jeho platnosť. Ak sa rozhodnete pre sobáš bez omše, odporúča sa krátko predtým, napríklad v piatok, ísť na spoveď a prijímanie.

Ak je sobáš s omšou, tá býva s platnosťou na nedeľu, čo znamená, že v nedeľu "nemusíte" ísť do kostola, a to platí aj pre hostí. Dôležité je tiež zistiť, či môžete ísť obaja počas obradu na prijímanie, čo je potrebné dohodnúť s kňazom. V niektorých farnostiach sa sobáše konajú bez omše z organizačných dôvodov.

Organizácia sobáša s omšou a bez nej sa veľmi nelíši, s výnimkou toho, že v druhom prípade nemáte obetovanie. Prijímanie však môžete dostať vy aj vaša rodina, ak chcete. Čo sa týka trvania, sobáš bez omše trvá približne 20 minút, s omšou 40 minút. Prijímanie sa však za určitých okolností môže vypustiť, a vtedy sa kňazi pýtajú, ako je na tom aj ostatná rodina. Ak by mohol ísť čo i len jeden človek z celého svadobného zhromaždenia, nemali by ste ho vynechávať.

Je dôležité, aby ste sa rozhodli podľa toho, ako to cítite vy a váš partner. Boh bude prítomný či s omšou alebo bez omše, a je to vaša svadba. Ak váš partner nemá všetky sviatosti, môžete mať sobáš normálne s omšou.

Podmienky Platnosti Katolíckeho Manželstva

Katolícke manželstvo je ustanovené Bohom a trvá raz a navždy. Rozvod v civilnom zmysle slova v Cirkvi de facto neexistuje. Avšak, za určitých okolností môže cirkevný súd vyhlásiť katolícke manželstvo za neplatné.

Medzi prekážky, ktoré môžu spôsobiť nulitu manželstva, patria:

• nedostatočný vek (kán. 1083),
• trvalá impotencia niektorého z partnerov (kán. 1084),
• existencia platného manželského zväzku predchádzajúceho manželstva (kán. 1085),
• ak je jedna zo stránok nepokrstená (kán. 1086),
• posvätný rád, z doživotného sľubu čistoty v rehoľnom inštitúte (kán. 1078 § 2) a prekážka pochádzajúca z vraždy manželského partnera (kán. 1090).

Ďalšou príčinou nulity manželstva môže byť nedostatočný manželský súhlas, ktorý môže byť spôsobený nedostatkom užívania rozumu (kán. 1095 bod 1), vážnym nedostatkom úsudku ohľadom manželských práv a povinnosti (kán. 1095 bod 2) alebo neschopnosťou prijať manželské povinnosti (kán. 1095 bod 3). Manželský súhlas musí byť slobodný a vedomý, a ak je vynútený zvonka (kán. 1103), spôsobí pred Cirkvou nulitu manželského zväzku.

Je dôležité rozlišovať medzi manželstvami nešťastnými a manželstvami neplatnými. Nešťastné manželstvá sú tie, ktoré boli platne uzavreté, ale na ich pozadí stojí zvyčajne neovládnutá ľudská slabosť. Naopak, neplatné manželstvá sú tie, pri ktorých v čase uzavretia chýbal niektorý z podstatných prvkov platného manželského súhlasu.

Tabuľka Miest Konania Omší v Bratislave

Nasledujúca tabuľka uvádza prehľad miest konania omší v Bratislave s platnosťou na nedeľu a počas sviatkov:

*označená sv.

tags: #sobotna #sv #omsa #s #platnostou #na