Každé mesto má svoju osobnosť, ktorá ho preslávila. Bez ohľadu na to, v akej dobe a v akom jazyku tvorila, a kde si urobila kariéru. Minulosť sa dotýka našej prítomnosti a pre budúcnosť je dôležitejšia, než si myslíme. Keď vnímame svoje prostredie cez nejakú pamiatku alebo osobnosť, to prostredie začína byť obývané. Zapĺňa sa príbehmi, obrazmi, postavami, a sme citlivejší na svoje okolie.
Sobrance vznikli okolo roku 1400 na mieste konania trhu každú stredu. Prvá priama správa o Sobranciach pochádza z roku 1409. V mestečku sa konávali aj jarmoky. Sobrance boli jediným mestečkom na území medzi Michalovcami a Užhorodom. Katolícky kostol postavili v prvej polovici 15. storočia, ale písomne je dokumentovaný od polovice 15. storočia.
V roku 1951 až 1960 boli Sobrance sídlom okresu. Mesto má priznaný štatút mesta. Okolo roku 1427 bývalo v Sobranciach najmenej 43 meštianskych domácností, ktoré sa zaoberali roľníctvom a remeslami. V roku 1599 malo sobranecké sídlisko 45 domov, kostol, faru a školu.
V najvýchodnejšom slovenskom meste Sobrance sa pamiatky hľadajú ťažko. Z niekdajších kúpeľov zostala jedna vila, centrum takmer neexistuje a ešte aj kostoly sú moderné. Napriek tomu boli za Uhorska aj za prvej republiky sídlom okresu a v roku 1996 sa ním stali opäť, hoci patria medzi tie najmenšie okresné mestá.
Významné Osobnosti a Udalosti
Jednou z významných osobností spojených s mestom je Erdélyi János, ktorého pamiatku si obyvatelia mesta verne zachovávali. Od roku 1964 sa každý rok konajú v meste Dni J. Erdélyiho, ktoré patria k najhodnotnejším podujatiam juhovýchodného regiónu Slovenska.
Píše sa 16. september 1894, stretnime sa pred reformovaným kostolom vo Veľkých Kapušanoch. Spolu s týmito ľuďmi na fotografii buďme súčasťou veľkolepej oslavy odhalenia pamätnej tabule Jánosa Erdélyiho. Porozprávame Vám o tom, ako vznikla pamätná tabuľa, kto mal na tom zásluhu, prečo sa nakoniec neumiestnila podľa plánu v stene rodného domu Jánosa Erdélyiho, ale ako náhradné riešenie v stene kostola reformovanej cirkvi.
12. Výbor, ktorý vznikol na tento cieľ, si pod vedením predsedov Szabó Endreho ev. ref. dekana a Dr. Mijó Kálmána. Za účelom získania nákladov na pamätnú tabuľu výbor vystavil zberné hárky so žiadosťou o príspevok, aby sa dary zaslali najneskôr do 1. septembra Lajosovi Novákovi užhorodskému notárovi ev. ref. farárovi. Samotná tabuľa bude slávnostne odhalená 16. septembra.
Rodný dom už dávno nevyhovoval k dlhodobej spomienke na velikána. Relevantnosť tohto odôvodnenia uznal aj organizačný výbor a požiadal o umiestnenie pamätnej tabule na bočnej stene ref. kostola, čomu farnosť s najväčšou ochotou aj vyhovela.
V roku 1839 sa oženil so sestrou bratov Vahotovcov Kornéliou, ktorá bola potomkom šľachtickej rodiny Vahot z Vachottfalvy, pani Kornélia Vahot z Vachottfalvy (1817-1842). Po jej smrti, sa jeho druhou manželkou stala pani Ilona Csorba (1835-1895) z Alsóborse so šľachtickým pôvodom.
Úvodná slávnosť a spomienka na Erdélyiho bola 16. septembra 1894 (čiže 80 rokov po jeho narodení, alebo 26 rokov po jeho smrti), keď sa odhaľovala tabuľa. 50 rokov po poslednej oslave, teda v roku 1964 na 150. V roku 1965 bola v kultúrnom dome otvorená pamätná izba o jeho živote a diele, ktorú v roku 2003 presťahovali do maďarského domu. Pamätnú izbu v roku 2016 premenovali na múzeum. V roku 1968 pomenovali po ňom ulicu a odhalili mu v meste pamätník. V roku 2000 premenovali ZŠ s VJM na Erdélyi János Alapiskola.
Dnes už pôvodnú tabuľu nenájdete v stene kostola. Nikto iný to neurobil. Porozprával mi, prečo zvesili pôvodnú tabuľu a nahradili ju novou. Bolo to z d´ôvodu, že cez rám tabule presakovala voda, ktorá celých 120 rokov tabuľu ničila, bol na nej povlak, bola nečitateľná, miestami až zelená. Pôvodnú tabuľu nechali zreparovať.
Myšlienka postaviť sochu v meste v roku 1968 k storočnici úmrtia Jánosa Erdélyiho vznikla v roku 1964. Socha sa vyhotovovala v rokoch 1966-67, objednávateľ bol Csemadok, autorom sochy bol J. Nagy.
Sobrance Dnes
V súčasnosti Sobrance nadväzujú na históriu poriadaním Sobranských jarmokov. Právo konania výročného aj týždenného trhu dostali majitelia Tibavy od kráľa Žigmunda v roku 1398. V meste sa nachádza moderná, štýlovo riešená budova Gastrocentra. Sobranecký vinohradnícky región má dlhú tradíciu výroby vína.
Kultúrne Pamiatky a Zaujímavosti
- Russayova vila - dominanta a najstarší objekt v Sobranciach, postavená v roku 1919.
- Gitarové múzeum - mapuje vývoj elektrofonických gitár v Česko-Slovensku.
- Náhrobník rodiny Sztáray pri rímskokatolíckom kostole.
- Sobranecké kúpele - história siaha do roku 1336, sírnato-slaná voda má účinky na pohybové ústrojenstvo.
- Varádyho vila - nachádza sa v priestoroch Sobraneckých kúpeľov.
Prírodné Krásy v Okolí
- Drevený kostol Sv. Mikuláša v Ruskej Bystrej - pochádza z roku 1730.
- Drevený kostol sv. Michala Archanjela v Inovciach - bol postavený v roku 1836.
- Podhoroď - obci dala názov miestna stredoveká pamiatka.
- Kameňolom s jazerom pri obci Beňatina - pripomína malé Chorvátsko.
- Zemplínska Šírava - vodná nádrž využívaná na rekreáciu.
- Senianske rybníky - miesto národnej prírodnej rezervácie.
- Hora Nežabec - patrí do chránenej oblasti Vihorlatského pralesa UNESCO.
- Morské oko - srdce Vihorlatských vrchov, zaradené do zoznamu svetového prírodného dedičstva UNESCO.
- Brekovský hrad - bol postavený v 13. storočí a plnil obrannú funkciu.
Sobranecké Kúpele: História a Súčasnosť
Štyri soľné pramene v katastri vtedajšej Tržnej Tibavy sa spomínajú už v kronike michalovského grófa Sztáraya v roku 1336. V roku 1400 už boli Sobrance chýrnym kúpeľným mestečkom. Liečivý prameň má silu, že lieči podagru aj paralýzu. V roku 1830 mali kúpele už 100 izieb a boli vyhľadávané. Prichádzali sem hostia nielen z Uhorska, ale aj z Ruska, Moldavska a Poľska. Na pitnú liečbu sa využívali tri pramene, z ktorých sa voda čerpala do litrových fliaš a rozvážala do celého Uhorska.
Počas druhej svetovej vojny boli kúpele zničené a v roku 1948 odovzdané do správy ONV v Sobranciach ako kúpele miestneho významu. Do zrušenia prevádzky v roku 2004 kúpele väčšinou slúžili celkom úspešne na rehabilitáciu, od roku 2006 sú budovy bývalých kúpeľov v súkromnom vlastníctve. Jediným zachovalým objektom kúpeľov je Várádyho vila zo začiatku 20. storočia. V roku 2011 v lesoparku Sobraneckých kúpeľov vybudovali lesný náučný chodník a mesto Sobrance park začalo využívať na rôzne podujatia.
Voda vyvierajúca v areáli bývalých kúpeľov neďaleko Sobraniec bola svojimi liečivými účinkami známa nielen na Slovensku. Už počas Uhorska ju fľaškovali a rozvážali po celej monarchii. Nachádza sa tam Hlavný a Očný prameň, tiež Dolná a Horná Okenca. Prvý menovaný je jedným z najnavštevovanejších.
Sírnato-slanú vodu z bývalých kúpeľov používajú ľudia na rôzne účely. Sobranecké kúpele prirovnávali hlavne novinári za čias prvej Československej republiky, kedy zaznamenali najväčší rozmach, ku Karlovým Varom. "Kapacita kúpeľných hostí bola vtedy 1200 za sezónu," spomenula s tým, že tam prichádzali ľudia z Poľska, Moldavska či Ruska.
Grófka Irma Sztáray, dvorná dáma a najvernejšia spoločníčka cisárovnej Sisi, žila a zomrela v Sobranciach. Napísala spomienkovú knihu v maďarčine Posledné roky cisárovnej Alžbety. Irma Sztáray zomrela a bola pochovaná v roku 1940 v Sobranciach.
tags: #sobranecke #kupele #kostol