Som taký, aký ma Boh stvoril: Význam a posolstvo

Často sa zamýšľame nad tým, prečo sme takí, akí sme, a aký je náš účel v tomto svete. Otázka "Som taký, aký ma Boh stvoril" v sebe skrýva hlboký význam sebaprijatia a pochopenia Božieho plánu pre náš život. Poďme sa spoločne pozrieť na to, čo to znamená a ako to môže ovplyvniť náš pohľad na seba a svet okolo nás.

Boh je tvorcom a má plán

Boh tvorí svet po materiálnej stránke z ničoho a po duchovnej z Lásky. Moderná fyzika hovorí o tom, že materiálny svet leží v silovom poli vedomia. Stvorenie sveta nedokážeme pochopiť, ale dokážeme si ho predstaviť, lebo keď si niečo predstavujeme, podobne ako Boh, voláme z ničoty k bytiu, to čo nebolo. Je síce pravdou, že my nedokážeme z ničoho tvoriť, lebo aj naša fantázia vychádza a skladá z vecí, ktoré už poznala. Ale Božie Stvoriteľské vedomie vytvára to, čo nebolo, čas, hmotu i priestor z ničoho. Moderná fyzika prichádza k záveru, že vedomie, teda Duch je prvotný, hmota druhotná, na rozdiel od materializmu predchádzajúcej epochy.

Čo by bol materiálny svet bez Vedomia? Bol by to svet podobný stavu bezvedomia. Zmysel a hodnota hmoty je vo Vedomí. Hmota a celý materiálny svet je podobný knihe, ktorá má len vtedy zmysel, ak je tu niekto, kto ju vie a chce čítať. Celý svet je knihou o Bohu. V stvorení sveta sa Boh zjavuje. Boh nám chce skrze Stvorenie čosi o sebe povedať.

Keď kniha Genezis opisuje stvorenie človeka, hovorí: „Vtedy Pán, Boh, stvárnil človeka z prachu zeme a vdýchol do jeho nozdier dych života. Tak sa stal človek živou bytosťou.“ Boh si pri stvorení človeka nepočína ako remeselník, ale ako umelec. Tvorí v absolútnej slobode. Tvorí, nie preto, že musí, ale preto, že chce. Hoci ostatné živočíchy vydáva more a zem na Boží príkaz, s človekom sa Boh hrá ako umelec zo svojím dielom a do jeho nozdier vdychuje zo seba samého svoj Dych, Ducha Svätého, Bytostnú a Podstatnú Dobrotu.

Človek je schopný „pretlmočiť“ Ducha do hmoty, Boha do človečenstva. Stáva sa Božím obrazom natoľko, nakoľko žije Božie Slovo. Boh sa chce stať „viditeľný“ a „pochopiteľný“ prostredníctvom človeka. Vieme, že sa toto Zjavenia Boha v dejinách udialo skrze jedného konkrétneho človeka Ježiša Krista: „On je obraz neviditeľného Boha, prvorodený zo všetkého stvorenia” (Kol 1,15). Sv. Pavol v liste Efezanom 1,6 hovorí: „Boh nás svojím dobrotivým rozhodnutím predurčil, aby sme sa skrze Ježiša Krista stali jeho deťmi na chválu a slávu jeho milosti, ktorou nás obdaril vo svojom milovanom Synovi.“ Máme sa stať Božími deťmi, teda účastníkmi tej istej prirodzenosti akú má Boh. Boh sa chce zjaviť skrze nás. Toto je Boží plán s nami a to má byť aj náš životný cieľ.

Ježiš je pre nás Cestou. On je naším cieľom a vzorom. On je Pravdou o Bohu i o človeku a teda aj o nás. Ježiš je Pravý Boh ale súčasne Pravý človek, lebo Pravý človek - dokonalý, vzorový človek je Bohočlovek. Ak teda môžeme hovoriť o nejakom predurčení človeka z Božej strany, môžeme s istotou prehlásiť, že existuje len toto jedno a to pozitívne a úžasne predurčenie ku Spáse. Skrze prijatie Ježiša sa máme stať Božími deťmi, teda sme pozvaní mať účasť na Božej prirodzenosti.

Človek dostal slobodu a rozum, aby vládol svetu, ktorý Boh stvoril pre neho. Zo všetkých hmotných tvorov sme jedine my ľudia slobodní, vieme rozlišovať medzi dobrom a zlom. Slobodu sme dostali ako schopnosť milovať, pretože o láske sa dá hovoriť len tam, kde sa jedna osoba slobodne odovzdáva druhej. Aj v liste sv. Pavla Timotejovi nachádzame tvrdenie: „Boh chce spasiť všetkých ľudí.“ Ľudská túžba je slabá a často končí skôr ako dosiahne svoj cieľ, ale Božia túžba trvá dotiaľ, dokiaľ sa nenaplní. Podmienkou Spásy je prijatie Ježiša. Kristus, Vtelené Božie Slovo, je Život. Je akoby génom duchovného života, podľa ktorého sa v nás formuje Bohočlovek. Len ten, kto verí v Boha, ktorý sa zjavil v osobe Ježiša Krista, uznáva pravého Boha. Bez láskyplného príklonu ku Kristovi neexistuje láska a spojenie s Bohom, čiže Spása.

Ako spoznať Boha a jeho vôľu?

Premýšľate nad tým, aký je Boh a či ho vôbec možno poznať? Mnohí ľudia hľadajú odpovede na podobné otázky o Bohu. Dobrá správa je, že Boh nie je vzdialený - dá sa poznať. Samozrejme, nie úplne, ale dostatočne na to, aby sme mohli mať s ním vzťah. Tento článok ti ukáže, aké sú vlastnosti Boha a aký je jeho charakter.

Boh je poznateľný - nielen anonymná vyššia moc Ten, ktorý stvoril celý vesmír, túži po tom, aby sme ho poznali osobne. Nie iba cez knihy, teóriu alebo náboženské pravidlá, ale osobne a dôverne. Inými slovami, poznať Boha znamená vedieť, kto je, ako koná a aký má charakter. Je to vzťah, v ktorom sa Boh dáva spoznať ako priateľ a sprievodca životom.

Boh je prístupný - pozýva ťa do osobného vzťahu Chce, aby sme sa s ním rozprávali v modlitbe. Nežiada od nás náboženské výkony, len úprimnosť. Je blízky tým, ktorí ho hľadajú celým srdcom. Netreba sa najprv polepšiť - stačí byť pravdivý. Boh počuje, keď ho voláme, a prijíma nás takých, akí sme. Je to vzťah založený na dôvere, nie na dokonalosti.

Boh je tvorivý - prináša riešenia Jednou z nádherných vlastností Boha je jeho tvorivosť. Boh dokáže tvoriť z ničoho. Nejde len o stvorenie sveta - ide aj o riešenia do nášho života. Vie priniesť nové cesty tam, kde ich my nevidíme. Boh chce, aby sme o jeho moci vedeli a spoliehali sa na ňu vo svojom bežnom živote.

Boh je odpúšťajúci - zaži jeho milosť Všetci robíme chyby. Biblia to nazýva hriechom - rozhodnutím ísť vlastnou cestou namiesto Božej. Aký je Boh voči našim zlyhaniam? Je spravodlivý, ale aj odpúšťajúci. Práve preto poslal svojho Syna Ježiša, aby zaplatil cenu za naše zlyhania. Vďaka nemu môže každý zažiť Božie odpustenie a nový začiatok vo vzťahu s Bohom.

Boh je úprimný - môžeš sa na neho spoľahnúť Na rozdiel od ľudí, ktorí sa mýlia, preháňajú alebo klamú, Boh je vždy pravdivý. Na každé jeho slovo sa môžeš bez obáv spoľahnúť. Jeho slovo osvetľuje cestu, dáva múdrosť a ukazuje pravdu o živote aj o nás samých. Poznať Boha znamená veriť tomu, čo hovorí - lebo jeho slová majú moc.

Boh je múdry - dôveruj mu Boh má vždy pravdu. Jeho múdrosť presahuje naše chápanie - vidí celý obraz, pozná každú súvislosť, budúcnosť aj dôsledky. Vďaka tomu sú Božie rozhodnutia vždy správne. Keď mu dôverujeme, nemusíme sa báť - pozná cestu a vedie nás najlepším smerom.

Doktrína stvorenia a jej implikácie

Doktrína stvorenia hovorí, že Boh, ktorý je jediný nestvorený a večný, sformoval a dal existenciu všetkému mimo seba. Historické kresťanstvo vždy verilo - ako ukazuje aj Apoštolské vyznanie viery, aj Nicejské vyznanie viery - že Boh je stvoriteľ vesmíru. Tento článok sa sústreďuje na skúmanie historickej doktríny stvorenia a veľa relevantných teologických implikácií, ktoré z nej vyplývajú. Pozornosť budeme venovať hlavným aspektom tejto doktríny, ktoré všeobecne prijímajú kresťania počas storočí, a nie oblastiam, v ktorých sa kresťania navzájom nezhodujú.

Je ťažké predstaviť si, že by v rámci kresťanstva existovala iná téma, ktorá by mala na svedomí viac sporov a nezhôd než doktrína stvorenia. Otázka, či Boh stvoril všetko vo vesmíre, alebo nie, je, takpovediac, hrubá deliaca čiara, ktorá okamžite rozdeľuje všetkých ľudí na svete do dvoch táborov: tých, ktorí veria vo stvorenie, a tých, ktorých nie. Táto otázka však nielen rozdeľuje svet na dva opozičné tábory, taktiež prináša viacero sekundárnych otázok, odpovede na ktoré často spôsobujú ďalšie rozdelenia a nezhody, najmä medzi veriacimi. Otázky týkajúce sa dĺžky dňa stvorenia, vek Zeme a vzťah medzi stvorením a evolúciou - len ako príklady - spôsobujú medzi kresťanmi veľké spory. Tieto otázky sa často stávajú ústrednými pri diskusiách o doktríne stvorenia a často zatienia jej fundamentálnejšie aspekty.

Prvé tri slová Biblie bezprostredne zdôrazňujú Boha. Od samého začiatku nám hovoria, že ešte predtým, než niečo vo vesmíre existovalo, Boh už bol. Nič ho nestvorilo. Nič mu nedalo existenciu. Bol tu dávno predtým, než existovalo čokoľvek iné. Božie meno a spôsob, akým ho zjavil Mojžišovi v Exodus 3, jednak potvrdzujú a jednak zdôrazňujú túto nezávislosť jeho bytia. Meno YHWH v 15. verši, ktoré sa bežne prekladá slovenským slovom Hospodin, je spojené so slovesom „byť“ v 14. verši. Inými slovami, keď Boh povedal svoje meno Mojžišovi, vyjadril svoje meno bytím: „Izraelitom povieš: ‚Ja som‘ ma poslal k vám“ (Ex 3:14). To nám hovorí, že Boh je ten, ktorý je charakterizovaný bytím.

To znamená, že Boh nemusel niečo stvoriť, aby nebol osamelý. Nemusel stvoriť, aby mohol milovať. Bol sebestačný, nepotreboval nič mimo seba. Celú večnosť mal dokonalé spoločenstvo a dokonalú lásku ako Boh traja v jednom, Otec, Syn a Svätý Duch. Keď Biblia hovorí, že Boh „stvoril nebo a zem“ (Gn 1:1), nechce tým povedať, že stvoril len tie dve veci a nič iné. Biblia tu používa rečnícku figúru zvanú merizmus, ktorá používa dva kontrastné výrazy na vyjadrenie úplnosti. Podobnú vec pravidelne hovorievame pri manželskom sľube, keď sa zaväzujeme jeden druhému „v dobrom i v zlom“ alebo „v bohatstve i v chudobe“. Náš sľub sa netýka iba tých dvoch životných extrémov, ale tých extrémov a všetkého medzi nimi. Sľubujeme, že sa budeme navzájom milovať v každom čase, bez ohľadu na okolnosti. Podobne, keď Biblia hovorí, že Boh „stvoril nebo a zem“, hovorí, že Boh stvoril nebesia a zem (extrémy) a všetko medzi nimi. Je to vyjadrenie úplnosti.

Hoci Boh stvoril všetky veci, nestvoril ich všetky rovnako významné alebo hodnotné. Biblia jasne hovorí, že ľudstvo je vrcholom Božieho stvoriteľského diela. Ľudské bytosti boli posledným Božím stvoriteľským činom v posledný „deň“ stvorenia, stvorení na Boží obraz a poverení vládou nad všetkým ostatným (Gn 1:24-28). Hoci nevieme presne, čo všetko Boží obraz zahŕňa, z Písma je dosť jasné, že to zahŕňa minimálne aspekt tvorivosti. Inými slovami, zdá sa, že Boh stvoril ľudí, aby odzrkadľovali jeho obraz ako stvoriteľa.

Skutočnosť, že Boh je jediná nestvorená a večná bytosť vo vesmíre, ktorá je zároveň stvoriteľom všetkého, znamená, že on je zdrojom a udržiavateľom všetkého, čo existuje. To znamená, že každá osoba vo vesmíre je podriadená Bohu a závislá od neho ako od stvoriteľa a udržiavateľa. Nikto nie je autonómny či nezávislý. Všetci sme odvodené a závislé bytosti. Práve tento aspekt doktríny o stvorení dláždi cestu evanjeliu. Bez zodpovednosti sa stráca potreba milosti a odpustenia. Práve preto sa mnohí nekresťania snažia podryť alebo vyvrátiť doktrínu stvorenia. Tieto pôvodné aspekty doktríny stvorenia taktiež znamenajú, že dobro a zlo nie sú súperiace sily vo vesmíre, ako by tvrdili dualistické svetonázory. Boh je dobrý a stvorenie, ktoré vovádza do existencie, odráža túto dobrotu. Zlo - ktoré považujem za proti-božský postoj, čo Biblia nazýva bezbožnosťou - nebolo súčasťou pôvodného stvorenia žiadnym spôsobom.

Skutočnosť, že Boh stvoril ľudstvo na svoj obraz a udelil nám právo vládnuť, znamená, že sme správcovia jeho stvorenia a zodpovedáme sa mu za to, ako dobre sa staráme o to, čo stvoril. Sme zodpovední nie len za to, ako sa osobne staráme o Božie stvorenie ako jednotlivci, ale aj za to, ako to robia všetci ostatní. Okrem toho, že ľudské bytosti sú stvorené, aby tvorili, taktiež sú rovnako významní a hodnotní. Medzi ľudstvom v Božom stvorení neexistuje hierarchia. Žiaden kmeň, jazyk ani rasa ľudí nie je stvorená, aby vládla nad všetkými ostatnými. Každá ľudská bytosť je stvorená na Boží obraz, bez ohľadu na to, ako vyzerá, kde býva alebo čo robí. V tomto zmysle je správne hovoriť o Božom všeobecnom otcovstve a všeobecnom bratstve ľudí (Mal 2:10). Každá ľudská bytosť dostáva život od toho istého „rodiča“.

Ľudská rasa je úžasne rozmanitá. Rozdiely vo fyzickom výzore, pohlaví, mentálnych schopnostiach, osobnosti, obdarovaní a vzťahoch existujú v ľudskej rase od momentu stvorenia. Skutočnosť, že Boh stvoril celú ľudskú rasu na svoj obraz, naznačuje, že jeho obraz očividne zahŕňa úžasnú rozmanitosť, ktorú vidíme všade okolo seba. To minimálne naznačuje rozmanitosť, alebo, ešte lepšie, komplexnosť, ktorá existuje v rámci Boha samotného. Iste, správa o stvorení to nehovorí explicitne. Toto nie je plne sformovaná doktrína Trojice. Ale aspoň ju naznačuje. A tento náznak je dostatočný na to, aby nás plne sformovaná doktrína nezaskočila.

Ako sme už spomenuli, Božia tvorivá činnosť je iná ako naša. Keď my niečo tvoríme, používame na to už existujúce materiály. Nevytvárame nič, čo ešte neexistuje. Ale keď Boh stvoril vesmír, nepoužil nič.

15. „A večný život je v tom, aby poznali teba, jediného pravého Boha, a toho, ktorého si poslal, Ježiša Krista.“(Ján 17,3)

Dvoch zomrelých vyprevádzajú. Jeden je bohatý, leží v skvostnej rakve, vezú ho na drahom umrlčom voze, mnohí ho vyprevádzajú. Bol bohatý, ale svoje peniaze, svoj majetok špinavým spôsobom zhromažďoval: nevidel slzy sveta, sirôt a v nivoč vyšlých otcov.

Druhého zomrelého sprevádza päť sirôt a trpko plačúca vdova, oplakávajú strateného hľadača chleba, ten úbožiak zomrel v biede, opustene, ani na jeho poslednej ceste ho nik iný nesprevádza.

Hľa, títo obaja brali podiel na pozemskom živote, avšak kým jeden v hojnosti a zakázaných rozkošiach sa brodil, zatiaľ ten druhý kalich horkosti až do samého dna vypil.

Na toto by bol stvoril Pán Boh človeka? Kto v Boha verí, ten cíti, ten vie, že so smrťou ešte je nie koniec všetkému. Tam za hrobom nasleduje zúčtovanie, vyrovnanie.

Nie, tisíckrát nie! Nemôže byť, žeby práce, radosti, žiale, nádeje celého nášho života jedna tmavá hrobová jama pohltila. Do nášho srdca vštepená tajná túžba nám šepoce, viera nás učí, že musí byť i druhý život, kde zásluha vezme svoju odmenu, zločin svoju pokutu. Tu na zemi sme len na to, aby sme sa hodnými učinili na túto odmenu. Nato sme na zemi, aby sme Boha poznali, jeho milovali, jemu slúžili a tak aby sme spasení boli.

Prechádzal som sa po rozľahlom lese, sedel som na temene až k oblakom siahajúceho vrchu, počúval som hučanie veľkej vody, tešil som sa tajnému stánku hviezdnatej nebeskej oblohy. Moja duša vnorila sa do obdivovania krásnej prírody, zvolal som: Aký krásny je tento svet! V tomto rozkošnom pôžitku ma cudzie hlasy prerušili, počul som niekoho sa zhovárať. Pozerám tým smerom, skade som ten rozhovor počul. Jeden pastier doháňal do chalupy svoje ovčie stádo. Mladá žienka jeho oddychovala v tôni storočného starého stromu. Malinké dieťatko svoje v náručí držiac prsami kojila. Takto, ako sa nachádzala malá rodina, bola krajšia, než všetko spolu: les, vrchy, voda, nebeská obloha. Uznal som, že človek je najlepším Božím tvorom, že Boh na človeka hojne vynaložil svoju všemohúcnosť a dobrotivosť.

Utvoril mu také telo, ktoré i ten najmúdrejší rozum za div pokladá. Človek má rozum, ktorým môže Boha poznať. Človek má srdce, ktorým miluje Boha. Má dušu, v ktorej nosí obraz Boží. Hojne vynaložil na neho svoju všemohúcnosť, ale ešte viac svoju dobrotivosť: k rozkošiam človeka stvoril celý tento krásny svet, človekovi k užívaniu stvoril byliny a zvieratá, človekovi k úžitku slúžia v lone zeme rodiace sa kovy, vtáctvo nebeské a ryby vo vode. Užitočného dažďa dáva siatinám, rozmnožuje obilné zrno; dáva sily a zdravia k práci, povznesie hranice nášho života; dáva nás strážiť svojimi anjelmi a niekedy vezme dušu našu do svojho nebeského, svätého obydlia.

Ó Bože môj, ó dobrotivý Bože môj! Keď si na toto všetko pomyslím, na kolená klesnem, k modlitbe sa mi zopnú ruky a povzdychnem so svätým Dávidom: „Čože je človek, že naň pamätáš, a syn človeka, že sa ho ujímaš? Stvoril si ho len o niečo menšieho od anjelov, slávou a cťou si ho ovenčila ustanovil si ho za vládcu nad dielami tvojich rúk.“ (Ž 8,5-7)

Pohľad na tento stvorený svet, v nás žijúce svedomie nám šepce, nás učí, že jest Boh, že jemu máme ďakovať za všetko. Vidíš, to je našou svätou povinnosťou, aby...

Objavte svoj účel

Veľmi túžim po tom, aby ľudia vstupovali do toho, pre čo boli stvorení. Aby pochopili, že túžby v ich srdci sú tam preto, aby im ukazovali smer, ktorým kráčať. Áno, našim prvoradým zameraním je Jeho tvár a kráčanie v Jeho stopách. Ale vidím, že veľa mladých ľudí okolo mňa sa ocitá v situáciách, keď sa rozhodujú, čo ďalej. Aká stredná škola, aká výška, aké zamestnanie je to pravé? Túžime, aby sa v našich životoch vyplnila Jeho vôľa. Dookola sa Boha pýtame, čo od nás chce. Sme zmätení a zamotávame sa.

Kamaráti, ak hľadáte, čo v živote robiť a čím sa stať, aby ste čo najlepšie šírili Božie Kráľovstvo, odpoveď znie: Staňte sa tým, pre čo ste boli stvorení! Neporovnávajte sa a nechcite byť ako niekto iný. Lebo ste špeciálni. Buďte sami sebou, a tak vyjadríte úctu sami sebe. Vtedy vstúpite do plnosti svojho vlastného pomazania. Budete šíriť Božie Kráľovstvo, lebo ste otvorená brána, cez ktorú Nebo prichádza na zem.

Neviete, že ste Boží chrám a že v tebe prebýva Boží Duch? Boží chrám je svätý - a ním ste vy (1Kor 3, 16-17). Uvoľňujte Božiu prítomnosť tam, kde ste a taký, aký ste. Hľadajte, čo je vo vašom srdci a po čom túžite. Nie je to komplikované, je to len o tom, že budete vedieť, kto ste. Pýtajte sa Boha a On vám bude ukazovať, ako a prečo vás stvoril.

Pozrite sa na veci, ktoré máte radi, na činnosti, pri ktorých cítite, že vaše srdce žije. Kedy cítite oheň horieť vo vašom srdci? Čo vás fascinuje, v akej oblasti máte stále nové nápady? Pri akých veciach máte pocit, že Boh je naozaj blízko? On bude cez vás robiť veľké veci. Ty len kráčajte za tým, po čom túži vaše srdce. Boh bude skrze teba robiť veľké veci.

Myslím si, že moja kamarátka rozširuje Božie kráľovstvo na nemocničných chodbách. Pretože vie, že je Božia milovaná dcéra, dedička Kráľovstva a že územie, na ktoré vstúpi, sa stáva územím Kráľovstva. Milujem rozmanitosť, s akou nás Boh stvoril. Každý z nás vidí veci inak, má rozdielne túžby. Niekto chce zmeniť celý svet a niekto si chce otvoriť pekáreň. A to je skvelé! „Hľadaj radosť v Pánovi a dá ti, za čím túži tvoje srdce.“ (Ž 37, 4).

A prosím, nevyhýbajte sa tomu, čo je vo vašom srdci. Niekedy sa pýtame priveľa a robíme veci príliš zložitými a snažíme sa dať nabok to, po čom naozaj túžime. Myslíme si, že to je pyšná túžba alebo že to nemá nič s Bohom. Kamarát, ak ty máš niečo s Bohom, túto otázku viac neriešte. Zverili ste mu svoj život, tak kráčajte, kam vás volá. Nie všetko nám Pán Boh potvrdí miliónom znamení na zemi aj na nebi. Nepríde vám list, v ktorom sa bude písať, čo máte urobiť ďalej a väčšinou sa ani neozve hrmenie a hlas z neba. Niekedy proste tam v hĺbke srdca viete, že raz by ste chceli byť napríklad učiteľom, ktorý prinesie zmenu. Tak do toho choďte!

tags: #som #taky #aky #ma #boh #stvoril