Pod pojmom infraštruktúra rozumieme odvetvia, inštitúcie, ktoré sú nevyhnutným podkladom na zabezpečenie plynulého chodu vlastnej výroby v krajine (napr. doprava, pošta a telekomunikácie, energetika, vodné hospodárstvo, školstvo, zdravotníctvo). Z metodického hľadiska sa ešte infraštruktúra člení na výrobnú (napr. doprava, energetika, pošta a telekomunikácie) a sociálnu (napr. školstvo, zdravotníctvo).
V mnohých štátoch sú subjekty pôsobiace na poštových a telekomunikačných trhoch jedným z najväčších zamestnávateľov, resp. V súčasnej dobe sa celosvetovo prejavuje tendencia k pretváraniu lokalitných, regionálnych štruktúr tak z hľadiska správy, ako aj z hľadiska niektorých účelových funkcií.
Primitívny druh posielania správ tu bol dávno predtým, než vzniklo písmo. Dymové signály, zakladanie ohňa, zvuk bubnov, píšťal, trúb. Keď sa však zrodilo písmo, stalo sa dôležitou súčasťou fungovania štátu, pretože pomáhalo rýchlemu odovzdávaniu správ už medzi prvými starovekými štátnymi útvarmi. Doručovali ich bežci a jazdci na koňoch. Čo sa týka nášho územia, sú doložené diplomatické poštové spoje veľkomoravských kniežat s Byzanciou, okolitými krajinami či s pápežským dvorom v Ríme.
Keď Veľkomoravská ríša zanikla, správy prepravovali mestá a kláštory. V mestách si ich predávali cechy a šľachta. V 16, storočí bola organizovaním poštového spojenia Habsburgovcami poverená rodina Thurn - Taxisovcov. Na našom území, v uhorskej časti monarchie rodina Paarovcov. Od roku 1722 však Karol IV. previedol proces preberania pošty na štátnu správu. Ani jeho nasledovníci Mária Terézia a Jozef II. nezanedbali vývoj poštových služieb. V polovici 18. storočia zaviedla štátna pošta prepravu osôb špeciálnymi poštovými kočmi - diligenciami. Po roku 1783 sa v Uhorsku vytvorilo osem prefektúr pre dozor a riadenie prepravy pošty.
V roku 1874 sa Uhorsko stalo zakladajúcim členom Svetovej poštovej únie. Viac sa začali používať poštové schránky, bol vynájdený telegraf a telefón, prišli prvé poštové známky. Pošta sa začala rozvážať vlakmi aj lietadlami. Vznik Slovenskej republiky 1. januára 1993 súvisí aj so založením Slovenskej pošty. Tá vznikla z jednotného štátneho podniku Správy pôšt a telekomunikácií. Založilo ju Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky. V roku 2004 sa zo Slovenskej pošty stala akciovka. Je samostatným podnikateľským subjektom a hospodári bez dotácií zo štátneho rozpočtu.
Nový zákon o poštových službách, vypracovaný Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií (MDPT) SR, vytvára podľa Zväzu zasielateľov Slovenska (ZZS) predpoklady na posilnenie dominantného postavenia Slovenskej pošty (SP), š. Podľa prezidenta ZZS Františka Komoru by bolo po schválení zákona v jeho pôvodnom znení v parlamente ohrozené ďalšie zotrvanie špedičných subjektov na trhu zásielkových služieb, čím by sa zredukovala aj škála služieb, ktorú v súčasnosti ponúkajú svojim zákazníkom. ZZS bude počas prerokúvania návrhu zákona v parlamente iniciovať pozmeňujúce návrhy.
Jedným zo základných problémov vládnou schváleného zákona je podľa F. Komoru vágna zákonná definícia poštovej zásielky. Podľa zákona budú pod ňu spadať listové zásielky, balíky do hmotnosti 31,5 kg a poštové poukazy poštového platobného styku. "Zákon nerozlišuje medzi balíkovým, zasielateľským či kuriérskym systémom", čo podľa F. Komoru znamená, že norme budú zhodne podliehať okrem členov zasielateľského zväzu aj Železnice SR, Česmad či aerolínie.
S vymedzením poštovej zásielky úzko súvisí pojem univerzálna poštová služba. Tá je v zákone definovaná ako súbor poštových služieb, ktoré musí poštový podnik prevádzkovať pre najširšiu verejnosť za rovnakých podmienok na celom území štátu. Keďže cena týchto služieb obyvateľstvu bude regulované štátom, získa Slovenská pošta ako kompenzáciu monopol na isté druhy zásielok, predstavujúci poštovú výhradu. Poštová výhrada by mala podľa požiadaviek Slovenskej pošty a odborov stúpnuť zo súčasných 500 gramov na 1000 gramov, a to na prechodné obdobie do času integrácie SR do Európskej únie.
ZZS pritom upozorňuje na to, že v súčasnosti platná smernica EÚ stanovuje poštovú výhradu maximálne do výšky 350 gramov, pričom by mala v budúcnosti klesnúť na 200 g. Ak poskytovateľ univerzálnej služby (SP) nedosiahne primeraný zisk, poštové podniky sú mu povinné prispieť kompenzačným príspevkom. Keďže nový zákon pozná len jedno rozlišovacie kritérium, a to hmotnosť zásielky, kompenzáciu môžu podľa F. Komoru platiť aj podniky, ktoré pošte nekonkurujú, len majú rovnakú hmotnosť zásielky (expresné prepravy, prepravy nebezpečných látok a nadrozmery).
O kompenzačný príspevok môže pošta súčasne požiadať, ak všetky podniky, podnikajúce na trhu, prekročia u určitej služby, spadajúcej podľa rozhodnutia novokonštituovaného Poštového úradu do univerzálnej služby, podiel 20 %. Môže tak dôjsť k situácii, že výnosy zo zásielky malých podnikov (spolupracujúcich zväčša v rámci jednej zásielky) môžu byť do výnosov na kalkuláciu trhového postavenia započítané niekoľkokrát. Dôležitým z hľadiska vytvárania a regulovania poštového trhu je zákonom stanovené vytvorenie nezávislého orgánu štátnej správy, Poštového úradu.
Predmetom univerzálnej služby podľa zákona č. 610/2003 Z.z. z 3. decembra 2003,ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 507/2001 Z. z. Čl. Zákon č. 507/2001 Z. z. upravuje univerzálnu službu. Univerzálna služba je súbor poštových služieb (§ 18 ods. podoby, v akej ich má povinnosť dodávať poskytovateľ univerzálnej služby. Periodická zásielka je registrovaná periodická tlač. Poskytovateľ univerzálnej služby je povinný zabezpečiť vypracovanie návrhu pravidiel prístupu k poštovej infraštruktúre a k službám. Poštovému regulačnému úradu každoročne do 30. apríla predkladá poskytovateľ univerzálnej služby správu o kvalite poskytovanej univerzálnej služby. Ak poskytovateľ univerzálnej služby na základe zmluvy poskytuje osoba uvedená v § 29 ods. 1 písm. b), poskytovateľ univerzálnej služby predkladá správu o kvalite poskytovanej univerzálnej služby prostredníctvom tejto osoby.
Vznik Slovenskej republiky 1. januára 1993 súvisí aj so založením Slovenskej pošty. Tá vznikla z jednotného štátneho podniku Správy pôšt a telekomunikácií. Založilo ju Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky. V roku 2004 sa zo Slovenskej pošty stala akciovka. Je samostatným podnikateľským subjektom a hospodári bez dotácií zo štátneho rozpočtu.
Prehľad zákonov a predpisov upravujúcich poštové služby:
| Zákon | Popis |
|---|---|
| Zákon č. 610/2003 Z.z. | Menil a dopĺňal zákon č. 507/2001 Z. z. |
| Zákon č. 507/2001 Z. z. | Upravuje univerzálnu službu |
Mapa poštových smerovacích čísel na Slovensku
tags: #sou #post #a #telekomunikacii