Spev ako forma modlitby

Modlitba je prostriedok komunikácie s Bohom, do ktorej zapájame celé naše bytie - naše myšlienky, slová i telo. Niekedy sa nám môže zdať, že modlitba je iba kľaknúť na kolená a odrecitovať Otčenáš. Tento článok má za cieľ rozšíriť a vylepšiť náš pohľad na modlitbu. Poďme sa spoločne pozrieť na to, ako rôzne sa dá modliť. V prvom rade, modlitba môže byť formálna, ak pri nej používame nejakú stanovenú formu (napr. Otčenáš). No a nakoniec sa môžeme modliť buď nahlas, či už spoločne alebo sami, alebo v duchu (vo vlastných myšlienkach).

Existuje jeden vzťah, ktorý je druhým podobný, a predsa je iný. Je to náš vzťah s Bohom. Hoci Boha nemôžeme vidieť, kým sme na tomto svete, je skutočný a reálny. Je pri nás prítomný a chce s nami rozvíjať vzťah. Modlitba je prostriedok ako na to, je formou komunikácie s Bohom. Zapájame do nej celé naše bytie - naše myšlienky, slová i telo.

Často je modlitba oslavy Boha vyjadrená spevom. Človek oddávna používal spev ako aj hru na hudobné nástroje na to, aby vyjadril svoju radosť, prípadne iné emócie. Podľa slov svätého Augustína „spev je výrazom radosti a lásky“. Ak budete používať svoj talent a s vierou spievať na Božiu chválu, môžete oživiť prirodzenú túžbu každého človeka oslavovať ho piesňami o láske.

V Biblii nájdeme mnoho veršov, ktoré nás povzbudzujú k spevu pre Pána a tiež objasňujú, že je to niečo, po čom Boh túži. V evanjeliu sa dokonca dozvedáme, že i Ježiš spieval hymny (Mt 26,30).

Keď spievame spoločne, zjednocujeme sa v modlitbe a v chvále Boha. Mnoho zo slov, ktoré sa cez omšu spievajú, sa nachádzajú v Písme. Verím, že ste už i na vlastnej koži zakúsili, že je ľahšie zapamätať si pesničku alebo zvučku, ako nejaký text. A tak isto to funguje aj s Božím Slovom.

Svätý Augustín povedal: „Kto spieva, dvakrát sa modlí.“ Naša pieseň je chválou, ktorú ponúkame Pánovi. Katechizmus Katolíckej cirkvi hovorí: „Hudobná tradícia všeobecnej Cirkvi je poklad neoceniteľnej hodnoty.

Pamätaj, keď spievaš s radosťou a pre Boha, on počuje modlitbu tvojho srdca. Jedným zo spôsobov, ako sa pripraviť na spev na omši, je učiť sa o hudbe. Vyhraď si čas, aby si počúval piesne a spievaj si ich, napríklad doma alebo v aute.

Liturgická hudba a spev

Liturgická hudba je „potrebná alebo integrálna súčasť slávnostnej liturgie“ a „dodáva posvätným obradom slávnostnejší ráz“ (SC 112). Najväčší kresťanský sviatok si určite tento slávnostnejší ráz zaslúži. Vlastimil Dufka súhlasí a vraví, že osobitne dôležitá je spievaná forma zvolaní ako: Hľa, drevo kríža, na ktorom zomrel Spasiteľ sveta..., Svetlo Kristovo...

Niekto by mohol namietať, že ak sme ovplyvnení emóciami z atmosféry, ktorú vytvára hudobný sprievod, radosť z Kristovho zmŕtvychvstania nie je skutočná. Vlastimil Dufka nevylučuje tento jav, ale vysvetľuje, že by mohol nastať len v prípade hudby „zvonka“.

„Skutočná liturgická hudba je s liturgickým slávením ‚zosobášená‘. Neurčuje ju teda napríklad len hudobný vkus jednotlivca. Vplyv má súčasne na zúčastnených veriacich aj na tých, ktorí hudbu tvoria či interpretujú. Veriaci, zbory, organisti a speváci tak ohlasujú Kristovo zmŕtvychvstanie prostredníctvom svojho talentu. No nielen pre laikov, ale aj pre kňazov je hudba integrálna súčasť slávnostnej liturgie a pomáha im hlbšie a autentickejšie prežívať jednotlivé jej časti. Tak všetci v chráme počas liturgie aj za pomoci hudby a spevu ľahšie, prirodzenejšie a radostnejšie vytvárame jedno spoločenstvo.

Práve hudobníci vykonávajú vzácnu službu, dôležitú na formovanie liturgického zhromaždenia a jeho spievanej modlitby. V liturgii sme pozvaní načúvať Božiemu slovu. Božie slovo je naším „textom“ a komunita naším „kontextom“. (...) Aj hudba môže pomôcť biblickým textom „hovoriť“ v nových a odlišných kultúrnych kontextoch, aby sa tak Božie slovo mohlo účinným spôsobom dostať k mysliam a srdciam.

„Hudobná tradícia všeobecnej Cirkvi je poklad neoceniteľnej hodnoty. Vyniká nad ostatné umelecké prejavy najmä preto, lebo ako posvätný spev spojený so slovami je potrebnou alebo integrálnou súčasťou slávnostnej liturgie. Sakrálna hudba bude teda tým posvätnejšia, čím tesnejšie bude spätá s liturgickým slávením, či už tým, že vrúcnejšie vyjadrí modlitbu alebo podporí jednomyseľnosť, alebo tým, že dodá posvätným obradom slávnostnejší ráz. Pritom Cirkev schvaľuje všetky formy pravého umenia, ktoré majú náležité vlastnosti, a pripúšťa ich do Božieho kultu.“ (Sacrosanctum Concilium, konštitúcia o liturgii II. vatikánskeho concilu, č. 112)

Sme povolaní dávať sa v plnosti a celí sa zúčastňovať modlitieb na svätej omši. A hoci nie si najlepší spevák v kostole, i pre teba platí: Na chválu Božiu jasaj, celá zem; plesajte, radujte sa a hrajte. Hrajte Pánovi na citare, na citare a na harfe zunivej.

Cieľom tejto inštrukcie je lepšie priblížiť význam jednotlivých častí svätej omše hlavne tým, ktorí zodpovedajú za prípravu a realizáciu hudobnej zložky svätých omší za účasti detí a mládeže v našich farnostiach.

Je dôležité dodržiavať schválené texty, obzvlášť pri spevoch omšového ordinária. Spevy Sláva Bohu na výsostiach, Verím v Boha, Svätý alebo Otče náš, sú spevmi, ktoré sú vlastným obradom. Preto nie je možné ich texty meniť či prispôsobovať.

V súčasnosti je veľmi obľúbenou formou hľadania vhodných piesní preberanie zahraničných textov. Pri tejto forme výberu spevov je obzvlášť potrebné brať ohľad na pôvod piesne. Nie je vhodné, aby sa profánne piesne opatrovali náboženským textom a neskôr zneli pri bohoslužbách. Texty piesní, ktoré majú znieť pri liturgii, nech preferujú objektívne teologické fakty a nie subjektívne emocionálne zážitky. Liturgia je záležitosťou nie súkromnou alebo osobnou, ale záležitosťou spoločenstva. Hudba preto nemá vyjadrovať subjektívny vzťah k Bohu, ale spoločný.

Časti svätej omše a hudba

Ordinárium sväté omše obsahuje časti svätej omše, ktoré sú pevné, nemenné. Ide o časti: Pane, zmiluj sa, Sláva Bohu na výsostiach (v nedele - mimo pôstneho a adventného obdobia - a sviatky), Verím v Boha (v nedele a slávnosti), Svätý, Otče náš, Baránok Boží. Okrem častí, ktoré je možné spievať, môžeme do ordinária zaradiť aj ostatné stabilné časti sväté omše, napríklad dialógy celebranta s veriacimi alebo odpovede ľudu.

Próprium sú časti svätej omše, ktoré sú menlivé. Z hudobného hľadiska sem patria: vstupný spev, responzóriový žalm, spev pred evanjeliom, spev k prinášaniu obetných darov, spev k svätému prijímaniu.

Vstupný spev otvára slávenie liturgie. Pri výbere vhodného vstupného spevu je dobré brať ohľad na Božie slovo dňa, ktoré je návodom na pochopenie témy dňa, ktorú by mal vstupný spev vystihnúť. Vstupný spev sa začína po zazvonení, ktoré je signálom, že svätá omša sa začína a celebrant s asistenciou prichádzajú k oltáru.

Ide o spev, ktorý sprevádza obrad - obrad prinášania a prípravy obetných darov. Spievať sa má aspoň do chvíle, kým nie sú obetné dary položené na oltári. Spev k prinášaniu obetných darov začína bezprostredne po skončení spoločných modlitieb veriacich. Téma spevu by mala vystihovať dianie: hovoriť o obeti, o chlebe a víne a ich premene na Telo a Krv Pána Ježiša. Vhodné je vyberať tiež spevy, ktoré zodpovedajú danému sviatku, liturgickému obdobiu, sláveniu. Pre tento spev platia tie isté pravidlá ako pre ostatné procesiové spevy.

Spev na prijímanie začína počas prijímania kňaza. Tento spev má jednotou hlasov vyjadriť duchovnú jednotu prijímajúcich, prejaviť radosť srdca a viac osvetliť „komunitárnu“ povahu sprievodu k prijatiu Eucharistie. Spev trvá, pokiaľ sa veriacim vysluhuje Sviatosť. Ak má po prijímaní nasledovať hymnus, je potrebné spev včas ukončiť. Spev a hudba počas prijímania majú zodpovedať danému sviatku, liturgickému obdobiu, sláveniu. Dobré je, ak sa tematicky viažu k čítaniam bohoslužby.

Ďakovný chválospev po svätom prijímaní môže začať počas purifikácie alebo po jej skončení. Spev po skončení svätej omše cirkevné dokumenty nijakým spôsobom nešpecifikujú. V našich krajoch je zvykom na tomto mieste spievať pieseň k Panne Márii alebo k svätcovi dňa. Neznamená to však, že by na tomto mieste mohlo znieť čokoľvek. Pre spev po skončení svätej omše platia rovnaké kritéria ako pre ostatné spevy própria. Cieľom tohto spevu nie je zakryť zvukové prejavy veriacich, ktorí odchádzajú z kostola.

Spev Pane, zmiluj sa nasleduje po úkone kajúcnosti, ak nie je jeho súčasťou (III. forma). Ide o prosebný spev, ktorým sa celé zhromaždenie obracia k Bohu s prosbou o jeho milosrdenstvo, o odpustenie hriechov.

Prastarý oslavný hymnus Gloria (Sláva Bohu na výsostiach) oslavuje a vzýva Boha Otca a Baránka. Spieva sa, alebo recituje, v nedele (s výnimkou pôstneho a adventného obdobia), sviatky, a slávnosti, a tiež pri osobitných slávnostných bohoslužbách. Text tohto hymnu sa nemôže zameniť s iným. Pre uľahčenie účasti detí na prednese chválospevu Gloria je možné text zjednodušiť a prispôsobiť melódii.

Cieľom vyznania viery je odpoveď na Božie slovo zvestované textami Svätého písma a vysvetlené v homílii. Táto odpoveď sa prednáša formou textu, ktorý bol schválený pre liturgické použitie. Credo sa prednáša spevom alebo recitáciou v nedele a slávnosti, prípadne pri iných vhodných príležitostiach. Pri svätých omšiach za účasti detí je vhodné použiť apoštolské vyznanie viery, ktoré je jednoduchšie a detskému mysleniu zrozumiteľné.

Spev Svätý je súčasťou prvej časti eucharistickej modlitby a nadväzuje na spev alebo recitáciu piesne vďaky - prefácie. Je dôležité, aby tento spev spoločne spievalo celé zhromaždenie spolu s kňazom. Tento spev spolu Bohu prednáša nielen zhromaždenie veriacich, ale tiež „anjeli, archanjeli, tróny a panstvá a všetky nebeské zástupy“, pretože ide o chválospev, ktorým ospevujeme Pánovu slávu a ktorý neprestáva znieť. Jeho text pochádza zo Svätého Písma - svätý je z knihy proroka Izaiáša a požehnaný volali Izraeliti Ježišovi vchádzajúcemu do Jeruzalema. Pre uľahčenie účasti detí na prednese Sanctus je možné text zjednodušiť a prispôsobiť melódii.

V modlitbe Pána žiadame o každodenný chlieb, ktorým sa pre nás kresťanov myslí predovšetkým eucharistický chlieb. Prosíme tiež o očistenie od hriechov, aby sa sväté veci dávali naozaj svätým. Všetky tieto časti sa buď spievajú alebo nahlas recitujú. Kňaz vyzýva na modlitbu Pána.

Embolizmus rozvíja poslednú prosbu modlitby Pána a prosí, aby celé ľudstvo bolo zbavené moci zla. Cirkev predpisuje spievanie modlitby Pána nie pre nejakú textovú hudobnosť, ale z dogmatických dôvodov, aby sme tieto pôvodné Kristove slová prednášali čo najúctivejším - teda štylizovaným spôsobom. Preto sú predpísané nápevy jednoduché, sylabické, hudobne úzko späté s textovým výrazom a prirodzenou výslovnosťou.

Spev Baránok Boží sprevádza lámanie chleba. Môže sa opakovať viackrát, podľa dĺžky obradu, ktorý sprevádza. Pre uľahčenie účasti detí na prednese Baránok Boží je možné text zjednodušiť a prispôsobiť melódii.

Aj v omšiach za účasti detí a mládeže je potrebné, na vhodných miestach, zachovať posvätné ticho, aby vonkajšia činnosť nezaberala priveľa času. Aj deti sú schopné rozjímať. Ako je ticho súčasťou hudby, tak je aj súčasťou liturgie. Posvätné ticho treba na vhodnom mieste zachovať ako súčasť slávenia.

Gregoriánsky chorál

Gregoriánsky chorál je forma jednohlasného liturgického latinského bohoslužobného spevu rímskokatolíckej cirkvi v kostole. Je to vlastne súbor niekoľko tisíc spevov. Gregoriánsky chorál vznikol v 9. a 10. storočí vo Franskej ríši, podľa iných názorov pôvodne v oblasti Ríma už od 5. storočia, podľa (zrejme nepravdivej) legendy ho zložil sám pápež Gregor Veľký (odtiaľ názov). Stáročia bol inšpiračným zdrojom európskych umeleckých skladieb, najmä duchovnej hudby 11. - 16. storočia. Dnes ho spievajú prakticky už len nadšenci.V karolínskej dobe prenikol do západnej a strednej Európy. Pri kláštoroch a biskupstvách sa zakladali spevácke školy tzv. Schola cantorum.

Gregoriánska melodika smeruje k dosiahnutiu princípov čo najväčšej čistoty, názornosti a poriadku. Jasnosť a poriadok sa dosahujú niekoľkými spôsobmi. Predovšetkým každý druh spevu je odlišne zhudobnený podľa jeho miesta v ofíciu. Modlitby a čítania sú najjednoduchšie, viac-menej recitované. Bohatšiu melodiku má psalmódia. Treťou skupinou sú útvary, ktoré nie sú ani recitatívne ani psalmodické, ale voľne komponované. Tie sú aj hudobne náročnejšie. Sem patria spevy od jednoduchších útvarov až po koncertné kusy spievané sólistami.

• Neumatický spev - je spojením oboch typov spevov - sylabického a melizmatického - do jedného spevu. Nachádzajú sa v ňom príležitostné melizmy v dĺžke 4-5 nôt na jednu slabiku.
• Melizmatický spev - melizma je skupina nôt pripadajúca na iba jednu slabiku textu. Spev, ktorý má dlhé melizmatické pasáže, teda pasáže s viacerými notami pripadajúcimi na jednu slabiku, sa (na rozdiel od sylabického spevu) nazýva melizmatický spev. Melizmy sa používali najmä v starovekých kultúrach na dosiahnutie hypnotického tranzu u počúvajúceho, ktorý sa využíval na mystické alebo náboženské účely. Melizma je charakteristická napr.

O predvádzaní chorálu v stredoveku existuje, bohužial, málo informácií. Spievalo sa pravdepodobne viac nazálne, používal sa aj spev falzetom. Otázne zostáva aj použitie organu. V ranom stredoveku bol organ ešte dosť hlučný a zvukovo nepríjemný, a preto sa v tomto období používal hlavne pri väčších a hlučnejších produkciách a procesiách, alebo sprevádzal hymny spievané veriacimi. Hoci o organoch v kostoloch vieme už od 8. storočia. So zborom sa pravidelne začal používať až od 13. storočia.

Jednou z ústredných otázok hudobných teoretikov bolo vytvorenie adekvátnej notácie. Pokým sa chorál tradoval ústne postačovala notácia, ktorá slúžila ako opora pamäti. Značky, tzv. neumy, sa písali nad text a označovali približné stúpanie a klesanie melódie. Neurčovali ešte ani presnú výšku ani dĺžku. V priebehu 10. storočia sa neumy už vpisovali do rôznej výšky nad textom. Veľký pokrok znamenalo zavedenie linajky (najprv červenej pre tón „f“, neskôr žltej pre „c“), okolo ktorej sa neumy grupovali. Quido z Arezza už v 11. V snahe o spresnenie zápisu sa vytvorili viaceré notácie, v ktorých sa používali sa označovanie nôt a intervalov písmená. Všetky tieto notácie mali len časovo a miestne obmedzenú platnosť. Budúcnosť bola v zdokonaľovaní neum, ktoré sa v praxi dobre zaužívali. Miestami sa udržali do 13. až 14. Zavedenie osnovy si vyžiadalo úpravu v písaní neum. Vznikla notová hlavička a nôžka. Zložené neumy sa prepracovali do tzv. ligatúr zložených zo spojených, rovných alebo zaokrúhlených čiar. V 12. a 13. storočí sa v južnej Európe ustálili hlavičky v charakteristickej štvorhrannej forme, tzv. nota quadrata, ktorá sa používa dodnes pri notovaní chorálu.

Liturgia sa podľa predstáv Gregora delila na 2 časti. Na omšu a na ofícium. Omša je obsiahnutá v textoch omšovej knihy missale a k nej patriace piesne sú obsiahnuté v graduale. Omša sa skladá z ordinária (nemenných častí počas celého roka): Kyrie, Gloria, Credo, Sanctus, Benedictus, Agnus Dei. Omša sa ďalej skladá z propria (z takých častí, ktorých texty sa menia podľa dní). Textové časti ofícia sú obsiahnuté v breviarume a melódie v antifonáriume . Hlavný rozvoj Gregoriánskeho chorálu prebieha v 7. - 11. st., ale tu už je oživovaný trópmi, sekvenciami a improvizovaným ďalším hlasom. Trópy sú vlastne vsuvkami do pôvodného Gregoriánskeho chorálu. Biblický prozaický text sa dopĺňal poetickým a zároveň sa k nemu vytvárali aj nové melodické úseky. Pôvodný text sa takto rozširoval synonymami a epitetami básnického štýlu. Sekvenciami sa pôvodná forma rozširovala pridávaním predĺžených opakovaní. Tieto opakovania sa vraj podkladali pre lepšie zapamätanie melódie novými textami. Tridentský koncil v r. Svojou krásou uchvacoval myseľ stredovekého človeka. Melodika gregoriánskeho chorálu mala vplyv na počiatky operného recitativu. Ako cantus firmus (základná melódia) sa stala oporou viachlasnej hudby a témou pre tvorbu mnohých novodobých skladateľov, ako napr. Johann Sebastian Bach, Hector Berlioz, Ferenc Liszt alebo Gustav Mahler.

Hudba je neoddeliteľnou súčasťou slávnostnej liturgie. Cirkevné dokumenty kladú pomerne presné a náročné požiadavky na realizáciu hudby k liturgii. Cieľom tohto dokumentu je práve formácia tých, ktorí sa zaoberajú prípravou hudobnej zložky svätých omší za účasti detí a mladých.

Je vhodné zapojiť deti do slávenia liturgie rozličnými spôsobmi: asistencia kňazovi, spev v zbore, hra na hudobnom nástroji, prednes liturgických čítaní alebo spoločných modlitieb, prinášanie obetných darov. Všetky vonkajšie úkony by však boli bez ovocia, keby nenapomáhali vnútornej účasti detí na slávení. Pri svätých omšiach za účasti detí a mládeže sú dovolené aj iné hudobné nástroje, najmä ak ich používajú samy deti. Poslúžia na udržanie spevu alebo podporia rozjímavú sústredenosť detí. Dôležité je dbať o to, aby hudba neprehlušovala spev alebo aby nespôsobovala u detí skôr roztržitosť než zveľadenie nábožnosti. Podľa týchto zásad a v súlade so smernicami stanovenými biskupskou konferenciou možno, zvlášť opatrne a diskrétne, použiť v omši s deťmi aj reprodukovanú hudbu. Treba však pamätať, že živá hudba má vždy prednosť pred reprodukovanou. Pri výbere skladieb k liturgii je potrebné mať na pamäti aj vhodnú dĺžku skladieb.

Je tiež vhodné dbať o to, aby sa v liturgii určenej deťom a mládeži interpretovali aj kompozície zo stáročného pokladu cirkevnej hudby. Nemusí pri tom nevyhnutne ísť len o skladby starých majstrov. Veľmi vhodné a vítané je použitie skladieb z Taizé alebo využitie iných vhodných, jednoduchých viachlasných skladieb. Odporúča sa do veľkej miery viesť účastníkov liturgie k spoznávaniu kvalitnej umeleckej tvorby. Je to vhodnejšie než využívanie ľahkých štýlov, ktoré pripomínajú komerčnú hudbu používanú v rádiách.

Pre vhodnú hudbu k mládežníckym a detským svätým omšiam máme dostatok vhodných zdrojov. Už v roku 2016 vyšla v Diecéznom centre mládeže Maják v Banskej Bystrici publikácia s názvom Diecézny mládežnícky spevník. komisie Konferencie biskupov Slovenska, ktorí sú zároveň členmi diecéznej Liturgickej komisie a konali tak z poverenia diecézneho biskupa. Z aktivity a práce Saleziánov Don Bosca, naďalej vzniká Spevník mládežníckych piesní.

Všetky vonkajšie úkony by však boli bez ovocia, keby nenapomáhali vnútornej účasti detí na slávení. Pri svätých omšiach za účasti detí a mládeže sú dovolené aj iné hudobné nástroje, najmä ak ich používajú samy deti.

Poslúžia na udržanie spevu alebo podporia rozjímavú sústredenosť detí. Dôležité je dbať o to, aby hudba neprehlušovala spev alebo aby nespôsobovala u detí skôr roztržitosť než zveľadenie nábožnosti.

Podľa týchto zásad a v súlade so smernicami stanovenými biskupskou konferenciou možno, zvlášť opatrne a diskrétne, použiť v omši s deťmi aj reprodukovanú hudbu. Treba však pamätať, že živá hudba má vždy prednosť pred reprodukovanou.

tags: #spev #je #viac #ako #modlitba