Kostol Nový Smokovec: História a Význam

História Nového Smokovca je úzko spätá s rozvojom kúpeľníctva a liečebných zariadení v tejto oblasti Vysokých Tatier. V roku 1875 si doktor Mikuláš Szontagh prenajal pozemok a založil tu Sanatórium na liečbu tuberkulózy a Basedowovej choroby, čím vznikla osada Nový Smokovec.

Asi 100 metrov poniže Szontaghových sanatórií vyrástol v roku 1887 evanjelický kostolík. Hlavným iniciátorom jeho výstavby bol doktor Szontagh, no štedrými darmi prispeli aj viacerí jednotlivci, obce a evanjelické cirkevné zbory. Projektantom a staviteľom murovaného kostola v neorománskom štýle ovplyvnenom gotickými prvkami bol Gedeon Majunke zo Spišskej Soboty. Slávnostnú posviacku kostola 24. júla 1887 vykonal evanjelický biskup potiského dištriktu v Rožňave Štefan Czékus (1818-1890) a veľkoslavkovský farár Ján Schönwiszner. Pod kostolom ako ocenenie zásluh zriadili kryptu rodiny Szontagh. Tu boli pochované aj dve predčasne zosnulé manželky, dve maloleté deti a 6. decembra 1899 aj samotný dr. Mikuláš Szontagh bol významným lekárom, zakladateľom Nového Smokovca a priekopníkom klimatickej liečby respiračných chorôb a TBC.

Nový Smokovec sa pod jeho vedením pomaly rozrastal. Keď v roku 1899 zomrel, nachádzalo sa tu až 38 budov, ktoré tvorili komplex liečebnej osady. Jeho osobný život bol však často pretkávaný smútkom a bolesťou, nakoľko dvakrát ovdovel. Jeho tretia manželka bola opatrovateľkou detí z druhého manželstva.

Pôvodný farský kostol bol postavený v r. 1888 v podstate iba pre kúpeľných hostí. Od tých čias vzniklo trvalé osídlenie Vysokých Tatier, ale najmä až niekoľko tisíckrát stúpla ich návštevnosť. Kapacita pôvodného farského kostola, najmä v sezónnych špičkách už nepostačovala.

Na výstavbu nového farského kostola sa začalo myslieť po udalostiach v roku 1989. V roku 1990 sa zrazu otvoril priestor, aby sa tento zámer mohol realizovať. Bolo treba vykonať sled nevyhnutných logických krokov. Najprv bolo potrebné vybaviť výnimku zo zákona o stavebnej uzávere vo Vysokých Tatrách. Paralelne prebiehal konkurz architektov na toto dielo.

Vybavovačky okolo stavebného povolenia trvali nekonečne dlho, ale na jar v roku 1995 už bol vybavený pozemok a predpokladalo sa, že po udelení stavebného povolenia bude možné začiatkom leta začať stavať. Ale zrazu sa všetko zmenilo. Zrejme zasiahol nejaký vplyvný neprajník zámeru. Vo veci stavby kostola vo Vysokých Tatrách bol podaný podnet na ministerstvo životného prostredia. Minister rozhodol záležitosť preveriť. Do vybavovačiek sa zapojil aj diecézny biskup Mons.

V polovici júna 1997 stavebné povolenie konečne prišlo. Krátko pred tým dostal Štefan Mordel od biskupského úradu správu, že má byť preložený do Klčova v blízkosti Spišskej Kapituly, kde diecézny biskup zriadil novú farnosť. Tú mal spravovať a zároveň učiť na plný úväzok na Teologickom inštitúte v Spišskej Kapitule.

Keď sa nám konečne podarilo vybaviť stavebné povolenie (dostali sme ho 18. júna 1997), okamžite som informoval členov farskej rady o tejto skutočnosti a prosil som o spoluprácu. Keď mi stavebné povolenie priniesol Ing. Jurčišin, povedal "teraz sa modlite, aby nikto nepodal námietku proti tomuto rozhodnutiu". (Námietku nepodal nikto.) Keď som potom hneď na druhý deň šiel za diecéznym biskupom so stavebným povolením, pýtal som sa ho čo mám teraz robiť. On mi odpovedal, že treba ihneď začať, keď stavebné povolenie nadobudne platnosť, lebo keď sa začne, raz sa to aj dokončí. Na to som mu odpovedal, že ho prosím, aby ma neprekladal k prvému júlu, ale až neskôr, aby sme mohli začať tieto práce. On mi odpovedal, že je to Božie riadenie, lebo on ma chcel poprosiť, aby som mal trpezlivosť, lebo fara v Klčove ešte nie je dokončená a že by to malo byť aktuálne aj tak až k 1. októbru.

Štefan Mordel napokon zostal v tatranskej farnosti (celkom tam pobudol 35 rokov, 1978 - 2012), takže operatívne riešil všetky problémy so stavbou kostola až do jej úspešného konca v júli 2002.

Štefan Mordel spomínal, ako netrpezlivo čakal na odpoveď na svoju žiadosť z Nemecka, pretože financie na stavbu kostola opäť raz dochádzali a bolo potrebné zadovážiť ďalšiu sumu. Nemci sa, na základe prvotnej žiadosti o finančnú podporu, zaujímali o mnohé dôležité informácie, podstatné pre zodpovedné rozhodovanie v danej veci.

Musel som popravde napísať, že investorom stavby kostola je samotný Farský úrad Vysoké Tatry, stavebný rozpočet je značný, a reálne krytie malé. Opisoval aj, s akým rozochvením otváral druhý nemecký prípis, keď ho konečne pošta doručila.

Začiatkom júla 1998 sa ako pozvaný hosť zúčastnil celoslovenskej púte do Levoče, ktorá sa koná v nasledujúcu nedeľu po 2. júli (sviatok Navštívenia Panny Márie). Využil túto príležitosť a prišiel sa pozrieť na stavbu nového tatranského kostola spolu s Mons. Jánom Zelníkom, kancelárom biskupského úradu v Spišskej Kapitule. V júni a začiatkom júla sa už budovali základy a obvodové múry kostola i strecha na kaplnke (v strednej časti zložitej stavby). Kardinál sa živo zaujímal o problematiku stavby.

Zanedlho prišiel z Nemecka ďalší prípis, a v ňom stálo:... Prehodnotili sme svoje stanovisko k vašej žiadosti o finančnú podporu stavby nového tatranského kostola. Poukazujeme vám príspevok vo výške 30.000 mariek. Pri vtedajšom kurze to údajne predstavovalo sumu 750.000,- Sk.

Keď Štefan Mordel spomínal na tie časy, poznamenal smutný fakt. - Kardinál Joachim Meisner by sa už tejto slávnosti nemohol zúčastniť. Skonal nedlho predtým. Zomrel 5.7.t.r. , vo veku 83 rokov, v bavorskom Bad Füssingu, kde trávil letný oddych.

Napokon sa získal dostatok finančných prostriedkov nie len na samotnú stavbu kostola, ale aj na jeho umeleckú výzdobu. Štefan Mordel sa, v závere svojej knihy, venuje tejto problematike v kapitole "Architektonické a umelecké stvárnenie farského chrámu v Novom Smokovci", ktorá má rozsah 35 strán a je to vcelku zaujímavé čítanie, v ktorom sa zdôvodňuje každý detail celkového diela.

Stanoveniu lokality umiestnenia nového kostola Sv. Petra a Pavla a centra farnosti Vysoké Tatry predchádzala práca na siedmich vyhľadávacích urbanisticko-krajinárskych štúdiách. Po doporučení Slovenskej komisie pre životné prostredie bola stavba rozhodnutím Mestského zastupiteľstva lokalizovaná v Novom Smokovci, do blízkosti evanjelického kostola, oproti areálu Riaditeľstva slovenských kúpeľov, pod Cestou slobody i pod trasou tatranskej elektrickej železnice. Určený, členitý pozemok nebol pre stavbu ideálny. Jeho negatívne aspekty sa však podarilo tvorivo využiť a prehodnotiť, s cieľom vytvoriť atypickú stavbu - tatranský kostol.

Tatranský kostol je hranatý tak, ako sú hranaté ostré tatranské štíty. Zabezpečiť dôstojnú účasť na bohoslužbách pre veľké počty veriacich počas špičky turistických sezón, na výročité sviatky a pri mimoriadnych príležitostiach bolo najdôležitejším motívom výstavby nového kostola vo Vysokých Tatrách. Tento cieľ však bolo treba zosúladiť s jeho denným využívaním aj medzi hlavnými turistickými sezónami tak, aby aj pri týchto bohoslužbách chrám pôsobil intímne a útulne.

Riešenie predstavuje kaplnka Najsvätejšieho srdca Ježišovho, ktorá pri veľkej návštevnosti slúži ako priestor pre matky s deťmi, prípadne pre starších a pohybovo obmedzených veriacich, lebo je bezbariérovo prístupná. Pri malej návštevnosti, napríklad vo všedných dňoch a medzi hlavnými turistickými sezónami, sú bohoslužby vysluhované v tejto kaplnke, ktorá je opticky prepojená s hlavným priestorom chrámu. Kaplnka je pomerne priestranná a pojme okolo sto ľudí. Má veľkú výhodu zvlášť v zimných mesiacoch, pretože sa tento priestor dá ľahšie vykúriť a tým vytvoriť veľmi príjemné prostredie.

Dnes už je kostol prirodzenou súčasťou okolitého prostredia a plne vyhovuje svojmu účelu. Z toho sa možno len radovať a vážiť si to. Tatranskí farníci sú si veľmi dobre vedomí prínosu dlhoročnej trpezlivej práce Štefana Mordela nie len pre nich samotných ale - ak to tak možno povedať - pre oblasť Vysokých Tatier všeobecne.

Dôkazom toho je ich návrh na udelenie čestného občianstva Mesta Vysoké Tatry svojmu dlhoročnému správcovi farnosti Štefanovi Mordelovi.

Farnosť Vysoké Tatry navrhuje Mestu Vysoké Tatry, aby jej dlhoročnému farárovi Doc. Thdr. ICLic. Štefanovi MORDELOVI, PhD udelilo čestné občianstvo za osobné nasadenie pri duchovnom formovaní obyvateľov a návštevníkov Mesta Vysoké Tatry, a za neúnavné zlepšovanie podmienok pre duchovný život v Meste Vysoké Tatry.

Štefan Mordel sa narodil sa 1. 4. 1947 v Rabčiciach, na kňaza bol v Dóme sv. Martina v Bratislave vysvätený 20.júna 1971. Prvý rok pôsobil ako kaplán v Ružomberku, potom päť mesiacov vo Vysokých Tatrách, odkiaľ odišiel za kaplána do Kežmarku. 1.apríla 1973 nastupuje na základnú vojenskú službu, po jej ukončení nastúpil 1.4.1975 za kaplána do Spišského Bystrého, neskôr opäť do Ružomberku, aby sa napokon 1.1.1978 vrátil do Vysokých Tatier - teraz už ako správca farnosti.

Práca kňaza bola vtedy veľmi sťažená, pretože bol pod neustálou kontrolou a na každú, aj celkom malú vec, musel mať štátny súhlas. Napriek tomu sa farnosť pod jeho vedením rozvíjala, vznikali v nej menšie spoločenstva, v ktorých ľudia nachádzali oporu a povzbudenie do ďalšieho života. Farnosť opravila či zrekonštruovala temer všetky kostoly. V roku 1983 sa pod jeho ved...

Evanjelický kostol v Novom Smokovci

tags: #kostol #v #novom #smokovci