Hudba v kostoloch má dlhú a bohatú históriu, ktorá sa prelína s dejinami miest a regiónov. Tento článok sa zameriava na spevácke galérie v kostoloch, s osobitným dôrazom na hudobné dejiny Bratislavy a významné osobnosti, ktoré prispeli k rozvoju hudobnej kultúry v tomto meste.
Interiér Katedrály sv. Martina v Bratislave.
Hudobné Dejiny Bratislavy: Od Stredoveku po Rok 1918
Už dávno som nečítala muzikologickú knihu s takým zaujatím, ako novú, reprezentatívnu publikáciu Hudobné dejiny Bratislavy - Od stredoveku po rok 1918 (Ars Musica Bratislava, 2020). Hoci ide o dielo určené najmä pre záujemcov o hudbu, kultivovaný čitateľ sa v ňom veľa dozvie aj o všeobecných zaujímavostiach zo života v bývalom Rakúsko-Uhorsku. Kniha mapuje však predovšetkým hudbu v Bratislave - ale v jej spoločenskom kontexte, spočiatku s naznačením vplyvov rímskej a byzantskej kultúry, veľkomoravského kultúrneho dedičstva i západoeurópskej kresťanskej tradície.
Od r. 1291, kedy sa dnešná Bratislava stala slobodným kráľovským mestom, sa muzikologický výskum a jeho výsledky koncentrujú na samotné mesto a jeho hudobné pamiatky. Najširšie koncipovaná je prvá kapitola o hudbe v hlavnom meste Uhorska. Ako je totiž známe, Bratislava bola, z dôvodu stredovekej tureckej okupácie veľkej časti Európy, od roku 1536 hlavným mestom Uhorska. Uhorskí králi tu boli korunovaní do r. 1830 (11 kráľov a 8 kráľovien) a uhorský snem tu zasadal až do r. 1848.
V časoch politicko-spoločenského rozkvetu Prešporka tu boli vystavané mnohé reprezentatívne budovy a paláce šľachty, postupne aj bohatej vrstvy meštianstva. Túto druhú kapitolu - o hudbe v kedysi hlavnom meste Uhorska - vypracovala, resp. jednotlivé muzikologické výskumy obsahovo zjednotila Jana Kalinayová-Bartová. Marta Hulková, Ladislav Kačic a ďalší vedci prispeli do veľkej kapitoly o hudbe v šľachtickom meste špecifickými podkapitolami, napríklad o pestovaní renesančnej polyfónie v Kostole sv.
Tretia veľká kapitola knihy (s piatimi podkapitolami) sa zaoberá prínosom vzdelanostnej vrstvy meštianstva v 19. storočí. Jana Lengová v nej zverejňuje svoje dlhoročné výskumy o Cirkevnom hudobnom spolku pri Kostole sv. Objavná je tiež podkapitola Jany Lengovej, v ktorej hodnotí veľkoleposť, ale najmä umelecký prínos dobových vojenských kapiel(!), ktoré boli súčasťou verejných vystúpení na námestiach, koncertných priestoroch, ale najmä na plesoch.
To všetko - k tomu obrovský rozmach nástrojárstva, aký nemá už od r. 1918 obdobu v našom meste, je najprekvapujúcejším objavom veľkej podkapitoly o meštianskej kultúre v hudobnej Bratislave 19. storočia. V súvislosti s úryvkom z Hudobného života a kapitolou o hudobnom nástrojárstve v Prešporku pripomeniem, že Carl Schmidt bol iba jedným, hoci významným nástrojárom - výrobcom klavírov v bývalom Prešporku, o ktorého dielni a celom rode píše Eva Szórádová vo svojej knižnej podkapitole. Okrem toho boli v Prešporku 19. storočia početné nástrojárske dielne, dokonca výrobcovia (nielen opravári) organov.
Dobové noviny boli plné inzerátov výrobcov sláčikových i dychových nástrojov. Záverečná kapitola - čitateľsky azda najzaujímavejšia - je venovaná slávnym prešporským rodákom - skladateľom, dirigentom, klaviristom, huslistom, resp. Národnostná príslušnosť obyvateľov Prešporka bola z rôznych dôvodov tradične pestrá: pred r. 1918 prevažovali najmä príslušníci nemeckej národnosti, postupne sa im takmer vyrovnali maďarskí občania, zvlášť po desaťročiach maďarizácie v 19. storočí.
Posonium, Pressburg, Prešporok, dnešná Bratislava bola vedľa blízkej Viedne a Budapešti svojím počtom obyvateľov síce „malomestom“, ale od r. 1536 predsa len takmer tri storočia významnou križovatkou spoločensko-politického života a kultúrneho diania, ktorý pretrval a rozkvital aj ďalšie obdobia. Ovplyvnila to aj poloha na brehu európskej veľrieky, vďaka čomu bol Prešporok významným dunajským prístavom a mestom s migráciou osobností z rakúsko-maďarských regiónov.
Plnofarebná publikácia „Hudobné dejiny Bratislavy - od stredoveku po rok 1918“ je významným, reprezentatívnym zväzkom plánovanej dvojzväzkovej monografie hudobných dejín Bratislavy. Nasledovať má publikácia, ktorá by mala sumarizovať hudobný život hlavného mesta Slovenska od vzniku 1. ČSR po súčasnosť. Jej vydanie určite nezávisí len od jednotlivých výskumných príspevkov a výskumov muzikológov, ale aj od financií, potrebných na realizáciu takého veľkého projektu. Veď aj na 1. Hudobné dejiny Bratislavy.
Významné Osobnosti Slovenskej Muzikológie
Doc. PhDr. Jana Kalinayová-Bartová, PhD. Aj z prostého menovania je zaujímavá feminizácia špičkovej slovenskej muzikológie (česť výnimkám), čo pred pár desaťročiami nebolo samozrejmosťou. Okrem týchto mien nemožno zabudnúť na zakomponovaný podiel prác ďalších, už nežijúcich, no významných muzikológov - bádateľov v oblasti slovenskej hudobnej historiografie, ktorých spomína a hodnotí v autorskom úvode Jana Kalinayová-Bartová.
Okrem zakladateľského podielu Dobroslava Orla, Marie Tarantovej, Zoltána Hrabussaya, sa pred nami vynára osobnosť znalca hudobného staroveku a hudobnej paleografie Richarda Rybariča, ďalej šarmantná, vzdelaná, po každej stránke reprezentatívna Ľuba Ballová, dlhoročne zameraná na pôsobenie Beethovena na Slovensku. Významnou bádateľkou v oblasti hudobného nástrojárstva v stredovekej Bratislave bola neobyčajne skromná Emese Duka-Zólyomiovú, dlhoročná pracovníčka Univerzitnej knižnice a tamojšieho Lisztovho pavilóna.
Nemožno zabudnúť ani na Zdenka Nováčka a jeho prvú syntetizujúcu monografiu Hudba v Bratislave (z r. V knihe sa často citujú aj dlhoročné výskumy muzikologičky Dariny Múdrej, ktorá sa celoživone venuje obdobiu hudobného klasicizmu (o. i. činnosti významnej hudobnej kapely arcibiskupa Jozefa Batthyána, ktorý strávil v Bratislave takmer celý svoj život). Historik Štefan Holčík prispel do poznania hudobnej histórie svojou monografiou Korunovačné slávnosti v Bratislave v r.
Viacero muzikológov sa zaoberalo činnosťou početných hudobných spolkov v Prešporku. Z nich najvýznamnejší bol Cirkevný hudobný spolok pri Kostole sv. Martina (od r. 1828 až do zrušenia novým spoločenským poriadkom r. 1952). A ako by sa dalo pri menovaní podielu do významnej publikácie Jany Kalinayovej-Bartovej a kolektívu súčasných muzikológov zabudnúť na meno Jána Nepomuka Batku, archivára mesta Bratislavy, ktorého články a dobové kritiky v Pressburger Zeitung sú podnes živým prameňom o hudbe v Prešporku do r.
Hudobné dejiny Bratislavy. Hoci by si kniha zaslúžila väčší typ písma - z úcty k čitateľovi - chápem, že by sa jej rozsah rozšíril a bol vydavateľsky neúnosný. Ani viaceré významné stredoeurópske mestá, akými sú Praha, Brno, Budapešť či Graz, nemajú podobne monograficky spracované, tobôž vydané hudobné dejiny.
Kniha zaujme už obálkou, resp. titulnou stranou. Je na nej reprodukcia pôvabnej sochy ženy s lutnou s názvom Melodie od významného francúzskeho sochára 19.
Svedectvo času / Witness of the past
Príklad Novej Výstavby Kostola
S výstavbou nového kostola sa začalo v roku 2013. Základný kameň kostola bol posvätený Sv. Otcom Jánom Pavlom II. pri príležitosti návštevy Slovenska 3.7.1995 v Levoči. Realizácia stavby trvala 5 rokov. Dňa 3. júna 2018 bol kostol sv. Jána Krstiteľa konsekrovaný diecezným biskupom Otcom Štefanom Sečkom.
Vo vnútri obetného stola kostola sú umiestnené relikvie sv.Svorada a sv. Benedikta, pustovníkov. V chráme je umiestnená dominantná vytráž. Je to kopia jednej z najstarších ikon Krista z kláštora sv. Kataríny pod Sinajom. Po bokoch vitráže sú umiestnené drevorezby Panny Márie, znázornenej v požehnanom stave a drevorezba sv. Jána Krstiteľa patróna kostola. Súčasťou kostola je adoračná kaplnka. V suteréne kostola je kaplnka vzkriesenia, ktorá sa využíva ako miesto rozlúčky so zosnulými.
Kostol sv. Jána Krstiteľa.
Obnova Kultúrnej Pamiatky: Kamenný Kríž pri Kostole
Slávnostné požehnanie zreštaurovanej kultúrnej pamiatky sa uskutočnilo 9. novembra 2014 po druhej svätej omši so začiatkom o 10:30 hod. Kamenný kríž pri kostole bol zhotovený v roku 1834 starobystrickým majstrom Jozefom Kuricom. Materiál na kríž bol vyťažený v lome v Senkove. V Senkove sa v prvej polovici 19. storočia ťažil pieskovec aj na iné sochy a objekty.
S návrhom obnoviť historický kamenný kríž pri našom kostole prišli Ivan a Gregor Hudecovci. Kamenný kríž už chátral, a preto oslovili nášho p. dekana Miroslava Janása s ponukou zrealizovať na vlastné náklady komplexnú obnovu tejto významnej kultúrnej pamiatky. Zaujímavosťou kamenného kríža je svätožiara z 23,5 karátového lístkového zlata v pozadí hlavy Ježiša Krista.
Dychová Hudba "Ordzovenská Banda"
V malebnej dedinke Ordzovany, ležiacej pod Spišským hradom, bola v roku 1929 založená dychová hudba „Ordzovenská banda“, ako ju v tom čase nazývali miestne ženy, ale i ostatní obyvatelia obce a širokého okolia. Účinkovanie DH bolo zamerané na cirkevné akcie, odpusty, kermeše, primície a rôzne verejné vystúpenia. Po roku 1961 sa dostala pod patronát miestneho Jednotného roľníckeho družstva Studenec, kde zaznamenala najväčší rozkvet a popularitu. Zakúpili sa nové hudobné nástroje, kroje, uniformy a notový materiál.