Spišská Kapitula a Katedrála sv. Martina: Pôvodná Románska História a Vývoj

Spišská Kapitula, niekedy označovaná aj ako Slovenský Vatikán, je starobylé cirkevné mestečko rozprestierajúce sa na Vrchu sv. Martina. Jej história sa začala písať už na prelome 11. a 12. storočia.

Letecký pohľad na Spišskú Kapitulu

Dnes je súčasťou mesta Spišské Podhradie a je sídlom spišského biskupa a centrom Spišskej diecézy. Dnešné jadro Spišskej Kapituly je vybudované na vyvýšenine zvanej Mons sancti Martini (Hora svätého Martina).

Najstaršou zachovanou písomnou zmienkou je listina uhorského kráľa Ondreja II. z roku 1209. Spišská Kapitula je pôvodným sídlom spišských prepoštov, ktorí stáli na čele komunity vyšších duchovných, ktorá sa nazývala kapitula kanonikov. Práve ona dala lokalite dnešný názov.

Spišskí prepošti spadali pod jurisdikciu Ostrihomského arcibiskupa a samostatne spravovali historickú Spišskú župu. V roku 1776 pápež Pius VI. a panovníčka Mária Terézia zriadili Spišské biskupstvo, ktorého sídlom zostala Spišská Kapitula. Jurisdikcia spišských biskupov sa však vzťahovala nielen na Spiš, ale aj na historické stolice Liptov a Orava. Tento stav trvá dodnes.

V 13. storočí bola Spišská Kapitula ustanovená za „locus credibilis“, tzv. hodnoverné miesto. Išlo o stredoveké notárstvo, kde sa potvrdzovali a uschovávali doklady a listiny svetského charakteru z viacerých okolitých žúp (Spiš, Šariš, Zemplín, Abov, Gemer, Liptov, Orava).

Spišská Kapitula bola nielen duchovným a správnym centrom, ale aj sídlom vzdelanosti a kultúry. Už od stredoveku sa tu vychovávali klerici i laickí vzdelanci. Od roku 1648 tu pôsobilo jezuitské gymnázium, ktoré bolo v roku 1672 prenesené do Levoče a dalo základ dnešným levočským gymnáziám. Od roku 1815 (s prestávkou počas totality 1950 - 1989) tu pôsobí kňazský seminár. V roku 1819 tu bol založený prvý učiteľský ústav v Uhorsku, teda škola, ktorá vychovávala učiteľov pre základné (ľudové) školy.

Až do roku 1948 bola Spišská Kapitula samostatnou obcou, dnes je ulicou Spišského Podhradia. Vzhľadom na svoju ojedinelosť a unikátnosť bola Spišská Kapitula v roku 1950 vyhlásená za mestskú pamiatkovú rezerváciu a od roku 1993 je spolu so Spišským Podhradím, Spišským hradom a Kostolom Svätého Ducha v Žehre zapísaná v Zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Katedrála sv. Martina

Ústredným objektom v areáli Spišskej Kapituly je Katedrála svätého Martina. Bola postavená v neskororománskom slohu v rokoch 1245 až 1273 na mieste staršieho kostola z 12. storočia.

Katedrála sv. Martina v Spišskej Kapitule

Pôvodne neskororománsky kostol s pôdorysom v tvare pravidelného gréckeho kríža vznikol v 20. rokoch 13. storočia. Mal transept (priečnu loď), westwerk (panovnícku kaplnku v západnom priečelí) a jednu - severnú - vežu. K severnej stene chrámu bola pristavaná aj dodnes zachovaná najstaršia románska sakristia.

Do konca storočia chrám postihli dve katastrofy. V roku 1241 bol zrejme vyplienený počas Tatárskeho vpádu do Uhorska. V roku 1289 ho zas vypálila osobná stráž uhorského kráľa Ladislava IV. Kumánskeho. Ešte do konca 13. storočia bol však chrám opravený a doplnený o druhú vežu.

V 14. storočí bol rozšírený o dvojicu kaplniek, pripojených k hlavnej lodi zo severu a z juhu a o sakristiu, pripojenú k južnému podvežiu. Veľkolepá neskorogotická prestavba chrámu sa odohrala v rokoch 1462 až 1478. Na východe bolo pristavené nové presbytérium. Kaplnky s transeptom boli prestavané na bočné lode s hviezdicovou klenbou. Hlavná loď bola zvýšená a dostala krížovú klenbu.

V úplnom závere 15. storočia bola k južnej laterálnej lodi pribudovaná Zápoľského kaplnka s obdĺžnikovým, polygonálne uzavretým pôdorysom, sieťovou rebrovou klenbou, vlastným chórom a sakristiou.

V 17., 18. a 19. storočí bola katedrála už len barokovo a neogoticky upravovaná. Vtedy bola postavená súčasná organová empora, severná sakristia a predsieň pred severným portálom.

Katedrála sv. Martina je skvelým príkladom vývoja jednotlivých architektonických slohov. Prvou stavebnou fázou tohto chrámu bola fáza románska, ktorú je možné zaradiť do prvej tretiny 13. storočia, keď kostol pôdorysne predstavoval trojlodie, na ktoré sa napájala priečna loď (transept). Určujúca stavebná etapa vo vývoji vzhľadu dnešného kostola nastala v rokoch 1462 - 1478, keď bol chrám goticky prestavaný a rozšírený o rozsiahlu svätyňu. Taktiež dostal nové zaklenutie a tým získal charakter halového kostola s tromi loďami.

V rokoch 1493 - 1499 bola v štýle neskorej gotiky k južnej stene kostola pristavaná Kaplnka Zápoľskovcov, pod ktorou bola súčasne vystavaná krypta. V druhej polovici 18. storočia prebehli rôzne barokové úpravy, ktoré sa prejavili hlavne v prestavbe krýpt. Posledná etapa stavebných úprav chrámu prebehla koncom 19. storočia.

Najstaršou a najvzácnejšou pamiatkou chrámu je románska plastika Bieleho leva - Leo albus, ktorý je jedinou zachovanou románskou plastikou tohto druhu na Slovensku. Ďalšou výnimočnosťou kostola je najstaršia datovaná nástenná maľba na Spiši z roku 1317, ktorá je umiestnená na severnej, ešte pôvodnej románskej stene. Znázorňuje Korunovanie Karola Róberta z Anjou za uhorského kráľa.

Z pôvodného počtu 13 gotických krídlových oltárov sa zachovalo iba päť a sú pripisované majstrovi spišskokapitulskej dielne. Hlavný oltár bol vysvätený v roku 1478 a v jeho oltárnej skrini sa nachádzajú tri ústredné sochy - Madona s dieťaťom, sv. Martin a sv. Mikuláš. Z roku 1478 pochádza aj Oltár Troch kráľov, ktorého najvzácnejšou časťou je pôvodná gotická predela zobrazujúca zmŕtvychvstalého Krista. Najstarším oltárom chrámu je Oltár Usnutia Panny Márie z roku 1470. Jediným kompletne zachovaným gotickým oltárom je Oltár Korunovania Panny Márie z rokov 1493 - 1499, ktorý je umiestnený v Kaplnke Zápoľskovcov. Posledným krídlovým oltárom je Oltár sv. Michala Archanjela z roku 1472, ktorý na ústrednej tabuľovej maľbe váži duše ľudí pri Poslednom súde.

V chráme sú umiestnené ešte ďalšie tri oltáre - barokový Oltár sv. Kríža z roku 1622 - 1629, Oltár Piety z roku 1873 a Oltár Božského Srdca Ježišovho (1902).

Zo zariadenia katedrály je potrebné ešte spomenúť barokové lavice z roku 1630, ktorých predné čelá znázorňujú výjavy: Narodenie Krista, Klaňanie sa troch kráľov, Útek do Egypta a Kristus na Olivovej hore. Okrem toho sa v Kaplnke Zápoľskovcov nachádzajú aj cenné renesančné epitafy z konca 15. storočia, ktoré patria Imrichovi a Štefanovi Zápoľským a sú detailným zobrazením týchto palatínov v brnení. Vzácnou súčasťou chrámu sú aj pohrebné štíty - mortuáriá - ktoré pochádzajú zo 17. storočia a patria príslušníkom rodu Csáky, Thurzo, ci Erdödy.

Biskupský palác

Biskupský palác sa nachádza oproti katedrále. Pôvodne románsky, postavený pravdepodobne v polovici 13. storočia, ako prepoštský palác. Bol vybudovaný s Katedrálou svätého Martina. Stavba prepoštského paláca začala počas pôsobenia spišského prepošta Mutimíra, preto sa tento palác v písomných zmienkach označuje ako Mu…

Biskupská záhrada

Neoddeliteľnou súčasťou Spišskej Kapituly je parkovo upravená záhrada z roku 1741, ktorá sa nachádza v severnej časti uličnej zástavby Spišskej Kapituly, v priestore medzi kanonickými domami a biskupskou rezidenciou. Biskupská záhrada je miestom oddychu, meditácie a modlitby a ponecháva možnosť naplno si vychutnať ticho a pokoj.

Spišský Jeruzalem

Unikátna modelová sakrálna krajina - kalvária, ktorá je štruktúrou podobná skutočnému Jeruzalemu - sa nachádza západne od Spišskej Kapituly, v lokalite Pažica a Sivá Brada. Kalvária je špecifická svojou koncepciou, osadením v krajine, i použitými architektonickými prvkami. Pozostáva z viacerých sakrálnych stavieb spätých s poslednými okamihmi života Ježiša Krista, ktoré vybudoval spišský prepošt Juraj Bársony medzi rokmi 1666 a 1675.

Symbolické miesta Spišského Jeruzalema v Spišskej Kapitule, na Pažici a Sivej Brade sa nachádzajú v lokalite svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Vývoj Spišskej Kapituly v Skratke

tags: #spisska #kapitula #katedrala #sv #martina #povodna